Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Csp-39-2019.pdf
PDF · 104.03 KB
Case nature
Area
Subarea
31Csp/39/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci sporu žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: B. T., A. XX.X.XXXX, W. Q. XX/F, S., o zaplatenie sumy 4.068,56 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca (VÚB, a.s.) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.4.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 4.680,80 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.680,80 eur od 21.3.2019 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi ním ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 20.1.2014 uzatvorená Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 1.950,- eur a bola povinná žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 65,- eur. V zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť obchodnú knihu, ktorou sa na účely tohto zákona rozumie obchodná kniha podľa osobitného predpisu. Banka je povinná v zmysle zákona o bankách a opatrenia Národnej banky Slovenska zo dňa 16.01.2004 o primeranosti vlastných zdrojov financovania bánk viesť a evidovať vybrané pozície a obchody v bankovej knihe. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného mesiaca vystaví a odošle klientovi informáciu z informačného systému banky („výpis z bankovej knihy“) o obratoch, ktorá obsahuje okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet, v prospech ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky. Táto listina je vyhotovená z bankového informačného systému v súlade s Metodickým usmernením č. 7/2004 Úseku bankového dohľadu NBS. Klient automaticky potvrdzuje informáciu o obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručí správcovi písomnú reklamáciu. Reklamovanie transakcie a nedoručenie výpisu z bankovej knihy nezbavuje klienta povinnosti uhradiť povinnú splátku do dňa splatnosti tejto splátky uvedenej v informácií o obratoch. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok je dňom splatnosti deň, ktorý je uvedený vo výpise. Žalovaná si nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo Zmluvy, a to ani napriek viacerým výzvam zo strany žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 8.3.2019 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 28.2.2019 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej s konečným zostatkom na úhradu vo výške 4.680,80 eur. Konečný dlh žalovanej z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu vo výške 4.680,80 eur. Žalovaná si nesplnila povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 28.2.2019, t.j. v lehote splatnosti do dňa 20.3.2019. Žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 Občianskeho zákonníka vo výške určenej nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 21.3.2019 do zaplatenia. Ako dôkazy pôvodný žalobca označil a predložil Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro zo dňa 20.1.2014, Obchodné podmienky, Výpis z Pôžičkovej karty Quatro.
3. Uznesením č.k. 31Csp/39/2019-30 zo dňa 28.6.2019 tunajší súd pripustil zmenu subjektu konania na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil pôvodný žalobca a na jeho miesto vstúpil ako žalobca spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o..
4. Podaním doručeným súdu dňa 28.8.2019 žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 612,24 eur (poplatky a sankčný úrok - vyčíslené žalobcom v odseku 5) s prislúchajúcim úrokom z omeškania a naďalej sa tak domáhal už len zaplatenia sumy 4.068,56 eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 4.068,56 eur od 21.3.2019 do zaplatenia. Vzhľadom na skutočnosť, že pred doručením tohto podania súdu nebola ešte žaloba doručená žalovanej, súd v zmysle ustanovenia § 145 ods. 3 Civilného sporového poriadku ďalej konal a rozhodoval o zvyšku nároku zostávajúcom po čiastočnom späťvzatí bez potreby rozhodovania o čiastočnom zastavení konania.
5. V podaní doručenom súdu dňa 28.8.2019 žalobca zároveň uviedol, že v súlade s čl. V bodom 35 písm. a) Obchodných podmienok právny predchodca žalobcu listom zo dňa 7.5.2016 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovanej spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. Na preukázanie uvedených skutočností doložil do spisu ako dôkazy oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 7.5.2016, predžalobnú upomienku zo dňa 2.4.2016 s doručenkou a Cenník VÚB, a.s.. V podaní tiež uviedol, že žalovaná čerpala úver debetnými transakciami od 31.1.2014, ktoré konkrétne rozpísal, pričom jej plnenie na kartový účet predstavuje sumu 1.225,- eur, s tým, že posledné úhrady boli dňa 18.11.2015 v sume 65,- eur a 14.1.2016 v sume 65,- eur (žalovaná neuhradila splátku splatnú v decembri 2015 a ďalej neplatila od februára 2016). Uplatnená suma 4,680,80 eur predstavovala istinu 1.935,69 eur, poplatky 177,50 eur, štandardný úrok 2.132,87 eur a sankčný úrok 434,74 eur.
6. Žalovanej bola žaloba s prílohami a čiastočným späťvzatím doručená dňa 5.5.2020, k tejto sa písomne nevyjadrila. Na pojednávaní dňa 12.8.2020 uviedla v prednese, že nevedela uhrádzať z dôvodu zlých majetkových pomerov, keď od septembra 2015 bola nezamestnaná, mala tiež zdravotné problémy, až v máji 2019 požiadala o predčasný dôchodok, prvá dávka jej bola vyplatená v auguste vo výške 258,- eur mesačne, z toho sa snaží vracať dcére, ktorá za ňu medzičasom uhrádzala zdravotné poistenie a pomáhala jej. Spláca tiež pôžičku z Poštovej banky a z dôchodku už má exekúcie.
7. Podaním doručeným súdu dňa 9.9.2020 žalobca uviedol na výzvu súdu na doplnenie skutkových tvrdení, že jednotlivé splátky úveru boli splatné k 15. dňu v mesiaci, čo vyplýva zo samotnej Zmluvy. Taktiež uviedol, že listom zo dňa 7.5.2016 predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovanou. List bol žalovanej odoslaný dňa 7.5.2016 a lehota 10 dní na zaplatenie dlžného zostatku uplynula dňa 17.5.2016. Od 18.5.2016 je žalovaná v omeškaní s úhradou. Premlčacia doba pre zaplatenie celej sumy tak začala plynúť podľa § 101 Občianskeho zákonníka dňa 18.5.2016 a žalovaná pohľadávka tak bola uplatnená na súde v rámci premlčacej doby.
8. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
9. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 16.9.2020, keď pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa z neúčasti ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím vo veci bez jeho účasti. Vzhľadom na skutočnosť, že všetky listinné dôkazy doložené do spisu žalobcom boli žalovanej doručené a neboli spochybnené, súd nevykonával osobitné dokazovanie čítaním konkrétnych listín na pojednávaní v zmysle ustanovenia § 204 Civilného sporového poriadku.
10. Z obsahu spisu súd zistil nasledovný skutkový stav: Z obsahu žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo dňa 20.1.2014 (v texte aj len “Zmluva”), plynie, že žalovaná požiadala o vydanie pôžičkovej karty Quatro dňa 8.1.2014, pričom predchodcom žalobcu bola Zmluva podpísaná dňa 20.1.2014. V zmysle Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. platných a účinných v čase podpisu Žiadosti, prijatím a schválením Žiadosti o vydanie karty zo strany Banky došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VUB, a.s.. Zo strany Banky bola uvedená žiadosť schválená dňa 20.1.2014, o čom svedčí podpis na uvedenej Žiadosti. Na základe Zmluvy mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 1.500,- eur so zmluvným úrokom vo výške 22,80 % ročne so štandardnou splátkou vo výške 50,- eur mesačne. Splatnosť splátok bola podľa nesporného tvrdenia žalobcu, vyplývajúc i zo Zmluvy dohodnutá na 15. deň v mesiaci. Poskytnutie úveru nebolo v konaní sporným, rovnako ako ani predčasné zosplatnenie úveru predchodcom žalobcu v zmysle čl. V bodu 35 písm. a) Obchodných podmienok listom zo dňa 7.5.2016 (oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 7.5.2016 čl. 37). Pred mimoriadnym zosplatnením predchodca žalobcu vyzval žalovanú (v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 OZ) na úhradu dlžných splátok s tým, že ak ich neuhradí, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť (predžalobná upomienka zo dňa 2.4.2016 s doručenkou čl. 38, 39). Žaloba bola tunajšiemu súdu doručená dňa 26.4.2019 (potvrdenie čl. 16).
11. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.
12. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
- ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa § 122 ods. 2 OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 54a OZ v znení účinnom v čase rozhodnutia, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. Podľa § 879v OZ (účinný od 5.12.2018 - novela OZ zákonom č.343/2018 Z.z, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov), konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
13. Právny vzťah založený Zmluvou je v tomto prípade právnym vzťahom spotrebiteľského charakteru a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 657 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí úveru vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bola poskytnutá pôžička za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. S poukazom na vyššie uvedené súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ako spotrebiteľský úver v zmysle ZoSÚ.
14. Vzhľadom na dátum podania žaloby (dátum začatia konania) súd skúmal s poukazom na ustanovenie § 54a OZ v spojení s ustanovením § 879v OZ rozsah premlčania práva žalobcu. Plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach, tak ako tomu bolo v tu prejednávanej veci. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, a preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba plynie samostatne odo dňa ich splatnosti (§ 103 OZ). Veriteľ s dlžníkom sa môžu v zmysle § 565 OZ dohodnúť, že v prípade nesplnenia niektorej splátky, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky (tzv. strata výhody splátok), ktoré právo však môže využiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína v takom prípade plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky. Veriteľ však musí využiť svoje právo zosplatnenia celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej zo splátok najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Ak tak neurobí, stráca právo žiadať od dlžníka zaplatenie celej pohľadávky, premlčacia doba celého dlhu prestane plynúť a opäť plynie len premlčacia doba pre jednotlivé splátky.
15. K výkladu ustanovenia § 103 OZ súd dáva do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/261/2017-51 zo dňa 23.01.2018, v ktorom odvolací súd vyslovil záver, že „podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ktoré je vo vzťahu k všeobecnému ust. § 101 Občianskeho zákonníka špeciálne, je počiatok premlčania upravený odlišne od všeobecného. Podľa vety prvej ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, neplynie teda odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka). Podľa vety druhej v prípade tzv. zosplatnenia dlhu len pre v budúcnosti majúce byť splatné splátky, premlčacia lehota začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§ 103 Občianskeho zákonníka), avšak tej, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie práva podľa cit. § 565 Občianskeho zákonníka.“
16. Po vykonanom dokazovaní tak dospel súd k záveru, že nárok žalobcu nie je možné priznať, keďže ide o právo vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré nie je možné v zmysle § 54a OZ vymáhať. Keďže ustanovenie § 54a OZ nadobudlo účinnosť 5.12.2018, je nevyhnutné ho ex offo aplikovať na všetky konania začaté po jeho účinnosti vrátane tejto veci. Keďže bolo dohodnuté plnenie v splátkach, v zmysle § 103 OZ začala plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich splatnosti, t.j. od 15. dňa v mesiaci (dohodnutý termín splatnosti v zmysle Zmluvy i nesporného tvrdenia žalobcu), a to bez ohľadu na predčasné zosplatnenie úveru. Z uvedeného vyplýva, že premlčané boli všetky neuhradené splátky splatné 3 roky pred podaním žaloby (26.4.2019), konkrétne všetky neuhradené splátky splatné do 15.4.2016, vrátane. Veriteľ nemôže vyhlásením mimoriadnej splatnosti listom zo dňa 7.5.2016 spôsobiť neskoršiu splatnosť už pred tým splatných splátok, a to s poukazom na ustanovenie § 103 OZ, ktoré jednoznačne pri úprave premlčania určuje, že v prípade dohodnutia plnenia v splátkach začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. V prípade splátok splatných dňa 15.4.2016 a skôr, bola teda žaloba podaná až po uplynutí trojročnej premlčacej doby (§ 103 prvá veta OZ v spojení s §100 ods. 1 a § 101 OZ). Obdobne i ostatná, predčasne zosplatnená časť úveru, je premlčaná, keď úver bol podľa nesporného tvrdenia žalobcu zosplatnený listom zo dňa 7.5.2016. Vzhľadom na to, že dlh bol žalobcom zosplatnený listom zo dňa 7.5.2016, k predčasnému zosplatneniu úveru (§565 OZ) mohlo dôjsť priamo len pre nesplnenie splátky bezprostredne predchádzajúcej zosplatneniu (15.4.2016), z ktorého dôvodu premlčacia lehota predčasne zosplatnenej časti dlhu plynie v zmysle § 103, druhá veta OZ, odo dňa zročnosti dotknutej nesplnenej splátky, pre neuhradenie ktorej došlo k zosplatneniu, t.j. od 15.4.2016. Keďže všeobecná premlčacia doba je trojročná, uplynula dňom 15.4.2019, a teda celý nárok žalobcu uplatnený žalobou doručenou súdu dňa 26.4.2019 možno považovať za premlčaný (a teda nevymáhateľný), z ktorého dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol, vrátane príslušenstva pohľadávky, keď v prípade nepriznania istiny z dôvodu premlčania nároku (nevymáhateľnosti), nie je možné priznať ani k istine prislúchajúce príslušenstvo ako akcesorický nárok.
17. K argumentu žalobcu, že premlčacia doba predčasne zosplatnenej časti dlhu začala plynúť až odo dňa uplynutia lehoty 10 dní určenej na jej úhradu v liste o predčasnom zosplatnení, t.j. od 18.5.2016, a teda nárok nie je premlčaný, súd uvádza, že uvedený výklad je v rozpore so znením ustanovenia § 103 druhá veta OZ (špeciálnej úpravy), ktoré jednoznačne určuje počiatok plynutia premlčacej doby predčasne zosplatnenej časti dlhu pôvodne rozdeleného na splátky, na dátum zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh predčasne zosplatnený (t.j. odlišne od všeobecnej úpravy v § 101 OZ) . K rozhodnutiam NS ČR uvedeným v podaní žalobcu doručenom súdu dňa 9.9.2020 súd dodáva, že tieto sa týkajú otázky splatnosti pohľadávky pri predčasnom zosplatnení dlhu pôvodne rozdeleného na splátky, nie otázky premlčania a počiatku plynutia premlčacej doby, ktoré momenty nemusia byť vždy totožné, čo vyplýva i zo samotného znenia ustanovenia § 101 OZ, a z vyššie uvedeného výkladu. Obdobne k rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/60/2019 (citované v rovnakom podaní) súd uvádza, že tento rieši inú situáciu ako v tomto prípade, keď súd tu nedatoval počiatok plynutia premlčacej doby nároku na úhradu predčasne zosplatnenej časti dlhu ku zročnosti prvej omeškanej splátky, ale naopak ku dňu zročnosti poslednej omeškanej splátky bezprostredne pred predčasným zosplatnením dlhu zo strany žalobcu, pre ktorej nesplnenie sa žalobca rozhodol využiť možnosť dlh predčasne zosplatniť.
18. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.(2)
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď v konaní plne úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania, ktorá by jej inak patrila, keďže jej v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie podané žalovanou by však nemalo právne účinky, keďže sa po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia práva podať odvolanie vzdala výslovným vyhlásením do zápisnice súdu. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.