Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-191-2019.pdf
PDF · 86.87 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/191/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mostová 2, IČO: 45 684 618, zastúpeného Jakubčák, Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovanej X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. N., W. XX/XXX, zastúpenej V.. R.. V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom v N., W. XX, o zaplatenie 156,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 27. júna 2019 č.k. 36Csp/74/2016-244
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 82,44 EUR a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 27,48 EUR od 19.9.2013 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 27,48 EUR od 21.10.2013 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 27,48 EUR od 19.11.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa od žalovanej domáhal zaplatenia sumy 156,65 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 27,48 eur od 21.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 32,47 eur od 19.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 49 eur od 19.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 15,23 eur od 19.12.2013 do zaplatenia a zo sumy 32,47 eur od 19.9.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Na výzvu súdu (§ 138 CSP) vzal žalobca žalobu späť nad ním uplatňovanú sumu 82,44 eur s príslušenstvom späť skôr, ako súd v spore vydal platobný rozkaz a skôr ako bola súdom zasielaná žaloba žalobcu.
3. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovak Telecom, a.s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 28, IČO: 35 763 469 a žalovanou bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb, resp. zmluva o pripojení v znení jej dodatkov, v zmysle ktorých sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanej vymedzené služby a žalovaná sa zaviazala platiť odplatu za poskytované služby. Zo strany právneho predchodcu žalobcu boli žalovanej poskytnuté služby právnym predchodcom žalobcu vyfakturované jednotlivými faktúrami, avšak žalovaná si záväzok uhradiť ich cenu riadne a včas nesplnila napriek opakovaným výzvam na zaplatenie.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 1 ods. 1, § 42 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 § 43 ods. 1, ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podľa § 78 ods. 9, § 43 ods. 1, § 44 ods. 1, ods. 6 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“).
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie a mal preukázané, že predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou dňa 1.7.2010 zmluvu o pripojení služby a nájme koncového zariadenia v znení dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 1.7.2010, predmetom ktorej bolo umiestnenie koncového zariadenia - Magio TV na adresu V. G. XX, N.Š. a žalovaná využívala služby poskytované právnym predchodcom žalobcu a za tieto služby sa zaviazala platiť úhrady v zmysle cenníka poskytovateľa. Žalovaná žiadosťou o zrušenie služieb zo dňa 5.9.2013 požiadala o premiestnenie koncového zariadenia na ulicu W. XX, N. a právnym predchodcom žalobcu jej listom dňa 3.10.2013 bolo oznámené, že jej žiadosti nie je možné vyhovieť z technických dôvodov. Zároveň ju požiadal o zaslanie dohody o zániku zmluvy o pripojení v lehote do 17.10.2013 a žalovanú upovedomil o tom, že v prípade ak dôjde k zrušeniu služby a súčasťou zmluvy o pripojení bol nájom koncového zariadenia, požiadal žalovanú o vrátenie koncového zariadenia, ktoré jej bolo poskytnuté do nájmu a to v lehote 10 dní odo dňa zániku zmluvy o pripojení. K zániku zmluvy medzi zmluvnými stranami došlo dňa 27.12.2013 s poukazom na čl. 6 bod 11 Všeobecných obchodných podmienok. Žalovaná v konaní nepreukázala objektívnu nemožnosť nevyužívania, resp. ukončenie služieb zo strany právneho predchodcu žalobcu v období nasledujúcom po nemožnosti preloženia koncového zariadenia (t.j. 5.9.2013) do zániku zmluvného vzťahu (t.j. 27.12.2013). Súd prvej inštancie považoval za nesporné poskytovanie služieb právnym predchodcom žalobcu žalovanej v období, za ktoré žiada žalobou celkovo zaplatenie sumy 82,44 eur. Suma požadovaná žalobcom nebola žalovanou spochybnená a preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 82,44 eur. Žalovaná porušila svoju povinnosť uhradiť cenu za poskytnuté služby riadne a včas, dostala sa do omeškania, preto súd v zmysle § 517 OZ priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania.
6. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti neúspešnej žalovanej.
7. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaná z dôvodov, že súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy a dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Odklad podpisu dohody o ukončení pripojenia poskytovateľa služby považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Uviedla, že podnikanie na adrese V. G., N. ukončila v júni 2013 a od toho momentu služby poskytovateľa nemohla využívať. Ako dôkaz doložila potvrdenie od prenajímateľa priestoru o ukončení zmluvy o nájme. Je toho názoru, že nevrátenie koncového zariadenia je irelevantné, nakoľko na jeho vrátenie mala lehotu 10 dní po ukončení platnosti zmluvy o pripojení. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie, respektíve, aby odvolací súd rozhodol tak, že návrh v celom rozsahu zamieta ako nedôvodný.
8. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie ako podané včas, oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
10. Žalovaná uplatnila odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.
11. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z ich prednesov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
13. V prejednávanom spore odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP.
14. Žalovaná vo svojom odvolaní neuviedla žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov, právneho posúdenia. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Vecne správne, presvedčivé, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a len na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd považuje za potrebné dodať:
15. Právny predchodca žalobcu postupoval podľa čl. 6 bod 11 Všeobecných obchodných podmienok Telekom a.s., podľa ktorého žalobca nie je povinný akceptovať návrh dohody na ukončenie zmluvy. V Dohode o zániku zmluvy nie je uvedený deň ku ktorému sa strany dohodli na zániku Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, zmluva teda zanikla podpisom oboch strán, t.j. 27.12.2013.
16. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením súdu prvej inštancie, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno. To, že spolu s odvolaním predložila potvrdenie od prenajímateľa priestoru o ukončení zmluvy o nájme nepreukazuje, že žalovaný neposkytoval žalovanej služby do 30.11.2013, za ktoré žiada zaplatenie sumy 82,44 eur. Žalovaná účinne nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu, ktorý tvrdil, že v danom období do 30.11.2013 právny predchodca žalobcu žalovanej oprávnene poskytoval služby, za ktoré aj vystavil žalovanej faktúry.
17. Keďže žalovanou uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanom spore neboli preukázané, odvolanie nemožno považovať za opodstatnené, a preto odvolací súd rozsudok vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo procesne úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a procesne neúspešná žalovaná na ich náhradu nemá právo.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).