Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-767-2013.pdf
PDF · 72.17 KB
Case nature
Area
Subarea
8Er/767/2013
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávnenej: mal. A. Z., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. Š. Č.. XX, zast. zákonnou zástupkyňou - matkou: F. Z., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. B. XXX/X, Z.-A., proti povinnému: X. Z., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. Z. XXXX/X, B.-L., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ing. Roman Liščák, Exekútorský úrad so sídlom Nám. Sv. Michala 5, Hlohovec, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť dlžné výživné za mesiac jún a júl 2013 vo výške 200,- eur, bežné výživné vo výške 100,- eur mesačne od augusta 2013 a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi sa nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v aktuálnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
2. Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 * 151873 zo dňa 15.08.2013 bol súdny exekútor JUDr. Ing. Roman Liščák, v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Piešťany č. k. 12P/146/2012 zo dňa 26.02.2013, právoplatného a vykonateľného dňa 07.03.2013.
3. Dňa 29.11.2016 bol súdu prostredníctvom súdneho exekútora postúpený návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorým sa povinný domáha zastavenia predmetnej exekúcie z dôvodu, že všetky súdne i exekučné trovy boli uhradené hneď pri začatí exekučného konania v hotovosti a t.č. sa vymáha len bežné výživné, ktoré je povinnému pravidelne mesačne zrážané zo mzdy a zasielané exekútorovi priamo zamestnávateľom.
4. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie súdny exekútor uviedol, že zameškané výživné, ako aj trovy exekúcie boli povinným uhradené v plnej výške ešte v októbri 2013 a od novembra 2013 sa vymáha len bežné mesačné výživné. Uviedol, že je predpoklad, že aj v budúcnosti bude povinný dobrovoľne hradiť výživné bez potreby vedenia exekučného konania.
5. Oprávnená prostredníctvom zákonnej zástupkyne vyjadrila nesúhlas so zastavením exekúcie. Uviedla, že povinný začal hradiť výživné až po začatí exekučného konania. Pred začatím exekučného konania sa vyjadril, že na maloletú výživné platiť nebude. Od začatia exekúcie o oprávnenú nejaví záujem, nekontaktuje ju. Nad rámec výživného nijako neprispieva, nezasiela darčeky, neprispieva na výlety, dovolenky, či zdravotné pomôcky. Zákonná zástupkyňa oprávnenej má za to, že po ukončení exekúcie je dôvodná obava, že povinný prestane výživné platiť, prípadne nebude platiť výživné v plnej
výške. Zároveň nesúhlasí s vyjadrením súdneho exekútora o predpoklade, že povinný bude v budúcnosti hradiť výživné bez potreby vedenia exekučného konania. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že výživné bude zasielané zamestnávateľom, pričom povinný ani súdny exekútor nevedia zaručiť, že povinný zostane zamestnaný.
6. Súdny exekútor opätovne na výzvu súdu, dňa 09.02.2024 oznámil, že povinný platí prostredníctvom súdneho exekútora pravidelne bežné mesačné výživné a zvyšok vymáhanej pohľadávky (zameškané výživné a trovy exekúcie) sú vysporiadané.
7. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Podľa § 80 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
10. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa. Ak si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným výkonom, teda exekúciou. Pri vymáhaní pohľadávok výživného je oprávneným dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané, a povinným je rodič, ktorému bola uložená povinnosť platiť výživné.
11. Dôvody pre zastavenie exekúcie vo všeobecnosti špecifikuje ustanovenie § 57 Exekučného poriadku. Ust. § 80 Exekučného poriadku rozširuje dôvody zastavenia exekúcie, kedy podľa tohto ustanovenia je dôvodom zastavenia exekúcie správanie povinného a predpoklad dobrovoľného plnenia rozhodnutím stanovenej povinnosti. Ide o jediný prípad (spolu s ust. § 101 Exekučného poriadku), v ktorom zákon umožňuje povinnému na jeho návrh dosiahnuť zastavenie výkonu rozhodnutia aj vtedy, keď pohľadávka nie je zaplatená a naďalej existuje zákonný podklad na pokračovanie v exekúcii (nárok na výživné trvá). Predpokladom pre aplikovanie tohto ustanovenia je skutočnosť, že exekúcia je vedená už len pre bežné výživné a nedoplatky za minulú dobu boli v plnom rozsahu uhradené, tiež je potrebné zohľadniť aj predpoklad jeho dobrovoľného platenia do budúcnosti.
12. Za existujúcej situácie, keď povinný dlhodobo dobrovoľne plní povinnosť uloženú mu súdnym rozhodnutím (exekučným titulom), nemožno trvať na tom, aby pre plnenia (pohľadávky oprávneného splatné v budúcnosti) bola naďalej vykonávaná exekúcia. Nie je dôvodné vykonávať nútený výkon prostredníctvom súdneho exekútora na bežné výživné, vzhľadom na postoj povinného k plneniu súdom uloženej povinnosti bežného výživného. Ustanovenia Exekučného poriadku zakotvujú zásadu, že pri vykonávaní exekúcie treba dôsledne dbať v neposlednom rade i o to, aby nevznikali zbytočné trovy exekúcie. S ohľadom na vyššie uvedené má súd za preukázané, že nie je dôvod na ďalšie vedenie exekúcie, keď neexistuje žiadne dlžné výživné. Podľa názoru súdu ďalšie pokračovanie v exekúcii za daného stavu by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania, nakoľko sú splnené podmienky zastavenia exekúcie podľa ust. § 80 Exekučného poriadku.
13. Súd má po preskúmaní spisu, z vyjadrení povinného, oprávnenej i súdneho exekútora za preukázané, že dlžné výživné, rovnako aj trovy súdneho exekútora boli povinným uhradené a predmetná exekúcia je vedená len za účelom vymoženia bežného výživného. Z vyjadrení súdneho exekútora zo dňa 16.11.2016 a 07.02.2024 ma súd za preukázané, že od novembra 2013 doposiaľ povinný pravidelne platí prostredníctvom súdneho exekútora bežné mesačné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne.
14. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 80 Exekučného poriadku, a preto exekúciu zastavil.
15. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
16. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
17. Podľa § 200 ods. 1 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
18. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
19. Podľa § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.
20. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
21. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd v zmysle cit. ustanovení § 196, § 200 ods. 1 a ods. 5 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP tak, že súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko súdny exekútor súdu oznámil, že trovy exekúcie sú povinným v plnej výške uhradené.
23. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.