Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Csp/293/2017

Rozhodnutie

U. súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35 815 256, so sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, proti žalovanému: Roman R., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XX, 949 01 Nitra, zast. JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom, IČO: 51 721 554, so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, o zaplatenie 428,19 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 428,19 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne zo sumy 428,19 eur od 4.3.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 12.10.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť mu sumu 428,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne z dlžnej sumy od 4.3.2016 do zaplatenia. Súčasne sa domáhal priznania náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.8.2006 uzatvoril so žalovaným Dohodu o spolufinancovaní opravy a prevádzkovania vodovodnéo a kanalizačného potrubia, v ktorej sa žalovaný zaviazal počnúc kalendárnym rokom 2007 prispievať žalobcovi na poplatok za prevádzkovanie kanalizačného a vodovodného systému sumou rovnajúcou sa 30 % tohto poplatku, ktorý poplatok ročne predstavuje sumu vo výške 22 800 Sk (756,82 eur). Podľa stranami uzavretej dohody je splatnosť poplatku do 15 dní odo dňa jeho fakturácie a v prípade omeškania je žalobca oprávnený uplatniť si voči žalovanému úrok z omeškania vo výške 0,02 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Žalobca vyfakturoval žalovanému príspevky na poplatky za prevádzkovanie kanalizačného a vodovodného systému za roky 2011 a 2012 v sume spolu 1 513,64 eur. Žalovaný fakturované čiastky žalobcovi neuhradil, preto žalobca podal na súd žalobu, o ktorej Okresný súd Nitra rozhodol rozsudkom č. k. -62 zo dňa 27.1.2015, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 238,50 eur. Žalobca na základe uvedenej dohody fakturoval žalovanému príspevky na poplatky za prevádzkovanie vodovodného a kanalizačného systému za ďalšie roky 2013, 2014 a 2015 v sume spolu 2 270,46 eur (3 x 756,82 eur), z ktorej žalovaný uhradil fakturované sumy iba čiastočne, a to 3 x sumu 614,09 eur, t. j. spolu 1 842,27 eur a sumu vo výške 428,19 eur neuhradil. Zo vzájomnej telefonickej a emailovej komunikácie strán vyplynulo, že žalovaný uhradil vyfakturované čiatky iba do výšky, akej bol na úhradu povinný v zmysle právneho názoru vyjadreného v rozsudku č. k. -62, zvyšnú časť nároku považuje žalovaný za nedôvodnú. Žalobca podal voči predmetnému rozsudku odvolanie, konanie vedené pod sp. zn. v čase podania žaloby právoplatne skončené nebolo.

3. Uznesením súdu č. k. -35 zo dňa 8.3.2018, právoplatným dňa 21.6.2018 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. . Po právoplatnom skončení predmetného konania súd v prejednaní sporu pokračoval a vytýčil pojednávanie.

4. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a doplnil, že pokiaľ ide o poplatok určený v dohode strán, je pravda, že dohoda odvodzuje poplatok ako podiel z poplatku, ktorý uhrádza žalobca tretej strane. Na druhej strane dohoda explicitne uvádza absolútnu hodnotu poplatku, ktorý žalovaný mal uhrádzať žalobcovi, a to „dohodnutá čiastka uhrádzaná pánom Romanom Cerulíkom predstavuje čiastku 22 800 Sk“. Nie je ďalej pravda, že čo sa týka DPH, má ísť o obohatenie na strane žalobcu, keďže žalovaný nepreukázal dôvod vzniku tohto bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodným obohatením je plnenie bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu alebo z právneho dôvodu ktorý odpadol alebo majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Žiadna z týchto skutočností nenastala. Skutočnosť, že žalobca je registrovaný ako platca DPH, nemá žiadny význam vo vzťahu k žalovanému. Žalobca tvrdil, že žalovaný a ani krajský súd v konaní o odvolaní voči rozsudku č. k. -62 sa vôbec nevysporiadali so zásadným argumentom, že podľa zákona o cenách, ak nie je dohodnuté alebo osobitným predpisom dohodnuté inak, súčasťou ceny je aj daň z pridanej hodnoty. Ak by sme aj pripustili, že dohoda stanovuje poplatok žalovanému ako 30 % z ceny uhrádzanej žalobcom tretej strane, je potrebné v súlade so zákonom o cenách vychádzať zo sumy poplatku s DPH.

5. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť, pretože žalobca nemá nárok na sumu zodpovedajúcu DPH z jednotlivých úhrad. Poukázal na rozhodnutie krajského súdu v konaní sp. zn. , v ktorom sa krajský súd vyjadril, že žalobca by sa v prípade priznania tohto nároku bezdôvodne obohatil, pričom žalobca sa vo svojom vyjadrení púšťa do polemiky s rozhodnutím tak súdu prvej inštancie, ako aj postupu krajského súdu v konaní a žiada, aby súd v tejto veci vec právne posúdil inak. Podstata veci tu ani nespočíva v otázke bezdôvodného obohatenia, ale v otázke výkladu samotného hmotnoprávneho úkonu, teda predmetnej dohody medzi žalobcom a žalovaným, kde ako sa už v predmetnej inej veci súdy vyjadrili, je táto dohoda nejasná a teda neurčitá čo sa týka výšky platieb, ktoré má uhrádzať žalovaný. Na jednej strane sa tu hovorí o 30 % z poplatku rovnajúceho sa nákladom a na druhej strane tomuto nezodpovedajú konkrétne sumy, ktoré sú uvedené v dohode minimálne s ohľadom na výšku DPH, ktorá sa samozrejme žalobcovi, ktorý predmetné náklady uhrádza, vracia. To znamená, že v konečnom dôsledku by v prípade akceptácie právnych záverov žalobcu žalovaný nehradil 30 % z nákladov ale sumu vyššiu. Súdy sa jednoznačne v súlade so spravodlivosťou, dobrými mravmi a výkladom vôle zmluvných strán priklonili k tomu, že povinnosť žalovaného spočíva v povinnosti úhrady nákladov len vo výške 30 % a tomuto zodpovedá aj slovné vyjadrenie, že cena nákladov je len predpokladaná, tak ako je to v dohode uvádzané, čiže všetko nasvedčuje tomu, že výšku poplatku je nutné ustáliť predmetným percentuálnym podielom, ktorý musí ostať vo výške 30 % zachovaný a nie aby žalobca sa takýmto spôsobom obohacoval o sumu rovnajúcu sa DPH, ktorá sa mu vracia.

6. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s prednesmi právnych zástupcov strán ako aj obsahom listín založených v súdnom spise, a to žalobou, faktúrou č. 9000219169, faktúrou č. 9000219170, faktúrou č. 9000219171, dohodou o spolufinancovaní opravy a prevádzkovania vodovodného a kanalizačného potrubia, rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. -62, odvolaním proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -62, rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. -86, jednotlivými vyjadreniami strán a z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

7. Strany sporu uzavreli dňa 23.8.2006 Dohodu o spolufinancovaní opravy a prevádzkovania vodovodného a kanalizačného potrubia (ďalej aj ako Dohoda). Podľa čl. III. tejto Dohody je jej predmetom záväzok žalovaného podieľať sa na nákladoch na opravu poškodeného zberného kanalizačného systému od rodinných domov v lokalite Nitra - Zobor, časť Šindolka, ktoré je vo vlastníctve žalobcu a tiež záväzok žalobcu umožniť žalovanému napojiť sa z parcely č. 2359/4 a parcely č. 2359/1 v k. ú. Zobor na kanalizačné a vodovodné potrubie vo vlastníctve žalobcu. Podľa čl. IV.2. Dohody sa žalovaný zaväzuje počnúc kalendárnym rokom 2007 prispievať žalobcovi na poplatok za prevádzkovanie kanalizačného a vodovodného systému na parcele č. 2368/2 k. ú. Zobor, ktoré vlastník tohto systému uhrádza prevádzkovateľovi systému sumou rovnajúcou sa 30-tim % tohto poplatku. Predmetný poplatok reprezentuje ročne sumu 76 000 eur, t. j. dohodnutá čiastka uhrádzaná žalobcom predstavuje čiastku 22 800 Sk. Podľa bodu IV.3 Dohody splatnosť ročného príspevku je do 15 dní od jeho fakturácie. V bode

IV.4. Dohody je uvedené, že pre prípad omeškania s úhradou v lehote podľa bodu IV.3 si môže žalobca uplatniť úrok z omeškania vo výške 0,02 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania.

8. Žalobca s poukazom na stranami uzavretú Dohodu dňa 23.8.2006 vystavil žalovanému faktúry č. 9000219169, 9000219170 a 9000219171, všetky znejúce na sumu vo výške 756,82 eur s DPH, všetky splatné dňa 3.3.2016, ktorými žalovanému fakturoval poplatok za prevádzkovanie kanalizačného a vodovodného systému v rokoch 2013, 2014 a 2015.

9. Žalovaný tieto faktúry čiastočne uhradil, a to tak, že na každú faktúru zaplatil sumu vo výške 614,09 eur, časť faktúr vo výške 142,73 eur neuhradil. Neuhradená suma za všetky tri vystavené faktúry tak predstavuje sumu 428,19 eur (3 x 142,73 eur = 428,19 eur), ktorej úhrady sa žalobca voči žalovanému domáha v tomto konaní.

10. Z rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -62 zo dňa 27.1.2016 súd zistil, že v uvedenom konaní sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške 1 513,64 eur s príslušenstvom. Žalobca tu svoj nárok odvodzoval z totožnej Dohody zo dňa 23.8.2006, na ktorú poukazuje i v tomto konaní a na základe ktorej žalobca vystavil žalovanému i faktúry č. 9000130859 a č. 9000152149, ktorými žalovanému vyúčtoval poplatok za prevádzkovanie kanalizačného a vodovodného systému v rokoch 2011 a 2012. V prípade každej z faktúr išlo o poplatok vo výške 756,82 eur, ktorú sumu žalovaný neuhradil ani čiastočne, čo v danom prípade predstavovalo celkovú dlžnú sumu 1513,64 eur. Okresný súd Nitra rozsudkom č. k. -62 zo dňa 27.1.2016 žalovaného zaviazal zaplatením sumy vo výške 1 238,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,02 % zo sumy 756,82 eur od 15.3.2012 za každý deň omeškania do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,02 % za každý deň omeškania zo sumy 756,82 eur od 3.1.2013 do zaplatenia a trov konania a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Poukázal na nezrozumiteľnosť Dohody uzavretej medzi stranami sporu, keď cena poplatku je stanovená jednak percentuálne (30 %) a zároveň je vyčíslené toto percento pevnou sumu 22 800 Sk, ktorá by bola správna, ak sa vychádza z ročného poplatku 76 000 Sk. Súd vypočítal poplatok, ktorý má hradiť žalovaný žalobcovi ako 30 % zo sumy 2 046,16 eur (čiastka fakturovaná zo strany ZVS a.s. bez DPH), ktorá suma potom predstavuje 619,25 eur ročne. V časti o zaplatenie sumy vo výške 275,14 eur súd žalobu zamietol.

11. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. -86 zo dňa 21.11.2018 rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. -62 zo dňa 27.1.2016 v napadnutom výroku potvrdil ako správny a dostatočne odôvodnený. Zdôraznil, že sa stotožnil sa s argumentáciou žalovaného, že pokiaľ by musel žalovaný žalobcovi zaplatiť aj DPH, žalobca by sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, pretože žalovaný ako fyzická osoba nemal povinnosť platiť DPH, zatiaľ čo žalobca mal túto povinnosť voči štátu a DPH, ktoré mu fakturoval dodávateľ (suma 275,14 eur) a ktoré zaplatil, mu štát vrátil.

12. Podľa záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

13. Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

14. Podľa záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených () a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

15. Podľa účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

16. Podľa o cenách súčasťou ceny tovaru vymedzeného dohodnutými podmienkami môžu byť úplne alebo sčasti náklady na obstaranie, spracovanie, obeh tovaru a zisk. Ak nie je dohodnuté alebo osobitným predpisom ustanovené inak, súčasťou ceny je aj daň z pridanej hodnoty, príslušná spotrebná daň a pri dovážanom tovare aj clo a iné platby vyberané v rámci uplatňovania nesadzobných opatrení ustanovené osobitnými predpismi.

17. Podľa prvej vety dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

18. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len ) ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

20. Podľa nariadenia vlády č. v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Podľa (ďalej len ) strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

22. Podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

23. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi stranami sporu existoval záväzkovo- právny vzťah na základe Dohody o spolufinancovaní opravy a prevádzkovania vodovodného a kanalizačného potrubia zo dňa 23.8.2006, na základe ktorého vznikla žalovanému povinnosť prispievať žalobcovi na prevádzkovanie kanalizačného a vodovodného systému. V konaní bolo sporným, akou čiastkou má žalovaný žalobcovi na túto prevádzku prispievať. Za účelom posúdenia rozsahu povinnosti žalovaného súd v prvom rade skúmal jednotlivé články stranami uzavretej Dohody.

24. V Dohode je povinnosť žalovaného prispievať na prevádzkovanie kanalizačného a vodovodného systému upravená v čl. IV.2, kde je táto povinnosť určená ako suma rovnajúca sa 30 % poplatku, ktorý vlastník systému, teda žalobca uhrádza prevádzkovateľovi systému. V Dohode nie je ďalej špecifikovaný právny vzťah medzi žalobcom a prevádzkovateľom systému a nie je tu ani uvedené, akým spôsobom má prevádzkovateľ systému žalobcovi fakturovať náklady, na ktorých čiastočnú refundáciu (30 %) sa žalovaný v Dohode zaviazal. Z Dohody zároveň presne vyplýva suma poplatku, ktorý má žalobca v prospech prevádzkovateľa systému uhrádzať a tento je stanovený sumou vo výške 76 000 Sk ročne, zároveň je tu stanovené, že žalobca sa má na uvedenom poplatku podieľať čiastkou 22 800 Sk, čo skutočne zodpovedá 30-im % zo sumy 76 000 Sk.

25. Žalovaný v tomto konaní na svoju obranu poukazoval na nejednoznačné ustanovenia zmluvy ohľadom výšky poplatku, ktorý mal žalobcovi uhrádzať, predovšetkým však poukazoval na konanie vedené tunajším súdom pod sp. zn. , v ktorom súd riešil skutkovo podobnú právnu vec, a v ktorom súd dospel k záveru, že žalobca za predchádzajúce obdobia nemá nárok na celú fakturovanú sumu. K tomuto záveru súd v konaní dospel po zistení, že žalobcovi bola prevádzkovateľom systému vyfakturovaná za prevádzku systému suma vo výške 74 000 Sk s DPH a sumu poplatku súd vypočítal ako 30 % zo sumy 2 046,16 eur, čo bola čiastka fakturovaná zo strany prevádzkovateľa systému ZSV a.s. bez DPH. Táto suma potom predstavovala sumu 619,25 eur ročne a z uvedenej sumy ako ročného poplatku, ktorý bol žalovaný povinný žalobcovi uhradiť, potom súd vychádzal. V tomto konaní strany nepredložili žiadny doklad, z ktorého by vyplývalo, aká suma poplatku bola žalobcovi zo strany prevádzkovateľa systému za prevádzku systému v rokoch 2013, 2014 a 2015 skutočne fakturovaná.

26. K uvedenému je potrebné uviesť, že je nepochybne v záujme právnej istoty, aby boli skutkovo totožné spory rozhodované rovnako, resp. podobne. Je však potrebné si uvedomiť, že nie vždy (hoci sa to na prvý pohľad môže zdať) je dôkazná situácia v zdanlivo podobných veciach podobná, prípadne rovnaká. V tomto spore mal súd cenu poplatku, ktorý sa žalovaný zaviazal v prospech žalobcu uhrádzať stanovenú z čl. IV.2 Dohody o spolufinancovaní opravy a prevádzkovania vodovodného a kanalizačného potrubia

zo dňa 23.8.2006 vo výške 22 800 Sk, čo predstavuje sumu vo výške 756,82 eur. Zároveň bola suma poplatku stanovená ako 30 % zo sumy poplatku, ktorý uhrádza vlastník systému prevádzkovateľovi systému s tým, že predmetný poplatok predstavuje ročne sumu 76 000 Sk. V tomto konaní súdu nebola (a to ani napriek upozorneniu zo strany súdu) predložená faktúra prevádzkovateľa systému, ktorou by bolo jednoznačne preukázané, aká suma bola skutočne žalobcovi prevádzkovateľom systému vyfakturovaná a ani jedna zo strán sporu súdu nenavrhla takýto dôkaz zabezpečiť. Vychádzajúc zo sumy ročného poplatku vo výške 76 000 Sk súd výpočtom zistil, že 30 % uvedenej sumy predstavuje sumu 22 800 Sk, teda 756,82 eur. Podľa názoru súdu na uvedenom nič nemení ani tá skutočnosť, či suma vo výške 76 000 Sk, ktorú bol žalobca povinný prevádzkovateľovi systému uhrádzať zahŕňala DPH alebo nie. Pokiaľ ide o určenie výšky ceny, žalobca správne poukázal na skutočnosť, že pri určení odplaty (ceny) je potrebné vychádzať z ust. o cenách, v zmysle ktorého, pokiaľ nie je dohodnuté inak, je súčasťou ceny aj daň z pridanej hodnoty. Za situácie, že dojednaná cena zahŕňala aj daň z pridanej hodnoty, nie je možné túto cenu znižovať s poukazom na skutočnosť, že žalobcovi sa časť ceny vo výške DPH vráti. Strany sporu si cenu poplatku dojednali v sume, ktorá sa dala jednoznačne výpočtom určiť a ďalšie okolnosti ohľadom vrátenia časti poplatku nie sú pre posúdenie ich vzájomného vzťahu relevantné. Skutočnosť, či sa bude žalobcovi daň z pridanej hodnoty vracať alebo nie, sa žalovaného už netýka.

27. Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

28. Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

29. Podľa bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

30. Žalovaný v konaní nepreukázal, že žalobca sa mal na jeho úkor bezdôvodne obohatiť. Podľa názoru súdu nebolo preukázané naplnenie ani jednej z vyššie vymedzených skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Poskytnutie plnenia na základe vzájomnej dohody strán nie je možné považovať za bezdôvodné obohatenie, a to ani za situácie, že žalobcovi sa následne časť poskytnutého plnenia vráti. Pre vzájomný vzťah strán a teda určenie výšky sporného poplatku je rozhodujúci predovšetkým samotný obsah Dohody a práve z tejto Dohody vyplýva výška poplatku v sume rovnajúcej sa 30 % zo sumy, ktorú žalobca uhrádza prevádzkovateľovi systému, teda vo výške 30 % zo sumy vo výške 76 000 Sk. Vzhľadom na dohodu strán bola žalovanému žalobcom vyfakturovaná presne taká suma, na akej sa so žalobcom dohodli a či sa bude žalobcovi daň z pridanej hodnoty vracať alebo nie, sa už žalovaného netýka. Vrátenú DPH tak v žiadnom prípade nie je možné považovať za bezdôvodné ohohatenie žalobcu.

31. Napriek skutočnosti, že suma sporného poplatku v čl. IV.2 Dohody bola stanovená zbytočne zložito a toto mohlo viesť k rôznemu výkladu (čoho dôkazom je aj iný výklad sumy poplatku v konaní ), podľa názoru súdu vychádzajúc z jednotlivých listinných dôkazov, ktoré boli súdu predložené v tomto konaní a vychádzajúc zo samotného textu, jazykového výkladu ustanovenia čl. IV.2 Dohody súd napokon dospel k sume ročného poplatku, ktorým bol žalovaný povinný žalobcovi v rokoch 2013, 2014 a 2015 prispieť na prevádzkovanie kanalizačného a vodovodného systému vo výške 756,82 eur.

32. Súd mal preukázané, že žalobca vyúčtoval žalovanému poplatok za prevádzkovanie kanalizačného a vodovodného systému za rok 2013 faktúrou č. 9000219169 zo dňa 18.2.2016 splatnou dňa 3.3.2016 sumu vo výške 756,82 eur, za rok 2014 faktúrou č. 9000219170 zo dňa 18.2.2016 splatnou dňa 3.3.2016 sumu vo výške 756,82 eur a za rok 2015 faktúrou č. 9000219171 zo dňa 18.2.2016 splatnou dňa 3.3.2016 sumu vo výške 756,82 eur. V konaní nebolo sporné, že žalovaný tieto faktúry v celej výške neuhradil, na každú z nich uhradil len sumu vo výške 614,09 eur. Každá z uvedených faktúr tak zostala neuhradená vo výške 142,73 eur (756,82 eur - 614,09 eur = 142,73 eur). Celkový nedoplatok žalovaného spočívajúci v neuhradení vyššie uvedených troch faktúr tak predstavuje sumu vo výške 428,19 eur (142,73 eur x 3 = 428,19 eur), čo presne korešponduje so žalovanou sumou. Pretože súd považoval za preukázanú výšku ročného poplatku, ktorý bol žalovaný v rokoch 2013, 2014 a 2015 povinný uhrádzať žalobcovi v sume 756,82 eur, tiež mal preukázané že žalovaný uvedený poplatok

žalobcovi v celej výške neuhradil, žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške zodpovedajúcej neuhradeným faktúram, tak súd považoval za dôvodnú a žalobe vyhovel v celom rozsahu.

33. Popri nároku na zaplatenie istiny sa žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia úrokov z omeškania z dlžnej sumy a to vo výške 0,02 % denne za každý deň omeškania. Pre úplnosť súd uvádza, že skúmal tiež primeranosť zmluvne dojednaných úrokov z omeškania, pričom dospel k záveru, že tieto si strany sporu dojednali ešte v nižšej ako zákonnej sadzbe. Sadzba úrokov z omeškania vo výške 0,02 % denne zodpovedá ročnej sadzbe úrokov z omeškania vo výške 7,3 %. Pretože záväzkovoprávnyvzťah medzi stranami vznikol na základe Dohody zo dňa 23.8.2006, je potrebné v zmysle prechodných ustanovení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia ( citovaného nariadenia) na daný právny vzťah aplikovať právnu úpravu nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013. Podľa citovaného nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 bola výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, teda k 4.3.2016 predstavovala 0,05 %. Maximálna prípustná výška úrokov z omeškania pre tento právny vzťah bola v sadzbe 8,05 % ročne. Pokiaľ sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia úrokov z omeškania v sadzbe v 0,02 % denne z dlžnej sumy, išlo o úroky z omeškania v sadzbe nižšej ako zákonom stanovená sadzba.

34. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaný dlžnú sumu v lehote splatnosti jednotlivých faktúr neuhradil, čím sa dostal do omeškania a vznikla mu v súlade s ust. § 517 ods. 2 povinnosť zaplatiť veriteľovi (žalobcovi) popri istine i úroky z omeškania. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania preto súd žalobcovi priznal v súlade s petitom žalobného návrhu. 35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle . Keďže žalobca bol v konaní úspešný a zatiaľ čo žalovaný nedosiahol žiadny materiálne merateľný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %).

36. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. ( )

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. ( a ) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.