Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6To-93-2020.pdf
PDF · 85.45 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/93/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obvineného RSDr. D. H., nar. XX.X.XXXX, pre prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Trestného zákona, o sťažnosti okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Piešťany proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 18.7.2020, sp. zn. 0T/28/2020, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16.9.2020 v Trnave takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť okresného prokurátora Piešťany zamieta.
odôvodnenie:
Okresný súd Piešťany sudkyňou pre prípravné konanie uznesením zo dňa 18.7.2020, sp. zn. 0T/28/2020 rozhodol tak, že podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku s poukazom na § 241 ods. 1, písm. g) Trestného poriadku s použitím § 216 ods. 1 Trestného poriadku podmienečne zastavuje trestné stíhanie obvineného RSDr. D. H., nar. XX.X.XXXX v O., bytom O. XXX pre prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tým, že od presne nezisteného času asi od 07:30 hodiny do 09:30 hodiny dňa 16.07.2020 v katastrálnom území D., na vodnej nádrži E., v rybárskom revíry č. 2-5270-1-1, neďaleko Vtáčieho ostrova z člna, s platným rybárskym lístkom č. 1/2020 a platným povolením na rybolov č. 25465 ulovil 3 ks kapra rybničného (Cyprinus carpio), pričom do Povolenia na rybolov, do časti záznamu o dochádzke k vode a prehľadu o úlovkoch rybára, vôbec nezapísal začiatok tohto lovu, ani to, že následne ulovil a prisvojil si 1 ks kapra rybničného o dĺžke 50 cm a váhe 2,22 kg, 1 ks kapra rybničného o dĺžke 63 cm a váhe 4,82 kg a 1 ks kapra rybničného o dĺžke 65 cm a váhe 5,58 kg, i napriek tomu, že v priebehu jedného dňa si rybár môže uloviť a prisvojiť najviac 2 ks rýb tohto druhu alebo taký počet všetkých druhov rýb, ktorých celková hmotnosť nepresiahne 5 kg, čím porušil ustanovenie § 14 písm. d) Zákona č. 216/2018 Z. z. o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o rybárstve") a ustanovenia § 14 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), ods. 4 Vyhlášky č. 381/2018 Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len "vyhláška"), ktorou sa tento zákon o rybárstve vykonáva a spôsobil Slovenskému rybárskemu zväzu, Rada Žilina, so sídlom Žilina, Andreja Kmeťa č. 314/20, IČO:00178209 škodu vo výške 63,10 eur. Podľa § 216 ods. 2 Trestného poriadku obvinenému zároveň určil skúšobnú dobu vo výmere 1 (jeden) rok a podľa § 216 ods. 2, ods. 4 Trestného poriadku obvinenému uložil povinnosť, aby v skúšobnej dobe dodržiaval všetky zákonné podmienky lovu a ochrany rýb. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné zastavenie trestného stíhania, keďže obvinený sa ku skutku priznal a tento úprimne oľutoval, nahradil škodu, ktorá bola trestným činom spôsobená v celom rozsahu a s prihliadnutím na osobu obvineného, ktorý je v dôchodkovom veku a doposiaľ jeho konanie nebolo v rozpore so zákonom, ako aj s ohľadom na okolnosti prípadu, kedy mal obvinený rybársky lístok, avšak lovil ryby zakázaným spôsobom, teda nad rámec povoleného množstva a objemu rýb, mala sudkyňa pre prípravné konanie za to, že podmienečné zastavenie trestného stíhania možno považovať za dostačujúce. Obvinenému bola určená skúšobná doba v trvaní jeden rok, ktorá začne plynúť právoplatnosťou tohto uznesenia a počas
ktorej je obvinený povinný osobitne dbať na to, aby dodržiaval všetky zákonné podmienky lovu a ochrany rýb. Ak obvinený v priebehu skúšobnej doby bude viesť riadny život, súd rozhodne, že sa osvedčil, inak, rozhodne, a to prípadne aj počas skúšobnej doby, že v trestnom stíhaní sa bude pokračovať. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prokurátor sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že rozhodnutie sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Piešťany nepokladá za dôvodné a vecne správne. Svoj právny názor odôvodnil nasledovnou skutkovou a právnou argumentáciou. 1) Obvinený RSDr. D. H. sa skutku dopustil ako dlhoročný rybár, pričom ako majiteľ rybárskeho lístka má vedomosť o tom, akým spôsobom loviť ryby. 2) Obvinený RSDr. D. H. sa spontánne nepriznal k spáchaniu skutku, pričom v zápisnici o výsluchu zadržaného podozrivého zo dňa 16.07.2020 poprel objektívnu stránku trestného činu, keď uviedol, že nechytal predmetné ryby a vo výsluchu zo dňa 17.07.2020 poprel subjektívnu stránku trestného činu. 3) Zo spisu je jednoznačne zreteľné, že rybárska stráž chcela a mala záujem uvedené pochybenie riešiť prostriedkami správneho konania, pričom vzhľadom na aroganciu správania a vystupovania, resp. nereagovania na výzvu rybárskej stráže, bola vec riešená za asistencie polície. 4) Obvinený RSDr. D. H. sa po skutku snažil zakryť, resp. vyhnúť sa následkom protiprávneho konania, keď mal popierať, že sieťka s ulovenými rybami je jeho, pričom ju mal zahodiť. 5) Je pravdou, že pri preštudovaní spisu obvinený prejavil formálne ľútosť nad svojím konaním a priznal skutok, ale ten bol priznaný až po tom, ako bol oboznámený s dôkaznou situáciou, ktorá ho jednoznačne usvedčovala zo spáchania skutku. 6) Súdom uložená povinnosť, aby obvinený v skúšobnej dobe dodržiaval všetky zákonné podmienky lovu a ochrany rýb, je povinnosťou, ktorá sa vzťahuje v rámci noriem práva na všetkých a nie je potrebné ju osobitne uvádzať - vynucovať vo forme a spôsobom, ako bola uvedená v predmetnom uznesení sudkyne pre prípravné konanie. 7) Uvedeným rozhodnutím okresný súd jednoznačne oslabil funkciu generálnej prevencie trestného práva, pričom uvedený precedens môže mať negatívny dopad vo vývoji ekologickej kriminality. 8) V danom prípade prichádza do úvahy trest prepadnutia vecí, ktoré boli použité na spáchanie žalovaného trestného činu (rybárske potreby), pričom vrátenie týchto vecí by bolo podľa názoru prokuratúry v rozpore so sankčnou povahou noriem trestného práva. 9) Vzhľadom k spôsobu spáchania skutku, ako aj z postoja Obvineného RSDr. D. H. a jeho nevhodného správania sa vo vzťahu k rybárskej stráži, by bolo potrebné uložiť aj trest zákazu činnosti výkonu rybárskeho práva. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje prokurátor uznesenie sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Piešťany sp. zn. 0T/28/2020 zo dňa 18.07.2020, ktorým podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku s poukazom na § 241 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, § 216 ods. 1 Trestného poriadku podmienečne zastavil trestné stíhanie obvineného RSDr. D. H. za vecne nesprávne a za nedôvodné, a navrhol, aby Krajský súd v Trnave ako sťažnostný súd podľa 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie a uložil súdu, proti ktorému rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol. K sťažnosti prokurátora sa vyjadrila obhajoba svojím podaním zo dňa 10.8.2020. Obhajoba uviedla, že sťažnosť Okresnej prokuratúry Piešťany v znení jej odôvodnenia zo dňa 22.07.2020 považuje za nedôvodnú v celom rozsahu. Obhajoba je toho názoru, že Okresný súd Piešťany sa v napadnutom uznesení vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami, preto považuje napadnuté uznesenie Okresného súdu Piešťany za zákonné a vecne správne. Podaná sťažnosť neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia, ktoré by mali ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia. K argumentácii prokuratúry obhajoba uviedla nasledujúce skutočnosti: K bodu 1) obhajoba uviedla, že v tomto prípade je absolútne bez významu, že skutku sa obvinený dopustil ako dlhoročný rybár. Svoje konanie úprimne oľutoval a zároveň nahradil spôsobenú škodu. Zároveň vysvetlil v rámci svojho výsluchu aj všetky skutočnosti, ktoré ho viedli k spáchaniu skutku (pričom nemožno opomenúť jeho zdravotný stav a nepriaznivé účinky liečby na jeho organizmus). V rámci tohto konania splnil všetky podmienky predpokladané ustanovením § 216 ods. 1 Trestného poriadku, pričom podmienky podmienečného zastavenia sú striktne stanovené predmetným ustanovením. Prokuratúra v súvislosti s touto argumentáciou opomenula skutočnosť, že za obdobie 47 rokov výkonu rybárskej činnosti obvinený nikdy neprišiel do rozporu so zákonom, ani v rámci rybárstva a tiež nebol nikdy ani priestupkovo či disciplinárne potrestaný. V tomto prípade sa z jeho strany jednalo o exces z jeho doterajšieho správania. K bodu 2) a k bodu 5) obhajoba uviedla, že táto argumentácia prokuratúry je absolútne scestná, keďže podmienkou podmienečného zastavenia trestného stíhania nie je spontánne priznanie k spáchaniu skutku bezprostredne po zadržaní. Zvlášť je tomu tak u osoby, ktorá nikdy neprišla do rozporu so zákonom a zároveň nikdy nemala skúsenosť s úkonmi trestného konania, pričom popieranie skutku v počiatočnom štádiu je prirodzeným obranným mechanizmom takejto osoby. Ku skutku sa obvinený po vznesení obvinenia bez výhrad priznal, skutok úprimne oľutoval, čím splnil jednu z podmienok na podmienečné zastavenie trestného stíhania. V žiadnom prípade nemožno súhlasiť s tvrdením
prokuratúry, že ku skutku sa priznal až po tom, ako bol oboznámený s dôkaznou situáciou (ak by tomu aj tak bolo, opäť to nič nemení na závere, že jeho priznaním v rámci výsluchu v procesnom postavení obvineného splnil podmienky uvedené v § 216 ods. 1 Trestného poriadku). V čase svojho priznania však nepoznal obsah spisu, bolo mu doručené len vznesenie obvinenia, kedy si uvedomil nesprávnosť svojho konania a ku skutku sa bez výhrad priznal. K bodu 3) obhajoba uviedla, že rovnako túto argumentáciu prokuratúry považuje v rámci odôvodnenia jej sťažnosti za absurdnú, nakoľko údajná arogancia správania v súvislosti s rybárskou strážou nemôže mať vplyv na rozhodovanie o alternatívnom ukončení trestného konania. Zároveň prokuratúra pri tomto tvrdení vychádza výlučne z tvrdenia zástupcu rybárskej stráže, pričom jeho správanie nebolo žiadnym spôsobom skúmané a objektivizované. Ak sa obvinený správal arogantne, bolo to spôsobené zrejme jeho nepriaznivým zdravotným stavom a nepriaznivými účinkami liečby v súvislosti s jeho onkologickým ochorením, keďže nikdy v minulosti sa nesprával arogantne či negatívne vo vzťahu k iným osobám (vrátane členov rybárskej stráže). Bližšie účinky onkologickej liečby vysvetlil v rámci svojho výsluchu. K bodu 4) obhajoba uviedla, že táto okolnosť nemôže mať žiadny vplyv na vecnú správnosť napadnutého uznesenia. V tomto prípade sa opäť jednalo o akúsi obrannú reakciu, ktorú si nevie vysvetliť. K bodom 6), 7), 8) a 9) obhajoba uviedla, že argumentácia prokuratúry sa v týchto bodoch týka spôsobu a druhu ukladania trestu, kedy sa dožaduje naplnenia účelu generálnej prevencie a sankčnej povahy noriem trestného práva. K týmto okolnostiam považuje obhajoba za potrebné uviesť, že úlohou prokuratúry nie je za každú cenu dosiahnuť potrestanie páchateľa v zmysle noriem trestného práva. Tento prístup je pomerne silne zakorenený v činnosti prokuratúry bez toho, aby bolo prihliadané na konkrétne okolnosti toho ktorého trestného konania. Prokuratúra vo všeobecnosti veľmi sporadicky využíva inštitút podmienečného zastavenia trestného stíhania. Tento inštitút prokuratúra nevyužíva ani v prípadoch, kedy sú jednoznačne splnené podmienky na takýto postup a kedy by uloženie trestu bolo v rozpore s jeho účelom a funkciu individuálnej a generálnej prevencie by bolo možné dosiahnuť práve podmienečným zastavením trestného stíhania. Obhajoba je toho názoru, že Okresný súd Piešťany dôkladne a správne vyhodnotil všetky tieto skutočnosti a správne dospel k záveru, že v tomto prípade nie je potrebné nutne ukladať trest vzhľadom na celý doterajší život obvineného. Už len samotné trestné stíhanie, vyšetrovanie a prejednanie skutku pred súdom prvého stupňa naplnilo v prípade jeho osoby funkciu generálnej ako aj individuálnej prevencie. V podmienkach CPZ obvinený strávil viac ako 48 hodín, čo predstavuje s ohľadom na jeho nepriaznivý zdravotný stav dostatočný trest za skutok, ktorý spáchal. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti postupoval podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku tým, že preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie predchádzajúce jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Po preskúmaní spisového materiálu sťažnostný súd zistil, že prvostupňový súd dospel k správnym právnym záverom, uznesenie okresného súdu si sťažnostný súd osvojil a v podrobnostiach naň poukazuje. Aj podľa sťažnostného súdu boli splnené všetky podmienky v zmysle ustanovenia § 348 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku s poukazom na § 241 ods. 1, písm. g) Trestného poriadku s použitím § 216 ods. 1 Trestného poriadku na podmienečné zastavenie trestného stíhania obvineného RSDr. D. H., nar. XX.X.XXXX. Skutočnosti, že sa obvinený podľa tvrdenia prokuratúry spontánne nepriznal k spáchaniu skutku (bod 2 sťažnosti), že rybárska stráž chcela a mala záujem uvedené pochybenie riešiť prostriedkami správneho konania, pričom vzhľadom na aroganciu správania a vystupovania, resp. nereagovania na výzvu rybárskej stráže bola vec riešená za asistencie polície (bod 3 sťažnosti), že sa obvinený po skutku snažil zakryť, resp. vyhnúť sa následkom protiprávneho konania, keď mal popierať, že sieťka s ulovenými rybami je jeho, pričom ju mal zahodiť (bod 4 sťažnosti), že obvinený skutok priznal až po tom, ako bol oboznámený s dôkaznou situáciou, ktorá ho jednoznačne usvedčovala zo spáchania skutku (bod 5 sťažnosti), nič nemenia na tom, že RSDr. D. H. sa po vznesení obvinenia priznal, teda vyhlásil, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a zrozumiteľne, čím splnil podmienku v zmysle ustanovenia § 216 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Splnenie podmienky v zmysle ustanovenia § 216 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, teda, že obvinený nahradil škodu, ktorá bola činom spôsobená bolo preukázané fotokópiou poštovej poukážky zo dňa 17.7.2020, podľa ktorej obvinený uhradil poškodenej organizácii škodu v sume 63,10 eur. Čo sa týka podmienky v zmysle ustanovenia § 216 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, teda, že vzhľadom na osobu obvineného, s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti prípadu možno takéto rozhodnutie považovať za dostačujúce, aj sťažnostný súd považuje túto podmienku taktiež za splnenú.
Je pravda, že obvinený, ako dlhoročný rybár, má mať vedomosť o tom, akým spôsobom loviť ryby (bod 1 sťažnosti), avšak podľa sťažnostného súdu je v danom prípade potrebné prihliadnuť aj na tú skutočnosť, ktorú uviedla obhajoba vo svojom vyjadrení, že za obdobie 47 rokov výkonu rybárskej činnosti obvinený nikdy neprišiel do rozporu so zákonom, ani v rámci rybárstva a tiež nebol nikdy ani priestupkovo či disciplinárne potrestaný. V tomto prípade sa z jeho strany teda aj podľa sťažnostného súdu jednalo o exces z jeho doterajšieho správania. Čo sa týka sťažnostnej námietky prokurátora, uvedenej pod bodom 6, že súdom uložená povinnosť, aby obvinený v skúšobnej dobe dodržiaval všetky zákonné podmienky lovu a ochrany rýb, je povinnosťou, ktorá sa vzťahuje v rámci noriem práva na všetkých a nie je potrebné ju osobitne uvádzať - vynucovať vo forme a spôsobom, ako bola uvedená v predmetnom uznesení sudkyne pre prípravné konanie, s touto námietkou sa sťažnostný súd stotožňuje, avšak zároveň dodáva, že uloženie takejto povinnosti „navyše“ v rámci skúšobnej doby samé o sebe nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia o podmienečnom zastavení trestného stíhania, nakoľko uloženie primeraného obmedzenia alebo povinnosti obvinenému v rámci uloženej skúšobnej doby podmienečného zastavenia trestného stíhania je fakultatívne a nie obligatórne. Vo vzťahu k sťažnostnej námietke prokurátora, že uvedeným rozhodnutím okresný súd jednoznačne oslabil funkciu generálnej prevencie trestného práva, pričom uvedený precedens môže mať negatívny dopad vo vývoji ekologickej kriminality (bod 7 sťažnosti), sťažnostný súd uvádza, že ide iba o domnienku prokurátora, pričom funkciu generálnej prevencie trestného práva podľa sťažnostného súdu splnilo už samotné trestné stíhanie vrátane pobytu obvineného v podmienkach CPZ viac ako 48 hodín a prejednania skutku pred súdom prvého stupňa. To, či uvedené splnilo aj individuálnu prevenciu voči obvinenému, bude zrejmé po skončení skúšobnej doby podmienečného zastavenia trestného stíhania. To, že podľa prokurátora prichádza v prípade odsúdenia obvineného do úvahy uloženie trestu prepadnutia vecí (bod 8 sťažnosti) a trestu zákazu činnosti výkonu rybárskeho práva (bod 9 sťažnosti), nič nemení na tom, že v tomto štádiu konania bolo možné trestné stíhanie riešiť aj týmto tzv. odklonom a teda trestné stíhanie podmienečne zastaviť. Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť okresného prokurátora ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.