Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-174-2019.pdf
PDF · 80.58 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/174/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO 35 831 154 zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom v Bratislave, Mýtna 48 proti žalovanému P. o zaplatenie 2.070,70 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 447,19 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .
N a r i a ď u j e s a vrátiť žalobcovi Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava 20,30 eur zaplateného súdneho poplatku prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica na účet číslo W., VS: 9Csp/174/2019 po právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žalovanému sa voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na súd žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.070,70 eur s príslušenstvom titulom uzavretej zmluvy o aktivácii pôžičkovej karty Quatro, ktorú uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu VÚB, a.s. 2. Žalovaný sa k predmetnej veci nevyjadril napriek tomu, že mu bola doručená žaloba s prílohami a bol vyzvaný na vyjadrenie sa k veci. Žalovaný sa nedostavil ani na pojednávanie súdu, na ktoré bol riadne predvolaný, preto súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. 3. Keďže po podaní žaloby došlo k postúpeniu pohľadávky pôvodného žalobcu spoločnosti VÚB, a.s. na spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., súd v zmysle § 80 ods. 1 až 3 C.s.p. vyhovel návrhu na zmenu v osobe žalobcu, aby na miesto pôvodného žalobcu vstúpil nový žalobca, na ktorého prešli práva v súvislosti so zmluvou o aktivácii pôžičkovej karty, pričom nový žalobca spoločnosť Intrum súhlasí, že má vystupovať na mieste žalobcu, o ktorom postúpení bolo rozhodnuté osobitným uznesením zo dňa 20. 04. 2020. 4. Po podaní žaloby žalobca zobral podanú žalobu späť v časti poplatkov a sankčného úroku vo výške 447,19 eur s príslušenstvom a vzhľadom na tú skutočnosť súd v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p. konanie zastavil v tejto časti. 5. Zároveň súd nariadil vrátiť žalobcovi časť zaplateného súdneho poplatku, kde po späťvzatí žaloby zostala predmetom konania suma 1.623,51 eur, kde súdny poplatok predstavuje sumu 97,- eur, pričom žalobca zaplatil súdny poplatok vo výške 124,- eur, bolo potrebné vrátiť súdny poplatok vo výške 27,- eur, ktorý je krátený v zmysle § 11 ods. 4 Zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel o 6,70 eur. 6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, obchodnými podmienkami VÚB, výpismi z účtov na čl. 9 až 14 spisu, žiadosťou o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro na čl. 15 spisu, podaním žalobcu na čl. 25 spisu, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 01. 2020 s dokladom o zaslaní
oznámenia žalovanému, podaním žalobcu na čl. 64 spisu, predžalobnou upomienkou zo dňa 03. 12. 2016, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 08. 01. 2017 s dokladmi o doručení žalovanému, cenníkom VÚB a zistil nasledovný skutkový stav. 7. Právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavreli dňa 06. 05. 2014 zmluvu o aktivácii pôžičkovej karty Quatro, ktorá zmluva je označená ako žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro, v zmysle ktorej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úverový rámec 900,- eur s pevnou mesačnou splátkou 30,- eur a so štandardnou úrokovou sadzbou 1,90 % mesačne, resp. 22,80 % ročne. Iné údaje o poskytnutom úvere sa v zmluve nenachádzajú. Právny predchodca žalobcu k tejto žiadosti ešte pripojil obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, ktoré obchodné podmienky obsahujú sedem strán textu. 8. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Obč. zákonníka, keďže na jednej strane ju uzavrel právny predchodca žalobcu ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zákonníka. Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu uzavretú medzi stranami sporu aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy spotrebiteľ - žalovaný nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde buď mohol prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať. 9. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
- neprijateľná podmienka. 10. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. 11. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 12. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. 13. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. 14. Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta. 15. V prvom rade bolo potrebné sa zaoberať otázkou, či oprávnene pôvodný žalobca VÚB, a.s. platne mohol postúpiť pohľadávku na nového žalobcu spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., a či teda novému žalobcovi svedčí aktívna legitimácia na vedení sporu. V zmysle horeuvedeného ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách pokiaľ banka - pôvodný žalobca VÚB, a.s. chce postúpiť celú pohľadávku voči žalovanému na inú osobu, musia byť splnené určité podmienky, a to klient - žalovaný musí byť nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke a banka ho musí písomne vyzvať na zaplatenie pohľadávky. V danom prípade pôvodný žalobca VÚB, a.s. nepreukázal, že by žalovaného vyzval na zaplatenie pohľadávky predtým, ako došlo k postúpeniu pohľadávky na nového žalobcu, a preto pôvodný žalobca postúpil pohľadávku v rozpore s citovaným ustanovením Zákona o bankách a novému žalobcovi - spoločnosti Intrum nesvedčí aktívna vecná legitimácia, keďže na neho platne neprešla pohľadávka pôvodného žalobcu voči žalovanému a nemôže si teda uplatňovať žiadne práva titulom prípadnej uzavretej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zo dňa 06. 05. 2014. Už len z tohto dôvodu by bolo potrebné žalobu žalobcu zamietnuť. Nový žalobca bol súdom vyzvaný na predloženie dôkazu o splnení povinnosti banky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách s predložením dokladu o doručení výzvy žalovanému. Žalobca napriek tejto výzve súdu žiadnu výzvu nepredložil, nepredložil ani dôkaz o doručení výzvy a k tejto právnej otázke svojej aktívnej vecnej legitimácie sa vôbec nevyjadril. Preto súd má za to, že nedošlo platne k postúpeniu pohľadávky na nového veriteľa - žalobcu, keďže pôvodný veriteľ VÚB, a.s. pred postúpením pohľadávky písomne nevyzval žalovaného na uhradenie svojho záväzku a vzhľadom na znenie citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách banka môže postúpiť
pohľadávku, keď žalovaný napriek jej písomnej výzve je v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku. V opačnom prípade banka svoju pohľadávku nemôže postúpiť a keďže pôvodný veriteľ VÚB, a.s. napriek tomu pohľadávku postúpil na žalobcu, nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky a žalobcovi teda nesvedčí aktívna vecná legitimácia na vedení konania, keďže naňho platne neprešlo oprávnenie vymáhať pohľadávku zo zmluvy uzavretej s právnym predchodcom žalobcu dňa 06. 05. 2014. 16. V druhom rade súd konštatuje, že v prípade, ak by bola daná aj aktívna legitimácia na strane nového žalobcu spoločnosti Intrum, čo v danom prípade nie je splnené, aj tak by bolo potrebné zaoberať sa otázkou, či platne došlo k uzavretiu písomnej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, keďže Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vyžaduje písomnú formu uzavretia zmluvy a v danom prípade žalobca predložil len žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty. Ďalej by bolo potrebné zaoberať sa otázkou nároku žalobcu titulom poplatkov, ktoré si uplatňuje podľa jednotlivých predložených výpisov z pôžičkovej karty Quatro, keďže zo samotnej žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty nevyplýva dohoda o žiadnych poplatkoch. Taktiež by bolo potrebné zaoberať sa otázkou špecifikácie nároku žalobcu týkajúcej sa štandardného úroku a sankčného úroku, ktoré žalobca uviedol len v sumárnej výške bez špecifikácie, za aké obdobie, z akej výšky istiny sú tieto úroky počítané, kde s touto otázkou súvisí aj otázka čiastočného späťvzatia žaloby v sume 447,19 eur, kde žalobca zobral žalobu späť v časti poplatkov a sankčného úroku, avšak bez špecifikácie právneho dôvodu, obdobia omeškania, prípadne špecifikácie konkrétnych poplatkov, ktorých sa týka toto späťvzatie, keďže vo výpisoch z pôžičkovej karty sa nachádza niekoľko druhov poplatkov a nie je možné určiť, ktorých poplatkov sa späťvzatie a v akej výške týka. Týmito otázkami sa súd bližšie nezaoberal s poukazom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na vedení konania, ktorý nedostatok aktívnej vecnej legitimácie spôsobuje, že bolo potrebné už len z tohto dôvodu žalobu žalobcu zamietnuť. 17. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p., kde žalovaný mal vo veci plný úspech, avšak trovy konania si žiadne neuplatnil a žiadne trovy konania mu ani nevznikli, súd mu nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že: a) Neboli splnené procesné podmienky. b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. g) Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.