Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Pc/5/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Petríkovou, v právnej veci navrhovateľky: E. zast.: JUDr. Danica Sitárová, advokátka, so sídlom Námestie hrdinov 13, Levice, a muža, ktorého otcovstvo má byť určené: Q. (ďalej ako „otec dieťaťa"), o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. R., v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach, takto

rozhodol:

I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. R. sumou 60 € mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 12.11.2015.

II. Zaostalé výživné za obdobie od 12.11.2015 do 17.06.2019 v sume 2 460 € je otec p o v i n n ý uhrádzať k rukám matky v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 € popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o určení výživného.

III. Otec je p o v i n n ý nahradiť trovy štátu za znalecké dokazovanie vo výške 81,36 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 24.1.2018 domáhala určenia otcovstva k mal. R., následne zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného zo strany otca počnúc narodením dieťaťa. 2. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom pod čk. -75 zo dňa 17.6.2019, ktorým určil, že Q. je otcom mal. R., čo bolo preukázané znaleckým posudkom z odboru genetika, odvetvie analýzy DNA Mgr. Zuzany Holešovej, PhD. č. 2/2019 zo dňa 13.3.2109. O rodičovským právach a povinnostiach súd rozhodol tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 60 € mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 12.11.2015. Zaostalé výživné za obdobie od 21.11.2015 do 17.6.2019 v sume 2.460 € uložil otcovi uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach po 50 € popri bežnom výživnom počnúc právoplatnosťou rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že otcovi uložil povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 81,36 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a súčasne žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov nepriznal.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení otcovstva, zverení mal. R. do osobnej starostlivosti matky a oprávnení rodičov dieťa zastupovať a spravovať jej majetok nadobudol právoplatnosť dňa 19.9.2019.

4. Proti tomuto rozsudku vo výroku o určení výživného, o zročnom výživnom a súvisiacich výrokoch o trovách konania podal odvolanie otec, ktorý nesúhlasil s priznaním výživného od narodenia dieťaťa, avšak samotnú výšku výživného nenamietal. Súhlasil so zročným výživným len od času preukázania jeho otcovstva znaleckým dokazovaním.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací uznesením č.k. -114 zo dňa 30.1.2020 rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného, o zročnom výživnom a v súvisiacich výrokoch o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že pri určovaní výživného je podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine nutné prihliadať na to, že možnosť priznania výživného spätne za obdobie troch rokov odo dňa začatia súdneho konania, je obmedzená podmienkou preukázania dôvodov, prečo rodič podávajúci návrh na určenie výživného tento nepodal hneď po tom, ako mu na to, resp. maloletému dieťaťu vznikol zo zákona nárok, t.j. treba skúmať, či išlo o objektívne alebo subjektívne dôvody nepodania návrhu, a tieto následne v rozhodnutí náležite vyhodnotiť. V prejednávanom prípade sa matka návrhom podaným na Okresný súd Levice dňa 24.01.2018 domáhala vydania rozhodnutia, v ktorom konajúci súd okrem určenia otcovstva zverí maloletú R. do jej osobnej starostlivosti a otcovi uloží povinnosť platiť výživné v sume 100 eur mesačne na maloleté dieťa počnúc 12.11.2015, t.j. dňom narodenia dieťaťa. Uvedené znamená, že pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca sa súd prvej inštancie pri zohľadnení § 77 ods. 1 Zákona o rodine bol povinný zaoberať tým, či na strane matky existovali dôvody hodné osobitného zreteľa brániace jej podať návrh na určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností, vrátane vyživovacej povinnosti hneď po tom, ako na výživné vznikol maloletému dieťaťu zo zákona nárok. Zaoberanie sa zákonnými predpokladmi možného priznania výživného za obdobie pred podaním návrhu je zákonnou povinnosťou súdu, ktorú súd prvej inštancie v predmetnom konaní opomenul. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia v časti priznania výživného od času narodenia dieťaťa nie je zrejmé, či sa súd zaoberal tým, v čom spočívali dôvody navrhovateľky, že sa na súd s návrhom na určenie otcovstva a úpravy rodičovských práva a povinností neobrátila skôr, či sa jednalo o objektívne alebo subjektívne príčiny nekonania navrhovateľky, a nakoľko závažnými i opodstatnenými boli navrhovateľkine dôvody, pre ktoré sa na súd obrátila až takmer po vyše dvoch rokoch od narodenia dieťaťa. Problémovým aspektom súdneho rozhodnutia bola nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu v časti posúdenia a vysporiadania sa s dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, ktorých existenciu pre priznanie výživného spätne vyžaduje zákon. Záverom odvolací súd zdôraznil, že je na posúdení súdu prvej inštancie opodstatnenosť priznania výživného na maloleté dieťa spätne, aj vzhľadom na hodnovernosť vyznenia dôvodov hodných osobitného zreteľa uvedených navrhovateľkou. Odvolací súd v tomto rozhodnutí nekonštatoval (ne)existenciu nároku na priznanie spätného výživného, prijatie takéhoto právneho záveru necháva na súde prvej inštancie, pričom len okrajovo poukazuje aj na ďalšiu nasledujúcu neopomenuteľnú okolnosť. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že v danej veci neexistujú relevantné skutočnosti, pre ktoré navrhovateľka neuplatnila svoj návrh skôr, je potrebné sa zamyslieť i nad tým, či je spravodlivé nečinnosť matky maloletého dieťaťa súvisiacu s nepodaním návrhu na určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vyhodnotiť v neprospech maloletého dieťaťa, a či by takéto právne posúdenie veci nebolo v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa.

Súd na opätovné prejednanie veci a doplnenie dokazovania nariadil pojednávanie a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Matka ešte v samotnom návrhu uvádzala, že počas tehotenstva sa otec informoval aj o jej zdravotnom stave. Po pôrode ho označila za otca maloletej, ale na súd vo veci určenia otcovstva predvolaná nebola. Až keď sa prišla na súd osobne informovať, zistila, že návrh na určenie otcovstva si musí podať ona sama. Na pojednávaní vypovedala, že o svojom tehotenstve sa dozvedela mesiac potom, ako sa s otcom rozišli. Po tomto zistení mu hneď telefonovala a nevyjadroval sa spôsobom, že by to nebolo jeho dieťa. K tomu prišlo až neskôr. Po pôrode bol dokonca dcéru navštíviť a následne jeho záujem opadol. Matka po pôrode otca dieťaťa označila, ale na matriku nikdy neprišiel. Neskôr ešte mala zdravotné problémy, pre ktoré podanie návrhu odkladala.

7. Právna zástupkyňa navrhovateľky zotrvala na názore, že spätné nepriznanie výživného by bolo v rozpore so záujmami mal. dieťaťa. Od narodenia mal. R. sa otec žiadnym spôsobom o ňu nezaujímal, neuhrádzal žiadne náklady spojené s jej výživnou. Je zrejmé, že všetky náklady musela znášať matka, ktorá nepodanie návrhu po narodení dieťaťa odôvodňuje svojou vtedajšou životnou situáciou, nakoľko musela fungovať ako osamelá matka, trpela popôrodnými depresiami avšak nedisponuje žiadnou

lekárskou správou, ktorou by túto skutočnosť vedela preukázať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto matka navrhuje, aby súd výživné priznal spätne. Matka taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že otec výživné zaplatil len za tri mesiace v tomto roku, predtým vôbec neplatil. Za mesiac 09/20 výživné ešte uhradené nebolo.

8. Otec vypovedal, že výživné by malo byť určené až odvtedy, ako bolo určené, že je otec. Samozrejme je ochotný stanovené výživné platiť, aj keď priznal, že ho neplatí pravidelne a v blízkom čase hodlá riešiť aj osobný bankrot, pretože je v zlej situácii. Skutočnosť, že tri roky dcéra výživné nemala, spravodlivé podľa neho nie je, ale ich situácia v navrhovateľkou bola predtým úplne iná. Otec má tiež staršieho syna, na ktorého jeho matka žiadala zvýšenie výživného, ale hneď ako potrebovala. Preto si nemyslí, že je voči nemu ako osobe fér, keď sa v tomto prípade tri roky nič nedialo a po troch rokoch si navrhovateľka zmyslí, že chce výživné od narodenia. Keby návrh podala krátko po narodení, žiaden problém by s tým nemal. Doznal, že sa o dcéru nezaujíma, navyše nič nehradí, pretože s matkou nemajú dobrý vzťah. Priznal, že dieťa nemôže za to, že matka nepodala návrh skôr, ale aj tak si myslí, že tak urobiť mala. Okrem toho ešte počas ich spoločného vzťahu mala problémy s otehotnením, navštevovali aj lekárov a výskumné centrá. Keď sa rozišli, nevedel, že je tehotná a túto skutočnosť mu oznámila až po rozchode, preto si nebol istý, či dieťa je jeho. Keď chcela, aby bol zapísaný ako jeho otec, mohla návrh na určenie otcovstva podať už vtedy. Na staršieho syna otec platí výživné vo výške 80 €, aj sa s ním stretával, potom však jeho matka začala robiť problémy a odmietla mu ho dávať, ale vždy mu aspoň na sviatky posielal darčeky po švagrovi.

9. Kolízna opatrovníčka zotrvala na priznaní výživného spätne ku dňu narodenia dieťaťa.

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

13. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné, vždy na mesiac dopredu.

16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Podľa Zákona o rodine možno výživné na mal. dieťa priznať spätne najdlhšie na dobu troch rokov od začatia konania, ak sú nato dôvody hodné osobitného zreteľa. Matka zistila, že je tehotná až po tom, ako sa s otcom rozišli. Rodičia mali zrejme komplikovaný vzťah, ale otec ako sa o tehotenstve dozvedel, otcovstvo jednoznačne nepopieral, dokonca bol matku s bábätkom po pôrode navštíviť, na matriku však uznať otcovstvo nikdy nešiel. Z návrhu je zrejmé, že matka nevedela, že návrh na určenie otcovstva musí podať ona a čakala na výzvu súdu. Neznalosť zákona však neospravedlňuje. Podľa vyjadrenia mala matka zdravotné problémy, pre ktoré napokon podanie návrhu odkladala. Otec počas celého konanie

tvrdil, že výživné mu má byť priznané od znaleckého dokazovania, ktorým bolo preukázané, že je otcom mal. R.. Považuje za „nefér“, aby platil od narodenia, keď matka nekonala a návrh nepodala. Na druhej strane však mohol konať aj on. Ak mal pochybnosti o svojom otcovstve, mohol si dať vykonať genetické testy bez ohľadu na to, či matka návrh podala alebo nie a súdnemu konaniu sa tým mohol aj vyhnúť. Minimálne mohol začal výživné platiť po doručení znaleckého posudku dobrovoľne aspoň v zákonom minimálne stanovenom rozsahu. Matka tvrdené zdravotné problémy, ktoré jej bránili podaniu návrhu, nepreukázala žiadnymi lekárskymi správami. Verila, že otec svoj postoj k určeniu otcovstva prehodnotí a otcovstvo nakoniec dobrovoľne uzná. V tomto smere nekonala, ale nekonal ani otec. Výživné patrí mal. dieťaťu, nie matke. Preto súd nepovažuje za spravodlivé, aby mal. R. prišla o výživné len pre nečinnosť svojich rodičov a určite by nebolo v záujme dieťaťa priznanie výživného len od podania návrhu, či dokonca od doručenia znaleckého posudku.

18. Súd výživné opätovne priznal od narodenia dieťaťa majúc za to, že dieťaťu od tohto dňa výživné patrí a vyživovacia povinnosť je zákonnou povinnosťou rodiča bez ohľadu na to, či druhý rodič návrh na súd podá.

19. Zaostalé výživné od narodenia dieťaťa do vyhlásenia rozsudku v sume 2460 € (3 roky a päť mesiacov) umožnil súd otcovi vzhľadom na výšku sumy uhrádzať v primeraných mesačných splátkach popri bežnom výživnom napriek tomu, že otec o splátky nežiadal, pričom nesplatením čo len jednej splátky sa stane zročným celý dlh naraz. Rozsudok prvej inštancie bol predbežne vykonateľný vo výroku o určení výživného dňom 4.9.2019 (doručením) a otec bol povinný určené výživné platiť. Koľko následne uhradil, účastníci nepreukázali.

20. Podľa , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

21. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa v konaní vo veciach určenia rodičovstva môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

23. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

24. O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa , avšak o trovách štátu aj bez návrhu podľa zásady úspech a neúspechu v konaní.

25. Vzhľadom na skutočnosť, že znalkyni súd priznal znalečné v sume 431,36 € a suma 350 € jej bola vyplatená z preddavku zloženého otcom, súd uložil otcovi, ako neúspešnému účastníkovi v časti určenia otcovstva, povinnosť nahradiť štátu zvyšnú časť znalečného v sume 81,36 €, ktoré znalkyni boli vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu nie je prípustné.

Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci, ktorí sa tohto práva výslovne vzdali.

V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a datované.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na začatie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.