Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44C/47/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou, v spore žalobkyne: U.. L.. F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, Q., štátny občan SR, v zastúpení: Mgr. Ivana Hodálová, advokátka, AK v Bratislave, Dunajská 48, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, Junácka 1, Bratislava, IČO: 00 603 317, o náhradu škody 130.000,- Eur istiny s príslušenstvom , takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd návrh žalobkyne na prerušenie konania zamieta.

III. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 04.04.2018, doručenou na súd dňa 05.04.2018 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému náhrady škody vo výške 130.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 130.000,-Eur od 01.01.2018, ktorá jej mala vzniknúť postupom žalovaného, a ktorú si uplatňuje v zmysle a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že žalovaný nevykonal žiadne úkony smerujúce k vykonaniu rozsudku o výpoveď z nájmu bytu, neinformoval žalobkyňu o postupe pri riešení jej bytovej situácie a doslovne ju odignoroval a neriadil sa príslušnými ustanoveniami právnych predpisov pri riešení jej bytovej situácie, ako aj nerovnaký prístup žalovaného k žalobkyni pri riešení bytovej situácie v porovnaní s podobnými prípadmi, ktorým jej strpčil život existenčnou a právnou neistotou a oproti ostatným znevýhodnil, mal za následok, že po 31.12.2016 jej znemožnil právne si nárokovať kúpu bytu za akceptovateľnú cenu, čo predstavuje žalovanú sumu.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila súdu dôkazy: žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 29.06.2017, žiadosť o prevod bytu do osobného vlastníctva z 15.12.2016, rozhodnutie o pridelení podnikového bytu č.j. X/XXXX z 26.02.1990, rozsudok Obvodného súdu Bratislava 3 sp. zn. XXC XX/XX-XX z 20.03.1995, rozsudok Mestského úradu v Bratislave sp. zn. XXCo XXX/XX-XX z 30.11.1995, prevod bytu do vlastníctva z XX.XX.XXXX, prevod bytu do vlastníctva z XX.XX.XXXX, žiadosť o riešenie bytového problému z XX.XX.XXXX, žiadosť o riešenie bytového problému z XX.XX.XXXX, žiadosť o zabezpečenie teplej vody v byte na F. XX z XX.XX.XXXX, žiadosť o pridelenie náhradného bytu z XX.XX.XXXX, list žalobkyne z XX.XX.XXXX, list žalobkyne adresovaný starostovi z XX.XX.XXXX, list žalobkyne adresovaný prednostovi z XX.XX.XXXX, list žalobkyne adresovaný starostovi z XX.XX.XXXX, list žalobkyne adresovaný starostovi z XX.XX.XXXX,

žiadosť o poskytnutie informácii z XX.XX.XXXX, žiadosť o pridelenie primeraného náhradného bytu z XX.XX.XXXX, odpoveď na žiadosť z OÚ Bratislava I. z XX.XX.XXXX, odpoveď na žiadosť z OÚ Bratislava I. z XX.XX.XXXX, odpoveď na žiadosť z MÚ Q. M. L. z XX.XX.XXXX, odpoveď na žiadosť z OÚ Q. I. z XX.XX.XXXX, odpoveď na žiadosť z MÚ Q. M. L. z XX.XX.XXXX, vyjadrenie MÚ Q. M. L. z XX.XX.XXXX, odpoveď starostu z XX.XX.XXXX, odpoveď z MÚ Q. M. L. z XX.XX.XXXX, odpoveď z MÚ Q. M. L. z XX.XX.XXXX, odpoveď starostu z XX.XX.XXXX, odpoveď z MÚ Q. M. L. z XX.XX.XXXX, poskytnutie informácie z XX.XX.XXXX, stanovisko k žiadosti z XX.XX.XXXX, stanovisko k žiadosti z XX.XX.XXXX, postúpenie žiadosti o prevod vlastníctva z XX.XX.XXXX, informácia o stave bytového fondu za rok 2009, pracovnú zmluvu z XX.XX.XXXX.

4. Nakoľko vo veci boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu podľa , súd na návrh žalovaného rozhodol vo veci dňa 03.06.2019 rozsudkom pre zmeškanie žalobcu a žalobu zamietol a zároveň žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

5. Na základe návrhu žalobkyne súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. XX C XX/XXXX - XXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil rozsudkom č.k. XXC XX/XXXX - XXX zo dňa XX.XX.XXXX, nakoľko žalobkyňa súdu preukázala, že pojednávanie vo veci zmeškala z ospravedlniteľného dôvodu, pričom návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podala do pätnástich dní, od kedy sa o rozsudku dozvedela.

6. Súd nariadil pojednávania a vykonal dokazovanie dôkazmi predloženými v konaní, pripojil spis tunajšieho súdu sp. zn. 9C XX/XXXX a zistil tento skutkový stav veci:

7. Zo spisu sp. zn. 9C XX/XXXX - rozsudku Obvodného súdu Q. X zo dňa XX. XX. XXXX, č . k. XXC XX/XX-XX v spojení s rozsudkom Mestského súdu v Q. zo dňa XX. XX. XXXX, č. k. XXCo XXX/XX-XX, ktorý potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, súd zistil, že súd privolil právnemu predchodcovi žalovaného

- Školskej správe Bratislava 3, k výpovedi z nájmu 2 - izbového bytu 1. kategórie na prízemí, na F. ulici č. XX v Q., zo dňa 14.06.1994, danej žalobkyni a zaviazal ju povinnosťou predmetný byt vypratať a vyprataný ho odovzdať žalovanému do 15 dní od pridelenia náhradného bytu. Predmetný byt bol žalobkyni pridelený rozhodnutím zo dňa po 26.02.1990 v súlade s ustanovením o hospodárení s bytmi ako byt služobný, pracovný pomer žalobkyne ako učiteľky bol ukončený dohodou ku dňu 17. 03.1994, pričom žalovaný preukázal, že byt potrebuje pre svojich pracovníkov, súd návrhu vyhovel, nakoľko žalobkyňa prestala vykonávať prácu, na ktorú bol nájom bytu viazaný.

8. Žalovaná sa opakovanými písomnými žiadosťami domáhala od žalovaného ako i jeho právneho predchodcu pridelenia náhradného bytu alebo prevodu bytu na F. ulici č. XX do svojho vlastníctva. Právny predchodca žalovaného a žalovaný žalobkyni opakovane v odpovediach uvádzali, že nemajú k dispozícii žiaden náhradný byt, a preto nebude zatiaľ povinná byt uvoľniť s tým, že byt, ktorý žalobkyňa obýva, je súčasťou školského zariadenia ( materskej školy v Q.) a preto je bytom služobným, nie obecným. Byt na F. ulici ako služobný školský byt sa neodpredáva z dôvodu, že odpredajom do osobného vlastníctva nájomcu by žalovaný stratil možnosť kedykoľvek v budúcnosti riešiť bytovú situáciu školských zamestnancov.

9. Z rozsudku č. k. 9C XX/XXXX - 216 zo dňa 23.10.2014 ( právoplatný v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. XCo XXX/XXXX - 249 zo dňa 24. augusta 2016 súd zistil, že v tomto konaní sa žalobkyňa po pripustení zmeny návrhu domáhala pridelenia primeraného náhradného bytu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a pre prípad, že žalovaný nemá primeraný náhradný byt žalobkyňa sa domáhala eventuálnym petitom zaplatenia 110.000,-Eur a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť trovy konania. Súd žalobu žalobkyne zamietol. V odôvodnení uviedol, že žalovaného nemožno nútiť prostredníctvom rozsudku na plnenie, aby proti svojej vôli využil svoje právo uvedené v rozsudku a vypratal žalobkyňu z bytu na F. ulici č. XX Q., ak toto svoje právo využiť nechce a naopak žalobkyňu a členov jej rodiny ponecháva v predmetnom byte bývať dôvodiac opakovane tým, že nemá možnosť poskytnúť jej iný náhradný byt a preto jej umožňuje bývať v tomto byte. Pokiaľ ide o žalobkyňou uplatnený nárok - uloženie povinnosti žalovanému zabezpečiť jej primeraný náhradný byt v žalobkyňou požadovanej lehote súd skonštatoval, že v tomto prípade jej právo na plnenie nemožno odvodiť zo zákona, ani z právneho vzťahu medzi účastníkmi, ani z porušenia práva, ku ktorému medzi účastníkmi nedošlo a preto nemožno žalovaného zaviazať rozsudkom na splnenie povinnosti, keď vo vzťahu k žalobkyni žiadnu súdnym rozhodnutím vynútiteľnú povinnosť nemá, naopak, na základe citovaných rozsudkov má právo žiadať od žalobkyne vypratanie bytu za splnenia podmienky

zabezpečenia náhradného bytu. Vo vzťahu k eventuálnemu petitu zaplatiť žalobkyni sumu 110.000,- Eur ako finančnú kompenzáciu v prípade, že nebude možné jej predmetný byt prideliť súd uviedol, že táto časť žalobného návrhu je vo vzťahu k žalovanému bez právneho základu, keďže vzťah medzi stranami sporu je vzťahom nájomným a nie vlastníckym a žalobkyňa žiada od žalovaného istinu vo výške hodnoty dvojizbového bytu zodpovedajúcu kúpnej cene podľa inzercie realitných kancelárií za byty v okolí. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Na základe odvolania žalobkyne je Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. XCo XXX/ XXXX - XXX zo dňa 24.08.2016 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že ustanovenie ( v súčasnosti ) zaručuje nájomcovi, aby mohol zostať v byte bývať po zrušení nájomného pomeru, pokiaľ sa mu nepridelí zodpovedajúca bytová náhrada. Osobu, ktorej svedčí právo bývania môže vlastník bytu vypratať. Uvedené ustanovenie teda viaže vysťahovanie a vypratanie z bytu na zabezpečenie zodpovedajúcej bytovej náhrady, pričom povinnosť zabezpečiť bytovú náhradu zaťažuje prenajímateľa. Povinnosť žalovaného zabezpečiť náhradný byt nastupuje až vtedy, ak si žalovaný uplatní voči žalobkyni vypratanie a odovzdanie predmetného bytu. Uvedenú povinnosť však nemožno chápať ako typickú povinnosť uloženú žalovanému súdnym rozhodnutím, ale iba ako podmienku ktorá má byť splnená z jeho strany pri nútenom plnení povinností žalobkyne vypratať a odovzdať byt. Túto povinnosť si teda musí splniť žalovaný iba v prípade, ak chce dosiahnuť vypratanie a odovzdanie bytu. Z uvedeného vyplýva, že nemožno určiť žalovanému ani povinnosť poskytnutia náhradného bytu, keďže táto nastáva až po začatí vymáhania povinnosti žalobkyne byt vypratať a ani určiť jej splatnosť. Nie je preto správna argumentácia žalobkyne spočívajúca v použití v súvislosti s určením splatnosti plnenia žalovanej. V prípade eventuálneho petitu ide o taký petit, ak žalobca žiada zaviazať žalovaného na jeden druh plnenia a len ak objektívne nebude možné vyhovieť prvému petitu, žiadať zaviazať in eventum na iné plnenie. Uplatnený eventuálny nárok žalobkyne podľa odvolacieho súdu nemá oporu v hmotnom práve, je bez právneho základu, keď ani pri hypotetickom vyvodení povinnosti žalovanej zabezpečiť náhradný byt, (teda zabezpečiť nájomný vzťah k zodpovedajúcej bytovej náhrade) tejto povinnosti nezodpovedá plnenie v podobe kompenzácie vo výške ceny bytu. Na základe dovolania žalobkyne voči rozsudku krajského súdu Najvyšší súd SR rozhodol rozsudkom sp. zn. XCdo XXX/XXXX z 30.04.2019 tak, že dovolanie žalobkyne zamietol. V odôvodnení uviedol, že konštitutívnym rozsudkom súdu, ktorým sa privolilo k výpovedi z nájmu bytu sa ukladá žalovanému povinnosť byt vypratať po zabezpečení bytovej náhrady sa súčasne zakladá nový hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi, ktorého charakteristickým obsahom je právo bývania, ktoré trvá do času zabezpečenia bytovej náhrady, nevzniká bez ďalšieho zo zákona, vzniká právoplatným súdnym rozhodnutím. Obsahom právneho vzťahu, ktorý je predmetom sporu a ktorý bol založený uvedeným právoplatným rozsudkom Obvodného súdu Q. I. je právo žalobkyne bývať v byte do pridelenia náhradného bytu a tomu zodpovedajúca povinnosť žalovanej výkon práva na bývanie žalobkyne. S poukazom na ustanovenie a 712 nárok žalobkyne nie je dôvodný, neopierajúci sa o hmotné právo resp. iné zákonné ustanovenia. Pokiaľ ide o eventuálny petit dovolací súd skonštatoval, že druhý nárok žalobkyne je takisto nedôvodný, neopierajúci sa o hmotné právo.

10. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že v konaní 9C XX/XXXX nešlo o určenie povinnosti žalovanému prideliť jej náhradný byt, nakoľko túto povinnosť už má určenú právoplatným rozsudkom z roku 1994, ale chcela, aby súd určil žalovanému lehotu, do ktorej jej má prideliť náhradný byt v zmysle . Žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že nemožno toto ustanovenie aplikovať, nakoľko toto môže byť len v prípade súkromnoprávneho vzťahu. Čo sa týka alternatívneho petitu na zaplatenie 110.000 Eur, nebola to náhrada škody a keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaný mal k dispozícii minimálne jeden byt, ktorý spĺňal podmienky primeraného náhradného bytu, tak nebol dôvod rozhodnúť o tomto alternatívnom petite. V roku 1987 si podala žiadosť na bytový odbor a žiadala o pridelenie bytu zo štátnej bytovej výstavby, na čo spĺňala podmienky ako osamelá matka s dvomi deťmi v nevyhovujúcich bytových podmienkach a bolo jej sľúbené, že dostane byt v krátkom čase. Domáhala sa pridelenia bytu tým, že písala na rôzne inštitúcie, Úrad vlády, ministerstvá, ktoré urgovali ObNV, aby jej pridelil byt a vtedy jej ponúkli byt v objekte materskej školy, ktorý však bol len dvoj izbový a oni boli 3 osoby - v tom čase prideľovali 3 osobám 3-izbové byty, 4 osobám 4-izbové byty. Vtedy ju uistili, že v priebehu 1 roka jej poskytnú iný byt zo Štátnej bytovej výstavby. To sa však nestalo a nesplnili si túto povinnosť ani čo sa týka pridelenia náhradného bytu až doteraz.

11. Žalovaný uviedol, že otázka povinnosti žalovaného prideliť žalobkyni náhradný byt bola predmetom iného konania na tomto súde, ktoré je právoplatne skončené a išlo o určovaciu žalobu - určenie povinnosti prideliť žalobkyni byt na Q. XX v Q. s alternatívnym petitom na vyplatenie sumy 110.000 Eur. Žaloba bola zamietnutá. V tomto konaní nevystupuje žalovaný vo verejnoprávnom vzťahu k žalobkyni, ale ako právny nástupca jej bývalého zamestnávateľa, ktorý jej pridelil do užívania služobný byt z dôvodu, že vykonávala prácu učiteľky na ZŠ T., ktorej je aj v súčasnosti zriaďovateľom. Nájom jej bol vypovedaný z dôvodu, že prestala pracovať u bývalého zamestnávateľa. Pokiaľ ide o predpoklady zodpovednosti podľa , tak žalobkyňa nepreukázala vznik škody a ani príčinnú súvislosť medzi konaním, resp. nekonaním žalovaného Podaním zo dňa 29.01.2020 doručeným súdu 04.02.2020 sa žalovaný vyjadril k žalobe o náhradu škody tak, že žalobu žiadal zamietnuť. K veci uviedol, že žalobkyni bol právnym predchodcom žalovaného Obvodná hospodárska správa školských zariadení a detských jaslí Q. I. rozhodnutím č. j. X/XXXX dňa 26.02.1990 pridelený podnikový byt, vystavaný z voľných prostriedkov organizácie, pozostávajúci z dvoch izieb a príslušenstva na F. XX v Q., ktorého vlastníkom bola Obvodná hospodárska správa školských zariadení a detských jaslí Q. I. podľa ustanovení a o hospodárení s bytmi. Žalobkyňa v tom čase pracovala ako učiteľka a predmetný byt jej bol pridelený po dobu trvania tohto pracovného pomeru. Pasívnu legitimáciu žalovaného žalobkyňa odvodzuje zo o prechode niektorých pôsobností orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov. Podľa citovaného zákona tento zákon ustanovuje prechod pôsobností z ministerstiev, z krajských úradov a z okresných úradov na obce a vyššie územné celky, ktorými sú podľa osobitného zákona samosprávne kraje, v rozsahu a spôsobom ustanoveným v článku II až XXI. Podľa citovaného zákona prechod pôsobností podľa odseku 1 na účely tohto zákona je prenesenie výkonu pôsobnosti štátnej správy na obce a samosprávne kraje a prechod pôsobnosti v rozsahu ustanovenom zákonom z orgánov štátnej správy do samosprávnej pôsobnosti obcí samosprávnych krajov. Podľa citovaného zákona na obce prechádzajú pôsobnosti na úseku školstva: 1. vykonávanie štátnej správy na úseku škôl a školských zariadení, 2. vymenúvanie a odvolávanie riaditeľov škôl a školských zariadení, 3. zriaďovanie a zrušovanie - 3.1.základných škôl, 3.2 základných umeleckých škôl, 3.3 predškolských zariadení,3.4. školských klubov detí, 3.5. školských stredísk záujmovej činnosti, 3.6. centier voľného času, 3.7. školských kuchýň a školských jedálni zabezpečujúcich stravovanie pre žiakov základných škôl a pre deti predškolských zariadení, 3.8. jazykových škôl pri základných školách, 4. vytváranie podmienok na plnenie povinnej školskej dochádzky na základných školách, 5. vykonávanie kontroly hospodárenia školy s finančnými ma a materiálnymi prostriedkami a s majetkom, 6. zabezpečovanie podmienok na stravovanie detí a žiakov vo všetkých školách a školských zariadeniach, ktorých je zriaďovateľom, 7. určovanie školského obvodu základnej školy, v ktorej budú žiaci zrušenej základnej školy plniť povinnú školskú dochádzku, 8. spracovanie a poskytovanie informácií v oblasti výchovy a vzdelávania vo svojej pôsobnosti, 9. prideľovanie finančných prostriedkov súkromným školám, cirkevným školám, súkromným školským zariadeniam a cirkevných školským zariadeniam podľa osobitného predpisu a vykonávanie kontroly hospodárenia s týmito finančnými prostriedkami, 10. schvaľovanie zmlúv o nájme školských budov a miestností, priľahlých priestoroch školy alebo školských zariadení, ktorých je zriaďovateľom. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je pasívna legitimácia žalovaného v tomto konaní odvodená práve z ustanovenia citovaného zákona. Podľa žalobkyne má žalovaný odmietavý prístup k výkonu uvedených rozsudkov o výpovedi z nájmu bytu na F. XX v Q.. Predmetné rozsudky však boli výsledkom konania patriaceho do sféry právnej úpravy súkromného práva a vznikli v dôsledku existencie právnych vzťahov právneho predchodcu žalovaného ako zamestnávateľa žalobkyne. Na základe vyššie uvedeného v spojení s identifikáciou žalovaného zo strany žalobkyne ako právneho nástupcu štátnych orgánov v oblasti školstva, kde existoval medzi právnymi predchodcami žalovaného a žalobkyňou zamestnávateľsko-zamestnanecký vzťah, pričom svojou povahou išlo o úpravu práv a povinností spadajúcu do sféry vplyvu práva súkromného a nie práva verejného. Žalovaný na základe uvedeného žiada, aby bola žaloba zamietnutá. Žalobkyňa sa od žalovaného opakovane domáha pridelenia náhradného bývania, pričom svoj nárok odôvodňuje existenciou rozsudku Obvodného súdu Q. X pod spi. zn. XXC XX/XX - XX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Mestského súdu v Q. sp. zn. XX Co XXX/XX - XX zo dňa XX.XX.XXXX. Aj tomto konaní postavenie žalovaného žalobkyňa odvodzuje z prechodu pôsobnosti štátnych orgánov na obec. Vo vzťahu k vyčísleniu škody vo výške 130.000 Eur a k vyjadreniu právnej zástupkyne žalobkyne, že žalobkyňa si uplatňuje škodu podľa zákonov, teda žalobkyňa si neuplatňuje nemajetkovú ujmu podľa citovaného zákona ale skutočnú škodu a ušlý zisk,

žalovaný namieta, že samotná žaloba sa nezmieňuje o vzniku akejkoľvek skutočnej škody. Skutočnou škodou je pritom majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného, teda v tomto prípade žalobkyne. Ušlý zisk, ktorý si žalobkyňa rovnako voči žalovanému uplatňuje, predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody, t. j. v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného, hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať. Žalobkyňa nepreukázala, že je vznikla škoda vo výške požadovanej škody a nepreukázala ani ušlý zisk. Vo vzťahu k finančnému odškodneniu je žalovaný toho názoru, že za podmienky, že sa konajúci súd nestotožní s absenciou pasívnej legitimácie na strane žalovaného, keďže pridelenie náhradného bytu, ktorého sa žalobkyňa opakovane voči žalovanému domáha, nie je predmetom verejného práva ale svojou povahou spadá do sféry pôsobenie práva súkromného, v takom prípade by žalobkyni za súčasného stavu veci, keď ničím nepreukázala vznik skutočnej škody prináležala nemajetková ujma podľa v spojení s o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov. K predmetnej pracovnej zmluve, ktorá má podporiť tvrdenie žalobkyne, že ide o vzťah verejnoprávny žalovaný uviedol, že v predmetnej veci je žalovaný právny nástupcom Obvodného národného výboru BA I., odbor školstva, ktorá právomoc na neho prešla zákonom, ktorým boli veci školskej správy prenesené na obce. Z tohto titulu je žalovaný zriaďovateľom ZŠ s MŠ T. XX, a preto ide o súkromnoprávny vzťah medzi stranami sporu. Obce sa stali subjektom verejnej správy až , dovtedy neexistovala duálna verejná správa, čo vyplýva aj z SR, podľa ktorej možno obci ukladať povinnosti len na základe zákona a v jeho medziach.

12. Písomným podaním z 12.02.2020 žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že žalovaný opomína, že v čase pridelenia bytu bola žalobkyňa ako učiteľka zamestnankyňou Obvodného národného výboru Q. I., teda právneho predchodcu žalovaného, pričom byt jej bol pridelený rozhodnutím ObNV Q. I., z ktorého vyplýva, že v prípade, ak by nedošlo medzi žalobkyňou a Obvodnou hospodárskou správou školských zariadení a detských jaslí Q. I. k dohode o výške úhrady za užívanie bytu a za služby spojené s užívaním bytu, určí ich Obvodný národný výbor Q. I.. Ak by teda o štátnej správe v školstve a školskej samospráve neboli zriadené školské správy z orgánov krajských okresných mestských miestnych národných výborov, ktoré vykonávali pôsobnosť na úseku školstva, tak osobou oprávnenou na podanie výpovede z nájmu bytu by bol Obvodný národný výbor Bratislava I.. Zákonom o prechode pôsobnosti sa pôsobnosť na úseku školstva presunula späť na žalovaného, ktorého právnym predchodcom bol Obvodný národný výbor Q. I.. Podľa žalobkyne vzťah medzi stranami sporu je založený na nerovnom právnom postavení a žalovaný ako orgán verejnej moci rozhoduje o jej práve na pridelenie náhradného bytu na báze autoritatívnosti, preto ide v danom prípade podľa názoru žalobkyne jednoznačne o verejnoprávny vzťah. Nemožno tvrdiť, že medzi žalobkyňou a žalovaným ide o rovnocenný vzťah, čo vyplýva aj z predchádzajúceho súdneho konania, keď sa žalobkyňa domáhala, aby žalovanému bola podľa určená lehota na pridelenie náhradného bytu. Z rozsudkov Okresného súdu Q. I. sp. zn. 9C XX/XXXX zo dňa 23.10.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. XCo XXX/XXXX zo dňa 24.08.2016 vyplynulo, že O. z. nemožno na daný vzťah aplikovať. Nečinnosť žalovaného vo veci je nesporná a pokiaľ ide o vznik škody, v zmysle judikatúry nárok na náhradu škody možno založiť aj na hypotetickej možnosti rozmnoženia majetku. Žalobkyňa poukázala na to, že v roku 1987 sa obrátila na vtedy príslušný orgán so žiadosťou o pridelenie bytu a teda právne nástupníctvo žalovaného vyplýva z toho, že žalobkyňa požiadala vtedy Obvodný národný výbor o pridelenie bytu zo štátnej bytovej výstavby. To, že jej bol pridelený byt úplne iného charakteru, za to ona nemôže. Pokiaľ ide o argument žalovaného, že nemajetková ujma je limitovaná tak, žalobkyňa sa touto žalobou domáha nároku v zmysle cit. zák. ako náhradu škody vo forme ušlého zisku, na ktorý sa žiadny limit nevzťahuje.

13. Podľa žalovaného nejde o verejnoprávny vzťah medzi stranami sporu, ktorý by spadal pod zákon , nakoľko ide o súkromnoprávny vzťah medzi stranami sporu, keď pôvodne žalobkyni ako zamestnankyni bol pridelený služobný byt jej zamestnávateľom. Po skončení pracovnoprávneho vzťahu dal zamestnávateľ žalobkyni výpoveď z nájmu služobného bytu, ktorá bola potvrdená súdom. Žalovaný nepopiera, že vo veci pridelenia náhradného bytu je právnym nástupcom zamestnávateľa žalobkyne, ktorý bol v zmysle rozsudkov zaviazaný jej prideliť náhradný byt a teda táto povinnosť prešla na žalovaného ako právneho nástupcu. Ide teda o súkromnoprávny vzťah, pričom o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejne moci a o zmene niektorých

zákonov upravuje zodpovednosť obce za škodu spôsobenú obcou ako orgánom územnej samosprávy pri výkone samosprávy.

14. V podaní zo dňa 13.07.2020 žalobkyňa uviedla, že sa naďalej domnieva, že vzťah medzi stranami sporu nie je súkromnoprávny vzťah a je potrebné prihliadať na iné okolnosti, než je pracovnoprávny vzťah žalobkyne a právneho predchodcu žalovaného. Rozhodujúcou skutočnosťou je vzťah vzniknutý pri riešení bytovej otázky. Žalobkyňa v roku 1987 požiadala právneho predchodcu žalovaného Obvodný národný výbor Q. I. o pridelenie bytu zo štátnej bytovej výstavby. V zmysle vtedy platnej právnej úpravy vzniklo občanovi, ktorému bol na základe jeho žiadosti pridelený byt, právo užívania bytu. Právo užívania bytu mohlo vzniknúť po vydaní rozhodnutia o pridelení bytu, v danom prípade rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného, na základe ktorého sa mohla spísať zápisnica/protokol o odovzdaní a prevzatí bytu. Príslušný orgán teda autoritatívne rozhodoval o tom, komu pridelí byt, pričom rozhodnutie bolo dôsledkom realizácie nadriadeného postavenia príslušného orgánu. Žalobkyňa si podala žiadosť o pridelenie bytu ako občan a preto ak jej právny predchodca žalovaného pridelil služobný byt, ktorého pridelenie nebolo viazané na pracovnoprávny vzťah žalobkyne k právnemu predchodcovi žalovaného, nemožno hovoriť o riadnom vybavení žiadosti o pridelenie bytu a možno konštatovať, že do dnešného dňa ani právny predchodca žalovaného ani žalovaný jej žiadosť o pridelenie bytu zo štátnej bytovej výstavby nevybavili, pričom v tomto dôsledku tak žalobkyni z tohto verejnoprávneho vzťahu vznikla škoda spôsobená nečinnosťou orgánu štátnej správy. Právny predchodca žalovaného pridelil žalobkyni služobný byt v roku XXXX na F. XX v Q. rozhodnutím o pridelení bytu, pričom žalobkyňa bola ubezpečovaná, že ide o dočasné a náhradné riešenie a právny predchodca žalovaného jej pridelí v krátkom čase iný byt, ktorý bude zodpovedať jej situácii a bude predstavovať riadne vybavenie žiadosti o pridelenie bytu zo štátnej bytovej výstavby. O žiadosti žalobkyne v roku 1987 právny predchodca žalovaného nevydal v podstate žiadne rozhodnutie. Podľa žalobkyne aj pri náhradných bytoch ide o byty, ktorých pridelenie a ďalšie nakladanie podlieha rozhodovaciemu schvaľovaciemu procesu žalovaného, teda takéto pridelenie je závislé najmä na autoritatívnom rozhodnutí žalovaného pri nakladaní s majetkom zvereným mu do správy a tak vzťah medzi stranami sporu je v tejto konkrétnej otázke verejnoprávnym vzťahom. Aj v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 6C XX/ XXXX dospel konajúci súd k záveru, že na vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným nemožno aplikovať z čoho možno usudzovať, že k uvedenému záveru dospeli súdy z dôvodu, že v danom prípade nejde o súkromnoprávny vzťah. Žalobkyňa v rámci ďalšieho dokazovania uviedla, že požiadala žalovaného na základe zákonov o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako povinnú osobu podľa o sprístupnenie konkrétnych informácií, ktoré majú preukázať, že žalovaný výlučne vo vzťahu k žalobkyni nekonal, pretože všetky relevantné žiadosti týkajúce sa iných žiadateľov o pridelenie bytu vybavil. Týmito informáciami žalobkyňa mala záujem preukázať, ako žalovaný aplikoval výpočet cien bytov, ktoré bol povinný previesť do vlastníctva nájomcom a ktorá informácia je dôležitá z hľadiska preukázania odôvodnenosti výšky škody spôsobenej žalobkyni žalovaným. Žalovaný vybavil túto žiadosť iba čiastočne a preto žalobkyňa žiada zmysle , aby súd žalovanému uložil edičnú povinnosť predložiť súdu požadované informácie a doklady v rozsahu, v akom ich právnej zástupkyne žalobkyne neposkytol. V konaní 6C XX/XXXX bolo preukázané, že žalovaný má k dispozícii minimálne jeden byt, ktorý mohol poskytnúť žalobkyni ako náhradný byt za pôvodne pridelený byt.

15. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 24.07.2020. Žalovaný už v predchádzajúcom písomnom vyjadrení poukázal na ustanovenie zákonov spojení s zákonov, na základe ktorého došlo k prechodu pôsobnosti orgánov štátnej správy do samosprávnej pôsobnosti obce na úseku školstva a rovnako tak bolo zo strany žalovaného poukázané na skutočnosť, že v čase prideľovania bytu na F. XX v Q. bol právny predchodca žalovaného v postavení zamestnávateľa žalobkyne, keďže v rozhodnom období t. j. v čase presťahovania sa žalobkyne do Bratislavy bol zriaďovateľom základnej školy na T. XX v Q. a teda z tejto pozície bol zároveň zamestnávateľom žalobkyne. Rozsudky v tom čase konajúcich súdov o privolenie k výpovedi z nájmu dvojizbového bytu s príslušenstvom prvej kategórie na prízemí na F. XX v Q. boli podané vtedajším zamestnávateľom žalobkyne. Z vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 13.07.2020 je zrejmé, že právny nárok si žalobca uplatňuje od momentu rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného o pridelenie bytu na F. XX v Q., keď vtedajší Obvodný národný výbor Q. I. mal rozhodovať o pridelení bytu zo štátnej bytovej výstavby a nemal o žiadosti žalobkyne rozhodnúť

pridelením bytu s charakterom bytu školského teda služobného. Právna zástupkyňa žalobkyne takéto konanie právneho predchodcu žalovaného hodnotí ako nesprávny úradný postup na jeho strane, ktorý zakladá vznik zodpovednosti za škodu podľa V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na skutočnosť, že uvedený zákon nadobudol účinnosť 01.07.2004. Zároveň poukazuje aj na ustanovenia a cit. zákona, pričom poukazuje na skutočnosť, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím vrátane nesprávneho úradného postupu je limitovaná rozhodovacou činnosťou štátnych orgánov v rozsahu definovanom v ustanovení predmetného ako aj súčasne platná zákonná úprava tejto osobitnej zodpovednosti v sebe obsahujú lehotu, v ktorej je možné sa jej domáhať. Z obsahu žaloby zo dňa 04.04.2018 ani v rámci doterajšieho dokazovania nie je zrejmé, kedy ku škode podľa cit. zák na strane žalobcu malo dôjsť, resp. kedy ku škode došlo. V prípade, ak si žalobca vznik škody uplatní od momentu, keď mu bol právnym predchodcom žalovaného pridelený byt na F. XX v Q., tak žiadosť žalobkyne o pridelenie bytu bola vybavená kladne a bol jej v rozhodnom čase byt pridelený. Je na žalobkyni, aby preukázala, že právny predchodca žalovaného pri prideľovaní bytu v rozhodnom čase nepostupoval podľa vtedy platných právnych predpisov. Samotná skutočnosť, že došlo k prideleniu služobného bytu je irelevantná, keďže žalobca požiadal o pridelenie bytu svojho vtedajšieho zamestnávateľa a ako aj skutočnosť, že neskôr došlo k výpovedi nájmu prideleného bytu a v rámci tohto konania je právne irelevantné. Otázka posudzovania žiadosti o pridelenie bytu vo vzťahu k iným žiadateľom s prebiehajúcim konaním nijako nesúvisí. Takto položená otázka ako aj pretrvávajúca snaha právnej zástupkyne žalobkyne preukázať iné zaobchádzanie so žalobkyňou zo strany žalovaného by bola rozhodnou v konaní vyvolanom na základe o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov. Žalovaný nemá k dnešnému dňu vedomosť o tom, že by žalujúca strana zmenila skutkový základ žaloby, čo by však znamenalo, že doterajšia obrana žalovaného už nie je právne relevantnou a mal by ju zmeniť a účinne sa brániť voči tejto žalobe. Názor právnej zástupkyne žalobkyne, ktorá na podporu žaloby podanej podľa uvádza, že v rámci konania konajúci súd dospel k záveru, že vzťah medzi stranami sporu nemožno aplikovať ustanovenie , z čoho je možné vyvodiť záver, že v danom prípade sa nejedná o súkromnoprávny vzťah považuje žalovaný za zavádzajúci a vytrhnutý z kontextu konania. Uvedené konanie bolo konaním o plnenie, ktorým sa žalobca domáhal uzatvorenia zmluvy o nájme na nehnuteľnosti byt č.., X. poschodie v bytovom dome na Q. ulici resp. alternatívne zaplatenia 110.000 Eur. Ustanovenie pojednáva o splnení záväzku dlžníka, ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, pričom v rámci súdnych rozhodnutí v tomto konaní je vyslovený názor, že postavenie oboch strán nie je možné považovať za postavenie dlžníka a veriteľa, nakoľko splnenie povinnosti vypratanie bytu predchádza povinnosť poskytnúť primeraný byt, avšak ak primeraný náhradný byt nie je ponúknutý, neexistuje ani povinnosť pôvodný byt vypratať. Pokiaľ ide o informácie podľa infozákona, podľa žalovaného požadované informácie na základe žiadosti žalobkyne sú pre toto konanie v kontexte s obsahom podania žaloby irelevantné. Žalovaný žiada, aby súd v zmysle vyzval žalobkyňu k späťvzatiu žaloby ako zjavne neodôvodnenej.

16. Dňa 27.08.2020 bol súdu doručený návrh žalobkyne na prerušenie konania do skončenia konania XXC XX/XXXX o antidiskriminačnej žalobe, v ktorej sa bude riešiť otázka porušenia zásady rovnakého zaobchádzania žalovaného voči žalobkyni spôsobeného nečinnosťou žalovaného pri rozhodovaní o pridelení bytu zo štátnej bytovej výstavby žalobkyni.

17. Zo žaloby v konaní na tunajšom súde sp. zn. /XXXX súd zistil, že žalobkyňa podala antidiskriminačnú žalobu voči žalovanému podľa o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorou sa domáha rozhodnutia, že žalovaný porušil zásadu rovnakého za zaobchádzania vo vzťahu k žalobkyni, čím jej zasiahol do práva na prístup k bývaniu, žalovaný je povinný upustiť od svojho konania a napraviť protiprávny stav tak, že zabezpečí prevod bytu č. XX, I.. poschodie v bytovom dome na ulici Q. XX v Q. do osobného vlastníctva žalobkyne za cenu, za akú prevádzal takéto byty do osobného vlastníctva nájomcov na základe žiadostí podaných do 31.12.2016 alebo vyplatí žalobkyni finančnú náhradu zodpovedajúcu rozdielu trhovej hodnoty primeraného bytu k bytu na F. ulici č. XX v Q. a ceny stanovenej podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a náhrady trov konania.

18. Podľa , ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

19. Súd dospel k záveru, že v tomto prípade otázky riešené v konaní sp. zn. ( antidiskriminačná žaloba) nemajú význam pre toto konanie, nakoľko nárokmi uplatňovanými podľa antidiskriminačného zákona, nie je dotknutý prípadný nárok na náhradu škody a preto súd návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietol ( výrok II. ).

20. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ( ďalej len cit. zák. ), tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

21. Podľa § 2 písm. a) cit. zák. na účely tohto zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb.

22. Podľa § 10 ods. 1 a 2 cit. zák., územná samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

23. Podľa § 14 ods. 1 a 2 cit. zák. územná samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

24. Žalobkyňa označila nesprávny úradný postup žalovaného v tom, že vyčkávacím postupom vo vzťahu k zabezpečeniu náhradného bytu jej žalovaný spôsobil sociálnoprávnu neistotu, keď jej bol zrušený nájom bytu a v dôsledku nepridelenia náhradného bytu bola vylúčená z možnosti následného odkúpenia bytu, teda istota užívateľského práva k bytu nebola vymenená za istotu vlastníckeho práva. Žalobkyňa poukazuje na vyčkávací postup žalovaného, ktorý nemožno považovať za riadny a efektívny výkon verejnej moci. Žalobkyňa poukazuje na legitímnosť jej očakávania na uplatnenie nároku na odkúpenie bytu za výhodných podmienok, pričom toto očakávanie, ktoré vyplýva z postavenia žalovaného ako orgánu verejnej moci a možnosti získať byt ako štátnej zamestnankyne, bolo obmedzené.

25. Podľa citovaných zákonných ustanovení o prípad objektívnej zodpovednosti územnej samosprávy za škodu ide za súčasného splnenia troch podmienok a to:

- existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch

- nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci

- príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Z koncepcie zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci okrem iného vyplýva, že subjektom zodpovednosti môže byť okrem iných aj orgán územnej samosprávy a to v tom prípade, ak škoda bola ním spôsobená pri výkone verejnej moci. Jedná sa o tzv. absolútnu objektívnu zodpovednosť, t. j. zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie a bez možnosti liberácie. Aby súd mohol vyvodiť záver o tom, že v danom prípade existuje zodpovednosť územnej samosprávy za škodu, musí byť okrem existencie predpokladov na vznik škody (nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi) splnená podmienka, že sa jedná o škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone verejnej moci. Rozhodovacia prax súdov chápe verejnú moc ako moc, ktorá autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov, či už priamo alebo sprostredkovane. Subjekt, o ktorého právach a povinnostiach rozhoduje orgán územnej samosprávy, nie je v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom a obsah rozhodnutia tohto orgánu nezávisí od vôle subjektu voči ktorému rozhodnutie smeruje.

26. Medzi stranami sporu bola sporná skutočnosť, či vzťah medzi nimi je vzťahom verejnoprávnym alebo súkromnoprávnym a teda či žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu škody možno posudzovať v zmysle vyššie uvedeného zákona.

27. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v tomto prípade nekonal žalovaný ako orgán verejnej moci, ale konal ako právny nástupca prenajímateľa, keď v prípade žalobkyne išlo o privolenie k výpovedi z nájmu služobného bytu a na žalovaného ako právneho nástupcu Obvodnej školskej správy BA III prešla povinnosť zabezpečiť pre žalobkyňu náhradný byt a teda jej povinnosť vysťahovať sa zo služobného bytu bola viazaná na pridelenie náhradného bytu. Aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí o dovolaní ( bod 9 odôvodnenia tohto rozsudku) konštatoval, že medzi žalobkyňou a žalovaným sa rozhodnutím súdu založil nový hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi, ktorého charakteristickým obsahom je právo bývania, ktoré trvá do času zabezpečenia bytovej náhrady, nevzniká bez ďalšieho zo zákona, vzniká právoplatným súdnym rozhodnutím. V tomto prípade teda ide o typický súkromnoprávny vzťah pričom splnenie povinnosti žalovaného prideliť žalobkyni náhradný byt neexistuje samostatne, ale vždy je viazané na povinnosť ( v tomto prípade žalobkyne) predmetný byt vypratať, pričom tento právny vzťah vyplýva z ustanovenia . Súd má za to, že táto povinnosť pre žalovaného vyplynula zo súkromnoprávneho vzťahu a teda žalovaný v tejto veci nekonal ako orgán verejnej moci pri výkone na úseku obecnej verejnej správy. Nárok žalobkyne preto súd posudzoval v zmysle zodpovednosti za škodu podľa .

28. Podľa ( , ďalej len O. z.) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

29. Podľa § 420 ods. 3 O.z., zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

30. Podľa § 442 ods. 1 O.z., uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

31. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: · porušenie právnej povinnosti, · existencia škody, · príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,

- k porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť len vtedy, ak škodca protiprávne koná alebo opomenie to, čo malo byť v súlade s právom vykonané.

- pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi, ako aj nemajetkové ujmy (bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia ) v zmysle zákona. Skutočnou škodou na veci je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie veci do predošlého stavu.

- príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nestačí ju len predpokladať. Rovnako je dôležité preukázanie bezprostredného a nielen sprostredkovaného vzťahu medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. 32. V prvom rade súd skúmal žalobkyňou tvrdené porušenie povinnosti žalovaným. Dospel k názoru, že nemožno hovoriť o porušení povinnosti, za ktoré žalobkyňa považuje zo strany žalovaného povinnosť v primeranej lehote prideliť žalobkyni náhradný byt. Ako skonštatovali súdy v konaní , povinnosť žalovaného zabezpečiť náhradný byt nastupuje až vtedy, ak si žalovaný uplatní voči žalobkyni vypratanie a odovzdanie predmetného bytu. Uvedenú povinnosť však nemožno chápať ako typickú povinnosť uloženú žalovanému súdnym rozhodnutím, ale iba ako podmienku ktorá má byť splnená z jeho strany pri nútenom plnení povinností žalobkyne vypratať a odovzdať byt. Túto povinnosť si teda musí splniť žalovaný iba v prípade, ak chce dosiahnuť vypratanie a odovzdanie bytu. Z uvedeného vyplýva, že nemožno určiť žalovanému ani povinnosť poskytnutia náhradného bytu, keďže táto nastáva až po začatí vymáhania povinnosti žalobkyne byt vypratať a ani určiť jej splatnosť.

33. Pokiaľ ide o výšku škody, žalobkyňa uvádza, že s prihliadnutím na ustanovenia o cenách bytov obsiahnutých v zákone o vlastníctve bytov a pri zohľadnení cien bytov zodpovedajúcich primeranému náhradnému bytu, výška jej škody predstavuje sumu 130.000 Eur.

34. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaný postupom, že nevykonal žiadne úkony smerujúce k vykonaniu rozsudku o výpovedi z nájmu bytu, neinformoval ju o postupe pri riešení jej bytovej situácie, neriadil

sa ustanoveniami právnych predpisov, jej spôsobil existenčnú a právnu neistotu, čo malo za následok, že po 31.12.2016 jej znemožnil právne si nárokovať kúpu bytu za akceptovateľnú cenu, čo predstavuje ujmu ( škodu ) žalobkyne. V tomto smere súd konštatuje, že absentuje príčinná súvislosť medzi údajným porušením povinnosti žalovaným prideliť žalobkyni náhradný byt a vznikom tvrdenej škody, keďže zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva pre žalovaného povinnosť takýto náhradný byt žalobkyni odpredať. Konštatoval to aj odvolací súd v konaní , keď uviedol, že nárok na zaplatenie finančnej kompenzácie zodpovedajúcej kúpnej cene bytu nemá oporu v hmotnom práve, je bez právneho základu, keď ani pri hypotetickom vyvodení povinnosti žalovaného zabezpečiť náhradný byt, (teda zabezpečiť nájomný vzťah k zodpovedajúcej bytovej náhrade) tejto povinnosti nezodpovedá plnenie v podobe kompenzácie vo výške ceny bytu, keďže toto je typické pri uplatňovaní vlastníckeho práva k veci a nie nájomného vzťahu.

35. Predpoklady zodpovednosti za škodu musia byť splnené súčasne, žalobkyňa nepreukázala porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so vznikom žalobkyňou tvrdenej škody, nepreukázala vznik škody a preto súd dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala zodpovednosť žalovaného za tvrdenú ujmu a preto žalobu zamietol.

36. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa a contrario, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd nepriznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania, nakoľko výslovne uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.