Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-102-2020.pdf
PDF · 81.16 KB
Case nature
Subarea
2CoE/102/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13c, 6300 Zug, IČO: CHE-100.023.266, Švajčiarsko proti povinným: 1. V. A., nar. X. N. XXXX, bytom B. XX, XXX XX A., 2. J.. K. S., nar. XX. N. XXXX, bytom B. XX, XXX XX A. na vymoženie sumy 1 240,95 Eur (37.384,75 Sk) s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rastislavom Horským, so sídlom Exekútorského úradu Jakubovo námestie 15, 811 09 Bratislava pod spis. zn. EX 510/2007, o odvolaní povinného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Er/1509/2007-42 zo dňa 4. júna 2019, takto
rozhodol:
Odvolanie povinných proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Er/1509/2007-42 zo dňa 4. júna 2019 o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením č. k. 12Er/1509/2007-42 zo dňa 4. júna 2019 vo výroku I. zamietol návrh povinnej 2. na zastavenie exekúcie a vo výroku II. zamietol námietky povinnej 2. proti trovám exekúcie. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že poverením č. 5613 013137 * zo dňa 24. októbra 2007 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora. Súdny exekútor postúpil exekučnému súdu návrh povinnej 2. na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia 10 ročnej premlčacej lehoty a námietky proti trovám exekúcie. Návrh povinná 2. odôvodnila tým, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré bránia jeho vykonateľnosti a ďalej sú tu iné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Ďalej povinná 2. uviedla, že exekučný titul - Platobný rozkaz Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 16Rob/158/2007-16 jej nebol doručený. Povinná 2. namietala aj trovy exekúcie, kde si súdny exekútor spolu s trovami uplatnil aj DPH a nepreukázal skutočné náklady. Exekučný súd mal za preukázané, že exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17. septembra 2007. V zmysle ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka sa premlčacia doba prerušuje podaním návrhu na vykonanie exekúcie, čo v danom prípade oprávnený urobil dňa 11. októbra 2007, teda pred uplynutím premlčacej doby. Keďže oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, týmto dňom došlo k spočívaniu, t.j. neplynutiu premlčacej doby podľa § 112 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené nemôže byť vymáhaná pohľadávka v tomto exekučnom konaní premlčaná. Nakoľko súd mal dostatočne preukázané, že Platobný rozkaz Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 16Rob/158/2007-16 zo dňa 11. apríla 2007 je spôsobilým exekučným titulom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Nakoľko exekučný súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená (exekučný titul nebol zrušený, ani sa nestal neúčinným), návrh povinnej 2. na zastavenie exekúcie zamietol. Exekučný súd ďalej uviedol, že námietky proti trovám exekúcie neboli podané v zákonnej lehote, t.j. do 14 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že lehota, ktorá uplynula medzi doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinnej 2. a podaním námietok na exekučnom súde proti trovám exekúcie je 10 rokov. Exekučný súd preto námietky povinnej 2. proti trovám exekúcie ako oneskorene podané zamietol.
2. Proti predmetnému uzneseniu exekučného súdu podali v zákonnej lehote odvolanie povinní, pričom uviedli, že podľa § 110 Občianskeho zákonníka uplynula prekluzívna lehota na vykonanie exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 16Rob/158/2007 zo dňa 11. apríla 2007. Predmetný platobný rozkaz nebol žalobcom podľa ich tvrdenia doručený do vlastných rúk. Exekučný súd tak konal v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a právom Európskej únie, keď vydal poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie, ktoré malo byť podkladom na vykonanie exekúcie, nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, nakoľko nebolo doručované na adresy povinných, na ktorých sa zdržujú, a preto povinní považujú exekúciu za nezákonnú. Bez existencie vykonateľného exekučného titulu je potrebné exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), a to v každom štádiu konania a aj bez návrhu. Exekučný titul bol vydaný na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom účastníkom konania bolo odňaté právo na spravodlivé súdne konanie. Podľa povinných sa totiž jedná o spotrebiteľský spor, pričom súd oprávnenému priznal nedôvodný nárok, ktorý oprávnený spoľahlivo neosvedčil a jedná sa o úžeru, čo je v demokratickom štáte neprípustné. Zmluva, na základe ktorej vznikla pohľadávka oprávneného, bola vopred predtlačená, pričom povinní ako spotrebitelia nemohli jej obsah ovplyvniť. Postup oprávneného pri uzatváraní danej zmluvy povinní hodnotia ako nekalú obchodnú praktiku v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, keďže obchodný zástupca oprávneného neposkytol povinným náležité informácie. Predmetná zmluva obsahuje podľa povinných bližšie nešpecifikované neprijateľné zmluvné podmienky. Oprávnený svojím návrhom na vykonanie exekúcie uviedol súd do omylu, použil nekalé praktiky a dopustil sa poškodzovania práv spotrebiteľa. Následne súd nepodrobil danú spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole. Platobný rozkaz Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 16Rob/158/2007 zo dňa 11. apríla 2007 bol preto vydaný v rozpore so zákonom, keďže nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, nezistil, či tu právo je alebo nie, neurčil, či je daná zmluva platná z úradnej povinnosti, nezistil, čo sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a či obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS. Súd prvej inštancie nesprávnym postupom znemožnil účastníkom. aby uskutočnili im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Predmetná vec sa prejednala v neprítomnosti povinných a nemohli sa tak vyjadriť k vykonaným dôkazom. V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie taktiež neodôvodnil svoje závery. Záverom povinní poukázali na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov a Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach ochrany spotrebiteľa a práva na spravodlivý súdny proces. Povinní vzhľadom na uvedené žiadajú, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie exekučného súdu a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
3. Oprávnený sa k odvolaniu povinných nevyjadril.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odvolací súd odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.
5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd napadnutým Uznesením č. k. Uznesením č. k. 12Er/1509/2007-42 zo dňa 4. júna 2019 vo výroku I. zamietol návrh povinnej 2. na zastavenie
exekúcie a vo výroku II. zamietol námietky povinnej 2. proti trovám exekúcie. Predmetné uznesenie napadli povinní odvolaním zo dňa 14. júla 2019.
10. Z dikcie § 9a ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl. CSP. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení je obsiahnutý v § 357 CSP. Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k CSP v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia, typické pre exekučné konania, nie sú zahrnuté v § 357 CSP, pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú. Rozhodujúce preto podľa § 355 ods. 2 CSP bude, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok.
11. Žiadne ustanovenie Exekučného poriadku výslovne nezakladá prípustnosť odvolania proti uzneseniu exekučného súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie. Odvolanie pripúšťa len proti uzneseniam o zastavení exekúcie, a to z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 58 ods. 5 Exekučného poriadku. Uznesenie exekučného súdu o zamietnutí návrhu povinných na zastavenie exekúcie zjavne takýmto rozhodnutím nie je. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6 Cdo 171/2012 zo dňa 25. júla 2012, podľa ktorého „Takýto výklad je aj ústavne konformný, pretože rešpektuje účel exekučného konania, ktorým je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí. Exekučnou činnosťou sa napĺňa právna ochrana právoplatným rozhodnutím potvrdeného subjektívneho práva, ktorého podstatou je moc prinútiť toho, kto toto právo porušil, správať sa určitým spôsobom. Tento účel by mohol byť marený, ak by sa exekučné konanie predlžovalo rozhodovaním o opravnom prostriedku povinného proti uzneseniu exekučného súdu o zamietnutí jeho návrhu na zastavenie exekúcie z ním tvrdeného dôvodu. Z hľadiska povinnosti exekučného súdu zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku nie je rozhodujúci povinným tvrdený dôvod pre takéto rozhodnutie, ale skutočne existujúci, t. j. exekučnému súdu preukázaný dôvod prekážky ďalšieho vykonávania exekučnej činnosti.“
12. Podľa § 201 ods. 2 tretia veta Exekučného poriadku proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
13. Keďže Exekučný poriadok v ustanovení § 201 ods. 2 tretia veta výslovne vylučuje prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie, odvolací súd nemohol preskúmať napadnuté rozhodnutie exekučného súdu ani v rozsahu výroku o zamietnutí námietok povinnej 2. proti trovám exekúcie.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie povinných proti napadnutému uzneseniu exekučného súdu podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
15. Exekučný súd v napadnutom uznesení nesprávne poučil účastníkov o tom, že proti napadnutému uzneseniu exekučného súdu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia. Uvedenie nesprávneho poučenia o prípustnosti odvolania v uznesení exekučného súdu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, nemá právne účinky. Nesprávne poučenie účastníkov konania o prípustnosti odvolania proti napadnutému uzneseniu nezaložilo procesnú legitimáciu povinných na podanie odvolania, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená. CSP v § 362 ods. 2 poskytuje účastníkom konania ochranu iba pred nesprávnym poučením súdu o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia odvolaním napadnuteľného rozhodnutia.
16. Z dôvodu odmietnutia odvolania odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia neposudzoval.
17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov X:X (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).