Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Ca/2/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Evou Tulejovu v sporovej veci žalobcu: LITA, autorská spoločnosť, so sídlom Mozartova 9, 810 01 Bratislava, IČO: 00 420 166, právne zastúpený: JUDr. Dagmar Kubovičová, advokátka so sídlom Nám. Biely kríž 3, P.O.BOX 39, 830 03 Bratislava 33, proti žalovanému: SMOKOVEC, a.s., so sídlom Koceľova 15, 821 01 Bratislava, IČO: 35 728 591, o zaplatenie 1.612,- EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1612,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1612,- Eur odo dňa 1.1.2016 až do zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.2.2017 domáhal od žalovaného zaplatenia 1.612,- EUR a úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.612,- EUR od 1.1.2016 do zaplatenia.

2. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tak, že podanou žalobou sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého z dôvodu neoprávneného zásahu do autorských práv. Žalobca Oprávnením na výkon kolektívnej správy práv č.k. MK-663/2010-70/6165 zo dňa 11.5.2010 vydaným Ministerstvom kultúry SR má postavenie organizácie kolektívnej správy, ktorá zastupuje nositeľov práv pri použití ich diel v zmysle Autorského vydaného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky dňa 11.5.2010 pod č.k. MK-663/2010-70/6165. V zmysle uvedených oprávnení žalobca vykonával a vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. V zmysle Oprávnenia z 18.8.2016 vykonáva kolektívnu správu v odbore použitie uvedených diel uvedením na verejnosti iným spôsobom verejného prenosu a v zmysle Oprávnenia z 11.5.2010 vykonával dobrovoľnú kolektívnu správu v odbore verejného prenosu uvedených diel predvedení akýmkoľvek technickými prostriedkami.

3. Žalovaný je prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Hotel Smokovec na adrese Starý Smokovec 25, Vysoké Tatry, ktoré je zaradené do kategórie hotel 3*. V roku 2015 žalovaný realizoval s ním prevádzkovanom ubytovacom zariadení verejný prenos prostredníctvom 31 kusov zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia. Zo strany žalovaného tak došlo k zásahu do výhradných autorských práv neoprávneným vykonávaním verejného prenosu, keď žalovaný realizoval

verejný prenos uvedenými technickými prostriedkami bez súhlasu autorov. Žalovaný ako prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia poskytuje zákazníkom ubytovacie služby, kedy v izbách určených pre hostí poskytuje zákazníkom v rámci vybavenia ubytovacích jednotiek aj zvukovoobrazové zariadenie (TV). Verejné deklarovanie zvukovoobrazových zariadení v ubytovacom zariadení žalovaného znamená, že v izbách sú umiestnené zariadenia vybavené signálom tak, aby ubytovaní hostia tieto mohli používať na účely, na ktoré sú určené teda na sledovanie televíznych programov. V zmysle právnych predpisov, judikatúry, právnej teórie a praxe sa poskytnutie signálu prostredníctvom technických zariadení pre klientov ubytovacieho zariadenia považuje za verejný prenos diel čo znamená, že ak má žalovaný vo svojej prevádzke umiestnené zvukovoobrazové zariadenia vybavené príjmom, tak týmto samotným dochádza k verejnému prenosu. Žalobca poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 7.12.2006 vo veci Sociedad General de Autores y Editores De Espana (SGAE) c/a Rafael Hoteles SA sp. zn. C-306/05, v ktorom okrem iného Súdny dvor EÚ uviedol, že poskytovanie signálu hotelovým zariadením prostredníctvom televíznych prijímačov klientom, ktorí sú ubytovaní v izbách tohto zariadenia, predstavuje nezávisle od používanej techniky prenosu signálu verejný prenos. V rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 12.3.2012 vo veci Phonographic Performance (Ireland) limited proti Írsku sp. zn. C-162/10 Súdny dvor EÚ uviedol, že prevádzkovateľ hotelového zariadenia, ktorý poskytuje v izbách svojich hostí televízne alebo rozhlasové prijímače, do ktorých prenáša signál, je používateľom, ktorý uskutočňuje verejný prenos. V uznesení Súdneho dvora EÚ C-136/09 z 18.3.2010 vo veci Organismos Sillogikis Diacheirisis Theatrikon kai Optikoakoustokon Ergon c/a Divani Akkropolis Anonimi Xenocheaki kai Touristiki Etairai Súdny dvor EÚ uviedol, že prevádzkovateľ hotela tým, že umiestni do izieb svojho zariadenia televízory a napojí ich na centrálnu anténu, uskutočňuje na základe tejto samotnej skutočnosti verejný prenos v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti. Žalobca je organizáciou kolektívnej správy, ktorá je oprávnená uzatvárať rozšírené hromadné licenčné zmluvy, o.i. aj na použitie diel „verejný prenos diela v prevádzkarni alebo inom priestore prostredníctvom technického zariadenia“. Je teda nesporné, že bolo povinnosťou žalovaného disponovať pri použití žalobcom spravovaných diel (diel literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických, audiovizuálnych, fotografických, diel výtvarného umenia, architektonických diel a diel úžitkového umenia) verejným prenosom technickými prostriedkami súhlasom autorov, získaným rozšírenou hromadnou licenčnou zmluvou uzatvorenou so žalobcom. Žalobca vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. SOZA vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a nositeľov práv k hudobným diela. SLOVGRAM vykonáva kolektívnu správu majetkových práv výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a výrobcov zvukovoobrazových záznamov a vysielateľov a iných nositeľov týchto práv.

4. Žalobca sa domnieva, že žalovaný pre rok 2016 uzatvoril so SOZA a SLOVGRAM kolektívne licenčné zmluvy. Žalobca sa tak dôvodne domnieva, že žalovaný získal súhlasy organizácii SOZA a SLOVGRAM na používanie diel verejným prenosom. Žalovaný však nezískal súhlas autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. Je však notorietou, že súčasťou každého verejného prenosu nevyhnutne boli a museli byť diela literárne, dramatické, hudobnodramatické, choreografické, audiovizuálne, fotografické, výtvarného umenia, architektonické a úžitkového umenia t.j. diela režisérov, prekladateľov, autorov úpravy dialógov, scenáristov, výtvarníkov, (najmä pri animovaných dielach), choreografov, autorov literárnych predlôh atď.

5. Žalobca v rámci svojej činnosti zastupuje nielen slovenských autorov, ale na základe recipročných zmlúv so zahraničnými organizáciami kolektívnej správy a na základe osobitných poverení zastupuje aj zahraničných autorov z celého sveta. Žalobca na svojej www stránke uverejňuje zoznamy nositeľov práv, ktorých na zmluvnom základe zastupuje. V roku 2015zastupoval žalobca na základe zmlúv o zastupovaní 2933 slovenských nositeľov práv, zoznam ktorých pripojil na CD nosiči a uviedol, že so všetkými nositeľmi práv uzatvára rovnaké typizované zmluvy o zastupovaní, ktoré sú na www stránke žalobcu dostupné. Žalobca v zmysle § 79 Autorského zákona udeľuje súhlas na používanie všetkých diel verejným prenosom technickými prostriedkami aj za tých autorov a nositeľov práv, ktorých nezastupuje na základe osobitnej zmluvy o zastupovaní. Je teda nesporné, že žalovaný bol povinný mať uzatvorenú rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu so žalobcom na používanie predmetov ochrany verejným prenosom technickými prostriedkami, ktorú neuzatvoril. Žalovaný teda nezískal súhlas autorov diel

literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických, audiovizuálnych, fotografických, výtvarných, architektonických a diel úžitkového umenia a napriek tomu s týmito dielami nakladal formou verejného prenosu technickými prostriedkami a dopúšťal sa neoprávneného používania autorských diel a tým zasahoval do práv autorov bez súhlasu autorov alebo nositeľov práv resp. žalobcu ako ich zástupcu. S touto skutočnosťou je priamo spojená povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie podľa písmeno i), písmeno d) autorského zákona a a . Pre vznik nároku organizácie kolektívnej správy na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné preukázať povinnosť používateľa mať uzatvorenú rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu. Vykonanie dokazovania preukázaním použitia jednotlivých konkrétnych predmetov ochrany, ktoré boli súčasťou vysielaní v roku 2015 je nereálne a objektívne nemožné. Práve v súvislosti s cieľom zabezpečenie ochrany práv autorov bol zavedený inštitút kolektívnej správy, rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy a osobitná právna úprava nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a právna úprava výšky bezdôvodného obohatenia v prípade neoprávnených zásahov do autorských práv. Zo strany žalovaného došlo k zásahu do výhradných autorských práv a to neoprávneným vykonávaním verejného prenosu prostredníctvom technických zariadení, keď žalovaný realizoval verejný prenos bez súhlasu autorov. Žalobca poukázal na znenie Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti. Predmetom žaloby je vydanie bezdôvodného obohatenia, kedy jeho výška sa odvíja od zvyčajnej odmeny, preto má súd skúmať za akú odmenu zvyčajne v čase kedy došlo zo strany žalovaného k neoprávnenému zásahu do žalobcom kolektívne spravovaných práv, žalobca poskytoval licencie iným používateľom. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené použitie diel za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 je vo výške 1.612,- EUR. Žalobca pred podaním žaloby žalovaného vyzýval k uzatvoreniu rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy, ponúkal možnosť uzatvoriť dohodu o urovnaní a vyzýval ho na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale žalovaný žalobcovi bezdôvodné obohatenie dobrovoľne nevydal.

6. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil dôkazy : oprávnenie organizácie kolektívnej správy na výkon kolektívnej správy na území SR Ministerstva kultúry SR č. 2/2004 vydaným Ministerstvom kultúry SR dňa 11.5.2010 pod č.k. MK-663/2010-70/6165, oprávnením na výkon kolektívnych správ MK SR čk MK-1587/2016-232/10421 zo dňa 18.8.2016,informáciou z www stránky žalovaného, výzvou generálneho sekretariátu KES z 18.10.2005.

7. Uznesením č.k. zo dňa 27.6.2018 súd vyzval žalovaného aby sa v lehote 30 dní vyjadril k žalobe, vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak žalovaný nárok v celom rozsahu neuznáva. Uvedené uznesenie spolu so žalobou bolo žalovanému doručené v zmysle dňa 7.2.2019. Žalovaný sa k žalobe sa nevyjadril, napriek tomu, že súd ho poučil o možnosti rozhodnúť vo veci podľa , rozsudkom pre zmeškanie.

8. Podľa súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a)uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b)v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c)doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

Podľa odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

9. V danom prípade súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa , bez nariadenia pojednávania, v konaní o splnenie povinnosti žalovaného, ako sankcie za jeho pasivitu, pretože mal za to, že sú splnené všetky podmienky pre takéto rozhodnutie. Súd uznesením č.k. zo dňa 27.6.2018 súd vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe v lehote 30 dní a tiež na to, aby vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Súd žalovaného

zároveň poučil o možnosti rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie podľa . Súd toto uznesenie žalovanému doručil dňa 7.2.2019 a žalovaný sa k žalobe v lehote určenej súdom nevyjadril.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa podľa pomeru úspechu vo veci a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

11. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku pre zmeškanie odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie. Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I.