Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15Co-26-2019.pdf
PDF · 108.42 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/26/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: D. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX E. č. XXX, zast. JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom AK Zvolen so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 42 197 821, proti žalovaným: I.) D. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXXX/X, XXX XX L., a II.) G. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXXX/X, XXX XX L., obaja zast. AK JUDr. Ivana Tršová Rejdovjanová, s.r.o., so sídlom B. S. Timravy 1366, 962 05 Hriňová, IČO: 47 251 051, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalovaných I./ a II./ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 18.10.2018, č.k. 6C/46/2017-110, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalovaní 1/, 2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „I. Súd u r č u j e , že žalobkyňa D. Z., nar. XX. XX. XXXX je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXXX/XXXXXXX-in na nehnuteľnostiach vedených katastrálnym odborom Okresného úradu V., nachádzajúcich sa v katastrálnom území U., obec U., okres V., zapísaných na LV XXXX ako parc. registra "C“ č. XXXX o výmere 164 m2, zastavané plochy a nádvoria a parc. registra "C" č. XXXX/X o výmere 223 m2 zastavané plochy a nádvoria.
II. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovaným I.), II.) vo výške 100 %, ktoré sú povinní zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady.“
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že notársku zápisnicu považoval za obsahovo rozpornú. Nadobudnutý spoluvlastnícky titul žalovanými I./, II./ formou uvádzanou v zápisnici, nemá oporu v zákone. Zákon vylučuje, aby jednu a tú istú vec bolo možné nadobudnúť dvomi spôsobmi, a to v tomto prípade držbou a kúpou. Zmätočnosť obsahu dotknutej notárskej zápisnice nakoniec potvrdila aj samotná právna zástupkyňa žalovaných I./, II./. Súd vylúčil nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalovaných I./, II./ k predmetu sporu titulom kúpy. Pokiaľ ide o vydržanie, súd mal za to, že pre inštitút vydržania je potrebné splniť určité podmienky zákonom požadované, tieto žalovaní I./, II./ súdu nepreukázali, súd ich ani bližšie neskúmal, a to vzhľadom na to, že samotná právna zástupkyňa žalovaných I./, II./ považovala predmetnú notársku zápisnicu v časti nadobudnutia vlastníctva vydržaním za omylnú s tým, že žalovaní I./, II./ mali nadobudnúť spoluvlastnícke právo dotknutým podielom formou kúpy a úhrady kúpnej ceny. Súd považuje takýto spôsob „vysporiadania“ pozemkov pod rekreačnými chatkami vlastníkov týchto nehnuteľností v rekreačnej oblasti U. za obchádzajúci zákon a odporujúci platnej právnej úprave.
Svedkyňa E.. D. O. vo svojej výpovedi uviedla, že žalobkyňa nedala súhlas k takémuto postupu pozemkového spoločenstva. Žalovanými v konaní nebolo preukázané, že spoluvlastnícky podiel k sporovým nehnuteľnostiam nadobudli „lege artis“. Na zistený skutkový stav aplikoval § 123 OZ, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 132 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 588, § 34, § 37 ods. 1, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP.
3. Proti rozsudku sa odvolali žalovaní. Žiadali napadnutý rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne ho zmeniť tak, že súd žalobu zamietne. Namietali nedostatočné odôvodnenie a nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia, vadnosť celého súdneho konania s tým, že okresný súd sa nezaoberal argumentáciou, ako aj predloženými, či navrhnutými dôkazmi žalovaných. Namietali, že okresný súd prejudiciálne neskúmal procesnoprávne podmienky. Súd skúmal predmetnú notársku zápisnicu i napriek tomu, že v danom prípade uplynula premlčacia doba. Súd sa nezaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany právnej zástupkyne žalovaných I./, II./. Právna zástupkyňa žalovaných žiadala, aby bola žalobkyňa predvolaná na pojednávanie a následne vypočutá, nakoľko je tu vysoký predpoklad, že žalobkyňa sa bezdôvodne obohatila, keďže bolo vierohodne preukázané, že žalobkyňa prevzala finančné prostriedky predstavujúce „kúpnu cenu“ za sporné pozemky. Poukázali aj na procesné pochybenie v konaní súdu ohľadom nevypočutia notárky G.. N. D., ktorej výpoveď by mala rovnako zásadný vplyv na vyjadrenie sa k notárskej zápisnici. Samotná žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem, a súd s otázkou dostatku naliehavého právneho záujmu nezaoberal a žaloba žalobkyne mala byť zamietnutá z dôvodu nedostatku procesnej podmienky - t.j. nedostatku naliehavého právneho záujmu. Súd iniciatívne zmenil návrh petitu, a to bez návrhu, resp. opravy znenia petitu. Notársku zápisnicu mal súd posudzovať podľa jej obsahového znenia a nie podľa názvu, t.j. „osvedčenie o vydržaní“. Žalobkyni bola vyplatená zo strany pozemkového spoločenstva - Urbárska spoločnosť U., kúpna cena za predmetný podiel. Žalovaní majú za to, že samotný rozsudok okresného súdu je nevykonateľný, nakoľko takýto rozsudok príslušný katastrálny úrad nemôže zapísať ako zmenu vlastníckeho práva.
4. K odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadrila žalobkyňa. Napadnutý rozsudok žiadala potvrdiť ako vecne správny. Poukázala na to, že predmetom konania nebolo skúmanie obsahu notárskej zápisnice, nakoľko notársku zápisnicu ani nie je možné skúmať, keďže ide o osvedčovaciu listinu, takže námietku žalovaných o uplynutí premlčacej doby pri skúmaní notárskej zápisnice považuje za irelevantnú. Jedine čo súd skúmal a mohol skúmať, bol práve právny úkon žalovaných, resp. nimi tvrdená právna skutočnosť, ktorý príslušný notár notárskou zápisnicou osvedčil. Nestotožňuje sa s tvrdením žalovaných, že súd musí posúdiť samotné znenie notárskej zápisnice na to, aby mohol posúdiť zákonnosť žaloby. Žalobkyňa v konaní preukázala naliehavý právny záujem, a nakoniec súd skúmal aj naliehavý právny záujem, ktorý bol preukázaný tým, že sa žalobkyňa domáhala vlastníckeho práva z dôvodu zosúladenia stavu zapísaného v katastri a stavom skutočným. Žalovaní boli vyzývaní na návrhy na doplnenie dokazovania, kedy uviedli, že navrhujú jednak svedkov - osoby z pozemkového spoločenstva, ktoré súd v konaní vypočul, ďalej v konaní žiadali vypočuť žalobkyňu. V žiadnom písomnom dokumente žalovaných nie je evidovaný návrh na vypočutie samotnej notárky, pričom naviac samotná notárka len osvedčovala právny úkon žalovaných a nevyriešila by situáciu a podstatu žaloby žalobkyne. Svedkyne navrhnuté žalovanými boli v konaní vypočuté, pričom na základe výpovede týchto svedkýň súd mal za preukázané aj skutočnosti, na objasnenie ktorých ďalej nepotreboval vypočuť aj osobu žalobkyne, preto tomuto návrhu žalovaných vyhovené nebolo. Výsluch žalobkyne za účelom údajného bezdôvodného obohatenia by spor ohľadom vlastníckeho práva absolútne nevyriešil. Žalobkyňa nepopiera, že poštový poukaz na nejakú finančnú čiastku prevzala, avšak jej nebolo zrejmé, a ani do súčasnosti nie je zrejmé, prečo by to bola suma za podiel v urbári, ako uvádzajú žalovaní. Poštové poukazy jej bežne zasiela pozemkové spoločenstvo ako platby za užívanie jej podielu, preto nebol dôvod o pochybovaní, resp. dôvod na bezdôvodné obohatenie. Súd účasť žalobkyne na pojednávaní nepovažoval za nevyhnutnú, nezúčastnila sa predmetných pojednávaní z dôvodu jej zlého zdravotného stavu, a na každom pojednávaní mala splnomocneného právneho zástupcu, ktorý vystupoval v jej mene. Samotná notárska zápisnica bola ako celok zmätočná, čo uviedla samotná právna zástupkyňa žalovaných. V prípade nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanými, chýba titul nadobudnutia ako skutočnosť, na základe ktorej došlo k zápisu a vkladu do katastra nehnuteľností. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaných, že predmetný rozsudok je nevykonateľný, žalobkyni nie je jasné na základe čoho žalovaní usudzujú, nakoľko to nijako neodôvodnili. Poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 15C/20/2017, kde v obdobnej veci bol rovnako vynesený rozsudok o určení vlastníckeho práva, na základe ktorého došlo k zápisu do katastra nehnuteľností, a teda nemožno hovoriť o žiadnej nevykonateľnosti rozsudku. V konaní sa
žalobkyňa domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu, a tak rozhodol aj samotný súd a určil, že žalobkyňa je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu, z čoho nepochybne vyplýva, že súd nijakým spôsobom nemenil žalobkyňou žiadaný petit.
5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a odvolací súd sa s ním stotožňuje v celom rozsahu. Okresný súd vykonal vyčerpávajúce dokazovanie, dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach, pričom na základe takto vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval príslušné právne normy, ktoré aj vyložil.
8. Námietka žalovaných, že rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, je nepreskúmateľné, nie je opodstatnená. Rozhodnutie súdu spĺňa parametre riadne a dostatočne odôvodneného rozhodnutia. Obsahuje nielen úvodnú popisnú časť (čoho sa žalobkyňa domáha, aké dôkazy súd vykonal) ale i spôsob a rozsah, akým sa súd prejednávanou vecou zaoberal a tiež samotné právne posúdenie. Súd sa dostatočne vyporiadal i s rozhodujúcimi argumentmi žalovaných. V odôvodnení rozsudku okresný súd náležite vysvetlil dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel, a tiež citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje závery, obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie žalovaných, že okresný súd svoje rozhodnutie neodôvodnil, resp. odôvodnil spôsobom priečiacim sa zákonu. Za procesnú vadu konania nemožno považovať to, že okresný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaných. Z práva na spravodlivý proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Rozsudok okresného súdu je riadne odôvodnený, teda tak, ako ukladá ust. § 220 ods. 2 CSP, rozsudok je preskúmateľný súdom druhej inštancie.
9. Ani s ohľadom na námietky vznesené žalovanými v odvolacom konaní nemožno dospieť k inému záveru, než k akému dospel okresný súd. V odvolaní žalobca neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by boli významné a odôvodňovali iné, resp. také rozhodnutie, akého sa žalovaní domáhali.
10. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalobkyne uvedenou vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných I./, II./.
11. Námietka žalovaných I./, II./ ohľadom vznesenej námietky premlčania vo vzťahu k notárskej zápisnici je právne irelevantná. Odvolací súd zdôrazňuje, tak ako na to poukázala aj žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu, že notársku zápisnicu nie je možné skúmať, keďže sa jedná o osvedčovaciu listinu. Vyhlásenie o právnej skutočnosti v notárskej zápisnici nie je právnym úkonom, ale iba záznamom o účastníkom tvrdených skutočnostiach. Určenia neplatnosti právneho úkonu sa nemožno domáhať tam, kde predmetom určenia nie je právny úkon. Notárska zápisnica je len formou, ktorou sa právne úkony spisujú, z čoho potom jednoznačne vyplýva, že určenia neplatnosti formy, resp. spôsobu spísania právneho úkonu sa domáhať nemožno. Osvedčenie vydané notárom o právne významnej skutočnosti má povahu verejnej listiny (nie povahu právneho úkonu). Keďže notárska zápisnica nie je právny úkon, obrana žalovaných ohľadom premlčania je nedôvodná.
12. K ďalšiemu namietanému dôvodu, a to otázke existencie naliehavého právneho záujmu, odvolací súd konštatuje, že uvedená námietka žalovaných I./, II./ nie je dôvodná. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu na sporných nehnuteľnostiach. Žalobu odôvodnila tým, že podľa zápisu v katastri nehnuteľností žalovaní sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci predmetných pozemkov, ktoré vlastnícke právo k pozemkom nadobudli na základe notárskej zápisnice spísanej na notárskom úrade G.. N. D. vo V., ktorou bolo osvedčené vyhlásenie žalovaných o vydržaní týchto pozemkov. V zmysle notárskej zápisnice pozemky vznikli odčlenením od pôvodnej parcely registra „E“ parcely č. XXX/X o výmere 11812 m2, lesné pozemky zapísanej na
LV č. XXX pre k. ú. U.. Pozemok s parc. č. XXX/X je urbárskym pozemkom s tým, že až do júna 2017 bola výlučnou vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXXX/XXXXXXX na sporných nehnuteľnostiach, a uvedený spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach nadobudla dedením v roku 1999, teda bola ich spoluvlastníčkou aj v čase spísania notárskej zápisnice a zápisu žalovaných ako podielových spoluvlastníkov sporných nehnuteľností do katastra nehnuteľností.
13. V konaní nebolo sporné a z notárskej zápisnice zo dňa 28.09.2010 vyplýva, že vyhlásením o vydržaní bolo dotknuté spoluvlastníctvo žalobkyne k časti pôvodnej parcely registra „E“ parcely č. XXX/ X zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. U.. Keďže spoluvlastníctvo k týmto častiam sporných nehnuteľností je sporné, a žalobkyňa bola osvedčením o vydržaní dotknutá vo svojom spoluvlastnícke práve k nim, potom existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý nemožno iným právnym prostriedkom, než určovacou žalobou odstrániť. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože v prípade vyhovenia žalobe, môže žalobkyňa dosiahnuť pre seba priaznivejšie právne postavenie tým, že bude ako spoluvlastníčka zapísaná k sporným nehnuteľnostiam, a to na základe súdneho rozhodnutia do katastra nehnuteľností, a to na úkor žalovaných.
14. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). V predmetnej veci žalobkyňa má a osvedčila svoj naliehavý právny záujem na určení vlastníctva ( spoluvlastníctva). Zápisy vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností sa vykonávajú na základe listiny, ktorá nepochybne preukazuje vlastnícke právo. Určovací výrok rozsudku spravidla nahrádza listinu, ktorá môže byť podkladom pre zápis zmeny vlastníctva v evidencii nehnuteľností.
15. Aj v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (ZSP 4/2003), žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom (spoluvlastníkom) nehnuteľnosti vždy vtedy, ak žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností ako jej vlastník, lebo rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Okresný súd preto dôvodne pripustil žalobu ako vhodný prostriedok procesnej ochrany vlastníckeho práva žalobkyne v zmysle § 137 písm. c/ CSP, preto i v rámci odvolacieho konania je nutné uzavrieť, že námietka žalovaných ohľadne nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení nie je dôvodná.
16. Žalovaní ďalej namietali, že súd nevykonal dôkaz výsluchom žalobkyne. Žalobkyňa v žalobnom návrhu ako dôkazný prostriedok neuvádzala svoju výpoveď. Výsluch strany sporu sa hodnotí ako každý iný dôkaz, teda nie v každom prípade takýto dôkaz musí byť vykonaný. Žalobkyňa svoje tvrdenia preukázala priloženými listinnými dôkazmi, ako aj výpoveďami navrhnutých svedkýň. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa uplatňuje nárok, ktorý spočíva v určení spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností na žalovaných I./, II./. Boli preukázané aj tvrdenia žalobkyne, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností, ktoré sú zapísané v súčasnosti na žalovaných I./, II./, a ktoré vznikli reálnym odčlenením od pôvodnej parcely registra „E“ parc. č. XXX/X o výmere 11812 m2, lesné pozemky, zapísanej na LV XXX, pre k.ú. U., a tento spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach bol už v roku 2010 dotknutý vyhlásením žalovaných I./, II./ o vydržaní tohto spoluvlastníckeho podielu k týmto pozemkom, osvedčeným notárskou zápisnicou zo dňa 28.09.2010. Preukázala tiež, že uvedený spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach nadobudla dedením v roku 1999, teda bola ich spoluvlastníčkou aj v čase spísania notárskej zápisnice a zápisu žalovaných I./, II./ ako výlučných vlastníkov sporných nehnuteľností do katastra nehnuteľností. Na základe týchto skutočností žalobkyňa tvrdila, že žalovaní I./, II./ sa nikdy nestali podielovými spoluvlastníkmi jej spoluvlastníckeho podielu na spornom pozemku a na strane žalovaných nikdy nedošlo k splneniu všetkých predpokladov vydržania. Okresný súd správne nevykonal výsluch žalobkyne, keď tento nepovažoval za hospodárny, ani relevantný, vzhľadom na uplatnený
nárok žalobkyne. Výsluch žiadali žalovaní vykonať vzhľadom na to, že je tu vysoký predpoklad, resp. podozrenie, že žalobkyňa sa bezdôvodne obohatila, keď bolo vierohodne preukázané, že prevzala finančné prostriedky predstavujúce „kúpnu cenu“ za sporné pozemky.
17. Podľa § 195 ods. 1 CSP na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak. Výsluch strany je štandardným dôkazným prostriedkom, ktorý slúži na náležité objasnenie, resp. preukázanie tvrdených skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, ale len za splnenia podmienky, že ich nie je možné preukázať inak (najmä listinami či inými dôkaznými prostriedkami). Nová právna úprava vychádza zo základných princípov kontradiktórneho sporu, teda najmä z prejednacieho princípu. Výsluch strany má súd nariadiť len vtedy, ak tvrdené skutočnosti nemožno preukázať inak, čo predstavuje prostriedok kompenzácie informačného deficitu, teda legitímneho prostriedku k objasneniu skutkového stavu veci. Oproti doterajšej úprave v Občianskom súdnom poriadku súd podľa CSP nariadi výsluch strany len na návrh, teda žalobca alebo žalovaný musia navrhnúť nariadenie výsluchu strany o tvrdených skutočnostiach. Je na úvahe súdu, či takýto dôkaz vykoná. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Povinnosť uskutočniť výsluch strany civilného sporu nie je absolútna. Ak súd nevykoná dôkaz výsluchom sporovej strany, bez ďalšieho nedochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2016 sp. zn. 1 Cdo 8/2016; R 21/2017).
18. Povinnosťou žalobkyne je na preukázanie svojich tvrdení uviesť dôkazy, čo žalobkyňa aj splnila. Preukázala, že je podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností od roku 1999, kedy nadobudla sporné nehnuteľnosti dedením. Vzhľadom na uplatnený nárok je absolútne bez významu, či žalobkyňa sa bezdôvodné obohatila alebo nie. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že predmetom konania je určenie vlastníckeho práva žalobkyne, a preto jej výsluch za účelom preukázania bezdôvodného obohatenia na úkor žalovaných nie je relevantný pre rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobkyne. Navyše žalobkyňa nepoprela, že jej bol zaslaný poštový poukaz na nejakú finančnú čiastku, ktorý prevzala.
19. Pokiaľ žalovaní I./, II./ namietali, že okresný súd nevypočul na návrh žalovaných notárku G.. N. D., uvedená námietka nie je dôvodná. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaní takýto návrh na vypočutie samotnej notárky nenavrhli vykonať. V prípade, že by aj takýto návrh na vykonanie dôkazu žalovaní navrhli, takýto dôkaz by bol nadbytočný a nehospodárny, nakoľko samotná notárka len osvedčovala tvrdené skutočnosti žalovanými I./, II./.
20. Námietka žalovaných, že okresný súd mal posudzovať zápisnicu podľa jej obsahového znenia a nie podľa názvu, nie je dôvodná. Predovšetkým odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že okresný súd neposudzoval samotnú notársku zápisnicu, ale právny úkon, ktorý bol osvedčovaný predmetnou notárskou zápisnicou. Je nepochybné, že notárska zápisnica je ako celok zmätočná, čo vyhodnotil aj okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, a nakoniec uvedenú skutočnosť potvrdila aj samotná právna zástupkyňa žalovaných. Správne okresný súd poukázal na to, že uvedená zápisnica nejaví ani známky vydržania ani kúpnej zmluvy a v konaní žalovaní neuniesli dôkazné bremeno ohľadom preukázania toho, že spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam nadobudli zákonným spôsobom. Žalovaným teda chýbal platný titul nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam.
21. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku žalovaných I./, II./, že predmetný rozsudok je nevykonateľný. Žalovaní v odvolaní bližšie neuviedli a nekonkretizovali, na základe čoho namietajú nevykonateľnosť rozsudku okresného súdu, iba popreli vykonateľnosť súdneho rozhodnutia. Odvolací súd sa preto bližšie uvedenou námietkou nezaoberal, nakoľko preskúmaním výroku súdneho rozhodnutia dospel k záveru, že námietka nie je dôvodná, nakoľko výrok súdneho rozhodnutia je vykonateľný.
22. Taktiež nie je dôvodná námietka žalovaných I./, II./ ohľadom zmeny petitu žaloby, ku ktorej mal okresný súd pristúpiť z vlastnej iniciatívy. Žalobkyňa sa v predmetnom konaní podanou žalobou domáhala určenia, že je „výlučnou vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu“ a okresný súd určil, že žalobkyňa je „vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu“, čo nepochybne vyplýva, že v konaní nedošlo k žiadnej zmene petitu zo strany súdu a zmenu petitu žaloby nepožadovala ani samotná žalobkyňa, nakoľko k žiadnej zmene nedošlo.
23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
24. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).