Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Cob-94-2020.pdf
PDF · 120.89 KB
Case nature
Subarea
14Cob/94/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: TBG Slovensko, a.s., so sídlom Bratislavská 83, 902 01 Pezinok, IČO: 36 283 801, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Iveta Boškajová, s.r.o., so sídlom J. Goliana 16, 036 01 Martin, IČO: 36 785 181, proti žalovanému: HASTRA s.r.o., so sídlom Dolné Rudiny 2/3528, 010 01 Žilina, IČO: 31 606 296, v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/160/2020-139 zo dňa 21. júla 2020, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/160/2020-139 zo dňa 21. júla 2020 p o t v r d z u j e .
Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd zriadil v prospech žalobcu záložné právo, a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky z kúpnej zmluvy vo výške 100.768,01 eur s príslušenstvom, k nehnuteľnostiam: a) na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného nachádzajúce sa v k.ú. X., obec X., okres X. zapísané na: LV č. XXXX a to: pozemok registra „C“: parcelné číslo 3670/2, o výmere 7312 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie parcelné číslo 3670/3, o výmere 15579 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie parcelné číslo 3670/6, o výmere 1043 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie parcelné číslo 3670/7, o výmere 1100 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie stavby : súpisné číslo XXXX, popis: prev. budova, postavená na parcele KN-C parc. č. 3670/2, b) na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného nachádzajúce sa v k.ú. J., obec J., okres X. zapísané na: LV č. XXXX a to: pozemok registra „C“: parcelné číslo 2196/2, o výmere 1003 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie parcelné číslo 2196/3, o výmere 3075 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie parcelné číslo 2196/4, o výmere 11655 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie parcelné číslo 2196/15, o výmere 279 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie parcelné číslo 2196/16, o výmere 156 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie parcelné číslo 2196/17, o výmere 59 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie parcelné číslo 2196/30, o výmere 1451 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie parcelné číslo 2196/31, o výmere 37 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie
parcelné číslo 2196/32, o výmere 218 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie parcelné číslo 2196/33, o výmere 1829 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie parcelné číslo 2196/34, o výmere 225 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie parcelné číslo 2196/41, o výmere 3421 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie parcelné číslo 2196/42, o výmere 230 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie parcelné číslo 2196/43, o výmere 416 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie parcelné číslo 2196/44, o výmere 509 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie parcelné číslo 2196/45, o výmere 593 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie parcelné číslo 2612/4, o výmere 1118 m2, druh pozemku trvalý trávny porast parcelné číslo 2612/5, o výmere 27 m2, druh pozemku trvalý trávny porast parcelné číslo 2612/6, o výmere 217 m2, druh pozemku trvalý trávny porast stavby : súpisné číslo XXX, popis: sklad. hospodárstvo, postavená na parcele KN-C parc. č. 2196/2, súpisné číslo XXXX, popis: Village resort Y. Hotel, postavená na parcele KN-C parc. č. 2196/33, súpisné číslo XXXX, popis: bytový dom, postavená na parcele KN-C parc. č. 2196/32, c) na nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalovaného nachádzajúce sa v k.ú. J., obec J., okres X. zapísané na: LV č. XXXX a to: pozemok registra „E“: parcelné číslo 1258, o výmere 3193 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, podiel 17/64 (súčet podielov 1/32, 600/3840, 60/3840), d) na nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalovaného nachádzajúce sa v k.ú. J., obec J., okres X. zapísané na: LV č. XXXX a to: pozemok registra „E“: parcelné číslo 1266, o výmere 6985 m2, druh pozemku orná pôda, podiel 19/96 (súčet podielov 20/480, 1/32, 1/16, 15/240), e) na nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalovaného nachádzajúce sa v k.ú. J., obec J., okres X. zapísané na: LV č. XXXX a to: pozemok registra „E“: parcelné číslo 1288, o výmere 1101 m2, druh pozemku orná pôda, podiel 5/32 (súčet podielov 30/480, 1/32, 1/16). O náhrade trov konania vo veci návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia okresný súd výrokom II. uznesenia rozhodol tak, že žalobcovi náhradu týchto trov nepriznal.
2. V odôvodnení okresný súd poukázal na návrh, ktorý podal žalobca dňa 13.7.2020 a ktorým žiadal nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že na základe objednávky vznikol medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim obchodnoprávny vzťah, na základe ktorého žalobca ako predávajúci dodal žalovanému betónové zmesi a súvisiace služby. Žalobca dodal žalovanému objednané betónové zmesi a služby čerpania betónu riadne a včas, čo potvrdil žalovaný svojim podpisom na dodacích listoch, ktoré sú súčasťou faktúr. Žalobca vyúčtoval žalovanému za dodávku betónovej zmesi a súvisiace služby dohodnutú kúpnu cenu podľa vyúčtovania faktúrami špecifikovanými v žalobe spolu na sumu 100.768,01 eur, ktoré žalovaný neuhradil. Pohľadávka žalobcu titulom kúpnej zmluvy je tak ku dňu podania tohto návrhu vo výške 100.768,01 eur. Žalobca podal na Okresnom súde Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie sumy 100.768,01 eur s príslušenstvom. Žalovaný je výlučným vlastníkom, resp. podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností. Žalovaný nárok žalobcu popísaný v bode I. doposiaľ žiadnou komunikáciou nespochybnil, práve naopak svoj záväzok voči žalobcovi písomne uznal. Čo sa týka rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ohrozenie exekúcie vidí žalobca v tom, že žalovaný sa v ostatnom čase zbavuje svojho nehnuteľného majetku, resp. chystá zbaviť svojho majetku, čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu. Žalobca je toho názoru, že ním sledovaný účel (predovšetkým zabezpečenie jeho pohľadávok) je možné dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením. Je potrebné uviesť, že z uvedeného výpisu z LV č. XXXX (V-1623/2020), na ktorom sú evidované nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, je zrejmé, že v súvislosti s uvedenými nehnuteľnosťami aktuálne prebieha vkladové konanie, ktoré na strane žalobcu zakladá dôvodnú obavu, že nedôjde k uspokojeniu jeho zabezpečenej pohľadávky, nakoľko vzhľadom na prebiehajúce katastrálne konanie je možné, že žalovaný prevedie svoje vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam na tretie osoby alebo bude
nakladať s ďalšími nehnuteľnosťami vo svojom vlastníctve, čím v konečnom dôsledku ukráti možnosť žalobcu uspokojiť svoju pohľadávku. Zriadenie záložného práva na veci žalovaného je podľa názoru žalobcu miernejším obmedzením ako zákaz dispozície s vecou, ktorý je možné dosiahnuť neodkladným opatrením. V prípade zriadenia záložného práva môže dlžník založenú vec previesť na iného a môže ju ďalej založiť. Pre tento inštitút má byť charakteristické to, že svojím obsahom rieši proporcionalitu medzi zabezpečenou pohľadávkou a výškou zábezpeky. Výška zabezpečovanej pohľadávky v danom prípade je primeraná hodnote veci, na ktorej sa zriaďuje záložné právo. Napriek tomu, že na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX nie je ku dňu podania tohto návrhu vyznačená plomba, možno sa dôvodne, vzhľadom na už uskutočnené kroky žalovaného v súvislosti s jeho nehnuteľnosťami, obávať, že bude rovnako postupovať aj čo sa týka nehnuteľností zapísaných na predmetných listoch vlastníctva. Okrem toho má žalobca vedomosť o ďalších veriteľoch žalovaného, napríklad o veriteľovi HSG s.r.o, so sídlom Oravský Podzámok 138, 027 41 Oravský Podzámok, IČO: 36 398 021, čo vyvoláva dôvodnú obavu, že na žalovaného bude v budúcnosti vyhlásený konkurz, pričom, ak sa tak stane, exekučné konanie na vymoženie pohľadávky žalovaného v upomínacom konaní bude vyhlásením konkurzu zastavené a je vysoko pravdepodobné, že po uspokojení oddelených veriteľov nezostane dostatok majetku na uspokojenie peňažnej pohľadávky žalobcu.
3. Okresný súd uviedol, že zabezpečovacie opatrenie je jedným z procesných inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom je poskytnutím dočasnej a provizórnej úpravy pomerov zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je daná v prípade existencie reálnej, bezprostredne hroziacej obavy, že exekúcia bude v budúcnosti ohrozená. Súd musí starostlivo zisťovať splnenie všetkých zákonom stanovených predpokladov potrebných pre vydanie takéhoto opatrenia. Základným predpokladom je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením obmedzený, a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva, pre ktoré požaduje žalobca dočasnú ochranu. Podmienkou je osvedčenie existencie exekučného titulu alebo takého stavu v konaní, s ktorým je spojený reálny predpoklad, že exekučný titul bude vydaný. Ďalším predpokladom je osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie, ktorá obava musí mať reálny podklad. Nevyhnutnou je tiež naplnenie všeobecnej požiadavky, aby sa nariadením zabezpečovacieho opatrenia nevytvoril medzi stranami sporu nenávratný stav a zároveň obmedzenie subjektu, proti ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje, musí zodpovedať miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu, a teda účinky zabezpečovacieho opatrenia nesmú neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právnych vzťahov strán sporu.
4. Okresný súd na základe predložených listinných dôkazov a vo väzbe na tvrdenia žalobcu mal dostatočne osvedčený právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, a to obchodno-záväzkový vzťah titulom uzavretia kúpnej zmluvy medzi stranami sporu a z neho vyplývajúci nárok žalobcu na zaplatenie sumy 100.768,01 Eur. Okresný súd poznamenal, že žalobca ešte nedisponuje judikovanou pohľadávkou, z predložených dôkazov je však zrejmé, že eviduje voči žalovanému pohľadávku v uvedenej výške a žalobca sa v návrhu vyjadril, že na Okresnom súde Banská Bystrica podal návrh na vydanie platobného rozkazu. Osvedčenie podmienky v podobe existencie exekučného titulu alebo reálneho predpokladu, že exekučný titul bude vydaný, mal okresný súd splnené zo zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a z predložených listinných dôkazov, z ktorých vyplýva, že žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia vyššie uvedenej sumy titulom nezaplatených faktúr za dodaný tovar.
5. Okresný súd za nosnú požiadavku pre úspešný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia považoval predovšetkým osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, ktorá obava musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Žalobca v návrhu uviedol svoju obavu, že budúca exekúcia bude ohrozená, nakoľko sa žalovaný v ostatnom čase zbavuje svojho nehnuteľného majetku, čím môže výrazne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu. Žalobca predložil listy vlastníctva, z ktorých vyplýva, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, resp. výlučným vlastníkom nehnuteľností. Žalobca sa domáha zriadenia záložného práva k viacerým nehnuteľnostiam - 26 pozemkom a 4 stavbám, pričom v návrhu uviedol, že žalovaný nakladá so svojimi nehnuteľnosťami. Podľa okresného súdu je plomba vyznačená iba na LV č. XXXX, k.ú. J., a to plomba na jeden pozemok a jednu stavbu. Z ďalších predložených listov vlastníctva, ani z iných dokladov nevyplýva, že by žalovaný uskutočňoval nejaké faktické alebo právne úkony ohľadne svojho nehnuteľného majetku. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný má aj ďalšieho veriteľa, a to HSG, s.r.o., čo podľa žalobcu vyvoláva obavu, že na žalovaného bude vyhlásený konkurz a exekučné konanie bude zastavené. To, že žalovaný má
ďalšieho veriteľa, však žalobca žiadnym spôsobom okresnému súdu neosvedčil. Podľa okresného súdu tak uvedené skutočnosti nezakladajú dôvod pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže tvrdenia žalobcu neosvedčujú obavu z celkového ohrozenia exekúcie, a to s ohľadom na celý osvedčený majetok žalovaného - viaceré pozemky a viaceré veľké stavby. Žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, že by okrem uvedeného nehnuteľného majetku žalovaný nedisponoval už žiadnym iným majetkom (iným hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom, prípadne inými majetkovými právami), ktorých hodnota by nepostačovala na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Podľa okresného súdu tak žalobca neosvedčil existenciu obavy z ohrozenia exekúcie. Iba jedna plomba vyznačená na liste vlastníctva neosvedčuje, že sa žalovaný úmyselne zbavuje svojho majetku, resp. sa chystá zbaviť aj ostatných nehnuteľností. Z Obchodného vestníka nevyplýva, že by na žalovaného bol vyhlásený konkurz, resp. začaté konkurzné konanie. Aktuálne z Obchodného vestníka vyplýva, že uznesením zo dňa 14.07.2020 č.k. 2K/3/2020 bolo konkurzné konanie na majetok dlžníka ako žalovaného zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu a žalovanému bola poskytnutá dočasná ochrana pod sp. zn. 6CRe/8/2020 zo dňa 8.7.2020.
6. Pri rozhodovaní okresný súd rešpektoval aj vlastnícke právo žalovaného a jeho oprávnenie majetok držať, užívať a disponovať ním na základe vlastnej úvahy a rozhodnutia, ktoré síce môže byť dočasne obmedzené nariadením zabezpečovacieho opatrenia, avšak iba v nevyhnutnej miere. Požadované zriadenie záložného práva je výrazným zásahom do vlastníckeho práva, ktorý podlieha ústavným a zákonným limitom. Obmedzenie subjektu, proti ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje, musí zodpovedať miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu, a teda účinky takéhoto opatrenia nesmú neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právnych vzťahov strán sporu. Otázku primeranosti treba posúdiť s ohľadom na výšku pohľadávky žalobcu na jednej strane a hodnotu majetku žalovaného, ku ktorému sa žalobca domáha zriadenia záložného práva, na strane druhej. Žalobca žiadnym spôsobom hodnotu dotknutých nehnuteľností, na ktoré žiada zriadiť záložné právo, nepreukázal - či už znaleckým posudkom, potvrdeniami z realitných kancelárií, resp. iným spôsobom. Podľa okresného súdu možno predpokladať, že tieto nehnuteľnosti majú oveľa vyššiu hodnotu ako je pohľadávka žalobcu, a teda nie je splnená podmienka primeranosti medzi požadovaným neodkladným (pozn. krajského súdu: správne malo byť zrejme uvedené zabezpečovacím) opatrením a výškou pohľadávky žalobcu. Podľa okresného súdu pritom nie je na súde, aby súd uskutočnil konkrétny výber nehnuteľností, teda na ktoré konkrétne nehnuteľnosti nariadi zabezpečovacie opatrenie a na ktoré nie. Okresný súd tak nemal osvedčenú ďalšiu z obligatórnych podmienok pre nariadenie požadovaného zabezpečovacieho opatrenia, a to jeho primeranosť.
7. Na základe uvedeného prijal okresný súd záver, že žalobca dôvodnosť navrhovaného procesného opatrenia dostatočne neosvedčil a okresný súd pre nesplnenie dvoch zo základných a kumulatívnych predpokladov zabezpečovacieho opatrenia tento návrh žalobcu zamietol. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP s prihliadnutím na skutočnosť, že v prejednávanej veci návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, a preto úspešným účastníkom bol žalovaný. V prípade zamietnutia takéhoto návrhu sa však uznesenie druhej strane sporu - žalovanému nedoručuje, a teda žalovanému ani trovy tohto konania nemohli vzniknúť. Vo vzťahu k žalovanému preto okresný súd výrokom o trovách konania ani nemohol rozhodnúť, a preto o trovách konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.
8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca cestou právneho zástupcu. Odvolanie odôvodnil tým, že okresný súd dospel z vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca nesúhlasil so záverom okresného súdu, že nepreukázal obavu z ohrozenia exekúcie. V čase podania návrhu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku oznámenie o začatí konkurzného konania na majetok žalovaného z dôvodu neuhradenia splatnej pohľadávky veriteľa HSG, s.r.o. Z obchodného vestníka pritom vyplýva, že žalovaný mal aj ďalších veriteľov so splatnými neuhradenými pohľadávkami, a to spoločnosti JAF HOLZ Slovakia, s.r.o. a FERONA Slovakia a.s. Podľa žalobcu značné omeškanie žalovaného s úhradou splatnej pohľadávky a existencia iných záväzkov žalovaného sama osebe zakladá obavu z ohrozenia exekúcie. Okrem toho žalovaný požiadal o poskytnutie dočasnej ochrany, ktorá ho má chrániť pred exekučným, resp. konkurzným konaním. Podľa názoru žalobcu pritom v judikatúre došlo k posunu v tom smere, že postačí potencionálna obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca má vedomosť aj o ďalších veriteľoch žalovaného, čo vyvolalo obavu, že na žalovaného bude vyhlásený konkurz. Po uspokojení oddelených veriteľov, a to E. Z. J. S. a Ministerstvo hospodárstva SR, nezostane žalovanému
dostatok majetku na uspokojenie peňažnej pohľadávky žalobcu. Z Notárskeho centrálneho registra záložných práv vyplýva, že hodnota zabezpečenej pohľadávky veriteľa Všeobecná úverová banka, a.s. predstavuje sumu 20 miliónov Eur a hodnota pohľadávky veriteľa Ministerstvo hospodárstva SR predstavuje sumu 197.879,- Eur. Čo sa týka vyjadrenia okresného súdu, že žalobca neosvedčil, že by žalovaný nedisponoval už žiadnym iným majetkom, podľa žalobcu ide o negatívnu skutočnosť, ktorá sa nedokazuje, keďže od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval neexistenciu určitej skutočnosti. Okresný súd ďalej uviedol, že žalobca neosvedčil podmienku primeranosti, keďže možno predpokladať, že predmetné nehnuteľnosti majú vyššiu hodnotu ako samotná pohľadávka. Podľa žalobcu však z predmetných listov vlastníctva vyplýva, že tieto nehnuteľnosti sú predmetom záložných práv v prospech veriteľa E. úverová banka a.s. a Ministerstvo hospodárstva SR, pričom zabezpečená pohľadávka banky predstavuje 20 miliónov Eur, o ktorú hodnotu sa samozrejme znižuje hodnota majetku žalovaného, čo má dopad aj na záver o konštatovanej neprimeranosti požadovaného zabezpečovacieho opatrenia. V prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by žalobca bol zapísaný v katastri nehnuteľností ako záložný veriteľ v druhom, resp. v treťom poradí a trvanie tohto sudcovského záložného práva by bolo determinované konaním žalovaného, a to úhradou zabezpečovanej pohľadávky. Zamietnutie návrhu sa žalobcovi javí ako neprimeraná ochrana dlžníka. Žalobca tak žiadal uznesenie okresného súdu zmeniť a nariadiť zabezpečovacie opatrenie v prospech žalobcu zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach žalovaného.
9. Krajský súd postupom v zmysle ust. § 329 ods. 1 CSP výzvou zo dňa 18.8.2020 zaslal žalovanému návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, dotknuté uznesenie okresného súdu a podané odvolanie žalobcu s tým, že žalovanému umožnil v lehote 10 dní písomne sa vyjadriť. Žalovaný v stanovenej lehote na túto výzvu krajského súdu nereagoval.
10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ustanovenia § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
11. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
12. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
14. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa ust. § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Podľa ust. § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
18. Odvolací súd k inštitútu zabezpečovacieho opatrenia vo všeobecnosti uvádza, že v zmysle ust. § 343 ods. 1 CSP je možné zabezpečovacie opatrenie nariadiť na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa len v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle ust. § 344 v spojení s ust. § 326 ods. 1 CSP je ten, kto požaduje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, povinný opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená a zároveň je povinný opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana. Z týchto zákonných ustanovení plynie, že nielen k dátumu konania a rozhodovania okresným súdom, ale aj k dátumu rozhodovania krajským súdom ako súdom odvolacím je daná požiadavka splnenia podmienok, za ktorých môže dôjsť k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Týmito podmienkami sú: 1/ hodnoverné opísanie skutočností odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie nároku (peňažnej pohľadávky veriteľa), 2/ uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú obavu, že exekúcia bude ohrozená. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia obidvoch týchto podmienok je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len vtedy, ak sú tieto podmienky naplnené súčasne. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že bude ohrozená exekúcia.
19. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uvádza, že odvolaním žalobcu napadnuté uznesenie okresného súdu posudzoval za aplikácie ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP, teda v rozsahu a v medziach žalobcom vymedzených odvolacích dôvodov. Žalobca v podanom odvolaní zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v zmysle ktorých má byť daná odôvodnená obava, že jeho pohľadávka voči žalovanému nebude uspokojená. Žalobca v odvolaní nesúhlasil so závermi okresného súdu, že v prejednávanom prípade neboli naplnené predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Krajský súd po posúdení odvolacích dôvodov dospel k záveru, že okresný súd rozhodol vecne správne, ak návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
20. Z odvolania žalobcu plynie, že žalobca napadol záver súdu prvej inštancie ohľadom neosvedčenia jednej zo zákonných požiadaviek pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to obavy z ohrozenia exekúcie. Žalobca argumentoval tým, že žalovaný má ďalšie neuhradené záväzky voči iným veriteľom, je v omeškaní, pričom pohľadávky iných veriteľov, ktoré sú zabezpečené záložnými právami na majetku žalovaného, predstavujú sumu 20 miliónov Eur, resp. 197.879,- Eur.
21. Krajský súd vo vzťahu k tejto argumentácii žalobcu uvádza, že z dokladov, ktoré žalobca v konaní predložil, vyplýva skutočnosť, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým žiadal žalobca zriadiť záložné právo, pričom na jednom z listov vlastníctva je vo vzťahu k tam uvedeným nehnuteľnostiam vyznačená plomba na základe V-1623/2020 (výpis z listu vlastníctva č. XXXX, č.l. 115 spisu). Ďalšie doklady, ktorými žalobca argumentoval a ktoré dodatočne doplnil aj v rámci vyvolaného odvolacieho konania, sú doklady, ktoré majú podľa vyjadrení žalobcu osvedčiť výšku iných pohľadávok ďalších veriteľov žalovaného. Krajský súd vo vzťahu k týmto tvrdeniam žalobcu považuje za potrebné zvýrazniť, že zabezpečovacie opatrenie ako inštitút procesného práva plní predovšetkým úlohu rýchleho a pružného riešenia situácie, ktorá neznesie odklad. Vo vzťahu k naplneniu zákonom vyžadovanej kumulatívnej podmienky osvedčenia obavy z ohrozenia budúcej exekúcie krajský súd uvádza, že pre osvedčenie tvrdenej obavy, že exekúcia bude ohrozená, je potrebné zo strany žalobcu uviesť také konkrétne správanie sa žalovaného, ktorého sa návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia týka a vo vzťahu ku ktorému žiada žalobca zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo, výsledkom ktorého je alebo môže byť poškodenie záujmov žalobcu. Naliehavosť pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je daná, prípadne osvedčená, takým reálnym správaním a konaním žalovaného, ktoré je zamerané na realizáciu úkonov bezprostredne a priamo spôsobujúcich negatívny zásah do práva, ktorému žalobca žiada priznať ochranu. Krajský súd konštatuje, že takéto správanie sa žalovaného žalobca v návrhu neosvedčil a ani netvrdil. Pre nedostatok sumáru poskytnutých tvrdení tak neosvedčil zákonnú podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to naliehavosť hrozby, že exekúcia bude ohrozená, teda že je tu hrozba a obava. Zo zákonom formulovanej podmienky vyplýva, že hrozba, resp. obava musí byť reálna a priama, nemôže byť len predpokladaná, práve vo vzťahu k obave z ohrozenia budúcej exekúcie. Žalobca v podanom odvolaní len poukázal na existenciu iných veriteľov dlžníka s tým, že voči dlžníkovi bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu iným jeho veriteľom, pričom podľa názoru žalobcu má značné omeškanie žalovaného s úhradou splatnej pohľadávky a existencia iných jeho záväzkov sama osebe zakladať obavu z ohrozenia exekúcie, a teda dôvod pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Samotná existencia dlhu žalovaného voči žalobcovi, či prípadná existencia iných jeho záväzkov voči veriteľom odlišným od žalobcu však bez ďalšieho nemôže osvedčiť danosť druhej kumulatívnej podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to reálnosť obavy z ohrozenia budúcej exekúcie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje primerane i na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. júla 1997, sp. zn. 5Obo 144/97, podľa ktorého ...„samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého
dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery“.
22. Ak žalobca argumentoval, že na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia postačuje potenciálna obava, že exekúcia bude ohrozená, tak podľa názoru krajského súdu žalobca ani takúto potencionalitu ohrozenia možnej budúcej exekúcie neosvedčil. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali jeho obavu, že zo strany žalovaného dochádza k takej dispozícii s jeho majetkom, ktorá by sťažila alebo znemožnila prípadné uspokojenie pohľadávky žalobcu. Žalobca sa v odvolaní sústredil len na preukázanie otázky existencie ďalších záväzkov žalovaného s osvedčením existencie ďalších záložných práv zistených žalobcom z Notárskeho centrálneho registra záložných práv. Len samotná skutočnosť, že majetok žalovaného je založený v prospech záložných veriteľov, však ešte nepreukazuje, že žalovaný vykonáva úkony ohrozujúce možnú budúcu exekúciu pohľadávky žalobcu, resp. že by na strane žalovaného bola daná taká situácia, ktorá by signalizovala potrebu dočasnej úpravy pomerov sporových strán. Len zo samotnej existencie záložných práv ešte nie je možné konštatovať, či žalovaný plní alebo neplní svoje povinnosti vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré sú zabezpečené týmito žalobcom osvedčenými záložnými právami. Samotná existencia dlhu žalovaného voči žalobcovi nemôže postačovať pre osvedčenie existencie priamej, reálnej a bezprostredne hroziacej obavy, že exekúcia bude zmarená. Je pritom povinnosťou žalobcu, aby túto zákonom vyžadovanú podmienku v primeranej miere a intenzite naplnil, aby bolo možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť. Žalobca tak musí minimálne osvedčiť existenciu takých úkonov zo strany žalovaného, ktoré sú spôsobilé ohroziť žalobcom uplatňovaný nárok. Je pritom potrebné uviesť, že záver okresného súdu, že „jedna plomba vyznačená na liste vlastníctva neosvedčuje, že sa žalovaný úmyselne zbavuje svojho majetku, resp. sa chystá zbaviť aj ostatných nehnuteľností“, nebol odvolaním žalobcu napadnutý, a preto pri viazanosti odvolacieho súdu dôvodmi podaného odvolania žalobcu nemohol byť predmetom prieskumu krajského súdu ako súdu odvolacieho.
23. Zvýrazňuje krajský súd, že nemôže byť len predpokladané, ale musí byť aspoň osvedčené, že bezprostredne hrozí nebezpečenstvo, ktoré je dané práve konaním žalovaného, ktoré môže viesť k ohrozeniu exekúcie pohľadávky žalobcu. Musí sa teda jednať o také konanie žalovaného, ktoré osvedčí, že je daná reálna a priama obava o ohrozenie možného výkonu rozhodnutia. Žiadne úkony žalovaného, ktoré by takúto obavu osvedčovali, žalobca nielenže neosvedčil, ale existenciu takýchto konkrétnych úkonov žalovaného ani netvrdil. V kontexte žalobcom uvádzaných skutočností ohľadom existencie ďalších veriteľov žalovaného, tak podľa názoru odvolacieho súdu nemohla byť naplnená podmienka pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v podobe osvedčenia reálnej existencie obavy z ohrozenia exekúcie. Žalobcom uvádzaná hrozba nemôže byť len uvažovaná či hypotetická, keď žalobca neuviedol žiadny konkrétny úkon, ktorý by žalovaný uskutočnil a ktorým by bolo možné dostatočne osvedčiť žalobcom tvrdené obavy o budúci výkon rozhodnutia. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani tvrdenie žalobcu v podanom odvolaní, že by sa mohol uspokojiť z prípadne zriadeného záložného práva len ako druhý či ďalší záložný veriteľ v poradí zo zostatku výťažku po uspokojení ostatných záložných veriteľov. Tieto tvrdenia žalobcu ani v kontexte ďalších žalobcom uvádzaných skutočností nemajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k otázke splnenia zákonom stanovenej kumulatívnej podmienky v podobe osvedčenia obavy z ohrozenia exekúcie. Takouto skutočnosťou nie je ani priznanie dočasnej ochrany žalovanému v zmysle osobitných opatrení prijatých v súvislosti s negatívnymi ekonomickými dopadmi šírenia nákazlivej choroby Covid-19. Len samotné využitie tohto zákonného inštitútu žalovaným nemôže bez preukázania akýchkoľvek konkrétnych úkonov žalovaného smerujúcich k obmedzeniu, zhoršeniu alebo znemožneniu možného budúceho uspokojenia pohľadávky žalobcu signalizovať existenciu dôvodnej obavy z ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia.
24. Na základe uvedených zhodnotení tak krajský súd dospel k záveru, že neboli kumulatívne naplnené atribúty, ktorými je charakterizované zabezpečovacie opatrenie, pričom zo strany žalobcu nebola dostatočne osvedčená existencia obavy o ohrozenie budúcej exekúcie vyvolaná správaním sa žalovaného. Dodáva krajský súd, že bolo povinnosťou žalobcu, aby naliehavosť pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v primeranej miere a intenzite naplnil, aby bolo možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť, čo v danom prípade zo strany žalobcu splnené nebolo. Ak žalobca neosvedčil jednu z kumulatívne daných podmienok, a to podmienku naliehavosti pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nebolo potrebné krajským súdom vyjadrovať sa k ďalšej odvolacej námietke žalobcu ohľadom záveru okresného súdu o ne/primeranosti žalobcom požadovaného zabezpečenia vo vzťahu k výške pohľadávky žalobcu.
25. Pre úplnosť krajský súd poukazuje na článok 46 ods. 4 Ústavy SR, z ktorého vyplýva, že podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovuje zákon. V danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia upravuje ust. § 343 ods. 1 CSP, a preto v súlade s uvedeným článkom 46 ods. 4 Ústavy SR bolo potrebné nielen v konaní pred okresným súdom, ale aj vo vyvolanom odvolacom konaní pred krajským súdom posudzovať, či boli splnené podmienky zákonom stanovené pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
26. Krajský súd potom uzaviera, že žalobca neosvedčil jeden z predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie existencie obavy z ohrozenia exekúcie. Žalobca neosvedčil, že by žalovaný robil akékoľvek, či už faktické alebo právne úkony, ktorými by ohrozoval budúci možný výkon exekúcie v prípade úspechu žalobcu vo veci samej. Pri závere o neosvedčení jednej z kumulatívne stanovených podmienok, a to obavy, že exekúcia bude ohrozená, bolo krajským súdom nevyhnutné napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne rozhodnutie.
27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní mal úspech žalovaný, ktorému však žiadne trovy nevznikli, a preto mu ich náhrada nebola priznaná.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.