Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7Ek-788-2018.pdf
PDF · 115.93 KB
Case nature
Subarea
7Ek/788/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnených: 1. X. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX M. - R., 2. L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX M. - R., obaja zast. JUDr. Marek Morochovič, advokát, Krížna 56, 821 08 Bratislava - Ružinov, proti povinnému: F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX M. - R., na vymoženie 262,55 EUR trov konania s prísl., v exekúcii vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Patricius Baďura, sídlo: Š. Rosívala 2, 841 06 Bratislava, IČO: 36061221, pod sp. zn. EX 161 EX 156/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu voči povinnému v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 131,28 Eur a v časti trov exekúcie oprávneného vo výške 5,98 Eur podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd v prevyšujúcej časti návrh na zastavenie exekúcie povinného z a m i e t a.
III. Oprávneným, vzhľadom na úspech vo veci v 1-ine p r i z n á v a voči povinnému nárok na náhradu trov exekúcie celkom vo výške 58,52 Eur, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia (vrátane DPH) v sume 42,02 Eur a zo sumy 16,50 Eur súdneho poplatku za podanie návrhu na vykonanie exekúcie, všetko s povinnosťou úhrady v prospech oprávnených v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, k rukám právneho zástupcu JUDr. Mareka Morochoviča, advokáta, Krížna 56, 821 08 Bratislava - Ružinov.
odôvodnenie:
1. Oprávnení sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným súdu dňa 04.05.2018 domáhali od povinného vymoženia 262,55 EUR trov konania s príslušenstvom, na základe exekučného titulu: uznesenie Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 52C/292/2015 - 133, zo dňa: 17.02.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.02.2018 a vykonateľnosť dňa 24.02.2018, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3Co/211/2016-212, zo dňa 30.11.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.02.2018.
2. Okresný súd Bratislava II opravným uznesením sp.zn. 52C/292/2015-267, zo dňa 19.6.2018 opravil správne označenie žalobcov - navrhovateľov v 1. a 2. rade (v exekučnom konaní na strane povinného v 1. rade (žalobkyňa v 2. rade O. M. zomrela dňa XX.XX.XXXX), ako aj žalovaných v 46. a 47. rade (v exekučnom konaní na strane oprávnených v 1. rade a v 2. rade). Opravné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.12.2018. Správne údaje o oprávnených v exekučnom konaní sú: oprávnený v 1. rade: X. Z., nar. XX.X.XXXX, oprávnená v 2. rade: L. Z., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom L. XXX/XX, XXX XX M. - R..
3. Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp.zn. 7Ek/788/2018, zo dňa 11.03.2019 zamietol návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému v 2. rade: O. M., nar. XX.XX.XXXX, nakoľko zomrela dňa XX.XX.XXXX (po vydaní exekučného titulu). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.04.2019.
4. Následne súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Patricius Baďura, sídlo: Štefana Rosívala 2, 841 06 Bratislava, IČO: 36061221, poverením zo dňa 31.05.2019, ktorý vedie exekúciu pod spisovou značkou EX 161 EX 156/19 voči povinnému: Jaroslav Bukovčan, nar. 28.03.1937, bytom: Astrová 765/54, 821 01 Bratislava - Ružinov, a to na vymoženie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 262,55 Eur s príslušenstvom: trovy exekúcie oprávneného v sume 64,50 Eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podanie návrhu na zastavenie exekúcie v sume 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia (vrátane DPH) v sume 48,- Eur.
5. Na podklade návrhu na zastavenie exekúcie podanom súdnemu exekútorovi dňa 08.07.2019 povinným F. M., vydal Okresný súd v Banskej Bystrici Uznesenie sp.zn 7Ek/788/2018, zo dňa 10.09.2019, ktorým návrh na zastavenie exekúcie povinného zamietol (ďalej „napadnuté uznesenie“). Na základe sťažnosti povinného F. M., podanej súdu dňa 14.10.2019, Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp.zn. 7Ek/788/2018, zo dňa 18.12.2019 zrušil Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 7Ek/788/2018, zo dňa 10. septembra 2019 a vec bola vrátenia vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie (ďalej „uznesenie o sťažnosti“). V odôvodnení uznesenia o sťažnosti sa sťažnostný súd podrobne zaoberal aj dôvodmi návrhu za zastavenie exekúcie, v ktorej súvislosti sťažnostný súd pripomenul, tak ako sa okrem iného uvádza, že pravidlá núteného výkonu (súdnych) rozhodnutí slúžia na prvom mieste k presadeniu existujúcich právnych princípov, na ktorom je postavený právny poriadok Slovenskej republiky. Nútený výkon rozhodnutia o obsahu súkromnoprávneho vzťahu je k dispozícii oprávnenému. Výkon vykonateľného rozhodnutia súdu sa musí považovať za integrálnu časť „súdnej ochrany“ v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, inak by záruky, ktoré toto ustanovenie ustanovuje a ktoré v spojení s ostatnými článkami siedmeho oddielu druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky vyjadrujú záujem na ochrane „práva na spravodlivý proces“, stratili svoj dôvod na existenciu v Ústave Slovenskej republiky. Preto právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa nemôže končiť vydaním právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ale musí zahŕňať aj možnosť núteným spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne (Nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 5/2000, z 13. júla 2000). Pokiaľ si potom povinný svoju judikovanú povinnosť voči oprávneným nesplnil, oprávnení majú zákonom priznanú možnosť domáhať sa núteného výkonu takéhoto rozhodnutia, preto ich konanie nie je možné považovať za v rozpore s morálnymi zásadami tejto spoločnosti, ale výkon ich ústavou garantovaného práva. Sťažnostný súd akcentoval, že medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že povinný si svoj záväzok voči oprávneným z exekučného titulu riadne a včas nesplnil, a to ani čiastočne. Potom žiadne tvrdenia oprávneného o podvode na jeho osobu, fašistickom štáte, porušovania ľudských práv či nemožnosti dovolať sa pravdy nemôžu obstáť, pretože exekúcia je zákonný inštitút slúžiaci na vymoženie plnenia, ktoré je priznané vykonateľným exekučným titulom. Ani nespokojnosť povinného s exekučným titulom nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na zastavenie exekúcie, právoplatné súdne rozhodnutia sú záväzné ako pre povinného, tak aj pre exekučný súd. Z obsahu týchto rozhodnutí (uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 52C/292/2015-133 zo dňa 17. 02. 2016, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/211/2016 - 212 zo dňa 30. novembra 2017) je zrejmá snaha súdov primerane vysvetliť povinnému dôvody, ktoré súdy viedli k prijatiu takýchto rozhodnutí a nesporne tvoria zákonný podklad pre vedenie exekučného konania, keďže každý (vrátane povinného) musí niesť zodpovednosť za procesné dôsledky svojho konania pred súdom pretavené do rozhodnutí orgánov súdnej moci. Nie je dôvodná ani námietka povinného, že pre chyby exekučného titulu týkajúce sa označenia oprávnených povinný nevedel, komu má plniť. V exekučnom titule je jasne uvedené, že v tom čase žalobcovia F. M. (povinný) a O. M. sú povinní zaplatiť odporcom v 46. a 47. rade (v tomto konaní oprávnenému v 1. rade a oprávnenému v 2. rade) trovy právneho zastúpenia v sume 262,55 eur do rúk právneho zástupcu JUDr. Mareka Morochoviča, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Sťažnostný súd vyslovil názor, že aj nesprávne uvedenie mena oprávneného 1/ (namiesto správneho X. sa v exekučnom titule pôvodne uvádzalo X.) a neuvedenie dátumov narodenia oprávnených, vzhľadom na skutočnosť, že išlo o obyvateľov bytového domu, kde má bydlisko aj povinný, nemohlo vzbudiť pochybnosti o totožnosti týchto osôb. Rovnako je pre súd podstatným zistenie, že povinnosťou žalobcov podľa exekučného titulu bolo zaplatiť sumu 262,55 eur k rukám právneho zástupcu JUDr. Mareka Morochoviča (určené platobné miesto), a nie k rukám oprávnených. Ani tieto chyby v písaní a zrejmé nesprávnosti exekučného titulu, ktorých následkom bolo vydanie opravného uznesenia k exekučnému titulu, nemohlo mať žiaden vplyv na vymáhanie tejto povinnosti. Sťažnostná námietka povinného, že vzhľadom na nesprávne resp. nedostatočné označenie oprávnených v exekučnom titule (tieto osoby podľa povinného vlastne ani neexistovali) nemal komu platiť náhradu trov konania, potom nemôže byť dôvodná. Tieto nedostatky nemohli byť na ujmu
vykonateľnosti rozhodnutia, keďže je v posudzovanom prípade bolo možné bez pochybností určiť, komu bolo exekučným titulom právo prikázané a že povinnosť mala byť splnená k rukám právneho zástupcu oprávnených. Sťažnostný súd potvrdil správnosť záveru súdu v napadnutom uznesení, že samotná skutočnosť (na viac ničím nepreukázaná), že povinný napadol vykonávané rozhodnutie mimoriadnym opravným prostriedkom, dovolaním, rovnako nie je (bez ďalšieho) pre vedenie exekučného konania nijako významná. Samotné podanie dovolania nie je okolnosťou, ktorá definitívne a trvale bráni výkonu exekúcie na podklade konkrétneho exekučného titulu, keďže súd môže dovolanie zamietnuť, prípadne odmietnuť.
6. Sťažnostný súd taktiež skonštatoval, že nezistil ani pochybenie súdneho exekútora pri posudzovaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a jeho postup zodpovedá ust. § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, podľa ktorého návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. Nie sú preto dôvodné ani vyjadrenia povinného, že súdneho exekútora ničím nepoveril a nežiadal od neho, aby jeho podanie predkladal súdu. Súdny exekútor v danom prípade musel postupovať tak, ako mu to ukladá zákon.
7. Sťažnostný súd posúdil aj námietku povinného, že súd nezohľadnil skutočnosť, že jeho manželka O. M. zomrela, pričom súd vôbec nevysvetlil, prečo by mal povinný hradiť aj časť trov, ktorá pripadala na jej osobu, preto sa následne zaoberal touto obranou povinného proti exekúcii. Je nevyhnutným predpokladom pre nariadenie exekúcie, aby práva a im zodpovedajúce povinnosti boli vo vykonávanom rozhodnutí určené presným a nepochybným spôsobom. Okrem presne individualizácie oprávneného a povinného musí vykonávané rozhodnutie obsahovať presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, ako aj presný rozsah a obsah plnenia. Napriek skutočnosti, že povinný požadoval odpoveď na túto otázku už v návrhu na zastavenie exekúcie, súd v napadnutom uznesení sa týmito námietkami povinného vôbec nezaoberal napriek tomu, že je jeho povinnosťou ex offo skúmať predpoklady výkonu exekúcie vrátane posúdenia vykonateľnosti exekučného titulu z jeho materiálnej aj formálnej stránky. Pokiaľ sa súd touto obranou povinného nezaoberal, odňal mu právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a keďže povinný doposiaľ nemal možnosť vyjadriť svoj názor k posúdeniu tejto otázky a ani na toto právne posúdenie daného prípadu inak procesne reagovať (napr. § 61n ods. 1 písm. b Exekučného poriadku), sťažnostný súd nemal inú možnosť, než napadnuté rozhodnutie podľa § 250 ods. 2 CSP zrušiť a vec vrátiť vyššiemu súdnemu úradníkovi na opätovné rozhodnutie. Vyšší súdny úradník je právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozhodnutí viazaný (§ 250 ods. 2 CSP).
8. Súd, po zrušení napadnutého uznesenia, opätovne poukazuje na návrh na zastavenie exekúcie, pričom za významné námietky považuje tie, že povinný, ako 82 ročný podal dňa 16.4.2018 dovolanie na Najvyšší súd cestou Okresného súdu Bratislava II, v rozsahu 18 strán. Manželka povinného zomrela, podľa vyjadrenia povinného sčasti aj vinou X. Z. (oprávnený v 1. rade), ktorý údajne kričal na povinného na zastávke električky pri Blumentálskom kostole z dôvodu, že povinný podal žalobu na súd. Povinný uviedol tieto okolnosti aj na pojednávaní a žiadal sudkyňu JUDr. A. R., aby toto zaprotokolovala, ktorej požiadavke nebolo vyhovené. Povinný má za to, že sa jednalo o zaujatosť a následne vyhlásil, že „sťahuje žalobu“. Povinný je k otázke povinnosti platenia trov toho názoru, že v zmysle zákona ten, kto zaviní, že súd nemôže konať, má platiť trovy. Manželka povinného mala vyšší krvný tlak a následkom stresu dostala 13.6.2018 mozgovú porážku, na ktorú dňa 01.09.2018 zomrela. Povinný je toho názoru, že oprávnený v 1. rade má podiel na smrti manželky povinného, k čomu povinný namieta, že má platiť „ako odmenu 402,65 Eur“. Povinný uvádza, že je „mrzák“. Súdnemu exekútorovi vyčíta, že siahol 82 ročnému dôchodcovi na dôchodok, následkom čoho nemá peniaze na jedlo, ani na lieky a hladuje. Povinný pochoval manželku, nemá žiadne úspory, hľadá obživu v kontajneroch, konštatuje zlé pomery v spoločnosti. Dlžnú sumu teda môže uhradiť jedine v splátkach po 5,- Eur, Súd opätovne z podania povinného konštatuje expresívne, urážlivé výrazy voči exekútorovi, stav exekúcie povinný prirovnáva k vojnovým pomerom, k „mafiánskym praktikám“. V závere povinný uvádza, že Ústavný súd musí určiť výšku jeho podielu splácania, nakoľko suma 262,60 Eur bola pre oboch povinných; znovu uvádza, že svoju čiastku musí splácať po 5,- Eur mesačne. Súd konštatuje, že povinný výslovne neuvádza, čo navrhuje, resp. čoho sa domáha, k návrhu na zastavenie exekúcie nedoložil žiadne prílohy a neuviedol ani nijaké číslo konania, pod ktorým by malo byť vedené údajné dovolanie povinného (ďalej len „návrh
na zastavenie exekúcie“). Súd navyše konštatuje, že povinný ani na základe podanej sťažnosti nedoložil nijaké prílohy a neuviedol nijaké číslo konania k avizovanému dovolaniu na Najvyšší súd SR.
9. Súd k tomuto opätovne poukazuje na vyjadrenie právneho zástupcu oprávnených k návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 16.07.2019 s tým, že oprávnení majú za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuvádza žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jej zastavenie v zmysle exekučného poriadku. Povinný sa v podaní vyjadruje o veciach nesúvisiacich s exekúciou, podanie je hrubo urážlivé, hraničiace s nebezpečným vyhrážaním. Z podania taktiež nie je zrejmé, čoho sa domáha a či žiada vôbec o zastavenie exekúcie. Z uvedených dôvodov oprávnení navrhujú nevyhovieť návrhu na zastavenie exekúcie, so zastavením exekúcie nesúhlasili.
10. Súd, po zrušení napadnutého uznesenia tiež konštatuje, že z právneho záveru sťažnostného súdu nevyplýva potreba opätovného postupu v zmysle § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, a to znovu
- zadovážením vyjadrenia oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie a ani potreba opätovného vyjadrenia súdneho exekútora - všetko po vydaní uznesenia o sťažnosti. Keďže oprávnení so zastavením exekúcie nesúhlasili, súdny exekútor postúpil návrh na zastavenie exekúcie na rozhodnutie súdu podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, tak ako ukladá zákon; správnosť postupu súdneho exekútora konštatoval aj sťažnostný súd.
11. Podľa § 45 ods. (1) Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“): Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
12. Podľa § 61k ods. (1) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
13. Podľa § 61k ods. (2) Exekučného poriadku: Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
14. Podľa § 61k ods. (3) prvá veta Exekučného poriadku: V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynuti lehoty podľa odseku 2.
15. Podľa § 61k ods. (5) Exekučného poriadku: Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
16. Podľa § 61l ods. (3) prvá veta Exekučného poriadku: Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
17. Súd znovu posúdil návrh na zastavenie exekúcie včítane všetkých dokumentov a vyjadrení, pričom zistil, že návrh na zastavenie exekúcie je sčasti dôvodný. Súd, aj v zmysle právneho názoru sťažnostného súdu poukazuje na to, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument účastníka konania, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, zostali sporné alebo sú nevyhnutné pre vysvetlenie dôvodov prijatého rozhodnutia. Nie je povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinného v návrhu na zastavenie exekúcie, ale len tými, ktoré majú pre jeho rozhodnutie podstatný význam. Aj sťažnostný súd konštatoval, že vyjadrenie povinného v návrhu na zastavenie exekúcie je do veľkej miery nenávistné a
emotívne. Súd teda vzal do úvahy tie námietky, ktoré by mohli mať význam pre posúdenie zákonnosti vedenej exekúcie, prípadne ktoré povinnému naznačia možné spôsoby riešenia jeho situácie.
18. Súd opätovne uvádza, že ako exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno (dôkazná povinnosť) ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. V zmysle ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie musí byť riadne odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť, len takýto návrh má odkladný účinok. Povinný teda musí riadne návrh odôvodniť najmä skutočnosťami, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu. Povinný doposiaľ nepreukázal zaplatenie dlhu (ani úhradu v splátkach) a ani skutočnosti, ktoré by osvedčili zánik vymáhanej pohľadávky (napr. zrušenie exekučného titulu). Návrh na zastavenie exekúcie pritom obsahuje námietku, a to poukazuje na úmrtie povinnej O. M.L., nar. dňa XX.XX.XXXX, manželky povinného, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, (po vydaní exekučného titulu). Povinný tiež uvádza, že Ústavný súd musí určiť výšku jeho podielu splácania, lebo na sumu 262,60 Eur boli zaviazaní obaja aj s neb. manželkou, na ktorú skutočnosť musí súd prihliadať; a to v zmysle právneho záveru sťažnostného súdu, ako na deliteľné plnenie.
19. Sťažnostný súd v tomto smere konštatoval, že výrokom exekučného titulu bola žalobcom (povinný F. M., bytom L. XX, M. a O. M., bytom L. XX, M., zomrelá, pozn. sudcu) uložená povinnosť zaplatiť žalovaným 46/ a 47/ (X. Z., bytom L. XX, M. a L. Z., bytom L. XX, M., v tomto konaní oprávnený v 1. rade a oprávnená v 2. rade) trovy právneho zastúpenia 262,55 eura do rúk právneho zástupcu JUDr. Mareka Morochoviča. Týmto výrokom bolo právoplatne rozhodnuté o nároku oprávnených na náhradu trov konania záväzným spôsobom, a to aj pre súd exekučný. Vo výroku (a ani v odôvodnení tohto rozhodnutia) sa neuvádza, že by táto povinnosť bola uložená žalobcom spoločne a nerozdielne, alebo že by splnením dlhu jedným zo žalobcov zanikla povinnosť druhého žalobcu. Za deliteľné sa považujú všetky spoločné záväzky s deliteľným plnením, u ktorých právny predpis, rozhodnutie súdu alebo dohoda účastníkov neustanovuje solidaritu. Sťažnostný súd konštatoval, že v exekučnom titule nie je určený ani rozsah plnenia (podiel) pripadajúci na každého zo žalobcov. Hmotnoprávne účinky tohto rozhodnutia preto musel súd posudzovať podľa predpisov občianskeho práva (zák. č. 40/1964 Zb. Občianky zákonník v znení neskorších predpisov). Podľa § 511 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Podľa odseku 2 cit. ustanovenia, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. V zmysle § 512 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak má dlžník splniť dlh viacerým veriteľom a ak ide o deliteľné plnenie, môže každý veriteľ požadovať len svoj diel; ak inej dohody niet, je dlžník oprávnený plniť každému z veriteľov rovnaký diel.
20. V zmysle záveru sťažnostného súdu, ustanovenie § 511 Občianskeho zákonníka upravuje postavenie viacerých dlžníkov, ktorí sú povinní plniť spoločne a nerozdielne, postavenie spoludlžníkov, ktorí navzájom nie sú viazaní pasívnou solidaritou, Občiansky zákonník priamo neupravuje. Za tejto právnej situácie bolo preto potrebné použiť tie ustanovenia zákona, ktoré sú svojim obsahom a účelom najbližšie. Na daný prípad súd analogicky použil ustanovenie § 512 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že ak má dlžník splniť dlh viacerým veriteľom a ak ide o deliteľné plnenie, môže každý veriteľ požadovať len svoj diel; ak inej dohody niet, je dlžník oprávnený plniť každému z veriteľov rovnaký diel. V danom prípade nebol súdnym rozhodnutím určený konkrétny diel alebo suma, akou sa má každý zo žalovaných (povinný aj jeho zosnulá manželka O. M.) podieľať na úhrade záväzku na zaplatenie 262,55 eura, pričom z výroku tohto uznesenia vyplýva, že ide o deliteľné plnenie. Súd (sťažnostný súd) preto využitím analogie legis z režimu § 512 Občianskeho zákonníka vyvodil rovnosť spoludlžníkov deliteľného záväzku a rovnosť ich podielov na splnení záväzku. Prijal preto záver, že ak je vykonávaným
rozhodnutím viacerým dlžníkom uložená voči veriteľom povinnosť na deliteľné plnenie bez toho, aby bolo vyslovené, koľko je ktorý z nich povinný zaplatiť, je nutné na účely exekučného konania vyvodiť, že dlžníci sú povinní plniť rovnakým dielom. Každý z dlžníkov je potom voči veriteľom povinný plniť len svoj diel a veritelia od neho nemôžu požadovať viac. Podľa tohto výkladu exekučným titulom bola každému z dlžníkov uložená povinnosť zaplatiť jednu polovicu spoločného dlhu. Pokiaľ potom Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn.: 7Ek/788/2018 návrh oprávnených na vykonanie exekúcie voči povinnému 2. (nebohej Eve Bukovčanovej) podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku právoplatne zamietol, oprávnení 1/ a 2/ sa naďalej voči povinnému F. M. môžu domáhať vymoženia len 1 uloženej povinnosti na zaplatenie 262,55 eur, teda 131,28 eur a tomu zodpovedajúcich trov exekúcie. Súd (sťažnostný súd) dodal, že napriek existencii plurality dlžníkov a deliteľného predmetu plnenia a napriek skutočnosti, že exekučným titulom nebolo určené (ani v jeho odôvodnení), či má byť toto plnenie solidárne alebo delené (a akými podielmi), na podklade vyššie uvedeného výkladu dospel k záveru o materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu ako takého.
21. Súd, s poukazom na vyššie uvedené právne závery, rozhodol podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku o zastavení exekúcie voči povinnému v 1. rade F. M. v sume 131, 28 Eur, nakoľko sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, tak ako je vo výroku I. tohto uznesenia. Za iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu súd považuje, že žalovaná v 2. rade O. M. (pôvodne povinná v 2. rade) zomrela dňa 01.09.2018 po vydaní exekučného titulu. Právoplatným uznesením sp.zn. 7Ek/788/2018, zo dňa 11.03.2019 súd rozhodol, že návrh na vykonanie exekúcie voči povinnej Eve Bukovčanovej zamieta.
22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, musel súd posúdiť aj tomuto zodpovedajúci nárok na trovy exekúcie oprávneného.
23. Podľa § 199b Exekučného poriadku: Oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
24. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku: Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
25. Podľa § 199e Exekučného poriadku: Ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.(17bc). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie).
26. Podľa § 200 Exekučného poriadku: Na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej ochrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
27. Podľa § 255 ods. 1 a 2 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“): Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
28. V poverení na vykonanie exekúcie zo dňa 31.05.2019 sú uvedené trovy exekúcie oprávnených celkom vo výške: 64,50 Eur, pozostávajúce zo súdneho poplatku za podanie návrhu na vykonanie exekúcie: 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia (vrátane DPH) v sume 48,- Eur.
29. Návrh na vykonanie exekúcie je (sčasti) dôvodný, preto povinnosť zaplatiť súdny poplatok 16, 50 Eur zostáva zachovaná podľa Položky č. 13 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ako Prílohy č. 1 k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov; táto povinnosť je daná zákonom bez ohľadu na výšku vymáhaného nedoplatku. Uvedený poplatok, ako súčasť trov exekúcie predstavuje účelne vynaložené trovy, ktoré oprávnení platia v exekučnom konaní (§199d Exekučného
poriadku); v danom prípade oprávnení nie sú oslobodení od jeho platenia. Preto súd priznal oprávneným nárok na sumu 16,50 Eur (v plnej výške).
30. Súd posúdil znovu aj nárok na trovy právneho zastúpenia oprávnených vzhľadom na pomerný úspech vo veci v 1-ine, t.j. vzhľadom na nárok vo výške 131,28 Eur (§199e Exekučného poriadku). V súlade s § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Vyhláška“), súd priznal oprávneným odmenu vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za dva úkony právnej služby pri výkone rozhodnutia alebo exekúcii, t.j. za prevzatie a prípravu zastúpenia a návrh na vykonanie exekúcie. Súd pritom vychádzal z výpočtového základu v sume 131,28 Eur; k čomu majú oprávnení v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky nárok aj na náhradu dane z pridanej hodnoty (DPH), nakoľko advokát - právny zástupca oprávnených je platiteľom dane z pridanej hodnoty. V zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky advokát môže od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol (právny zástupca - advokát tento náklad požaduje).
31. Súd teda vypočítal trovy právneho zastúpenia (vrátane DPH) z výpočtového základu 131,28 Eur nasledovne: a) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby (§10 ods. 1 vyhlášky: do 165,97 Eura): v sume 16,60 Eur, za dva úkony: v sume 33,20 Eur (16,60 x 2), znížená na 1-inu (§ 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky): v sume 16,60 Eur,
b) režijný paušál (§ 16 ods. 3 Vyhlášky): za jeden úkon: 9,21 Eur, za dva úkony právnej služby (9,21x2): v sume 18,42 Eur,
c) daň z pridanej hodnoty (DPH) 20% zo sumy: 35,02 Eur (16,60+18,42=35,02): v sume 7,004 Eur.
Výpočet trov právneho zastúpenia oprávnených (vrátane DPH) celkom v sume: 42,02 Eur (16,60+18,42+7,004=42,02).
32. Oprávnení majú teda vzhľadom na pomerný úspech vo veci v 1-ine, voči povinnému nárok na náhradu trov exekúcie (zo základu 131,28 Eur), ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh na vykonanie exekúcie v sume: 16, 50 Eur a trov právneho zastúpenia (vrátane DPH) v sume 42,02 Eur, celkom vo výške: 58,52 Eur (16,50+42,02=58,52), tak ako vyplýva z výroku III. tohto uznesenia.
33. V prevyšujúcej časti trov exekúcie oprávneného vo výške: 5,98 Eur (64,50-58,52=5,98; resp. 48 - 42,02=5,98), súd exekúciu voči povinnému podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil, tak ako je tiež uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
34. V prevyšujúcej časti nároku, v ktorej povinný podaním návrhu na zastavenie exekúcie nebol úspešný, súd návrh na vykonanie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
35. Súd v danej veci nezistil žiadne iné dôvody zastavenia exekúcie v rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. a) až d) Exekučného poriadku, t.j. neboli zistené okolnosti, spôsobili úplný zánik vymáhaného nároku, nie sú dôvody podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, nejde o cudzí exekučný titul, nie sú iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu (ktoré by nastali po vydaní exekučného titulu).
36. Povinný, vzhľadom na svoju finančnú situáciu, môže podať žiadosť o povolenie splátok, o ktorej rozhoduje exekútor v rozsahu podľa § 61g Exekučného poriadku (pokiaľ žiadosť doposiaľ nepodal). Povinný uvádza, že môže splácať dlh vo výške po 5,- Eur.
37. Súd vykonaným šetrením zistil (povinný nedoložil žiadne dokumenty a ani neuviedol nijaké čísla konania ku skutočnostiam ktoré uvádza), že Uznesením sp.zn. 38D/711/2018, Dnot 89/2018, zo dňa 10.01.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.01.2019, Okresný súd Bratislava II v Bratislave, prostredníctvom notárky JUDr. Kataríny Žiakovej, súdneho komisára, rozhodol v dedičskej veci po
poručiteľke menom O. M., rod. H., nar. 17.05.1938, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX (pôvodne povinná v 2. rade). Oprávnení, aj s ohľadom na právoplatné Uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 7Ek/788/2018, zo dňa 11.03.2019, ktorým súd návrh na vykonanie exekúcie voči povinnej v 2. rade zamietol, môžu vo zvyšnej časti nároku vo výške: 131,28 Eur s príslušenstvom (tomu zodpovedajúcich trov exekúcie oprávneného), podať nový návrh na vykonanie exekúcie voči právnym nástupcom po neb. O. M..
38. Súd ku dňu vydania tohto uznesenia od povereného súdneho exekútora zistil, že od povinného nebola v tomto exekučnom konaní (exekúcii) vymožená nijaká suma (odpoveď na výzvu súdu zo dňa 07.09.2020).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.