Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17P-36-2020.pdf
PDF · 103.37 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/36/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.Š.: P., E.. XX.XX.XXXX, A., E.. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov: matky - B. A., E.. XX.XX.XXXX, J. I. M. XX, J., a otec P. - P. D., E.. XX.XX.XXXX, J..Č.. Ú. G. E. Z., otec A. - A. J., E.. XX.XX.XXXX, J..Č.. Ú. P., o návrhu starej matky detí - O. A., E.. XX.XX.XXXX, J..Č.. I. S. XX, J., na zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloleté deti A.: P., E..XX.XX.XXXX, A., E.. XX.XX.XXXX, do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky: O. A., E.. XX.XX.XXXX, J..Č.. I. S. XX, J., odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
II. Navrhovateľka je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o zverené maloleté deti v rozsahu ako patrí rodičom, je oprávnená zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, je povinná raz ročne do 31.12. bežného roka podať správu o nakladaní s majetkom maloletých detí. Po zániku náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté deti je povinná najneskôr do 2 mesiacov predložiť súdu záverečný účet zo správy majetku maloletých detí.
III. Otec maloletého P. - P. D., E..XX.XX.XXXX je povinný prispievať na jeho výživu sumou vo výške 30% zo sumy životného minima, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred na účet príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
IV. Otec maloletej A. - A. J., E..XX.XX.XXXX je povinný prispievať na jej výživu sumou vo výške 30% zo sumy životného minima, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred na účet príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
V. Matka maloletých detí B. A., E..XX.XX.XXXX je povinná prispievať na výživu na P. W. A. sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na každé nezaopatrené dieťa, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred na účet príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 13. 07. 2020 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh na zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Podaný návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že dcéra navrhovateľky už dlhšiu dobu nie je schopná zabezpečovať starostlivosť o deti. Navrhovateľka spolu s jej bývalým manželom dcére dlhodobo pomáhajú, ich pomoc sa míňa účinku. Dcéra zostala s deťmi bývať v jej byte s jej bývalým manželom, posledný mesiac sa takmer vôbec nestará o deti.
Začala sa túlať po nociach, cez deň vyspáva a deti sú ponechané sami na seba, resp. sa o nich stará navrhovateľka s bývalým manželom a terajším partnerom. Opakovane sa stávalo, že z bytu musela vyhadzovať rôzne cudzie osoby, ktoré boli v podozrivom stave. Ide o ľudí, ktorí užívajú drogy. Deti sa samé k nej a jej partnerovi pýtajú. Sú radi u nich, nechcú od nich odísť. Dcére sa snažili opakovane dohovoriť, pomáhajú jej finančne, platí nájom za byt, v ktorom bývajú, spolu so všetkými nákladmi na bývanie, zabezpečuje stravu - nosí im pravidelne navarené obedy, tiež deťom kupuje všetko oblečenie, zabezpečuje kompletnú starostlivosť o ne. Navrhovateľka je s bývalým manželom J. A. 3 roky rozvedená. Žije s priateľom Z. G. v jeho 3- izbovom byte na adrese S. XX K. J.. Obaja pracujú v I. W..S.. v Trnave. Jej partner má veľmi rád jej vnúčatá, pomáha navrhovateľke so starostlivosťou o deti, považuje ich za súčasť jeho rodiny. Dcéra dlhodobo spolupracuje s odborným tímom CDR Pečeňady, spolupráca však neprináša výsledky, je nedostatočná. Nakoľko sa správanie a starostlivosť matky o deti nezlepšuje, skôr sa zhoršuje, navrhovateľka žiada o zverenie detí do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Zároveň žiada matke B. A.. E.. XX.XX.XXXX uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletého A. P.W., E.. XX.XX.XXXX, sumou 30% zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a na maloletú A. A., E.. XX.XX.XXXX, sumou 30% zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Rovnako žiada uložiť povinnosť P. D., E.. XX.XX.XXXX prispievať na výživu maloletého P.Á. A., E.. XX.XX.XXXX sumou 30% zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj otcovi A. J., E.. XX.XX.XXXX prispievať na výživu maloletej A. A., E.. XX.XX.XXXX sumou 30% zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
2. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, a to: návrh navrhovateľky, lustrácie účastníkov konania v Sociálnej poisťovni, oznámenie Sociálnej poisťovne zo dňa 17.08.2020, správa ÚPSVaR TT zo dňa 14.09.2020, psychologická správa referátu PPS ÚPSVaR TT o maloletých deťoch zo dňa 11.09.2020, potvrdenie všeobecného lekára navrhovateľky, potvrdenie o príjme navrhovateľky, výpis z registra trestov navrhovateľky a jej partnera, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
3. Zo správy ÚPSVaR Trnava zo dňa 14.09.2020 vyplýva, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, dňa 14.09.2020 vykonal šetrenie v domácnosti starej matky maloletých detí O. A., na adrese S. XX, J.. V čase návštevy sa v domácnosti nachádzala stará matka a obe deti. Bolo zistené, že O. A. je zamestnaná vo firme I. S..X..F.. Trnava a jej čistý mesačný príjem je cca 800 - 900 eur. Jej partner, s ktorým žije v spoločnej domácnosti Z. G., je zamestnaný v rovnakej firme ako stará matka a jeho čistý mesačný príjem je cca 1.000 - 1.100 eur. Rodina žije v trojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve partnera navrhovateľky. Byt je kompletne zariadený vkusným nábytkom. Maloletým deťom stará matka v domácnosti vyčlenila samostatnú detskú izbu, objednala im nové postele a ďalší nábytok do izby. Aktuálne sa P. W. A. nachádzajú v starostlivosti starej matky, ktorá si ich od matky prevzala dňa 01.09.2020. Matka deti navštevuje, stretáva sa s nimi aj na ihrisku pred činžiakom. V čase návštevy bola domácnosť čistá, uprataná, zásoby potravín boli v dostatočnom množstve, žiadne nedostatky neboli zistené.
4. Zo záveru psychologickej správy ÚPSVaR- referát poradensko-psychologických služieb zo dňa 11.09.2020 vyplýva, že z psychologického hľadiska aktuálne nie sú z dostupných zdrojov známe významné skutočnosti, ktoré by mohli brániť zvereniu P. W. A. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke O. A.. Spoločne s druhom sú schopní dostatočne kompenzovať potrebnú rodičovskú starostlivosť, majú s deťmi navzájom vytvorené blízke a pevné väzby. Návrh starej matky sa ukazuje byť v súlade s najlepším záujmom detí, okrem iného predovšetkým vzhľadom na možnosť prehĺbenia ich pocitu bezpečia a stability v rodinnom zázemí.
5. Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 17.08.2020 vyplýva, matka maloletých detí ako aj obaja otcovia maloletých detí nie sú poberateľmi žiadnych dávok sociálneho poistenia.
6. Z potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky- spol. I. C. S., a.s. Trnava zo dňa 21.11.2018 vyplýva, že navrhovateľka poberala priemerný mesačný príjem za rok 2019 vo výške 1.230 Eur.
7. Z potvrdenia všeobecnej lekárky navrhovateľky zo dňa 03.09.2020 vyplýva, že O. A., E.. XX.XX.XXXX je psychicky i fyzicky spôsobilá na vychovávanie detí.
8. Z Registra trestov Generálnej prokuratúry SR vyplýva, že navrhovateľka rovnako aj jej partner s ňou žijúci v spoločnej domácnosti, nemajú žiaden záznam v Registri trestov GP SR.
9. Dňa 16.09.2020 bolo vo veci nariadené pojednávanie, otec maloletého P.- P. D., J..Č.. Ú. G. E. Z. sa pojednávania nezúčastnil, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, s podaným návrhom súhlasil, súd tak konal v jeho neprítomnosti.
10. Otec maloletej A.- A. J., J..Č.. Ú. P. sa k podanému návrhu nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania, doručenie predvolania má vykázané, súd tak konal v jeho neprítomnosti.
11. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že podaným návrhom sa domáha zverenia svojich vnúčat - detí svojej dcéry, do náhradnej osobnej starostlivosti, nakoľko ich matka sa o deti nestará. Od podania návrhu doposiaľ sa deti striedavo nachádzali u nej ako aj svojej matky-jej dcéry. Starostlivosť dcéry o deti nefunguje, s dcérou má navrhovateľka zlý vzťah, snažila sa jej pomôcť, dohovoriť jej, no nešlo to. Navrhovateľka má s deťmi pekný vzťah, deti situáciu zvládajú dobre, k matke majú taký neutrálny vzťah. P. je štvrták, A. prváčka, obaja navštevujú ZŠ M.. Navrhovateľka má momentálne dlhšie voľno, pokiaľ deti nenavštevujú družinu, neskôr si zrejme vymení smeny, aby deti zvládali pri vyzdvihovaní zo školy na striedanie s partnerom. Partner jej so starostlivosťou o deti pomáha. So stretnutiami matky s deťmi nemá navrhovateľka žiaden problém, matka môže prísť deti navštevovať aj k nej domov.
12. Matka maloletých detí na pojednávaní uviedla, že súhlasí s návrhom navrhovateľky, uvedomuje si, že o deti sa nezvláda postarať, pre deti to bude lepšie riešenie. Uviedla, že nikde nepracuje, nie je ani registrovaná ako nezamestnaná, má skončenú ZŠ, pracovala krátku dobu ako upratovačka, chcela by si nájsť prácu.
13. Procesný opatrovník odporučil zveriť maloleté deti do starostlivosti navrhovateľky, ktorá o deti reálne zabezpečuje kompletnú starostlivosť už od 9/2020. Zároveň žiada určiť rodičom povinnosť prispievať na výživu detí primerane ich zárobkovým možnostiam a schopnostiam s prihliadnutím na vek a potreby maloletých detí, ktoré výživné budú rodičia povinní platiť na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Poukazuje na to, že spolupráca s CDR Pečeňady bude pokračovať aj naďalej.
14. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobu, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
Podľa § 44 ods. 3 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť.
Podľa § 45 ods. l Zákona o rodine, Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak
sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti jej rozsah práv k maloletému dieťaťu.
Podľa § 45 ods. 4, Zákona o rodine, Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa § 45 ods.6 Zákona o rodine, Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa ods. l nezaniká.
Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
15. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že matka maloletých detí svoju starostlivosť o deti nezvláda, o deti sa v prevažnej väčšine stará navrhovateľka, zabezpečuje im jedlo, ošatenie, prakticky u nej deti bývajú od podania návrhu. Matka nemá žiadnu prácu, s deťmi bývala v byte navrhovateľky spolu so svojím otcom, bývalým manželom navrhovateľky. Každé z detí má iného otca, obaja v súčasnosti sú vo výkone trestu odňatia slobody, otec P. so zverením navrhovateľke súhlasí, otec A. sa nevyjadril, zo psychologickej správy vyplýva, že s návrhom nesúhlasí. Vzťah navrhovateľky s matkou maloletých detí je komplikovaný, navrhovateľka sa jej snažila viackrát pomôcť, avšak nevidela adekvátne výsledky v tom, že by sa starostlivosť o deti zlepšila. Deti bývali často u starej matky, spolu trávia čas, a to aj s partnerom navrhovateľky, majú vytvorené navzájom blízke a dôverné väzby. Vzťah navrhovateľky a jej druha, s ktorým žijú v spoločnej domácnosti aj s deťmi, trvá cca 10 rokov, je harmonický a stabilný, žijú v 3-izbovom byte partnera. Partner starej matky je návrhu priaznivo naklonený, svoju partnerku v celej, roky trvajúcej náročnej životnej situácii dlhodobo podporuje, naďalej chce byť oporou pre ňu aj pre obe jej vnúčatá a chce sa podieľať na starostlivosti o deti. Obaja pracujú v tej istej firme, majú možnosť si podľa potreby prispôsobiť rozvrh smien. Stará matka nechce brániť kontaktu detí s ich matkou a v prípade, že by sa situácia a postoj matky zmenil, je otvorená možnosti zmeny do pôvodnej opatery. Ako jeden z významných motívov návrhu starej mamy sa ukazuje jej úsilie eliminovať možnosť vystavenia detí predpokladanému nebezpečnému vplyvu a dosahu otca A..
16. V danom prípade je jednoznačne v záujme maloletých detí ich zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je príbuznou maloletých detí- ich starou matkou, navrhovateľka tak maloleté deti dôverne pozná, spoločne bývajú prakticky od podania návrhu, odkedy im navrhovateľka poskytuje potrebnú starostlivosť, nakoľko túto im nebola adekvátne schopná poskytnúť ich matka. Uvedené vyplýva jednoznačne tak zo správy ÚPSVaR Trnava zo dňa 14.09.2020, ktorá navrhla návrhu vyhovieť, vrátane psychologickej správy zo dňa 11.09.2020, ako aj zo samotnej výpovede navrhovateľky na pojednávaní, na ktorom navrhovateľka uviedla, že s maloletými deťmi majú blízky citový vzťah, majú sa radi navzájom, poznajú sa veľmi dobre, navzájom si pomáhajú. Obaja otcovia maloletých detí nie sú rovnako schopní starostlivosť zabezpečiť, nakoľko sa nachádzajú vo výkone trestu odňatia slobody. Súd má za to, že zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky je v najlepšom záujme maloletých detí, pričom je v podstate pokračovaním už existujúceho stavu, ktorý pretrváva v rodine dlhší čas, keď maloleté deti s navrhovateľkou žijú v jednej domácnosti, a navrhovateľka im poskytuje adekvátnu osobnú starostlivosť, ako aj náležité hmotné zabezpečenie na uspokojenie ich potrieb.
17. Vzhľadom na preukázané skutočnosti súd má za to, že navrhovateľka spĺňa všetky predpoklady stanovené zákonom o rodine na to, aby jej boli maloleté deti P. a A. zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, a to tak zdravotné, osobnostné a morálne, pričom rovnako má za to, že svojím životom a životom osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletých detí. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. rozhodnutia a maloleté deti P. W. A. zveril do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, pričom navrhovateľke zároveň vo výroku II. uložil povinnosti spojené s výkonom uvedenej starostlivosti.
18. O vyživovacej povinnosti rodičov súd rozhodol vo výrokoch III, IV. a V. podľa § 62 ods. 2 v spojení s § 45 ods.8 Zákona o rodine, keď uložil rodičom maloletých detí povinnosť prispievať na ich výživu
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Vyživovaciu povinnosť matky, ako aj oboch otcov súd určil v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, nakoľko rodičia nepoberajú žiadnu sociálnu dávku a obaja otcovia sa t.č. nachádzajú vo výkone TOS. Takto stanovené výživné považuje súd vzhľadom k potrebám detí, s prihliadnutím na vek, a tiež k možnostiam a schopnostiam rodičov za primerané.
19. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku VI. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.