Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/194/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a členov senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne W. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom v M., V. XX, zastúpenej JUDr. Zuzanou Kolárikovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach, Prešovská 10, proti žalovanému U. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom v M., V. XX, o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. -180 z 27. júna 2019

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalobkyňa nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení: I. Súd zrušuje právo spoločného nájmu bytu č. 7, nachádzajúceho sa v bloku 213C, vchod č. 1 na 4. poschodí na V. XX X. M. o výmere 63,31 m2, ktorý pozostáva z troch izieb, kuchyne a príslušenstva. II. Súd určuje za výlučného nájomcu a člena Územného bytového družstva M. - Ť. F. F. V. XX X. M., žalovaného. III. Žalobkyňa je povinná predmetný byt vypratať do 30 dní odo dňa zabezpečenia náhradného bytu žalovaným. IV. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol na základe žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia práva spoločného nájmu bytu a určenia, že byt bude ako nájomca užívať ona a žalovaný bude povinný sa vysťahovať z bytu v lehote 15 dní po zabezpečení náhradného bývania. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 17.6.1989 manželstvo, z ktorého pochádzajú tri deti, U. nar. XX.XX.XXXX, Z., nar. X.XX.XXXX a maloletý P., nar. XX.X.XXXX. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 20.1.2017, sp. zn. , právoplatným dňa 14.4.2017, v zmysle ktorého maloletý P. Y. bol zverený na čas po rozvode do výchovy žalobkyne. Rozhodnutím o pridelení družstevného bytu zo dňa 5.4.1991 bol bývalým manželom pridelený družstevný byt na V. H. Č.. XX X. M., ktorý je v užívaní oboch manželov. Po rozvode manželstva byt v prevažnej miere užíva žalobkyňa s maloletým synom Petrom, žalovaný sa z bytu odsťahoval a prevažne sa zdržiava v byte matky. Žalovaný odmietol so žalobkyňou uzatvoriť dohodu o ďalšom nájme bytu s tým, že byt chce užívať sám ako výlučný nájomca. Avšak medzi bývalými manželmi dochádza ku konfliktom, ktoré nepriaznivo vplývajú na maloletého syna P..

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 31.10.2018, kde uviedol, že po rozvode byt užíva a platí aj náklady s tým spojené. Vyjadrenie žalobkyne, že byt užíva v prevažnej väčšine sama, sa nezakladá na pravde. Ku konfliktom po rozvode dochádzalo preto, že bránil maloletého syna pred matkou, ktorá zanedbávala starostlivosť o syna a pred jej psychickými atakmi, ponižovaním maloletého a vyhrážaním sa, že keď dovŕši 18 rokov, tak ho vyhodí z bytu na ulicu a byt bude užívať so svojim priateľom. Ďalej uviedol, že žalobkyňa neprispievala na byt do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode, dovtedy znášal náklady sám. Byt mu bol pridelený zamestnávateľom. Po zistení situácie vzťahu matky k maloletému Petrovi žiadal o zverenie syna do starostlivosti, pričom Uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 10.10.2018, neodkladným opatrením, bol mal. Peter zverený do jeho osobnej starostlivosti. Žalovaný dodal, že bol nútený dočasne sa na potrebný čas vzdialiť z bytu aj s mal. Petrom k svojej matke, keďže syn nechcel byť v prítomnosti matky a odmietal kontakt s ňou.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 21.11.2018 tvrdenia žalobcu považovala za účelové a nepravdivé. Potvrdila, že mal. Peter bol zverený do výlučnej starostlivosti otca neodkladným opatrením, čím však podľa jej názoru žalovaný sledoval zlepšenie svojho procesného postavenia v tomto spore, aby mohol v predmetnom byte ostať bývať a naďalej ho užívať. Matka podala voči uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia odvolanie, pričom naďalej prebieha i konanie vo veci samej. Uviedla, že žalovaný sa z bytu odsťahoval a odmieta uhrádzať náklady spojené s nájmom bytu ako je napr. nájomné, voda, plyn, elektrina, RTVS atď.

5. Žalovaný v duplike zo dňa 4.1.2019 poprel tvrdenia žalobkyne a uviedol, že o zverenie maloletého požiadal na podnet a z požiadavky svojho syna. Po rozvode byt užíva a platí náklady s tým spojené a platí nájom za byt, o čom doložil fotokópie dokladov.

6. Na pojednávaní dňa 14.5.2019 žalobkyňa uviedla, že maloletý je v starostlivosti starej matky, keďže otec býva so žalobkyňou, prisťahoval sa späť do bytu na V. XX X. M.. Tvrdila, že otec sa o maloletého nestará. Pokiaľ ide o platbu za byt, každý platí nájom za byt v polovici. Platby za elektrinu, plyn, televíziu, rozhlas platí sama žalobkyňa a zo strany žalovaného nie je záujem o tieto platby.

7. Žalovaný uviedol, že je momentálne práceneschopný, má pľúcnu chorobu, preto sa momentálne zdržiava na V. XX, nechce nakaziť syna a tiež preto, aby mala kde u matky bývať jeho sestra, ktorá prišla z Anglicka. Poukázal na to, že synovi sa priateľ žalobkyne vyhráža a preto sa ho bojí. O dieťa sa momentálne stará jeho stará mama, inak sa o dieťa stará on. Maloletý nechce žiť s matkou. Náklady na služby ako elektrika, plyn, voda platila žalobkyňa z dôvodu, že užívala byt, žalovaný byt neužíval, avšak odkedy tam býva, platia tieto služby na polovicu. Žalobkyňa uviedla, že jej príjem je asi 500,- EUR v čistom z pracovného pomeru a ďalších 250,- EUR, ktoré zarobí brigádne. Žalovaný uviedol, že jeho príjem v čistom je 580,- EUR. Právna zástupkyňa žalobkyne upresnila, že žalovaný sa odsťahoval z bytu už v mesiaci apríl 2017 po rozvode a vrátil sa späť až po dvoch rokoch, teda 5.4.2019 bez syna. V októbri 2018 sa odsťahoval syn k starej mame a žije tam dodnes, pričom žalovaný sa dňa 5.4.2019 prisťahoval späť na V. XX, avšak bez syna.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie vzal za preukázané, že družstevný byt bol rozhodnutím o pridelení bytu zo dňa 5.4.1991 pridelený za trvania manželstva obom manželom a z uvedeného dôvodu vznikol stranám sporu spoločný nájom bytu manželmi. Z rozhodnutia o pridelení družstevného bytu súd prvej inštancie zistil, že počas trvania manželstva účastníkov konania bol žalobcovi pridelený trojizbový byt č. 7, nachádzajúci sa v bloku 213C, vchod č. 1 na 4. poschodí na V. XX X. M., ktorý pozostáva z troch izieb, kuchyne a príslušenstva. Zo zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu z 27.5.1991 vyplýva, že bol prenechaný družstevný byt do užívania žalobkyni a žalovanému. Manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo právoplatne rozvedené dňa 14.4.2017. Z manželstva pochádzajú tri deti, pričom P. Y. bol v čase rozhodnutia súdu maloletý. Rozsudkom Okresného súdu Košice I z 20.2.2017, právoplatným dňa 14.4.2017, bolo manželstvo strán rozvedené a v zmysle odôvodnenia rozsudku hlavným dôvodom rozpadu manželstva bol nezáujem o spolužitie a ich úplné fyzické a citové odcudzenie. Vzájomná nevera v priebehu konania nebola preukázaná žiadnym dôkazom. Na čas po rozvode bol maloletý Peter zverený do osobnej starostlivosti matky. Uznesením č. k. -57 zo dňa 1.4.2019 Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o nariadení neodkladného opatrenia sp. zn. , ktorým súd mal. Petra zveril do osobnej starostlivosti otca až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka uvedeného v konaní sp. zn. vyplýva, že vzhľadom na prejavenú

vôľu maloletého, ktorý uviedol, že chce ostať v starostlivosti otca a ktorý je vo veku blížiacom sa veku dospelého, odporúča, aby maloletý bol zverený do starostlivosti otca. Uvedená vôľa maloletého Petra vyplýva aj z jeho listu. Z výsluchu mal. Petra aj napriek určitým rozporom, týkajúcim sa času, odkedy sa otec o maloletého stará a kde prespáva, vyplýva, že chce ostať bývať u starej mamy na M. ulici s otcom a nechce sa vrátiť k matke. Zo zhodného vyjadrenia žalobkyne a žalovaného na pojednávaní súd zistil, že žalovaný prespáva v byte na V. H. X. M. a spoločne obaja rozvedení manželia uhrádzajú nájomné za byt a náklady spojené s užívaním bytu. Z výpovede svedkyne V.. D. V. (kolíznej opatrovníčky) na pojednávaní vyplýva, že vyjadrenia rodičov maloletého o tom, ako a kým je zabezpečená starostlivosť o maloletého, sú rozporné. Z výsluchu starej matky mal. P. Y. vyplýva, že otec sa o maloletého cez deň stará a bývanie maloletého v jej byte považuje za dočasné riešenie, keďže maloletý odmieta bývať a stretávať sa s matkou. Nebolo sporné, že maloletý sa zdržiava v byte na M.. Zároveň zo stanoviska prenajímateľa, UBD Košice - Ťahanovce, súd zistil, že navrhuje, aby výlučným členom družstva a nájomcom bol ten rozvedený manžel, ktorého ekonomická situácia umožňuje hradiť náklady spojené s užívaním bytu pravidelne. Lustráciou príjmu žalobkyne a žalovaného súd zistil, že ekonomická situácia strán sporu je porovnateľná a to aj s ohľadom na výšku mesačných splátok za ich pôžičky.

9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vec právne posúdil podľa , , , , , .

10. O zrušení práva spoločného nájmu bytu rozhodol súd prvej inštancie na základe toho, že mal za preukázane, že stranám vzniklo právo spoločného nájmu bytu ako aj spoločné členstvo v družstve, pričom po rozvode manželstva nedošlo k uzavretiu žiadnej dohody o ďalšom nájme predmetného bytu a zrušenie spoločného nájmu bytu považoval za riešenie situácie v ktorej strany sporu žijú, pričom prihliadol na stanovisko prenajímateľa a záujem maloletého dieťaťa, ktoré uviedlo, že má záujem bývať s otcom - žalovaným.

11. Pri rozhodovaní o výlučnom nájomcovi bytu a členovi družstva súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že v čase rozhodovania súdu, tento byt obývajú, resp. užívajú žalobkyňa aj žalovaný, ktorí platia nájomné na polovicu spolu s úhradami za služby spojenými s užívaním predmetného bytu a maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva strán sporu bolo na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti otca - žalovaného. Súd mal na zreteli, aby sa maloleté dieťa nedostalo v dôsledku zrušenia spoločného nájmu bytu do ťažko riešiteľnej bytovej tiesne, v dôsledku čoho určil za výlučného nájomcu a člena družstva žalovaného, pričom prihliadol na zverenie mal. dieťaťa neodkladným opatrením do osobnej starostlivosti otca, názor skoro plnoletého syna a stanovisko kolíznej opatrovníčky ako svedkyne.

12. Pri rozhodovaní o bytovej náhrade súd vychádzal z toho, že účelom poskytnutia bytovej náhrady je zabezpečiť právo bývania, zodpovedajúce potrebám na to odkázaným subjektom v prípadoch, v ktorých zákon to upravuje, pričom vychádzal z výpovede žalobkyne a žalovaného, ktorí uviedli, že žiadna zo strán nemá zabezpečené bývanie, ktoré javí známky úplnosti, trvalosti a nerušenosti, ani nie je podielovým spoluvlastníkom, ani vlastníkom nehnuteľnosti. Na základe uvedených skutočností zaviazal žalobkyňu vysťahovať sa z bytu do 30 dní od zabezpečenia náhradného bytu žalovaným, keďže v danom prípade neboli tvrdené a preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali zabezpečenie inej bytovej náhrady v zmysle ustanovenia .

13. O náhrade trov konania rozhodol podľa ods. l v spojení s ods. l tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal a to s prihliadnutím na charakter sporu v zmysle , keďže vyriešenie otázky ďalšieho nájmu bytu bolo v záujme oboch strán sporu, pričom žalovaný hoci bol v konaní úspešný, náhradu trov konania si neuplatnil, ani mu žiadne trovy konania nevznikli.

14. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, uplatňujúc odvolací dôvod podľa a a navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

15. V dôvodoch odvolania žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný býva s maloletým synom a riadne sa o neho stará. Namietala tiež, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výpoveď svedka- maloletého syna Petra ako aj stanovisko prenajímateľa. Podľa žalobkyne maloletý syn prejavil záujem bývať so starou mamou na M. ulici a nemá záujem sa presťahovať do bytu na V. ulici, ktorý je predmetom sporu. Z uvedeného má za to, že súd prvej inštancie v danom prípade neprihliadol na záujem maloletého. Žalovaná považuje za zrejmé, že žalovaný nie je schopný mesačne uhrádzať platby za byt na V.Ť. vzhľadom na pravidelné mesačné výdavky na splácanie pôžičky, ako aj skutočnosť, že jej príjem (899.- eur ) je vyšší ako príjem žalobcu (747.- eur).

16. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

17. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z , (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní) a , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok potvrdil podľa , lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny.

18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (, ).

19. Žalobkyňa podala odvolanie z dôvodu podľa ust. a .

20. Odvolací dôvod podľa je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

21. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

22. Odvolací súd ku skutočnostiam uvádzaným žalobkyňou v odvolaní uvádza, že tieto nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záveru, ku ktorému dospel súdu prvej inštancie vo svojom rozhodnutí . Odvolací súd dáva do pozornosti, že nemožno súhlasiť s názorom žalobkyne, že súd nesprávne posúdil výpoveď svedka - maloletého syna P. Y., a teda že tento neprejavil záujem bývať so žalovaným. Súd prvej inštancie z výsluchu mal. Petra aj napriek určitým rozporom, týkajúcim sa času, odkedy sa otec o maloletého stará a kde prespáva, mal za preukázané, že maloletý chce ostať bývať u starej mamy na M. H. s otcom a nechce sa vrátiť k matke. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka uvedeného v konaní sp. zn. vyplýva, že vzhľadom na prejavenú vôľu maloletého, ktorý uviedol, že chce ostať v starostlivosti otca a ktorý je vo veku blížiacom sa veku dospelého, odporúča, aby maloletý bol zverený do starostlivosti otca. Uvedená vôľa maloletého P. vyplýva aj z jeho listu. Z výpovede svedkyne Bc. D. V. (kolíznej opatrovníčky) taktiež vyplýva, že vyjadrenia rodičov maloletého o tom, ako a kým je zabezpečená starostlivosť o maloletého, sú rozporné. Z výsluchu starej matky mal. P. Y. vyplýva, že otec

sa o maloletého cez deň stará a bývanie maloletého v jej byte považuje za dočasné riešenie, keďže maloletý odmieta bývať a stretávať sa s matkou.

23. Pokiaľ ide o žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa , odvolací súd uvádza, že z obsahu odvolania nevyplýva, v čom vidí nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, a teda v akom rozsahu považuje aplikáciu právnych predpisov súdom prvej inštancie za nesprávnu. Súd prvej inštancie správne rozhodol o zrušení práva spoločného nájmu bytu a prihliadajúc na relevantné dôvody správne určil žalovaného za výlučného nájomcu bytu a člena družstva a správne rozhodol aj o bytovej náhrade pre žalobkyňu.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny ( ).

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žalovanému, ktorý bol síce v odvolacom konaní plne úspešný, avšak mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, ich náhradu nepriznal. Žalobkyňa nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko v odvolacom konaní nebola úspešná.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).