Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/53/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v sporovej veci žalobcu: Business Legal s.r.o., sídlo Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 47 352 566, zastúpený: M&M Legal s.r.o., so sídlom Drieňová 27, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: X. G., Z.. XX.XX.XXXX, B. O. XXXX/XX, K., zastúpený: JUDr. Miroslav Michalička, advokát, so sídlom Halenárska 18, Trnava, o určenie neplatnosti právneho úkonu odstúpenia od zmluvy, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Súd návrh žalobcu na určenie neplatnosti odstúpenia zo dňa 10.03.2019 od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 10.03.2016 z a m i e t a .

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 24.05.2019 sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia, že právny úkon žalovaného - Odstúpenie zo dňa 10. marca 2019 od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 10.03.2016 medzi žalobcom a žalovaným, adresovaný Okresnému úradu Trnava, katastrálnemu odboru je neplatný. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

2. Nárok odôvodnil tým, že spoločnosť žalobcu ako kupujúci uzavrela so žalovaným kúpnu zmluvu dňa 10.03.2016 (ďalej aj ako "kúpna zmluva"), ktorej predmetom je odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností na E. Č.. XXXX, evidovanom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, okres Trnava, obec Trnava, katastrálne územie Trnava, za kúpnu cenu v sume 148.250,- € so splatnosťou do piatich (5) pracovných dní odo dňa, kedy bude kupujúcemu doručené právoplatné rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetu kúpy do katastra nehnuteľností v prospech kupujúceho. Dňa 07.03.2019 kupujúci vypracoval návrh na konanie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností. Dňa 08.03.2019 bol návrh na vklad doručený OÚ Trnava, katastrálnemu odboru, na základe ktorého sa začalo katastrálne konanie vedené pod číslom konania V XXXX/XXXX. Dňa 10.03.2019 žalovaný spísal odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktoré bolo doručené OÚ Trnava, katastrálnemu odboru dňa 11.03.2019. Potvrdené odstúpenie od zmluvy bolo dňa 18.03.2019 doručené aj žalobcovi. Žalobca spísal odpoveď na odstúpenie od kúpnych zmlúv dňa 18.03.2019, ktorú adresoval žalovanému a zároveň odpoveď dal na vedomie OÚ úradu Trnava, katastrálnemu odboru pre prebiehajúce katastrálne konanie vedené pod číslom V XXXX/XXXX. Odpoveď bola žalovanému aj OÚ Trnava, katastrálnemu odboru doručená dňa 19.03.2019. Na základe doručeného odstúpenia od zmluvy OÚ Trnava, katastrálnemu odboru tento vydal Rozhodnutie o prerušení konania číslo V XXXX/ XXXX-XX dňa 04.04.2019. V odôvodnení rozhodnutia žiada, aby žalobca (v rozhodnutí je nesprávne uvedené "predávajúceho ") v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia podal na súd príslušnú žalobu.

Dňa 23.05.2019 sa uskutočnilo osobné rokovanie žalobcu a žalovaného v Trnave, na ktorom však strany sporu nedospeli k dohode. Na tomto osobnom stretnutí bolo žalovanému odovzdané jedno vyhotovenie podpísanej dohody s úradne osvedčeným podpisom konateľa žalobkyne. Uvedená dohoda deklarovala vôľu obidvoch zmluvných strán, že odstúpenie od zmluvy je neplatné a zároveň ňou žiadali OÚ Trnava, katastrálny odbor o pokračovanie v katastrálnom konaní V XXXX/XXXX, pretože žalovaný bol opakovane upozornený na navýšenie jeho trov v rámci súdneho konania, ktoré v prípade neuzavretia dohody bude zo strany žalobkyne iniciované. Ako dôkazy žalobca predložil: Kúpna zmluva zo dňa 10.03.2016, Návrh na konanie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností V XXXX/XXXX, výpis z LV č. XXXX pre katastrálne územie Trnava zo dňa 18.03.2019, Odstúpenie od zmluvy zo dňa 10. marca 2019, odpoveď na odstúpenie od kúpnych zmlúv zo dňa 18.03.2019, doručenky, Rozhodnutie o prerušení konania č. V XXXX/XXXX-XX zo dňa 04.04.2019.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 08.08.2019 nárok žalobcu uvedený v žalobe v celom rozsahu neuznáva. Žiada, aby súd prvej inštancie túto žalobu zamietol z dôvodu jej procesnej neprípustnosti. Určovacie žaloby majú v súčasnom právnom poriadku iné procesnoprávne podmienky, než aké sa v žalobnom návrhu pokúšal naplniť žalobca. Žalobu je potrebné posudzovať podľa ustanovenia : Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem: naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa ustanovenia : Každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami podľa ustanovenia (ďalej aj ). Odstúpenie od kúpnej zmluvy uzavretej 10. marca 2016 medzi žalovaným a žalobcom, ktoré doručil žalobcovi, je právnou skutočnosťou podľa ustanovenia . Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu - odstúpenie od zmluvy, ktorú podal žalobca, je zrejme žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa ustanovenia a nie je žalobou o určenie práva podľa ustanovenia . Určenie tejto právnej skutočnosti však priamo nevyplýva z právneho predpisu. V osobitnej časti dôvodovej správy k ustanoveniu sa uvádza: “Ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom doterajšiu právnu úpravu výrazne modifikuje ...Úplne nová koncepcia je zakotvená v písmene c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d). Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyslené žaloby o určenie neplatnosti/ platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti, ak táto žaloba alebo podmienka podania žaloby nevyplýva z osobitného predpisu, čo žaloba podaná žalobcom evidentne nespĺňa. Žalobca preto zvolil nesprávny druh žaloby a nesprávny žalobný návrh (petit). Ak by hypoteticky išlo o druh určovacej žaloby podľa ustanovenia , žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem, pričom jeho postavenie by sa výrokom súdu na základe petitu v tejto žalobe i tak nezmenilo; išlo by len o konštatovanie, že právna skutočnosť resp. právny úkon je neplatný, resp. kúpna zmluva je neplatná. Navrhuje, aby súd nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca ohľadom stanovenia ceny pozemkov dotknutej kúpnej zmluvy z dôvodu, že túto kúpnu zmluvu považuje za neplatnú z dôvodu nízkej kúpnej ceny (148.250 eur) a z ďalších dôvodov, navrhuje, aby súd z úradnej povinnosti dotknutú kúpnu zmluvu preskúmal z hľadiska jej absolútnej neplatnosti. Súčasne navrhuje, aby súd predvolal na vypočutie označených svedkov. Ako prílohy žalovaný doložil: ponuku na odkúpenie nehnuteľností zo dňa 14.10.2015 majetkovej komisii mesta Trnava, Oznámenie Majetkovej komisie MZ Trnava č.: XXXXX-XXXX/XXXX/Rp zo dňa 18.01.2016, Stanovisko k oznámeniu zo dňa 01.03.2016, žiadosť o vydanie územno- plánovacej informácie zo dňa 05.08.2019; aktuálny výpis z LV č. XXXXX, k.ú Trnava.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 31.10.2019 ( replika) k vyjadreniu žalovaného uvádza, že považuje procesnú obranu žalovaného za účelovú a irelevantnú. Má za to, že odstúpenie od zmluvy je neplatné, nakoľko sa nezakladá na žiadnom zákonnom dôvode ani na žiadnom zmluvnom dôvode, ktorý by priznával právo žalovanému urobiť takýto účinný jednostranný právny úkon, ktorým je odstúpenie od zmluvy. Keďže odstúpenie od zmluvy je neplatné, nemôže vyvolať účinky zrušenia kúpnej zmluvy. Žalobca konal v súlade so svojím právnym názorom, ako i v súlade s výzvou katastrálneho odboru príslušného okresného úradu. Iná právna možnosť a iný petit je nemožný, nakoľko žalobca nemôže žalovať určenie vlastníckeho práva, keďže vlastníkom sa zatiaľ platne právne nestal, pretože katastrálne konanie je prerušené práve z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania o určenie platnosti/neplatnosti odstúpenia od predmetnej kúpnej zmluvy. Iný petit nie je jednoducho možný, aby kataster mohol

konať ďalej a zapísať vlastnícke právo žalobcu, nakoľko kataster potrebuje si vyjasniť otázku platnosti/ neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, čo môže urobiť len súd, ako správne kataster poukázal vo svoje výzve. V ostatnom zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v žalobnom návrhu.

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 09.01.2020 (duplika) poukazuje na to, že na základe návrhu kupujúceho, ktorý ho podal dva dni pred skončením trojročnej zákonom stanovenej lehoty ( ), uplynutím ktorej záväzok zanikne odstúpením, začal žalovaný 08.03.2019 konanie vo veci vkladu vlastníckeho práva k predmetným pozemkom (vkladové konanie). O začatí vkladového konania sa žalobca dozvedel z internetového portálu katastra nehnuteľností dňa 10. marca 2019. Dňa 11. marca 2019 žalobca (má byť žalovaný) listom adresovaným a doručeným žalovanému (má byť žalobca) oznámil svoje odstúpenie od predmetnej kúpnej zmluvy. Odstúpenie zaslal žalobca (má byť žalovaný) kupujúcemu, poukazuje aj na dohodnutý spôsob doručovania písomných zásielok medzi zmluvnými stranami uvedenými v článku IV. ods. 4 kúpnej zmluve. V ďalšom poukazuje žalovaný na nesúlad návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, kde bolo v časti C: Ťarchy LV č. XXXX pre k.ú. Trnava, evidované okrem v kúpnej zmluvy uvedených vecných bremien aj: - I. XXXX/XX - Návrh na vykonanie záznamu vecných bremien do KN zo dňa 30.05.2016: vecné bremeno podľa a nasl. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon) v spojení s o energetike a o zmene niektorých zákonov v prospech spoločnosti Západoslovenská distribúcia, a.s., na parcelu registra C č. XXXXX/X týkajúce sa elektroenergetického zariadenia: XxXX A. V. E. Č.. XXX na trase Rz Trnava Centrum - Rz Smolenice, linka č. XXXX na trase Rz Trnava Centrum - Boleráz a linka č. V. na trase Rz Trnava Centrum - Rz Trnava Zavar - XXXX/XX, XXXX/XX. Nakoľko žalovaný dňa 11.3.2019 odstúpil od kúpnej zmluvy (tri dni po podaní návrhu na vklad), bol OUTT v zmysle ust. správneho poriadku pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povinný preveriť obsah vlastných evidencií katastra a porovnať ich s informáciami uvedenými v kúpnej zmluve, po zistení rozporu spočívajúcom v neuvedení vecného bremena v kúpnej zmluve, ktoré však bolo v čase podaného návrhu na vklad vlastníckeho práva evidované v katastri nehnuteľností, s prihliadnutím aj na odstúpenie žalovaného od kúpnej zmluvy, bol OUTT povinný návrh na vklad zamietnuť z dôvodu podľa ust. a a katastrálneho zákona. Neprichádzal do úvahy ani postup v zmysle katastrálneho zákona, kedy by OUTT konanie prerušil a vyzval by účastníkov aby v určenej lehote odstránil nedostatky v prílohe návrhu v kúpnej zmluve.

Žalovaný ďalej uvádza, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa 10.3.2016 bolo plnenie dojednaného záväzku - prevodu vlastníckeho práva ku všetkých pozemkom možné a realizovateľné. Následne dňa 30.5.2016 došlo k vecnoprávnej zmene na jednej z prevádzaných nehnuteľností (parc. CKN č. XXXXX/ X), na základe čoho sa prevod tejto konkrétnej nehnuteľnosti stal objektívne nemožným, resp. zo zákona nastal stav, kedy záväzkovo právny vzťah v časti plnenia zanikol s odkazom na ust. a katastrálny zákona z dôvodu existencie inej právnej skutočnosti, ktorá má vplyv na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na čiastočnú nemožnosť plnenia v záväzkovom vzťahu týkajúcu sa nielen prevodu vlastníckeho práva k pozemku parcela CKN č. XXXXX/ X zo žalovaného na žalobcu, ale aj čiastočná nemožnosť plnenia v tomto záväzkovom vzťahu týkajúca sa synalagmatického záväzku pre úhradu časti kúpnej ceny zodpovedajúcej tomuto prevodu vlastníctva (parc. CKN č. XXXXX/X), vzniklo žalovanému ako veriteľovi pohľadávky na úhradu „zvyšnej“ časti kúpnej ceny (za ostatné pozemky) právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy podľa , a to z dôvodov: 1. pretože kúpna cena nebola žalovanému do odstúpenia od kúpnej zmluvy ani čiastočne uhradená (a to ani doteraz), žalovaný bol teda bez pochyby v záväzku zodpovedajúcemu nároku na úhradu kúpnej ceny veriteľom, a pretože časť plnenia zodpovedajúca pohľadávke na úhradu kúpnej ceny za pozemok parcela CKN č. XXXXX/X sa stala nemožná. Napriek existencii zrejmej právnej vady, pre ktorú nebola kúpna zmluva ako celok spôsobilá na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, žalovaný z dôvodu právnej istoty odstúpil od ostatnej časti kúpnej zmluvy z dôvodu podľa .

6. Žalovaný podaním zo dňa 30.06.2020 označeným ako vyjadrenie a návrh na prerušenie konania podľa , s poukazom na a 52a o spotrebiteľských zmluvách má za to, že činnosť žalobcu - t. j. nákup nehnuteľností a ich následný predaj na realitnom trhu tvoria predmet podnikateľskej činnosti žalobcu. Žalobca tak vystupoval pri uzatvorení predmetnej kúpnej zmluvy na prevod pozemkov zo dňa 10.03.2016 ako dodávateľ podľa , žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy bol starobným dôchodcom, nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, podľa bol spotrebiteľom. Okrem predmetnej kúpnej zmluvy na prevod pozemkov zo dňa 10.03.2016 bola medzi stranami sporu uzatvorená v rovnaký deň aj iná kúpna zmluva č.2, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na

LV č.XXXXX, k.ú Trnava (ide o stavby stojace na predmetných pozemkoch zapísaných na LV č.XXXX, k.ú Trnava). Na strane predávajúceho vystupovala okrem žalovaného ako druhý predávajúci aj p. H. U. (podielový spoluvlastník). Žalovaný uvádza, že účelom týchto právnych úkonov bolo previesť naraz všetky nehnuteľnosti žalovaného ( pozemky aj budovy na nich stojace). Tieto zmluvy sú podľa žalovaného od seba vzájomne závislé. Žalovaný by nepredal pozemky bez budov na nich stojacich a naopak, žalovaný by nepredal ani budovy bez pozemkov pod nimi, pretože takýto prevod by bol pre žalovaného bez hospodárskeho a právneho významu. Pre odstúpenie od kúpnej zmluvy č. 2 prebieha rovnako súdne konanie o určenie jeho neplatnosti na tunajšom súde pod sp.zn. . Vzhľadom na viazanosť kúpnej zmluvy 1 a kúpnej zmluvy 2 a z dôvodu množstva prejudiciálnych otázok, navrhuje toto konanie sp.zn. prerušiť až do právoplatného skončenia konania sp.zn. , kde sa vyrieši množstvo prejudiciálnych otázok.

7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 01.09.2020 poukazuje, že žalobca vystupoval v predmetnej kúpnej zmluve ako kupujúci, nevystupoval v pozícii dodávateľa, nehnuteľnosť nepredával, ale ju kupoval. Konštrukt o spotrebiteľskom vzťahu je irelevantný. Závislosť zmlúv s meritom veci žiadnym spôsobom nesúvisí. Tvrdenia žalovaného o údajnej neplatnosti zmlúv sú účelové. Na podanej žalobe a určení neplatnosti odstúpenia žalobca trvá.

8. Súd vec prejednal v zmysle na pojednávaní, konanom dňa 16.09.2020, vypočul prednesy zástupcov strán, ktorí sa pridržiavali svojich písomných podaní, vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise stranami sporu: žalobný návrh, výpis z LV č. XXXX- k.ú. Trnava, kúpna zmluva zo dňa 10.03.2016, odstúpenie od zmluvy, vyjadrenia žalovaného zo dňa 08.08.2019, 09.01.2020 a 30.06.2020, vyjadrenia žalobcu- replika zo dňa 31.10.2019, vyjadrenie zo dňa 01.09.2020, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, z ktorých ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

9. Medzi stranami sporu bola dňa 10.03.2016 uzatvorená kúpna zmluva, jej predmetom bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, evidovanom katastrálnym odborom OÚ Trnava, katastrálne územie Trnava, kúpna cena bola dohodnutá v sume 148.250,- €. Dňa 08.03.2019 bol OÚ Trnava, katastrálny odbor doručený návrh na vklad vlastníckeho práva, čím začalo katastrálne konanie vedené pod č.k. V XXXX/XXXX. Dňa 10.03.2019 žalovaný spísal odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktoré doručil OÚ Trnava, katastrálnemu odboru dňa 11.03.2019. Potvrdené odstúpenie bolo dňa 18.03.2019 doručené aj žalobcovi. Žalobca odstúpenie od zmluvy považuje za neplatné, uvedené oznámil na vedomie OÚ Trnava, katastrálnemu odboru pre prebiehajúce katastrálne konanie, následne tento vydal Rozhodnutie o prerušení vkladového konania č. V XXXX/XXXX-XX dňa 04.04.2019 na dobu 30 dní s tým, aby kupujúci podal na súd príslušnú žalobu z dôvodu spornosti odstúpenia od zmluvy. Následne po podaní žaloby bolo katastrálnym odborom vydané Rozhodnutie o prerušení konania č. V XXXX/XXXX dňa 17.07.2019 do doby právoplatného skončenia konania vo veci žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu-odstúpenia od zmluvy. Sporným je tak otázka posúdenia platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy predávajúcim- žalovaným.

10. Súd tiež zistil, že na tunajšom súde prebieha obdobné konanie o určenie neplatnosti odstúpenia od inej kúpnej zmluvy (tzv. kúpna zmluva 2 uzatvorená rovnako 11.03.2016), kde na strane žalobcu vystupuje totožná osoba, na strane žalovaného vystupuje rovnako totožný žalovaný ( ako žalovaný v 1. rade, pričom žalovaný v 2. rade - p. H. U. je podielový spoluvlastník prevádzaných nehnuteľností). Predmetom uvedenej kúpnej zmluvy č.2 boli nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXXXX, k.ú Trnava (ide o stavby stojace na pozemkoch zapísaných na LV č.XXXX, k.ú Trnava- predmet kúpnej zmluvy 1).

11. Podľa § 48 ods.1 od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

12. Podľa (ďalej len „“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

13. Podľa ust. , ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

14. Podľa ust. , o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

15. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení, súd má za to, že žalobu žalobcu je nutné ako nedôvodnú zamietnuť. Žaloba o určenie platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu je žalobou na určenie právnej skutočnosti. Odo dňa 1.7.2016 je účinným ustanovenie (oproti pôvodnému zneniu ), ktoré nanovo upravuje prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti. Takáto žaloba je prípustná iba vtedy, ak možnosť domáhať sa takéhoto určenia vyplýva z osobitného predpisu. Nová právna úprava vychádza z toho, že určenie existencie právnej skutočnosti odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav, pretože pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Žalobami prípustnými podľa sú napr. žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, žaloba o určenie neplatnosti dražby, či žaloba o určenie neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia a pod.. Žiadne z ustanovení , prípadne katastrálneho zákona( nakoľko predmetom kúpnej zmluvy je prevod nehnuteľností) neobsahuje ustanovenie, ktoré by odkazovalo žalobcu na podanie žaloby na určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, ktorého sa domáha v tomto konaní, pričom skutočnosť, že takéhoto určenia sa žalobca domáha s poukazom na ust. osobitného právneho predpisu, musí byť súčasťou žaloby, a tak vytvára v tomto zmysle podmienku aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby podľa , ktorú súd skúma ex offo; jej nedostatok vedie k zamietnutiu žaloby. S poukazom na uvedené skutočnosti, súd má za to, že takto formulovaná žaloba je neprípustná, procesný predpis takúto žalobu nepripúšťa, preto súd žalobu žalobcu v znení určenia neplatnosti právnej skutočnosti bez vecného posúdenia zamietol, a to vo výroku II. rozsudku.

16. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že skúmanie naliehavého právneho záujmu pri tomto type žaloby- žaloby na určenie právnej skutočnosti, súd neskúma, tento sa skúma v prípade žalôb na určenie, či tu právo je alebo nie je (napr. vlastnícke). Predmetná žaloba však takto formulovaná nebola, preto existencia naliehavého právneho záujmu je v konaní irelevantná.

17. Súd vo výroku I. zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania, nakoľko tento súd vyhodnotil ako nedôvodný. Zmluva o prevode nehnuteľnosti uzatvorená medzi stranami sporu zo dňa 10.03.2016 nie je zmluvou spotrebiteľskou, tak ako to uvádzal žalovaný v návrhu na prerušenie konania, pričom vychádzal z predpokladu, že žalovaný ako predávajúci je spotrebiteľom. Uvedenému nezodpovedá základná definícia spotrebiteľa, podľa ktorej spotrebiteľom je osoba, ktorej sú služby, resp. tovar dodávateľa dodávané. Žalovaný nebol v pozícii strany, ktorej by boli poskytované služby alebo tovar, pri uzatváraní kúpnej zmluvy bol predávajúcim (čiže on poskytoval plnenie), a preto konštrukcia o spotrebiteľskej zmluve a následne inej uzatvorenej závislej spotrebiteľskej zmluve nie je namieste. Konanie o určení neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy č.2 vedené na tunajšom súde pod sp. zn. medzi stranami sporu je samostatným konaním, súd sa nestotožňuje s názorom, že výsledkom uvedeného konania sa vyrieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci, súd si v zásade sporné otázky vie vyriešiť v tomto konaní samostatne, bez potreby prerušenia tohto konania. Na základe uvedeného súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol.

18. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

19. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle a . Nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov

konania voči žalobcovi, a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.