Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/29/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobkyne: Y. X., nar. X.X.XXXX, bytom M. X/XX, XX-XXX L., Poľská republika, zastúpeného spoločnosťou V4 Legal, s.r.o., AK Tvrdého 783/4, Žilina, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: K. R., Q. XX, XX-XXX V., Poľská republika, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 7327-3/2013-BA zo dňa 19.8.2013 jednohlasne takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredia č. 7327-3/2013-BA zo dňa 19.8.2013 z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu.

III. Účastníkovi konania K. R. sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.10.2013 domáhal preskúmania a na jeho základe zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 7327-3/2013-BA zo dňa 19.8.2013 s poukazom na to, že žalovaná v konaní o odvolaní žalobcu potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č. 23220-1/2011- SE zo dňa 22.8.2011, keď sa s ním stotožnila. Uvedeným rozhodnutím bolo určené, že žalobcovi dňom 1.9.2010 nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti u zamestnávateľa K. R. - PROJEKT PLUS, Sobotište 17, IČO: 45 6 81 848, ktorý bol zamestnávateľom žalobcu, ale ktorý ku dňu 21.09.2011 ukončil svoju podnikateľskú činnosť.

2.Rozhodnutie žalovanej považoval žalobca za nezákonné, pretože podľa o sociálnom poistení bola organizačná zložka sociálnej poisťovne povinná rozhodnúť o veci najneskôr do 60 dní od začatia konania, ktorú lehotu je možné predĺžiť najviac o 60 dni, čo je ale potrebné oznámiť účastníkovi. Nedodržanie lehoty môže mať za následok porušenie subjektívnych práv a chránených záujmov žalobcu, pretože o odvolaní žalovaná rozhodla takmer po dvoch rokoch. Žalobca poukazoval na to, že žalovaná pre vydanie rozhodnutia o odvolaní neúplne zistila skutkový stav, aplikovala nesprávny hmotnoprávny predpis, preto je takéto rozhodnutie v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Senica v rozpore so zákonom. Dôvodnosť žaloby žalobca založil i na argumentácii vychádzajúcej z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, pretože žalovaná sa len formálne vyporiadala so zisteným skutočného stavu veci, rozhodnutie prakticky neodôvodnila iba paušálne odkázala na ustanovenia právnych predpisov bez toho, aby posúdila individuálnu situáciu žalobcu. Žalovaná skonštatovala, že výsledky vykonanej kontroly nepreukázali reálne vykonávanie činnosti na území Slovenskej republiky žalobcom, k čomu vychádzala z kontroly

vykonanej Sociálnou poisťovňou, pobočka Senica dňa 24.06.2011 u zamestnávateľa K. R. zameranej na skúmanie reálneho výkonu činnosti všetkých jeho zamestnancov počas trvania ich pracovného pomeru. Žalobca bol u kontrolovaného zamestnávateľa zamestnaný od 1.9.2010 na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace, teda ešte v čase pred vykonaním kontroly. Sociálnej poisťovni bola predložená pracovná zmluva žalobcu, výplatné listiny, mzdové listiny, evidencia dochádzky, kópie mesačných výkazov odvodu poistného, i kópie registračných listov, čím žalobca splnil svoje povinnosti a predložil všetku možnú a existujúcu dokumentáciu zamestnanca, a tým dôkazné bremeno o reálnom výkone závislej činnosti bolo žalobcom vyčerpané, ako vyplýva i zo správy o vykonanej kontrole, podľa ktorej nedostatky pri výkone činnosti zamestnancov zistené neboli, ale toto zistenie zo správy o vykonanej kontrole v rozhodnutí žalovanej absentuje. Žalobca má za to, že postupom žalovanej bol porušený princíp rovnakého zaobchádzania vyplývajúceho z Nariadenia, v zmysle ktorého podliehajú migrujúceho osoby na území členských štátov rovnakým povinnostiam a využívajú rovnaké výhody ako štátni občania dotknutého štátu a diskriminácia na základe štátneho občianstva sa zakazuje. Žalovaná ale svojim konaní porušila princíp rovnakého zaobchádzania voči zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľskej republiky, hoci u iných zamestnancov za rovnakej skutkovej situácie rozhodla, že slovenskej legislatíve podliehajú, ktorá argumentácia tak zakladá dôvodnosť pre vyhovenie žalobe a zrušenie rozhodnutia žalovanej.

3.Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28.4.2014 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a zotrvala na názore, že žalobcovi účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 1.9.2010 nevznikla. K situácii a k okolnostiam zamestnávateľa K. R. - PROJEKT PLUS Sobotište, ktorý zamestnával viacerých zamestnancov uviedla, že bola riešená pomerne dlhé obdobie, čo bolo spojené s viazaním lehôt na vybavenie. V rámci tohto postupu sociálna poisťovňa akceptovala návrh poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava v súlade s článkom 16(4) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.9.2009 na uzatvorenie spoločnej dohody, v zmysle ktorej v prípade zamestnancov uvedeného zamestnávateľa bolo určené poľské zákonodarstvo a takéto určenie má konečnú platnosť. Žalovaná ako odvolací orgán na základe odvolania žalobcu preskúmala rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica a dospela k záveru, že je predmetné rozhodnutie je správne, od 1.5.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia sa uplatňujú koordinačné nariadenia spoločenstva, ktoré majú všeobecnú právnu pôsobnosť a uplatňujú sa vo všetkých členských štátoch a majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci ES. Uplatniteľná legislatíva sa určuje na základe všeobecných a osobitných pravidiel uvedených v nariadení ktoré neumožňujú, aby si dotknutá osoba mohla vybrať výhodnejší systém sociálneho zabezpečenia. Dané nariadenie je založené na princípe „lex loci laboris“ z čoho vyplýva, že príslušnou legislatívou je zvyčajne legislatíva členského štátu, na ktorého území vykonáva dotknutá osoba činnosť. Jedná sa o všeobecné pravidlo uplatniteľných právnych predpisov, ktoré je uvedené v článku 11 (3) základného nariadenia.

4.Sociálna poisťovňa je povinná vykonávať kontrolu splnenia podmienok na určenie uplatniteľnej legislatívy, ak príslušná inštitúcia v mieste bydliska dotknutej fyzickej osoby, ktorá žiada o určenie uplatniteľnej legislatívy nadobudne pochybnosti v súvislosti s uplatniteľnou legislatívou. Na základe toho bola Sociálna poisťovňa povinná preveriť pre určenie uplatniteľnej legislatívy relevantné skutočnosti a preto vykonala kontroly zamerané na reálny výkon činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky, ktorí majú bydlisko v Poľskej republike. Kontroly začala Sociálna poisťovňa na základe podnetu poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS ktorá upozornila na to, že v posledných rokoch na území Poľskej republiky vznikli firmy, ktoré sprostredkovávajú pre poľské samostatne zárobkovo činné osoby úväzok v iných členských štátoch a v mnohých prípadoch cieľom tejto činnosti nie je skutočný výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc poľskej republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie v Poľskej republike z podnikateľskej činnosti, ktorú vykonávajú na území Poľskej republike. V tejto súvislosti i Sociálna poisťovňa zaznamenala nárast v registrácii poľských zamestnávateľov, ktorí sa prihlásili na povinné sociálne poistenie zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu, ich príjem sa pohyboval v rozpätí od 25 do 50,- eur a rozsah činnosti 4 až 10 hodín mesačne. Na základe týchto zistení bola Sociálna poisťovňa oprávnená preveriť, či nedochádza zo strany osôb s bydliskom v Poľskej republike k obchádzaniu právnych predpisov sociálneho zabezpečenia a k

zneužívaniu slovenského systému sociálneho zabezpečenia. Sociálna poisťovňa pobočka Senica sa pokúsila vykonať kontrolu v mieste sídla zamestnávateľa ale zistila, že na adrese sídla podnikania podnikateľa K. R. a to Sobotište 17 je starý neobývaný domček, z vyjadrenie Obecného úradu Sobotište vyplynulo, že uvedený podnikateľský subjekt nevykonáva ani na území obce nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, nemal tam zriadenú žiadnu prevádzku, objekt na adrese Sobotište 17 bol jeho vlastníkom prenajatý, ale dňa 31.05.2011 bol súhlas so sídlom živnostníka K. R. - PROJEKT PLUS vlastníkom nehnuteľnosti odvolaný a napriek snahe Sociálnej poisťovne sa nepodarilo preukázať, že zamestnávateľ prideľoval zamestnancom prácu počas trvania ich pracovnoprávneho vzťahu a že títo zamestnanci skutočne na území Slovenskej republiky aj prácu vykonávali. Sociálna poisťovňa, pobočka Senica vykonala v dňoch 21.09.2011 až 22.09.2011 kontrolu na odvod poistného na sociálne poistenie za obdobie od 01.08.2010 do 30.06.2011 v súlade s § 242 a nasl. zák. o sociálnom poistení, o čom bol vyhotovený Protokol č. 700-0710013511-AG 02/11 a o prerokovaní ktorého bola vyhotovená zápisnica zo dňa 04.10.2011.

5.K námietke žalobcu, že Sociálna poisťovňa nevyhodnotila vykonávanie činnosti každého zamestnanca na území Slovenskej republiky individuálne žalovaná uviedla, že zamestnávateľ vykazuje znaky tzv. „schránkovej firmy“, preto bolo potrebné vychádzať z tejto skutočnosti i vo vzťahu k jednotlivým zamestnancom a podanie prihlášky do poistenia nemôže zakladať sociálne poistenie a deklarovať vznik povinného sociálneho poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami EÚ. Ak nie je určená slovenská legislatíva, prihláška zamestnanca do sociálneho poistenia je právne neúčinná.

6.K uplynutiu lehoty uvedenej v zákone odo dňa podania prihlášky (registračného listu, týkajúcej sa vydania rozhodnutia ) poukázala žalovaná na rozhodnutia NS SR sp. zn. zo dňa 24.02.2011, podľa ktorého k oneskoreniu s vydaním rozhodnutia nedošlo, žalovaná konanie o odvolaní prerušila, lehota na rozhodovanie o odvolaní neplynula a až po zistení relevantných skutočností bolo zo strany žalovanej v konaní o odvolaní pokračované a bolo vydané rozhodnutie, preskúmania a zrušenia ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha.

7.V závere žalovaná zdôraznila, že ak nebolo definitívne rozhodnuté o uplatniteľnej legislatíve, tak vo vzťahu ku všetkých zamestnancom bez rozdielu národnosti, či štátnej príslušnosti sa rozhoduje o nevzniku povinného sociálneho poistenia. U osôb, ktorých bydlisko sa nachádza na území Slovenskej republiky neexistuje cudzí prvok a na situáciu takýchto osôb sa koordinačné správne predpisy ES nevzťahujú. U osôb s bydliskom v Poľskej republike existuje cudzí prvok, preto sa uplatniteľná legislatíva musí posudzovať podľa koordinačných nariadení ES a ak nie sú splnené kritéria na uplatnenie článku 13 (3) základného nariadenia, dotknutá osoba podlieha legislatíve štátu určeného podľa článku 11 (3) (a) základného nariadenia.

8.Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný rozsudkom č.k. -91 zo dňa 21.5.2015 žalobe vyhovel, preskúmavané rozhodnutie žalovanej zo dňa 30.8.2013 podľa , a zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

9.Na základe odvolania žalovanej tento rozsudok uznesením sp.zn. dňa 4.8.2016 zrušil Najvyšší súd SR z dôvodu procesného pochybenia spočívajúceho v nepribratí zamestnávateľa žalobcu do konania ako účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.

10.Po zrušení rozhodnutia a vrátení veci tunajšiemu súdu uznesením zo dňa 6.10.2016 pribral súd do konania ako účastníka správneho konania - zamestnávateľa žalobcu K. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX V., Poľská republika a vec následne prejednal za splnenia procesných podmienok postupom podľa , a v spojení s v neprítomnosti účastníkov konania a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu vrátane administratívneho spisu žalovanej, dospel opätovne k záveru o dôvodnosti žaloby.

11.Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Senica dňa 22.8.2011 vydala podľa o sociálnom poistení na základe článku 13 (3) a 13 (4) Nariadenia európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia rozhodnutie č. 23220-1/2011-SE, podľa ktorého žalobcovi nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 1.12.2010, ktoré rozhodnutie odôvodnila zistením, že zamestnávateľ K. R. - PROJEKT PLUS, Sobotište 17 prihlásil žalobcu do poistenia odo dňa 1.9.2010, ale sociálna poisťovňa vzhľadom k tomu, že u zamestnávateľa K. R. nebolo možné fyzickou kontrolou preukázať reálny výkon činnosti zamestnanca rozhodla, že poistný pomer odo dňa 1.9.2010 nevznikol.

12.Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a tvrdil, že pracovný pomer na dobu neurčitú mu vznikol na základe pracovnej zmluvy s firmou K. R. - PROJEKT PLUS na dobu neurčitú, jeho pracovnou náplňou bolo výkon činnosti reklamného a marketingového poradcu s pracovným časom 8 hodín mesačne za odmenu 30,- eur mesačne. Výkon činnosti potvrdzujú dochádzkové listy a vyplácaná dohodnutá odmena. Žalobca uvádzal, že jeho práca spočívala v roznášaní letákov do poštových schránok, ich vkladanie za stierače automobilov a osobnou ponukou pred obchodnými centrami.

13.Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 15.11.2011 č. 52466-2/2011-BA prerušila konanie do dňa doručenia informácie ZUS postupom podľa , , z dôvodu potreby získania relevantných informácií potrebných na preskúmanie skutkového stavu a bez ktorých nie je možné o odvolaní žalobcu rozhodnúť. Uvedené rozhodnutie bolo doručené i žalobcovi dňa 5.12.2011. Súčasťou administratívneho spisu je i osvedčenie Obvodného úradu Trnava, odbor živnostenského podnikania zo dňa 23.7.2010, vydané na vykonávanie živnosti pre K. R., ako i oznámenie o ukončení podnikania, ktoré podľa výpisu zo živnostenského registra bolo ukončené k 21.9.2011, registračný list zamestnávateľa K. R., ktorý bol doručený Sociálnej poisťovni, pobočka Senica dňa 2.9.2010 a registračný list zamestnanca - žalobcu, ktorý bol doručený Sociálnej poisťovni, pobočka Senica dňa 8.12.2010. Súčasťou spisu je i list ZUS zo dňa 13.4.2011, ktorým bola požiadaná žalovaná o poskytnutie informácie, či zamestnanie na úväzok sa skutočne vykonáva na území Slovenskej republiky, teda v štáte, v ktorom má sídlo zamestnávateľ a či zamestnané osoby vykonávajú skutočné zamestnanie na Slovensku. Podľa listu zo dňa 10.10.2013 mala Sociálna poisťovňa, ústredie zaslať ZUS list a informovať, že vo firmách, medzi inými i K. R. - PROJEKT PLUS, Sobotište sa nevykonáva zamestnanie na území Slovenskej republiky a ZUS určí poľské zákonodarstvo na základe predpisov práva EÚ podľa článku 16 ods. 4 nariadenie č. 987/2009 s dotazom, či je potrebné žalovanú vo veci určenia poľského zákonodarstva informovať.

14. Podľa čl. 16 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenia“) osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska.

15.Podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.

16.Podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo, že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.

17.Podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia. Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady nemajú vo veci rovnaké stanoviská, snažia sa dosiahnuť dohodu v súlade s uvedenými podmienkami a uplatní sa článok 6 vykonávacieho nariadenia.

18.Podľa čl. 16 ods. 5 vykonávacieho nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej osobe.

19.Podľa čl. 16 ods. 6 vykonávacieho nariadenia ak dotknutá osoba neposkytne informácie podľa odseku 1, uplatnia sa ustanovenia tohto článku na podnet inštitúcie určenej príslušným úradom členského štátu bydliska, len čo je o situácii tejto osoby informovaná, napríklad aj prostredníctvom inej dotknutej inštitúcie.

20.Krajský súd v Trnave ďalším rozsudkom č.k. -161 zo dňa 23.4.2018 zrušil rozhodnutie žalovanej číslo 7327-3/2013-BA zo dňa 19.8.2013 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Názor, na základe ktorého žalovaná o veci rozhodla považoval správny súd za predčasný, prijatý na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Sociálna poisťovňa, pobočka Senica svoje rozhodnutie založila iba na konštatovaní, že fyzickou kontrolou nebolo možné preukázať reálny výkon činností zamestnanca u zamestnávateľa K. R. - PROJEKT PLUS, Sobotište 17, čo považoval súd za nedostatok v dokazovaní, ktorý nebol odstránený ani žalovanou v odôvodnení jej rozhodnutia. Argumentácia, na ktorej žalovaná založila svoje rozhodnutie bola vzhľadom na rozsah zistených skutočností pochybná, nebola podložená žiadnymi konkrétnymi dôkazmi a spôsob, akým žalovaná vykonávala šetrenie na reálny výkon činnosti žalobcom nebol postačujúci pre záver, ktorý žalovaná v rozhodnutí napadnutom žalobou prijala. Súd mal za to, že iba na základe nepreukázaných indícií zo strany žalovanej, o možnosti zneužívania slovenského sociálneho systému, nie je možné prijať rozhodnutie, že u žalobcu účasť na sociálnom poistení nevznikla. Rovnako považoval konajúci súd za nedostatočne preukázané okolnosti spojené s uzatvorením dohody medzi Slovenskou republikou a orgánmi sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky, čo nemôže postačovať na potvrdenie správnosti rozhodnutia žalovanej. Existencia takejto dohody musí byť žalovanou preukázaná (aj keď nariadenie explicitne nevyžaduje písomnú formu) a zároveň musí spĺňať podmienky preskúmateľnosti, keďže určenie uplatniteľnej legislatívny nesmie byť arbitrárne a prispôsobenie faktov alebo udalostí, ku ktorým dochádza v jednom členskom štáte nemôže v žiadne prípade viesť k tomu, aby sa iný členský štát stal príslušným alebo jeho právne predpisy uplatniteľnými (bod č. 11 preambuly vykonávacieho nariadenia). Tieto podmienky však v prejednávanom prípade žalovanou splnené neboli a z administratívneho spisu žalovanej nemožno vyvodiť objektívny záver o existencii dohody podľa čl. 16 odsek 4 vykonávacieho nariadenia. Správny súd tiež poukazuje tiež na povinnosť žalovanej v odôvodnení rozhodnutia podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a na základe ktorých právnych predpisov rozhodovala. Žalovaná ani pobočka Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodovala v prvom stupni však v odôvodnení rozhodnutia neuviedli, že by dohoda medzi ňou a poľskou inštitúciou ZUS bola podkladom pre vydanie rozhodnutia.

21. Na základe kasačnej sťažnosti podanej zo strany žalovanej kasačný súd rozsudkom č.k. zo dňa 29.1.2020 zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k. -161 zo dňa 23.4.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, že správny súd v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovanej postupoval v súlade s procesnými ustanoveniami a súdny prieskum rozhodnutia žalovanej vykonal v súlade s právnou úpravou zákona o sociálnom poistení v súčinnosti s koordinačnými nariadeniami Európskej únie, ale vec nesprávne právne posúdil, pretože sa nevysporiadal s otázkou určenia uplatniteľnej

legislatívny príslušnou inštitúciou v zmysle koordinačných nariadení. V tejto súvislosti poukázal na to, že záväznosť spolupráce medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia členských štátov EÚ európsky zákonodarca ustanovuje v čl. 2 ods. 1 a 2 vykonávacieho nariadenia, v zmysle ktorého dotknuté inštitúcie sprostredkujú príslušnej inštitúcii členského štátu, ktorého právne predpisy sú na osobu uplatniteľné podľa hlavy II. základného nariadenia, nevyhnuté informácie potrebné na určenie dátumu, ku ktorému sa tieto právne predpisy stávajú uplatniteľnými, ako aj príspevkov, ktoré táto osoba a jej zamestnávateľ alebo zamestnávatelia sú povinní platiť podľa týchto právnych predpisov. Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy boli určené ako uplatniteľné na osobu podľa hlavy II. základného nariadenia, sprostredkuje informáciu o dátume, ku ktorému sa uplatňovanie právnych predpisov stáva účinným, inštitúcii určenej príslušným úradom členského štátu, ktorého právne predpisy sa na túto osobu naposledy vzťahovali. Z rozhodnutia kasačného súdu jednoznačne vyplýva, že žalovaná a teda aj prvostupňový správny orgán nebola oprávnená právoplatným a vykonateľným rozhodnutím o uplatniteľnej legislatívne vydať rozhodnutie. Znamená to, že pokiaľ nebolo možné posúdiť, ktorá inštitúcia členských štátov sociálneho zabezpečenia je príslušná na prejednanie a rozhodnutie veci, žalovaná nebola príslušná na vydanie rozhodnutia o vzniku, resp. zániku sociálneho poistenia zamestnankyne zamestnávateľa K. R. podľa slovenskej legislatívy. V rozhodnutí kasačného súdu bolo tiež poukázané na rozhodnutie a záver Veľkého senátu správneho kolégia NS SR v uznesení sp.zn. zo dňa 4. decembra 2018, ktorý rozhodoval o otázkach rozhodujúcich pre posúdenie veci, že dohoda medzi inštitúciami dvoch alebo viacerých členských štátov EÚ podľa čl. 16 odsek 4 vykonávacieho nariadenia musí byť určitá čo do obsahu, ako aj subjektov, ktorý sa má určenie uplatniteľných právnych predpisov týkať a zároveň musí byť zachovaná v akomkoľvek formáte (napr. písomne, na elektronickom nosiči, atď.) a založeného spisu inštitúcie sociálneho poistenia členského štátu, v tomto prípade žalovanej, pričom bolo konštatované, že v danom prípade z dohody medzi Sociálnou poisťovňou a Poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia nevyplýva, že k dohode o uplatniteľnej legislatívne poľského zákonodarstva došlo aj vo vzťahu k žalobkyni.

22.Okrem vyššie uvedeného kasačný súd vo svojom rozhodnutí sp.zn. zo dňa 29.1.2020 poukázal na nedostatok zistený v postupe krajského súdu, ktorý spočíval v tom, že rozhodnutie vo veci bolo prijaté sudcom, hoci od počiatku (pred zmenou procesných predpisov) v nej konal a rozhodoval senát krajského súdu. Konštatoval, že skutočnosť, že v priebehu konania došlo k zmene právnej úpravy nie je dôvodom, aby vo veci namiesto senátu, ktorému bola vec pridelená v čase podania žaloby, rozhodoval sudca. Za tohto stavu mal za to, že vo veci rozhodoval nesprávne obsadený senát, čo bolo jedným z dôvodov na zrušenie rozsudku krajského súdu.

23.Po vrátení veci správnemu súdu súd v ďalšom konaní prejednal vec na pojednávaní v neprítomnosti riadne a včas predvolaných účastníkov, ktorí sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci bez ich účasti (v senáte zloženom pre zmenu v organizácii práce na Krajskom súd e v Trnave vyplávajúcu z rozvrhu práce na rok 2020 z iných členov senátu, ako tomu bolo v čase pôvodného pridelenia veci), oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a opätovne dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

24.Okrem právneho názoru uvedeného v rozhodnutí kasačného súdu sp.zn. súd poukazuje aj na právne názory Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovené v ďalších rozsudkoch (napr. sp.zn. , sp. zn. a sp.zn. ), v ktorých bol právny názor obdobný, keď súd list Sociálnej poisťovne zo dňa 10.12.2013 adresovaný poľskej strane (ZUS) obsahujúci stanovisko žalovanej k riešeniu situácie 1236 bližšie neidentifikovaných osôb - zamestnancov piatich zamestnávateľov pôsobiacich na území SR považoval za neurčitý, nepreukazujúci existenciu dohody o určení legislatívy uplatniteľnej na žalobkyňu, tak ako to už konštatoval Najvyšší súd SR vo viacerých svojich rozhodnutiach.

25.Žalovaná teda predčasne posudzovala existenciu sociálneho poistenia žalobcu podľa právnych predpisov Slovenskej republiky bez toho, aby uplatniteľná legislatíva bola záväzne určená postupom stanoveným koordinačnými nariadeniami a nimi určeným príslušným orgánom, ktorým je príslušná poľská inštitúcia ZUS nakoľko v konaní nebolo sporným, že žalobca má bydlisko v Poľskej republike a podľa čl. 16 ods.2 vykonávacieho nariadenia má uplatniteľné právne predpisy určiť práve inštitúcia členského štátu bydliska dotknutej osoby.

26.Súd preto preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa v spojení s ako vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom žalovaný svoj postup vo veci podriadi výsledku určenia uplatniteľnej legislatívy poľskou inštitúciou ZUS. Znamená to, že žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán neboli oprávnení právoplatným a vykonateľným rozhodnutím o uplatniteľnej legislatíve vydať rozhodnutie. Pokiaľ nebolo možné posúdiť, ktorá inštitúcia členských štátov sociálneho zabezpečenia je príslušná na prejednanie a rozhodnutie veci, žalovaná nebola príslušná na vydanie rozhodnutia o vzniku, resp. zániku sociálneho poistenia zamestnanca zamestnávateľa K. R. podľa slovenskej legislatívy. V uvedenej súvislosti je potrebné poukázať na list poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS zo dňa 10. októbra 2013 (tento je založený v pripojenom administratívnom spise žalovanej) z obsahu ktorého okrem iného vyplýva nasledovné: „spoločne sme sa dohodli, že Vaše konanie týkajúce sa odvolaní proti rozhodnutiam, ktoré vydali pobočky Sociálnej poisťovne, budú prerušené. ZUS mal na základe Vami zaslaných informácií rozhodnúť o poľskom zákonodarstve“. Medzi piatimi slovenskými firmami, ktorých zamestnanci boli vylúčení pobočkami Sociálnej poisťovne zo systému sociálneho zabezpečenia na území SR je pod poradovým číslom 4 označený K. R. PROJEKT PLUS, Sobotište 17, 906 05 Senica, IČO: 45 681 848, IČZ: 90000102397. Znamená to, že dôvody uvádzané žalovanou v kasačnej sťažnosti, týkajúce sa reálneho výkonu činnosti zamestnanca na území SR neboli spôsobilé spochybniť pochybenia v konaní a rozhodnutí žalovanej ako aj prvostupňového správneho orgánu.

27.V konaní úspešnej žalobkyni súd priznal právo na náhradu trov konania podľa , s tým, že o výške náhrady bude podľa rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

28.O náhrade trov konania ďalšieho účastníka K. R. súd rozhodol s poukazom na skutočnosť, že tomuto v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.