Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B2-52C-82-2022.pdf
PDF · 169.5 KB
Case nature
Area
Subarea
B2-52C/82/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v sporovej veci žalobcu: F. U., Z.. XX.XX.XXXX, V. XX, Ž., zast.: HOMOLA advokátska kancelária s.r.o., Kopčianska 8/A, Bratislava, IČO : 53 042 034, proti žalovanej: Univerzitná nemocnica Bratislava, Pažítková 4, Bratislava, IČO : 31813861, za účasti intervenienta: KOMUNÁLNA POISŤOVŇA, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO : 31 595 545, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou zaniknutému Okresnému súdu Bratislava II dňa 09.11.2022 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 10.000 eur titulom nemajetkovej ujmy a náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca sa dňa 18.11.2019 v skorých ranných hodinách dostavil na urgentný príjem žalovanej ( UNB) v zariadení Nemocnica J. z dôvodu, že od cca 03:30 mal kŕčovité bolesti brucha. Žalobcovi boli urobené viaceré vyšetrenia. Zdravotný stav žalobcu bol po týchto vyšetreniach vyhodnotený tak, že sa nejedná o náhlu brušnú príhodu, bola mu podaná infúzia na uvoľnenie kŕčov a proti bolesti, odporučené voľnopredajné lieky proti bolesti brucha a bol poučený, že pri ťažkostiach má navštíviť svojho obvodného lekára. Po odchode z centrálneho príjmu navštívil svojho obvodného lekára, aby mu predpísal lieky na bolesť, zároveň mu odniesol dokumentáciu z urgentného príjmu UNB a žalobcovi bol vypísal výmenný lístok pre prípad potreby vyšetrenia a bol poučený, že v prípade nezlepšenia jeho zdravotného stavu, resp. v prípade zhoršenia zdravotného stavu má navštíviť pohotovosť. Žalobcovi sa v priebehu dňa začal jeho zdravotný stav zhoršovať, a z tohto dôvodu sa dňa 18.11.2019 o 18:10 hod. dostavil na centrálny príjem UNB v zariadení Nemocnica Q.. C. T. F., pričom takto postupoval na základe odporučenia z ranného vyšetrenia, ako aj na základe odporučenia jeho obvodného lekára. Službukonajúci lekár, ktorý mal žalobcu vyšetriť si prezrel lekárske záznamy, ktoré mu žalobca poskytol z ranného vyšetrenia a následne žalobcovi uviedol, že tam nemá čo robiť, že oni riešia ťažké a život ohrozujúce stavy. Žalobca sa mu snažil vysvetliť, že má silné bolesti brucha a postupuje na základe odporúčaní, ktoré mu dali lekári. Avšak ani toto vysvetlenie nepomohlo a lekár sa žalobcu spýtal, že čo má urobiť, aby bol žalobca spokojný. Na základe toho, že službukonajúci lekár žalobcu odmietol vyšetriť, žalobca hneď odišiel do iného zariadenia žalovanej, konkrétne do Nemocnice J., kde bol ešte v ten večer operovaný. Žalobca vzhľadom na vyššie popísané udalosti podal podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Žalobcovi bol z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou doručený list zo dňa 22.09.2021 označený ako „Oznámenie výsledku prešetrenia podnetu“. V predmetnom Oznámení o výsledku prešetrenia podnetu sa okrem iného uvádza, cit. „Podľa skupiny vykonávajúcej dohľad ste sa dňa 18.11.2019 (18.10 hod. čas tlače písomného záznamu) dostavili do ambulancie centrálneho príjmu UNB NCaM po odoslaní z AVLD pre bolesti brucha v
oblasti nezogastria a v oblasti pravého hypogastria, po predchádzajúcom vyšetrení na CPO Univerzitnej nemocnice Bratislava v zariadení Nemocnica J. dňa 18.11.2019 o 05.40 hod. V doloženom zdravotnom zázname vyšetrujúci lekár neuvádzal anamnestické informácie, ktoré ste formulovali. Neboli uvedené základné informácie o Vašom vyšetrení, vitálne (životné) funkcie, TT (telesná teplota), nález na bruchu. Zdôraznený bol negatívny nález z vyšetrenia pred cca 12 hod. Uvedené bolo, že Vás odosiela na NSB (natívna snímka brucha), „začíname vyšetrenie“. Podľa tejto informácie Vás odoslal na rtg vyšetrenie brucha „bez indikácie“ a nie na základe osobného vyšetrenia. V ďalšom diagnostickom a terapeutickom postupe ste sa na základe vlastného rozhodnutia pokračovali v inom zdravotníckom zariadení. Výkonom dohľadu po preštudovaní dostupnej zdravotnej dokumentácie, písomného vyjadrenia, ako aj na účely dohľadu prizvaného konzultanta úradu z odboru chirurgia, úrad, pobočka Košice zistil, že zdravotná starostlivosť Vám nebola v UNB NCaM v dohliadanom období poskytnutá správne.“ V predmetnom Oznámení o výsledku prešetrenia podnetu sa ďalej uvádza, cit. „Vyhodnotením informácií získaných výkonom dohľadu a prešetrením zdravotnej dokumentácie skupina vykonávajúca dohľad u dohliadaného subjektu pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti Vašej osobe zistila porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“ Zdôraznil, že žalobca, po tom ako odišiel v ten istý večer do iného zdravotníckeho zariadenia, konkrétne Nemocnica J., podstúpil ešte v ten istý večer operačný zákrok. Zostáva si už teda len predstaviť, čo sa mohlo stať, ak by žalobca odišiel domov, po tom ako vyšetrujúcim lekárom žalovaného došlo k zanedbaniu zdravotnej starostlivosti žalobcu. Poznamenal, že žalobca trpí aj duševnou poruchou, konkrétne ide o panické ataky a úzkostne depresívnu symptomatiku. Negatívny zážitok žalobcu s vyšetrujúcim lekárom žalovaného mal dopad aj na psychiku žalobcu, ktorý bol po tomto negatívnom zážitku opätovne nútený vyhľadať odbornú psychiatrickú pomoc. Žalobca mal snahu vyriešiť náhradu nemajetkovej ujmy so žalovaným mimosúdne, zaslal mu výzvu na ospravedlnenie sa žalobcovi a poskytnutie nemajetkovej ujmy.
Žalovaný na túto výzvu odpovedal listom zo dňa 08.09.2022 v ktorom uviedol, že žalovaný má za to, že zdravotná starostlivosť bola žalobcovi poskytnutá správne. Žalobca mal snahu dohodnúť sa so žalovaným na náhrade nemajetkovej ujmy mimosúdne, avšak žalovaný túto možnosť nepripustil. 3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že dňa 18.11.2019 bol žalobca v skorých ranných hodinách vyšetrený na Centrálnom prijímacom oddelení v Nemocnici J. (ďalej aj ako „CPO Ružinov") z dôvodu kŕčovitých bolestí brucha, na ktoré sa zobudil. Bolesti boli lokalizované do pravého podrebria. Žalobca bol vyšetrený (RTG hrudníka, RTG natívna snímka brucha, USG vyšetrenie brucha) bez zreteľného patologického nálezu. Laboratórnymi vyšetreniami boli zistené mierne zvýšené leukocyty. Stav bol vyhodnotený, že sa nejedná o náhlu príhodu brušnú. Podaná bola intravenózna spazmoanalgetická liečba s následným subjektívnym zlepšením stavu, bol poučený a prepustený, odporúčaná bežne dostupná analgetická liečba. Vzhľadom k zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu a gradujúcim bolestiam sa žalobca18.11.2019 o 18,10 hod. (tlač písomného záznamu) dostavil na Centrálne prijímacie oddelenie v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda (ďalej aj ako „CPO X.") aj s výmenným lístkom od všeobecnej lekárky pre dospelých na vyšetrenie brucha. Dôležité je zdôrazniť, že žalobca bol komplexne vyšetrený v ten istý deň na CPO J. (pracovisko UNB rovnako ako CPO X.). Na CPO X. bol žalobcovi indikovaný natívny snímok brucha, avšak svojvoľne CPO X. opustil bez dovyšetrenia, pričom si celý rozhovor s lekárom nahral na mobil. Dňa 18.11.2019 o 21,04 hod. (tlač písomného záznamu) bol žalobca vyšetrený na CPO J. so záverom appendicitis acuta a panické ataky v dispenzarizácii rajónneho psychiatra (liečený na psychiatrickej ambulancii od 13.1.2022). Bol hospitalizovaný na IV. Chirurgickej klinike LF UK a UNB do 20.11.2019. Liečba u pacienta bola operačná: laparoskopická apendektómia dňa 18.11.2019. Na druhý pooperačný deň bol v stabilizovanom stave prepustený do ambulantnej starostlivosti. Žalovaná trvá na tom, že zdravotná starostlivosť bola žalobcovi poskytnutá správne a v zmysle právnych predpisov a odmieta, že by mala byť považovaná za subjekt zodpovedný za akúkoľvek škodu, ktorej náhradu si uplatňuje. V zmysle právnej teórie a ustálenej súdnej praxe, na to, aby žalobca mohol byť v tomto spore úspešný, a aby súd mohol rozhodnúť o tom, že za údajnú škodu žalobcu je zodpovedná žalovaná, musel by preukázať existenciu troch obligatórnych znakov zodpovednosti za škodu: a to protiprávne konanie žalovanej, vznik škody na zdraví žalobcu a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovanej a vznikom škody na zdraví žalobcu. Žalobca nijakým spôsobom (ani v žalobe, ani pomocou priložených listinných dôkazov) nepreukázal, že by žalovaná v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti postupovala nesprávne, resp. že mal postupovať inak. Žalobca taktiež nepreukázal existenciu údajnej škody, za ktorú má byť zodpovedná žalovaná. Nijakým spôsobom zatiaľ nepreukázal, aká škoda mu skutočne vznikla a v akom rozsahu. Žalobca rovnako nepreukázal skutočnosť, že medzi postupom žalovanej a údajnou škodou žalobcu existuje príčinná
súvislosť, teda akým spôsobom bolo zasiahnuté do jeho práv a že to je priamym následkom konania žalovanej. Zdôraznila skutočnosť, že vývoj ochorenia, appendicitis acuta, má svoju dynamiku a z tohto dôvodu mal žalobca pri zhoršení zdravotného stavu opätovne navštíviť CPO J., kde bol v ranných hodinách komplexne vyšetrený a poučený. Žalobca bol vyšetrený v počiatočnej fáze ochorenia na CPO J.D., kedy nedošlo ešte k laboratórnemu vzostupu zápalových parametrov ako aj k lokálnemu nálezu na bruchu, nebol ohrozený na živote a zdravotná starostlivosť mu bola poskytnutá adekvátne. Nerozumie z akého dôvodu žalobca navštívil CPO X., keď bol ráno vyšetrovaný na CPO J. a bolo mu odporúčané v prípade zhoršenia zdravotného stavu opätovne prísť, avšak tento postup jednoznačne nedodržal. Poukazuje na to, že žalobca svojvoľne z CPO X. odišiel a z tohto dôvodu nemohol byť vyšetrený. Táto skutočnosť bola aj lekárom CPO zapísaná. Dôrazne odmieta skutočnosť, že službukonajúci lekár odmietol pacienta vyšetriť. Pacient sa personálu vyhrážal a neoprávnene si nahral rozhovor s lekárom (UNB disponuje nahrávkou a po jej vypočutí môže tvrdiť, že ošetrujúci lekár pôsobí pokojne, ale pacient je agresívny a útočný). Žalobca bol už pri príchode na CPO X. zlostne a agresívne nastavený, bola u neho tendencia vyvolať konfliktnú situáciu, čo pravdepodobne súvisí s pacientovou duševnou poruchou, konkrétne ide o panické ataky a úzkostné depresívnu symptomatiku. Žalovaná celkovo nerozumie podanej žalobe a ako bolo zasiahnuté do práv žalobcu, keď bol žalobca úspešne zoperovaný ešte v ten istý deň na pracovisku UNB. Bol to práve žalobca, ktorý sa správal agresívne a neúctivo a navyše si neoprávnene nahrával rozhovor s lekárom a svojvoľne opustil CPO Petržalka. V tomto prípade bolo vedené aj konanie pred Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej aj ako „ÚDZS") na pobočke úradu Bratislava. V Protokole č. XXXX/XXXX o vykonanom dohľade na diaľku zo dňa 5.11.2020 (ďalej aj ako „Protokol 1") sa uvádza: „Skupina vykonávajúca dohľad nezistila u dohliadaného subjektu v rámci predmetu dohľadu nedostatky". V tej istej veci bolo vedené konanie pred ÚDZS na pobočke úradu Košice. V Protokole č. XXX/XXXX o vykonanom dohľade na diaľku zo dňa 1.7.2021 (ďalej aj ako „Protokol 2") sa uvádza: „Pri vyšetrení pacienta dňa 18.11.2019 (18:10 hod. čas tlače písomného záznamu ( v ambulancii centrálneho príjmu UNB NCaM neboli dodržané štandardné diagnostické postupy, nebola zdokumentovaná aktuálna anamnéza, pacient nebol objektívne vyšetrený, natívna snímka brucha bola indikovaná bez predchádzajúceho objektívneho vyšetrenia". Žalobca podáva žalobu v súvislosti s nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou na pracovisku žalovanej, t.j, CPO Petržalka. Žalobca si zrejme neuvedomuje skutočnosť, že pracovisko CPO Petržalka je rovnako ako pracovisko CPO Ružinov súčasťou žalovanej. Vyhradzuje sa voči tvrdeniu, že zobrazovacie vyšetrenie na CPO Petržalka bolo vykonané bez indikácie. Ošetrujúci lekár na CPO Petržalka vychádzal z výsledkov vyšetrenia toho istého poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, t.j. UNB, ibaže iného pracoviska. Mal dostupné anamnestické informácie, ktoré boli pacientovi odobraté ráno v ten istý deň na CPO Ružinov. Poukázala na judikatúru ( NS SR 3 Cdo 108/2011, KS prešov 19Co/34/12). Uviedla, že na základe vyššie uvedených skutočností žalobcovi bola zdravotná starostlivosť na Centrálnom prijímacom oddelení v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda poskytovaná štandardne a správne. Požiadavka žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur je vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam absolútne neopodstatnená. Dôkazné bremeno v tomto prípade ťaží žalobcu, ktorý musí preukázať príčinnú súvislosť medzi „údajným" zásahom do jeho práv a „údajným" konaním žalovanej non lege artis, čo sa mu však v žalobe, ani v priložených listinných dôkazoch doposiaľ nepodarilo. Má za to, že uvedená žaloba je účelová a nepodložená žiadnymi relevantnými dôkazmi ani tvrdeniami. Žalovaná, zohľadňujúc vyššie uvedené skutočnosti, nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe. Má za to, že zdravotná starostlivosť bola žalobcovi poskytnutá lege artis a žiada žalobu zamietnuť. 4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k žalobe uviedol, že existencia zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočíva v
porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej morálnej integrite. Takýto zásah musí nastať objektívne. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 OZ. Druhým predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávnosť a neoprávnenosť zásahu. Treťou dôležitou podmienkou vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu buď v porušení, či len v ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy. K prostriedkom súdnej ochrany osobnosti podľa § 13 OZ patrí okrem iného aj satisfakčná žaloba - právo na poskytnutie primeraného zadosťučinenia, ktorá sa v praxi využíva najčastejšie. Primerané zadosťučinenie sa chápe ako nástroj na odstránenie spôsobenej nemajetkovej ujmy. Podobne ako pri majetkovej ujme aj pri nemajetkovej ujme sa na vznik zodpovednosti vyžaduje dôkaz existencie kauzálneho nexu, viažuceho sa na protiprávne konanie rušiteľa, v dôsledku ktorého
došlo k vzniku určitej nemajetkovej ujmy. Zodpovednosť rušiteľa sa posudzuje podľa objektívneho princípu (zavinenie sa neskúma a ani sa nijako nepredpokladá). Na vznik zodpovednosti stačí zvyčajne už ohrozenie príslušných chránených práv. Ide teda o tzv. súkromnoprávny delikt ohrozovacej povahy. Objektívna zodpovednosť za ohrozenie alebo porušenie práv je systémovo príznačná práve pre oblasť ochrany osobnosti. Primerané zadosťučinenie je v prvom rade satisfakčný prostriedok (žaloba, ktorou sa žalobca domáha priznania primeraného zadosťučinenia, sa nazýva aj satisfakčná), preto sa pri ňom neberú do úvahy prvky, ktoré majú materiálnu povahu, keďže tento právny prostriedok neslúži primárne materiálnej reparácii. Poskytnutie primeraného zadosťučinenia má aj povahu sankčnú, keďže zaplatenie zadosťučinenia predstavuje pre rušiteľa aj istú finančnú ujmu, ale táto sankčná stránka hrá pri poskytovaní zadosťučinenia len vedľajšiu úlohu. Pri zodpovednosti za ujmu nie je možné sa exkulpovať, pretože takáto možnosť prichádza do úvahy len pri zodpovednosti založenej na zavinení. Škodca zodpovedá za ujmu bez ohľadu na zavinenie alebo vedomosť, že svojím konaním porušuje právo. Pri ujme stačí ujmu preukázať a podľa okolností a špecifík prípadu aj odôvodniť. Treba rozdielne chápať náhradu škody a ujmy. Nemožno ich zamieňať. Primerané zadosťučinenie sa chápe ako nástroj na odstránenie ujmy nemateriálneho charakteru, a nie ako náhrada za spôsobenú materiálnu škodu. Primerané zadosťučinenie slúži predovšetkým ako kompenzácia nemajetkovej ujmy, ktorá môže ale nemusí mať aj majetkový dopad. Primerané zadosťučinenie slúži ako náhrada za spôsobenú nemajetkovú ujmu, ktorá je predovšetkým zásahom do osobnostných práv fyzickej osoby. Primerané zadosťučinenie v peniazoch možno požadovať vtedy, ak zadosťučinenie v nepeňažnej forme nemôže slúžiť ako satisfakcia, alebo by nemateriálnu ujmu nekompenzovalo v dostatočnej miere. Súd priznáva peňažné zadosťučinenie vrátane jeho konkrétnej výšky na základe vlastnej úvahy; takto má dostatočný priestor na zváženie všetkých okolností prípadu. Nemajetkovú ujmu stačí len preukázať, čo nie je synonymom dokazovania ako pri náhrade škody. Tomuto názoru zodpovedá aj judikatúra slovenských súdov. Primeranosť zadosťučinenia vyjadreného v peniazoch netreba (ani nemožno) preukazovať tak ako výšku škody alebo bezdôvodné obohatenie. Žalovaná vo svojom vyjadrení uvádza, že zdravotná starostlivosť bola žalobcovi poskytnutá správne a v zmysle právnych predpisov a odmieta, že by žalovaná mala byť považovaná za subjekt zodpovedný za akúkoľvek škodu. Uvedené tvrdenie žalovanej žalobca považuje za nepochopiteľné. Žalobca si predsa nevymyslel, že žalovaná pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
nepostupovala správne, a teda že nepostupovala v zmysle príslušných právnych predpisov. Skutočnosť, že žalovaná nepostupovala pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti voči žalobcovi správne vychádza z Oznámenia výsledku prešetrenia podnetu, ktoré žalobcovi doručil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktoré predložil k dispozícii, keďže bolo súčasťou podanej žaloby. Žalovaná sa k tomuto oznámeniu nijako nevyjadrila a skutočnosti v ňom uvádzané nijakým spôsobom nepoprela. Na skutočnosti, že žalobcovi nebola žalovanou správne poskytnutá zdravotná starostlivosť, nič nemení ani tá skutočnosť, že žalobca bol úspešne zoperovaný ešte v ten istý deň na inom pracovisku žalovanej. Má za to, že žalobca preukázal existenciu zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu a ktorý spočíva v porušení alebo v ohrození osobnosti fyzickej osoby. Taktiež je preukázaná protiprávnosť zásahu, kedy žalovaná porušila ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaná vo svojom vyjadrení uvádza, že pacient svojvoľne z CPO X. odišiel, z tohto dôvodu nemohol byť vyšetrený a dôrazne odmieta skutočnosť, že službukonajúci lekár odmietol pacienta vyšetriť. Uviedla, že žalobca sa personálu vyhrážal a neoprávnene si nahral rozhovor s lekárom, že ošetrujúci lekár pôsobí pokojne, ale pacient je agresívny a útočný, bol už pri príchode na CPO X. zlostne a agresívne nastavený, bola u neho tendencia vyvolať konfliktnú situáciu, čo pravdepodobne súvisí s pacientovou duševnou poruchou. Uvedené tvrdenia žalovanej v celom rozsahu žalobca popiera. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobca navštívil CPO X. z dôvodu, že mal silné bolesti a CPO X. bola v tom čase najbližšie a z tohto dôvodu nešiel žalobca na CPO J.. Žalovaná uvádza, že má k dispozícii nahrávku rozhovoru žalobcu s ošetrujúcim lekárom. Ak ju má žalovaná k dispozícii potom nerozumieme ako môže tvrdiť, že žalobca bol agresívny a útočný, nakoľko z nahrávky je evidentné, že žalobca vôbec nie je agresívny ani útočný. Žalobca, ktorý mal v tom čase silné bolesti sa snažil docieliť iba to, aby ho ošetrujúci lekár vyšetril, pretože tento to odmietal. Na predmetnej nahrávke je zreteľne počuť ako ošetrujúci lekár tvrdí žalobcovi, že mu nemá čo vyšetriť a pritom poukazoval na výsledky z ranného vyšetrenia žalobcu na CPO J.. Ošetrujúci lekár sa žalobcu niekoľkokrát pýtal, že čo mu má teraz vyšetrovať, pričom neváhal žalobcu označiť aj slovami „pololekár“. Ošetrujúci lekár na otázku žalobcu, že čo má robiť keď má bolesti, odpovedal slovami, že si má dať lieky. Z nahrávky je tiež zrejmé, že jediný kto v tom čase prejavoval agresiu bola
zdravotná sestra, ktorá mala službu s ošetrujúcim lekárom a ktorá bezdôvodne na žalobcu zvyšovala hlas. Je priam smutné, že pacient so silnými bolesťami musí presviedčať lekára, aby ho tento vyšetril. Keďže ošetrujúci lekár stále žalobcovi uvádzal, že mu nemá čo vyšetriť, keďže má kompletné vyšetrenia z rána, je len celkom prirodzené, že žalobca z CPO X. odišiel. Záverom dodal, že žalovaná celú vzniknutú situáciu bagatelizuje, pritom je všeobecne známe, že akútny zápal slepého čreva vyžaduje okamžitý chirurgický zákrok. Otáľanie a nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti v tomto smere ohrozilo žalobcu nielen na zdraví ale aj na živote. 5. Žalobca v konaní predložil nasledovné listinné dôkazy: Oznámenie výsledku prešetrenia podnetu z ÚDZS, Prepúšťacia správa z UNB Nemocnica J., výzva na ospravedlnenie a poskytnutie nemajetkovej ujmy zo dňa 13.08.2022 ,Odpoveď žalovaného na výzvu zo dňa 08.09.2022, Lekárska správa F.. T. B., psychiater, nahrávku - zvukový záznam.
6. Žalovaná v konaní predložila nasledovné listinné dôkazy: List žalobcu žalovanej zo dňa 21.03.2023. 7. Z výsluchu žalobcu vyplýva, že na otázky právneho zástupcu žalobcu uviedol nasledovné: Otázka: Viete nám povedať akými odporúčaniam ste boli prepustený ráno z centrálneho príjmu Nemocnice Ružinov? Odpoveď: Ráno mi dali lieky proti bolesti, zobrali krv na krvný obraz, vyšetrili ma, a s tým, že ak sa mi to zhorší mám vyhľadať ešte v ten deň obvodného lekára. Ráno mi nebolo avizované, že sa môže jednať o zápal slepého čreva. Navštívil som obvodného lekára, keďže bolesť neprechádzala. Obvodná lekárka mi predpísala kvapky a keďže bolesť už vtedy postúpila nižšie, dala mi pre istotu aj výmenný lístok nakoľko mala podozrenie, že ide o zápal slepého čreva. Otázka : Prečo ste večer po zhoršení stavu išli do Petržalky a nie do Ružinova, kde ste boli ráno vyšetrení? Odpoveď: Ja som sa bál a mal som to najbližšie do Petržalky a nie do Ružinova. Otázka: Viete uviesť dôvod, pre ktorý ste začali vyhotovovať zvukový záznam na centrálnom príjme v Petržalke? Odpoveď: Keď som sedel na príjme, sedela vedľa mňa žena s ranami na tvári, ktorú si dlhšie nikto nevšímal, bol tam aj arogantný prístup sestričiek, lekár nebol prítomný na centrálnom príjme, mal som obavy a preto ma napadlo, že si to budem nahrávať. Otázka : Popíšte sled udalostí, ktorý prebiehal potom, ako vás lekár zobral na vyšetrenie. Odpoveď: Lekár ma ani neodzdravil, bol arogantný, ja si lekárov vážim, všetci máme svoje lepšie a horšie dni. Celý čas ma vysmieval, že aj jeho bolí brucho, ja som mu hovoril, že ráno ma to bolelo v strede žalúdka, poobede v oblasti pupka, večer už v boku, čo je učebnicový príklad zápalu slepého čreva, ako som si potom pozeral, ale lekár ma nevyšetril, hoci som tam sedel v kŕčoch, a pýtal sa ma čo má urobiť, aby som bol spokojný, preto som vstal, zobral som si svoju kartičku a záznamy z ranného ošetrenia a odišiel som a následne som volal priateľke, čo sa stalo. Lekár ma nikam neposlal, len ma zosmiešňoval a pýtal sa ma, či ma má poslať na röntgen alebo na sono s tým, aby som bol spokojný. Otázka?:Môžete sa vyjadriť k tomu listu, ktorý bol zo strany žalovaného predložený. Odpoveď: Tvrdenie žalovanej považujem za vytrhnuté z kontextu, ja som sa snažil riešiť situáciu a opísal som ju, aby som aspoň vyvolal trochu súcitu na ich strane za to, čo spôsobili a bol som ochotný aj znížiť peňažný nárok a áno uviedol som tam aj tú skutočnosť ohľadom plánovanej svadby. V tom čase, keď som mal zapálené slepé črevo, som nebol ani zasnúbený, a v tom čase nemohlo byť ani reči o svadbe, a nevyvolal som si zápal slepého čreva kvôli tomu. Na otázky zástupkyne žalovanej žalobca uviedol nasledovné: Otázka: Popíšte, ako bolo zasiahnuté do vašich osobnostných práv.? Odpoveď: Ja som bol v panike, liečil som sa na panické ataky, a v tom čase som okrem predpísaných liekov musel brať vo vyššom množstve aj lexaurin, nakoľko došlo k zhoršeniu týchto atakov, čo môže dosvedčiť aj moja manželka. Vyvolalo to vo mne strašnú nedôveru voči lekárom a keď som musel navštíviť lekárov, tak som mal ataky z paniky, lebo som im nedôveroval, že som v poriadku. Otázka: Mali ste aj predtým panické ataky? Odpoveď: Mal som problémy v r. 2017 keď som bol liečený na srdce, bol som na liečbe, ale v r. 2018 som to mal pod kontrolou, v apríli 2018 som sa zamestnal a odvtedy som panické ataky nemal, ani som neužíval lexaurin. Panické ataky som mal až po tejto príhode. Predtým spúšťačom mojich panických atakov boli problémy so srdcom, ale mal som to pod kontrolou, až po túto situáciu, ja som sa nesprával arogantne a keby som bol uveril, že mi nič nie je, možno by ste riešili, že mi do rána praskol apendix s mojou manželkou, čo neviem, či by bolo lepšie. Otázka: Prečo ste opustili ambulanciu?
Odpoveď: Ja som pociťoval extrémne bolesti, tvrdil som ,že ma to extrémne bolí, a potreboval som pomoc, ja som neprišiel vylúpiť banku ale hľadal som lekársku pomoc, na základe toho, že som mal od ráno bolesti, dostal som injekcie, lieky proti bolesti a lekárka mi odporučila pri zhoršení vyhľadať lekársku pomoc, takže to bolo aj emočné zhoršenie v súvislosti s tým správaním sa lekára tam. Ja som mu niekoľkokrát opakoval, že ma to extrémne bolí a že potrebujem pomoc. Na otázku zástupcu intervenienta, ako išiel na vyšetrenie žalobca uviedol, že ho tam odviezol tam taxík, išiel tam sám. Volal priateľke, že ho nevyšetrili, že má bolesti, že čo má robiť. 8. Z výsluchu svedka F.. P. F. vyplýva, že na otázky právneho zástupcu žalobcu uviedol nasledovné: Otázka: Pamätáte si okolnosti a ako ste postupovali pri vyšetrení a diagnóze? Odpoveď: Keďže sú to už 4 roky ani nie a prečítal si na sociálnej siete status žalobcu, ktorý to popisuje, teraz už je zmazaný. Pacient prišiel s bolesťami brucha, postupovali tak, že zisťovali anamnézu, odkedy to trvá, čo sa udialo predtým. V rámci vyšetrení, ktoré boli negatívne dospel k záveru, že nie je nevyhnutné ich opakovať, navrhol postup a riešenie a to natívny snímok brucha v stoji, ktorý môže odhaliť problémy v brušnej dutine, potom nasleduje klasická snímka brucha, vyšetrenia brucha a odbery, k čomu sa však nedostali, nakoľko bola ťažká spolupráca s pacientom.....vyhrážky s F.I., nahrávanie si už od začiatku. Ďalšie úkony sa nerealizovali, nakoľko pacient opustil urgentný príjem. Chceli sme pacienta poslať na natívny snímok, k tomu sme sa nedostali. Pri vyšetrení postupujeme tak, že zisťujeme 5P, telesné a fyzikálne vyšetrenie, keďže vyvolanie snímku nejaký čas trvá, aj podľa množstva pacientov, postupovali sme tak, že sme chceli pacienta poslať natívny snímok, k čomu ale nedošlo. Otázka: Mám tomu rozumieť tak, že pacient odkedy vstúpil do ambulancie odmietal vyšetrenie? Odpoveď: Nie, najskôr sme komunikovali ohľadom predchádzajúcich vyšetrení odborným lekárom, ktoré boli, ktoré boli v ten deň. Otázka: Prečo ste sa pýtali pacienta niekoľkokrát, ako to vyplýva zo zvukového záznamu čo mu máme vyšetriť? Odpoveď: Bol vyhotovovaný zvukový záznam. Ja nemám o tom vedomosť. Ak sa ma pacient pýtal, že čo má robiť, keď má bolesti, tak podávame lieky od bolesti infúzne do žily, ak je pacient vyšetrený, k čomu sme sa ale nedostali. Otázka: Viete vysvetliť prečo nazval pacienta pololekár? Odpoveď: To je veľmi častá prax na urgentnom príjme. Každý druhý pacient prichádza s tým, že si naštuduje symptómy a diagnózy, my to voláme Dr. Google. Pri vyšetrení mi žalobca povedal, že má bolesti brucha. Myslím si, že ich mal. Otázka: Môžete uviesť ako všeobecne postupujete pri pacientoch, ktorí prídu s bolesťami brucha? Odpoveď: Mám už inú špecializáciu, som ortopéd. Zisťujeme anamnézu pacienta, potom sú fyzikálne vyšetrenia ako napr. RTG, CT a podobne. Potom vyšetrenie brucha palpačne, vyšetrenie cez konečník a podobne a laboratórne výsledky.
Na otázku žalobcu svedok uviedol, že zápal slepého čreva nie je jednoduchý, ale zložitý úkon. Pokiaľ sú odbery a sonografia v poriadku, tak je raritné také zvýšenie zápalových markerov za 8 hodín. Pokiaľ by sme sa boli dostali k zápalovým markerom, bol by ste možno operovaný na Antolskej, to ste nechceli. Na otázky zástupkyne žalovanej svedok uviedol nasledovné: Otázka: Chceli ste poskytnúť zdravotnú starostlivosť ? Odpoveď: Som v medicíne 16 rokov, avšak keď pacient príde už s tým, že si nahráva a vyhráža sa Markízou, tak tá komunikácia bola ostrejšia z oboch strán. Preto to dopadlo ako dopadlo a sme na súde. Žalobca si nepýtal od nás súhlas na nahrávanie. Na otázky zástupcu intervenienta svedok uviedol , že pacienta nepoznal, keď prišiel na vyšetrenie, nemá vedomosť o rozhodnutí ÚDZS v tejto veci. Nebol v tejto súvislosti ani vypočúvaný iba teraz, keď dostal predvolanie, pátral o čo ide. Nepamätá si v tomto konkrétnom prípade, že by dával nejaké stanovisko, keď takéto príde, príde nemocnici, primárovi, nevie uviesť o tomto konkrétnom prípade, či také niečo bolo. Predtým ako vstúpil pacient do ambulancie, sa nijako nepripravoval na jeho vyšetrenie, nevie, kto je na chodbe. Pacient vstúpi, odovzdá nám svoje vyšetrenie, papiere. Nezisťoval žiadne údaje o pacientovi, vyšetrenia boli čerstvé. Bola prítomná určite sestra, sanitár, navyše v tom čase boli ambulancie prepojené, čiže dá sa počuť, čo sa deje vo vedľajšej ambulancii. Vôbec sa nevie vyjadriť k menám, kto tam bol, sú to už 4 roky, ani sa nevie vyjadriť, kto to má vedieť, zrejme personálne. Na otázku zástupkyne žalovaného svedok uviedol, že videl výsledky pacienta, nevie či z Ružinova a potom postupoval spôsobom, ktorý už uviedol. Nevykonal sa natívny snímok, lebo pacient to nechcel. Ponúkli pacientovi rontgen brucha. 9. Právny zástupca žalobcu v priebehu konania k výsluchu svedka uviedol, že o skutočnosti, že je nahrávaný nemal vedomosť pred vstupom pacienta do ordinácie, toto sa dozvedel až po jeho odchode.
Preto nebol dôvod na zvýšenú agresivitu, a to predovšetkým zo strany zdravotnej sestry, lebo lekár to zvládal ešte ako tak, ale zdravotná sestra bola agresívna 10. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že má za to, že na základe vykonaného dokazovania boli splnené všetky predpoklady pre priznanie nemajetkovej ujmy a správaním pracovníkov žalobcu došlo u žalobcu do zásahu osobnostných práv, ktoré v súvislosti aj s jeho psychickými potiažami spôsobilo zhoršenie jeho zdravotného stavu a obavy z lekárskeho z vyšetrenia, čo potvrdzuje aj jeho výpoveď a lekárske správy. Pokiaľ ide o výsluch svedka, lekára, považujeme ho za nedôveryhodný, nevypovedal pravdu, keď uvádzal, že nepríjemná komunikácia medzi zdravotníckym personálom a žalobcom bola spôsobená tým, že si žalobca nahrával, avšak bolo preukázané, že o tejto skutočnosti sa dozvedel až na konci vyšetrenia. Pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy, je vecou úvahy súdu. Žiadame žalobe vyhovieť a priznať nárok na náhradu trov konania. 11. Zástupkyňa žalovanej v priebehu konania uviedla, že nepovažuje zvukový záznam za dôkaz získaný v súlade s Občianskym zákonníkom, ktorý uvádza, že zvukové a obrazové záznamy sa môžu vyhotovovať len so súhlasom dotknutej osoby, pričom z výpovede svedka vyplýva, že nedal k tomuto súhlas.
12. Poverený zástupca intervenienta uviedol, že považuje nárok za nedôvodný, konkrétne nie sú splnené nároky na priznanie nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv žalobcu a to neoprávnený zásah a ani nie sú preukázané skutočnosti preukazujúce vznik majetkovej ujmy v osobnostnej sfére žalobcu. Poukazuje na to, že zo strany žalovaného nedošlo k odmietnutiu ošetrenia žalobcu a žalobca následne realizoval svoju slobodnú vôľu pri voľbe iného ošetrujúceho lekára. 13. Žalovaná v záverečnej reči ( založila písomne), uviedla, že v prvom rade žalovaná poukazuje na skutočnosť, že žalobca si v žalobe uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur za údajný zásah do jeho osobnostných práv. Zásah mu mal byť spôsobený zanedbaním poskytnutia zdravotnej starostlivosti a podľa jeho tvrdení to malo dopad na jeho psychiku a údajne bol po tomto negatívnom zážitku opätovne nútený vyhľadať odbornú psychiatrickú pomoc. Žalobca spolu so žalobou predložil lekársku správu - nález od F.. T. B., v ktorej sa uvádza: „Zažil negatívne skúsenosti na CPO NsP Antotská, kde ho lekár odmietol vyšetriť pre bolesti brucha. Následne išiel na CPO NsP Ružinov, kde ho akútne operovali - apendectomia - 11/2019. Odvtedy dlhodobo narušený vzťah a aj dôvera k lekárom a aj k zdravotníkom." V lekárskej správe sa neuvádza, že sa žalobcov stav po tejto udalosti zhoršil, iba konštatuje, že má narušený vzťah a aj dôveru k lekárom, a aj k zdravotníkom. V lekárskej správe je zároveň uvedené, že žalobca je liečený v ambulancii F.. B. od 13.1.2022 s diagnózou Somatoformná porucha GIT obtiaže + pretrvávajúce alergické stavy F 45.31, Depresívna porucha iného druhu F 32.8. Zaujímavým faktom je, že žalobca navštívil CPO v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda dňa 18.11.2019 a liečený v ambulancii F.. B. je od 13.1.2022. Žalobca nemal žiadne zdravotné komplikácie vyše dvoch rokoch po operácii a až následne sa u neho prejavila Somatoformná porucha GIT obtiaže + pretrvávajúce alergické stavy F 45.31, Depresívna porucha iného druhu F 32.8. Navyše žalobca na otázku žalovanej na pojednávaní dňa 8.11.2023, či mal panické ataky aj predtým odpovedal: „Mal som problémy v roku 2017, keď som bol liečený na srdce. Bol som na liečbe ale v roku 2018 som to mal pod kontrolou, v apríli 2018 som sa zamestnal a odvtedy som panické ataky nemal, ani som neužíval lexaurin. Panické ataky som mal až po tejto príhode. Predtým spúšťačom mojich panických atakov boli problémy so srdcom, ale mal som to pod kontrolou, až po túto situáciu.” Žalovaná trvá na tom, že zdravotná starostlivosť bola žalobcovi poskytnutá správne a v zmysle právnych predpisov a odmieta, že by mala byť považovaná za subjekt zodpovedný za akúkoľvek škodu, ktorej náhradu si žalobca uplatňuje. V zmysle právnej teórie a ustálenej súdnej praxe, na to, aby žalobca mohol byť v tomto spore úspešný, a aby súd mohol rozhodnúť o tom, že za údajnú škodu žalobcu je zodpovedná žalovaná, musel by žalobca preukázať existenciu troch obligatórnych znakov zodpovednosti za škodu. Žalobca nijakým spôsobom ani v žalobe, ani pomocou priložených listinných dôkazov) nepreukázal, že by žalovaná v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti postupovala nesprávne, resp., že mala postupovať inak. Žalobca taktiež nepreukázal existenciu údajnej škody, za ktorú má byť zodpovedná žalovaná. Nijakým spôsobom zatiaľ nepreukázal, aká škoda mu skutočne vznikla a v akom rozsahu. Ako údajná nepríjemná udalosť ovplyvnila jeho bežný život. V zmysle rozhodnutia NS SR 3 Cdo 108/2011 súd považuje za potrebné osobitne zdôrazniť, že pokiaľ pre vznik práva na ochranu osobnosti je postačujúca i len možnosť, že určitým konaním bolo zasiahnuté do osobnostných práv (táto možnosť vyplýva z objektívnej podstaty toho - ktorého konania vykazujúceho znaky zásahu do osobnostných práv, a preto sa nedokazuje
dôkaznými prostriedkami), pre vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sama táto možnosť nie je postačujúca, lebo Občiansky zákonník priznanie uvedenej náhrady podmieňuje tým,
že kvalifikovaná ujma na osobnostných právach skutočne nastala a je so zásahom spojená nie iba ako možný (do úvahy prichádzajúci) následok, ale ako reálny a výsledkami dokazovania preukázaný dôsledok negatívneho pôsobenia zásahu na osobnosť fyzickej osoby." Žalobca rovnako nepreukázal skutočnosť, že medzi postupom žalovanej a údajnou škodou žalobcu existuje príčinná súvislosť, teda akým spôsobom bolo zasiahnuté do jeho práv a že to je priamym následkom konania žalovanej. Ako už uviedli žalobca navštívil CPO v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda dňa 18.11.2019 a liečený v ambulancii F.. B. je od 13.1.2022. Žalobca nemal žiadne zdravotné komplikácie vyše dvoch rokoch po operácii a až následne sa u neho prejavila Somatoformná porucha GIT obťiaže + pretrvávajúce alergické stavy F 45.31, Depresívna porucha iného druhu F 32.8. Má za to, že neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi postupom žalovanej a údajnou škodou žalobcu. Žalobca mal psychické problémy už v roku 2017. Má za to, že lekárska správa - nález od F.. T. B. bola iba účelne využitá ako príloha žaloby (podotýka že žaloba je zo dňa 7.11.2023 a lekárska spáva zo dňa 4.11.2023), v ktorej sa ani neuvádza, že zdravotný stav sa zhoršil, iba že má narušený vzťah a aj dôveru k lekárom a aj k zdravotníkom. Má za to, že žaloba je účelová a nepodložená žiadnymi relevantnými dôkazmi ani tvrdeniami. Je vykonštruovaná s cieľom obohatiť sa na úkor žalovanej. Navyše žalobca zaslal žalovanej list zo dňa 21.3.2023, v ktorom uvádza, že plánuje svadbu, na ktorú potrebuje peniaze. Pán žalobca si zvolil nesprávny zdroj financovania jeho svadby, a to cestou podanej účelovej žaloby na najväčšieho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na Slovensku. V tomto prípade bolo vedené aj konanie pred Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej aj ako „ÚDZS") na pobočke úradu B.. V Protokole č. XXXX/XXXX o vykonanom dohľade na diaľku zo dňa 5.11.2020 (ďalej aj ako „Protokol 1") sa uvádza: „Skupina vykonávajúca dohľad nezistila u dohliadaného subjektu v rámci predmetu dohľadu nedostatky". V tej istej veci bolo vedené konanie pred ÚDZS na pobočke úradu A.. V Protokole č. XXX/XXXX o vykonanom dohľade na diaľku zo dňa 1.7.2021 (ďalej aj ako „Protokol 2") sa uvádza: „Pri vyšetrení pacienta dňa 18.11.2019 (18:10 hod. čas tlače písomného záznamu( v ambulancii centrálneho príjmu UNB NCaM neboli dodržané štandardné diagnostické postupy, nebola zdokumentovaná aktuálna anamnéza, pacient nebol objektívne vyšetrený, natívna snímka brucha bola indikovaná bez predchádzajúceho objektívneho vyšetrenia". Žalobca podáva žalobu v súvislosti s nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou na pracovisku UNB, t.j. CPO Petržalka. Žalobca si zrejme neuvedomuje skutočnosť, že pracovisko CPO Petržalka je rovnako ako pracovisko CPO Ružinov súčasťou UNB. Vyhradzuje sa voči tvrdeniu, že zobrazovacie vyšetrenie na CPO Petržalka bolo vykonané bez indikácie. Ošetrujúci lekár na CPO Petržalka vychádzal z výsledkov vyšetrenia toho istého poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, t.j, UNB, ibaže iného pracoviska. Mal dostupné anamnestické informácie, ktoré boli pacientovi odobraté ráno v ten istý deň na CPO Ružinov. Lekár CPC poslal žalobcu na natívnu snímku brucha ale, žiaľ, žalobca sa na vyšetrenie nedostavil, keďže svojvoľne opustil CPO. Potvrdil to aj samotný lekár F.. P. F. na pojednávaní dňa 15.12.2023, kde uviedol: „Navrhol som postup a riešenie, a to natívny snímok brucha v stoji, ktorý môže odhaliť problémy v brušnej dutine, potom nasleduje klasická snímka brucha, vyšetrenia brucha a odbery, k čomu sme sa však nedostali, nakoľko bola ťažká spolupráca s pacientom, vyhrážky s F., nahrávanie si už od začiatku. Ďalšie
úkony sa nerealizovali, nakoľko pacient opustil urgentný príjem. Chceli sme pacienta posiať na natívny snímok, k tomu sme sa nedostali. Pri vyšetrení postupujeme tak, že zisťujeme 5P, telesné a fyzikálne vyšetrenie, keďže vyvolanie snímku nejaký čas trvá, aj podľa množstva pacientov, postupovali sme tak, že sme chceli pacienta posiať na natívny snímok, k čomu ale nedošlo." Žalobca žiada súd, aby s prihliadnutím na doteraz vykonané dokazovanie a vyššie uvedené skutočnosti žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu niesť trovy konania. 14. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. 15. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobou, písomnými vyjadreniami strán a prednesmi strán a ich zástupcov na pojednávaní, výsluchom žalobcu a svedka, listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu. Súd vykonal dokazovanie aj nahrávkou - zvukovým záznamom predloženým žalobcom dňa 0.03.2023. Žalovaná namietala jeho zákonnosť, keďže na jeho vyhotovenie nebol daný súhlas dotknutej osoby ( § 12 OZ). Súd vyhodnotil túto námietku za nedôvodnú. Súd s poukazom na § 187 CSP uvádza, že nezákonne získaný dôkaz je v zásade v civilnom konaní neprípustný. Súd teda pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1 CSP, ktorý hovorí o tom, že každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu
pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Hovory fyzických osôb, ku ktorým odchádza pri výkone povolania, pri obchodnej, či inej verejnej činnosti, spravidla nemajú charakter prejavov osobnej povahy a zvukový záznam takéhoto hovoru použitý ako dôkaz nie je v občianskom súdnom konaní neprípustný. Navyše súd poukazuje na skutočnosť, že obsah tohto zvukového záznamu bol a je podľa vyjadrení strán sporu aj svedka známy už pred samotným podaním žaloby a strany sporu sa k jeho obsahu vyjadrovali. Preto súd tento dôkaz navrhnutý a predložený žalobcom v spore o ochranu osobnosti vykonal. 16. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 17. Podľa § 13 ods. 1,2 a 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. 18. Podľa § 4 ods. 3 zákona č.546/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta. 19. S poukazom na vykonané dokazovanie a uvedené zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 20. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal nemajetkovej ujmy v peniazoch voči žalovanej zdravotníckemu zariadeniu, zriadenej Ministerstvom zdravotníctva SR ako štátna príspevková organizácia s právnou subjektivitou. Podľa ustálenej judikatúry (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 228/2012 z 26. septembra 2013) pri určení osoby zodpovednej za nemajetkovú ujmu je daná analogická aplikácia ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Znamená to, že prípadný zásah spôsobený zamestnancom, ktorý bol použitý právnickou osobou na realizáciu jej činností, sa považuje za zásah spôsobený priamo právnickou osobou. V prípade, ak je pacientovi poskytovaná zdravotná starostlivosť v zdravotníckom zariadení, akým je žalovaná (nemocnica), občiansko - právnu zodpovednosť vyplývajúcu zo vzťahu lekár - pacient nesie zdravotnícke zariadenie. Vzhľadom na uvedené bola žalovaná pasívne legitimovaným subjektom, nakoľko zdravotná starostlivosť bola poskytnutá pracovníkmi žalovanej. 21. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané a medzi stranami nebolo ani sporné, že žalobcovi bola na pracoviskách žalovanej dňa 18.11.2017 viackrát v priebehu dňa poskytovaná zdravotná starostlivosť. Žalobca uviedol, že dňa 18.11.2017 o 18,10 hod. sa dostavil na pracovisko žalovanej na Centrálny príjem (CPO) do Nemocnice sv. C. T. F. V. B. - X.. Žalobca namietal, že na tomto pracovisku žalovanej ho lekár odmietol ošetriť a že zo šetrenia Úradu pre dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti vyplýva, že zdravotná starostlivosť mu bola na tomto pracovisku žalovanej poskytnutá nesprávne, čím došlo k zásahu do jeho osobnostných práv, nakoľko sa mu zhoršil psychický stav, má panické ataky. Žalovaná nárok žalobcu odmietla, namietala, že zdravotnú starostlivosť poskytla žalobcovi správne, žalobca sám odišiel z pracoviska žalovanej, a navyše následne bol ošetrený t.j. operovaný na inom pracovisku žalovanej. Jeho psychické problémy nesúvisia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti žalovanou, ale s jeho už predtým existujúcim psychickým ochorením. Tvrdila, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre priznanie nároku na zaplatenie požadovanej nemajetkovej ujmy. 22. Súd uvádza, že ako vyplýva z vykonaného dokazovania a to z predloženého Oznámenia o výsledku prešetrenia podnetu zo dňa 22.09.2021, konkrétne ÚDZS v ňom uviedol, že prešetrením podnetu úrad zistil, že dňa 18.11.2017 navštívil žalobca o cca 18,10 hod. pracovisko Centrálneho príjmu žalovanej, kde bol zdokumentovaný nález: „Subj.: Pacient dnes komplet vyšetrený na urg. príjem v J., odbery, RTG brucha, USG brucha, všetko bez evid patológie, lab v norme, USG bez zrejmej patológie, po vyšetrení šiel ešte k obvodnej lekárke, ktorá mu dala výmenný lístok na vyšetrenie brucha, nevie či nečítala komplet vyšetrenie z Ružinova, ale odoslala ho opäť na vyšetrenie. Pacienta odosielame na NSB brucha, začíname vyšetrenie, pacient vtedy vytiahol mobilný telefón, povedal, že si celý komplet náš rozhovor nahral na mobil a že uvidíme
dôsledky, opustil urgent. Podľa tejto informácie Vás odoslal na rtg vyšetrenie brucha „bez indikácie“ a nie na základe osobného vyšetrenia. V ďalšom diagnostickom a terapeutickom procese ste na základe vlastného rozhodnutia pokračovali v inom zdravotníckom zariadení. Výkonom dohľadu po preštudovaní dostupnej zdravotnej dokumentácie, písomného vyjadrenia, ako aj na účely dohľadu prizvaného konzultanta úradu z odboru chirurgia, úrad, pobočka A. zistil, že zdravotná starostlivosť Vám nebola v UNB NCaM v dohliadanom období poskytnutá správne. ÚDZS ako zistené nedostatky pri výkone dohľadu uviedol, že pri vyšetrení dňa 18.11.2019 (18:10 hod. čas tlače písomného záznamu) v ambulancii centrálneho príjmu UNB NCaM neboli dodržané štandardné diagnostické postupy, nebola zdokumentovaná aktuálna anamnéza, neboli ste objektívne vyšetrený, natívna snímka brucha bola indikovaná bez predchádzajúceho objektívneho vyšetrenia. 23. Žalobca si v spore voči žalovanej uplatňoval nárok na nemajetkovú ujmu titulom zásahu do svojich osobnostných práv, konkrétne uvádzal, že mu bola nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť, čo vyplýva zo šetrenia ÚDZS, že ho lekár žalovanej odmietol ošetriť, preto odišiel. Negatívny zážitok žalobcu s vyšetrujúcim lekárom žalovaného mal dopad aj na psychiku žalobcu, ktorý bol po tomto negatívnom zážitku opätovne nútený vyhľadať odbornú psychiatrickú pomoc a táto skutočnosť aj súvislosti aj s jeho psychickými potiažami spôsobili zhoršenie jeho zdravotného stavu a obavy z lekárskeho z vyšetrenia, čo potvrdzuje aj lekárska správa. 24. Súd predovšetkým uvádza, že občianskoprávna úprava ochrany osobnosti je na rozdiel od administratívnej a trestnoprávnej založená na objektívnom zodpovednostnom princípe, na vznik zodpovednosti podľa noriem občianskeho práva, nie je potrebný subjektívny predpoklad spočívajúci v zavinení. Na uplatnenie práva na ochranu osobnosti je aktívne legitimovaná osoba, voči ktorej takýto neoprávnený zásah smeroval. Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je konštatovanie príslušného súdu, že došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu, konkrétne v prejednávanej veci do práva na život a zdravie. Ďalej je nutné, aby súd prihliadol nielen na závažnosť takejto ujmy, ale aj na všetky okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Závažnosť ujmy sa posudzuje najmä z hľadiska „odčiniteľnosti" takéhoto zásahu. Súdna prax konštatuje, že náhrada imateriálnej ujmy v peniazoch slúži len na zmiernenie následkov vzniknutej ujmy, pričom pri stanovení jej výšky je smerodajných niekoľko faktorov, a to či bol žalovaný pôvodcom takéhoto zásahu, či k zásahu do práv došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti, aký subjekt zásah vykonal, ako aj to, ako bol žalobca prípadne uspokojený v trestnom konaní. Tento inštitút si teda kladie za cieľ prípadnú ujmu zmierniť, a to najmä v prípadoch, kedy navrátenie do pôvodného stavu neprichádza do úvahy. 25. V prejednávanej veci bolo podľa názoru súdu podstatné posúdenie, či došlo k neoprávnenému zásahu žalovanej do osobnostných práv žalobcu, a teda do jeho práva na život a zdravie, nakoľko žalovaná tieto tvrdenia popierala a tvrdila,
že jej konaním nedošlo k žiadnemu zásahu do osobnostných práv žalobcu, zdravotnú starostlivosť poskytla žalobcovi správne a už vôbec neboli žalobcom preukázané podmienky pre priznanie nemajetkovej ujmy. Ako už súd uviedol, pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti nemusí byť vyžadované vyvolanie konkrétnych následkov zásahu, ale postačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo aspoň ohroziť chránené osobnostné práva t.j. v prejednávanej veci život a zdravie žalobcu. 26. V prejednávanej veci to znamená, že žalobca mal zákonný nárok na poskytnutie správnej zdravotnej starostlivosti, ktorý by zodpovedal požiadavke na postup zdravotníckeho zariadenia lege artis. Ústava Slovenskej republiky v čl. 40 garantuje každej fyzickej osoby právo na ochranu zdravia, a preto zásah do ústavou chránenej hodnoty sa prirodzene musí spájať s náležitou ústavne garantovanou ochranou tejto hodnoty. Neoprávnený zásah do práva na ochranu života a zdravia, prípadným nekonaním poskytovateľa zdravotnej starostlivosti lege artis, predstavuje zlyhanie, ktoré je v rozpore s poslaním subjektu, ktorého podstatou činnosti je vyliečenie z choroby, záchrana života a zabránenie vzniku zdravotných komplikácií (§ 3 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Medicínsky následok konania non lege artis je resp. môže byť rozhodujúci pre nepriaznivý vývoj poruchy zdravia pacienta, kde by nemohla byť vylúčená zodpovednosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Preto je podstatné zistenie skutočnosti, či následkom prípadného nesprávneho medicínskeho postupu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti došlo, alebo mohlo potencionálne dôjsť k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu. 27. Z dokazovania v spore vyplynulo, že ÚDZS vyhodnotil, že poskytnutie zdravotnej starostlivosti dňa 18.05.2017 o 18,10 hod. na pracovisku žalovanej bolo nesprávne, konkrétne zistil nedostatky a to, že pri vyšetrení žalobcu v ambulancii centrálneho príjmu UNB NCaM neboli dodržané štandardné diagnostické postupy, nebola zdokumentovaná aktuálna anamnéza, nebol objektívne vyšetrený, natívna snímka brucha bola indikovaná bez predchádzajúceho objektívneho vyšetrenia. Ďalej úrad uviedol, že žalobca
v ďalšom diagnostickom a terapeutickom procese ste na základe vlastného rozhodnutia pokračoval v inom zdravotníckom zariadení. 28. V súvislosti s výsledkom prešetrenia podnetu žalobcu ÚDZS súd považuje za potrebné zdôrazniť, že samotné konštatovanie ÚDZS o pochybení pri poskytovaní zdravotnej starostlivostí nemá bez ďalšieho za následok vznik nároku na náhradu škody/nemajetkovej ujmy. V sporovom konaní je potrebné preukázať neoprávnenosť zásahu a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti (konkrétnym pochybením poskytovateľa zdravotnej starostlivosti) a následkom (poškodením zdravia pacienta,). Inými slovami teda samotná skutočnosť, že ÚDZS konštatuje nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ktoré v prejednávanej veci spočívalo v tom, že neboli dodržané štandardné diagnostické postupy, nebola zdokumentovaná aktuálna anamnéza, žalobca nebol objektívne vyšetrený, natívna snímka brucha bola indikovaná bez predchádzajúceho objektívneho vyšetrenia, neznamená to samo osebe neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu ( jeho života a zdravia) a nepreukazuje to ani nárok na nemajetkovú ujmu. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania a nespochybnených skutkových tvrdení, žalobca v ďalšom diagnostickom a terapeutickom procese na základe vlastného rozhodnutia pokračoval v inom zdravotníckom zariadení žalovanej a teda nedošlo ani
k žiadnemu vyšetreniu a vykonaniu natívnej snímky brucha žalobcu. Preto nedošlo ani k žiadnemu medicínskemu pochybeniu s potencionálnym alebo reálnym následkom na život a zdravie žalobcu. Aj zo zvukového záznamu vyplýva, že žalobca po krátkom rozhovore s lekárom ohľadne svojich ťažkostí t.j. o svojej anamnéze, zobral prinesené dokumenty, oznámil, že si to nahrával, a odišiel z ambulancie. 29. Súd k otázke dôkazného bremena, uvádza, že pokiaľ ide o nároky v oblasti ochrany osobnosti je povinnosťou preukázať existenciu zásahu, t. j., že k určitému konaniu, ktoré je zásahom do osobnosti došlo, ťaží žalobcu. Pokiaľ ide o posúdenie otázky, či zásah do osobnosti bol oprávnený alebo nie, ťaží dôkazné bremeno v tejto časti žalovaného. Pokiaľ ide o dokazovanie predpokladov pre priznanie primeraného zadosťučinenia, dôkazné bremeno v tejto časti ťaží opäť žalobcu, ktorý pre úspech v spore a pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch musí preukázať, že jeho dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti bola znížená v značnej miere a v príčinnej súvislosti s tvrdeným zásahom, takže iba morálne zadosťučinenie nepostačuje, a pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je opäť žalobca povinný preukázať intenzitu zásahu do jeho osobnosti, najmä z hľadiska závažnosti vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. 30. Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobcom neboli preukázané základné podmienky zásahu žalovanej do osobnostných práv žalobcu, keďže nebol preukázaný ani neoprávnený zásah žalovanej do osobnostných práv žalobcu( života a zdravia), v príčinnej súvislosti s ktorým by mu vznikol nárok na priznanie nemajetkovej ujmy. Samotná skutočnosť, že pacient nebol vyšetrený a po krátkom rozhovore odišiel z ambulancie žalobcu neznamená, že došlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv resp. že tento postup bol spôsobilý do jeho osobnostných práv neoprávnene zasiahnuť. Nebolo preukázané, že došlo k odmietnutiu poskytnutia zdravotnej starostlivosti pracovníkmi žalovanej, pričom je zrejmé, že na základe rozhodnutia samotného žalobcu odísť z ambulancie žalovanej po krátkom rozhovore s lekárom v ambulancii ,nedošlo ani k jeho riadnemu vyšetreniu a k vykonaniu snímky brucha, ktorú navrhol ošetrujúci lekár, a ktorá skutočnosť vyplýva aj zo zvukového záznamu predloženého samotným žalobcom. 31. Taktiež pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že v dôsledku zásahu do jeho osobnostných práv v príčinnej súvislosti s tým došlo k zhoršeniu jeho psychického zdravia súdu uvádza, že z vykonaného dokazovania táto skutočnosť nie je preukázaná. Žalobca na podporu svojich tvrdení o zhoršení svojho psychického stavu v dôsledku neoprávneného zásahu žalovanej predložil lekársku správu - nález zo dňa 04.11.2022, kde jeho ošetrujúca lekárka uvádza, že žalobca je liečený v jej ambulancii pre tam uvedené diagnózy a uvádza, čo žalobca zažil a že odvtedy je narušený jeho vzťah a dôvera lekárom. Z uvedeného ale nevyplýva dôvodnosť prijatia záveru, že psychické problémy žalobcu, ktorými navyše trpel aj pred 18.05.2017, jeho panické ataky a uvádzané zhoršenie psychického zdravia sú dôsledkom a v príčinnej súvislosti s jeho návštevou na pracovisku žalovanej, z ktorého sám odišiel. Zo zvukového záznamu predloženého samotným žalobcom, ani z výpovede ošetrujúceho lekára nevyplývajú žiadne objektívne relevantné skutočnosti preukazujúce takýto záver. Ošetrujúci lekár nebol nijako agresívny, vulgárny a pod., viedol rozhovor so žalobcom o jeho ťažkostiach, hovoril o raňajších vyšetreniach, žalobca o príznakoch t.j. o jeho anamnéze a to pomerne veľmi krátky čas do odchodu žalobcu z ambulancie. 32. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že nie je daná zodpovednosť žalovaného za zásah do osobnostných práv žalobcu v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka, nakoľko neboli splnené
zákonné predpoklady t.j. existencia neoprávneného zásahu, príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vznikom nemajetkovej ujmy. Preto súd žalobu žalobcu zamietol. 33. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 34. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku podľa zásady úspechu v spore tak, že v konaní plne úspešnej žalovanej priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% . 36. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 37. Podľa § 18n ods. 1 písm. d) a ods.2 písm. d) zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v znení platnom a účinnom ku dňu 01.06.2023, od 1. júna 2023 sa Okresný súd Bratislava IV označuje ako Mestský súd Bratislava IV. Od 1. júna 2023 prechádza výkon súdnictva v ostatných veciach z Okresného súdu Bratislava I, Okresného súdu Bratislava II, Okresného súdu Bratislava III a Okresného súdu Bratislava V na Mestský súd Bratislava IV. S poukazom na uvedené preto o žalobách v občianskoprávnych veciach, ktoré boli podané na zaniknutý Okresný súd Bratislava II do 31.05.2023, je príslušný konať a rozhodovať Mestský súd Bratislava IV.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.