Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_20CoP-149-2020.pdf
PDF · 102.35 KB
Case nature
Subarea
20CoP/149/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého T. A., Z. L. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, pracovisko Senec, dieťa rodičov: matka - X. A., Z. L. XX.X.XXXX, K. B.: L. XXXX/XXA, C. U., štátna občianka SR a otec - F. Q., Z. L.T. XX.X.XXXX, K. B.: L. XX, B., štátny občan SR, zastúpený Mgr. Alicou Mendlovou, advokátkou, so sídlom: Riečna 2, Bratislava, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č. k. 37P/65/2020 - 19 zo dňa 11.5.2020, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č. k. 37P/65/2020 - 19 zo dňa 11.5.2020 m e n í tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava III, uznesením č. k. 37P/65/2020 - 19 zo dňa 11.5.2020 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým nahradil súhlas otca na zápis maloletého T. A., Z. L. XX.X.XXXX do prvého ročníka Základnej školy Javorová Alej 1, v Chorvátskom Grobe.
2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že matka sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd nahradil za otca súhlas so zápisom ich spoločného syna T. A., Z. L. XX.X.XXXX do základnej školy v Chorvátskom Grobe. Matka argumentovala, že sa s otcom na zápise syna do konkrétnej školy nevedia dohodnúť, pričom maloletý je rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č. k. 39P 85 / 2018 - 151 zo dňa 4.10.2018 zverený do jej osobnej starostlivosti, otec bol zaviazaný platením výživného a tvorbou úspor a otcovi bol s maloletým upravený styk. Tento rozsudok otec napadol odvolaním, o ktorom odvolací súd ešte nerozhodol. Situácia medzi rodičmi maloletého je zložitá, otec jej dlhodobo robí prieky, so žiadnym matkiným rozhodnutím nesúhlasí, matku aj fyzicky napadol. Na matku podáva otec oznámenia, že sa o syna nestará a posiela jej na kontrolu sociálne pracovníčky. Maloletého je potrebné zapísať do prvého ročníka Základnej školy Javorová Alej 1, Chorvátsky Grob, ktorá je v mieste aktuálneho bydliska maloletého, pri ktorom úkone sa ale vyžaduje súhlas oboch rodičov, ktorý otec odmieta. Matka s maloletým žije v Chorvátskom Grobe už rok a matka tu vykonáva svoju pracovnú činnosť. Otec trvá na zápise maloletého do školy v obvode Bratislava III, kde ale ani jeden z rodičov maloletého nežije.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods.1, § 331 ods. 1zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP) a podľa § 360 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj CMP) a konštatoval, že návrh matky je dôvodný. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že rodičia maloletého sa na výbere základnej školy a zápise maloletého do základnej školy nevedia dohodnúť. Poukázal na to, že na Okresnom
súde Bratislava III prebieha pod sp. zn. 39P/85/2018 konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému, v ktorom súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom v merite veci tak, že maloletého T. zveril do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia maloletého zastupujú a spravujú jeho majetok, otec bol zaviazaný platením výživného a tvorbou úspor pre maloletého a bol upravený styk otca s maloletým. Voči rozsudku otec podal odvolanie a spis sa aktuálne nachádza v odvolacom konaní, pričom vo veci nebolo ešte právoplatne rozhodnuté. Z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyplynulo, že spolu s maloletým bývajú v Chorvátskom Grobe približne jeden rok, kde matka vykonáva aj pracovnú činnosť. Matka otca mailovou komunikáciou informovala o potrebe zapísať maloletého do základnej školy v Chorvátskom Grobe. Otec trvá na zápise maloletého do základnej školy v Bratislave na Sibírskej 39. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senec zo dňa 7.5.2020 mal súd prvej inštancie zistené, že matka a maloletý majú v Chorvátskom Grobe vytvorené podmienky na bývanie v novopostavenom rodinnom dome, kde má maloletý k dispozícii samostatnú, zariadenú izbu. Matka aj maloletý majú trvalý pobyt evidovaný v Chorvátskom Grobe. Súd prvej inštancie konštatoval naliehavosť potreby úpravy pomerov maloletého, keď dieťa vo veku 6 rokov musí byť zapísané do prvého ročníka základnej školy, k čomu sa vyžaduje súhlas oboch rodičov, pričom matka mailovou komunikáciou rodičov preukázala, že otca riadne o zápise syna do prvého ročníka základnej školy v Chorvátskom Grobe informovala, pričom odpoveďou otca bolo informovanie o nezákonnej zmene bydliska maloletého matkou dieťaťa a nesúhlas so zápisom do matkou navrhovanej školy podľa aktuálneho bydliska maloletého a požiadavka otca na zápis maloletého do základnej školy na Sibírskej 39, v Bratislave, kde ale podľa matky ani jeden z rodičov nebýva. Maloletý Adam je vo veku, kedy je potrebné zapísať ho do školy a vzhľadom k tomu, že aktuálne býva v rodinnom dome v Chorvátskom Grobe, kde sa plne adaptoval a školu má v mieste trvalého bydliska, je v záujme maloletého, aby bol zapísaný do školy podľa miesta svojho bydliska. Keďže matka preukázala informovanie otca a otcov nesúhlas, je daná dôvodná obava, že dieťa nebude zapísané do prvého ročníka základnej školy, pričom ide o školopovinné dieťa, z dôvodu ktorého sú podľa záveru súdu prvej inštancie splnené podmienky na nariadenie matkou požadovaného neodkladného opatrenia.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie. Poukázal na to, že dňa 19.3.2020 podal na rovnaký súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal o nahradenie súhlasu matky so zápisom maloletého do základnej školy. O jeho návrhu súd prvej inštancie rozhodol dňa 11.5.2020, tak že návrh zamietol, pričom sa tak stalo po 30 dňovej zákonnej lehote. Matka podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia v identickej veci dňa 24.3.2020, pričom aj o jej návrhu súd prvej inštancie rozhodol dňa 11.5.2020, teda tiež po uplynutí 30 dňovej lehoty. Otec označil takýto postup za nezákonný, pretože povinnosťou súdu prvej inštancie bolo rozhodnúť o skoršom návrhu (ktorým bol návrh otca) a konanie o návrhu matky z dôvodu prekážky litispendencie zastaviť. Podľa otca je z odôvodnenia napadnutého uznesenia zrejmé, že súd prvej inštancie mal za to, že sa jedná o ten istý predmet sporu, keďže sa v napadnutom uznesení odvolával na uznesenie č. k. 38P 64/2020 zo dňa 11.5.2020, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Otec namieta, že odôvodnenie napadnutého uznesenia je zmätočné, nakoľko súd prvej inštancie za dôvod vyhovenia návrhu matky pokladal dôvodnosť jej návrhu, pričom mal poukazovať na uznesenie, ktorým nevyhovel otcovi, keď rozhodnutie v tomto konaní nemalo pre prekážku litispendecie vôbec existovať a súd prvej inštancie tak založil protiprávny stav. Podľa otca je napadnuté uznesenie zmätočné aj preto, že v zmysle právnej úpravy CSP a CMP je možné neodkladným opatrením uložiť povinnej osobe povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať a podobne, ale nie nahradiť súhlas otca, možné bolo len uložiť otcovi povinnosť dať súhlas na zápis. Otec ako pozoruhodný hodnotí postup súdu prvej inštancie, keď v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia matky prešetroval pomery matky, ale pomery otca neskúmal a neprešetroval. Napriek tomu, že matka vo svojom podaní nedoložila žiadne iné relevantné dôkazy ako otec, jej návrhu súd prvej inštancie vyhovel a považoval ho za dôvodný. Naopak otcov návrh súd prvej inštancie považoval za nedôvodný, s údajným nedostatkom dôkazov, bez prešetrenia pomerov, pričom súd prvej inštancie zo spisu jasne vedel, kde maloletý navštevoval materskú školu, že sa jedná o zariadenie, ktoré je spojené aj so základnou školou, kde by maloletý navštevoval prvý ročník so spolužiakmi z materskej školy a bol by vo svojom známom a obľúbenom prostredí. Podľa otca súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vôbec neprihliadol na potreby maloletého dieťaťa, ktoré sú absolútnou prioritou a odignoroval skutočnosť, že matka svojvoľne, ignorujúc práva a nesúhlas otca, zmenila maloletému trvalý pobyt. Doposiaľ bola stanovená súdom úprava rodičovských práv k maloletému T. rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č. k. 39P 85/2018 - 151, tak že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný na platenie výživného a bol upravený styk otca s maloletým. Proti tomuto rozsudku podal otec odvolanie, o ktorom doposiaľ nie je právoplatne
rozhodnuté. Otec tvrdí, že matka mu oznámila, že mieni maloletého prihlásiť do základnej školy v Chorvátskom Grobe, nakoľko bude od septembra navštevovať 1. ročník základnej školy, avšak bez jeho vedomia vyplnila prihlášku aj s osobnými údajmi otca, a teda s údajmi otca narábala bez jeho súhlasu. S takýmto postupom otec nesúhlasil, čo matke oznámil a trval na tom, aby maloletý navštevoval Základná školu s Materskou školou Sibírska 39, Bratislava, kde má spolužiakov a stabilné sociálne prostredie. Podľa otca je logické, že v záujme maloletého je, aby začal základnú školskú dochádzku v kolektíve, na ktorý je zvyknutý, má v ňom kamarátov a maloletý sa na začiatok školskej dochádzky v kolektíve kamarátov teší. Matka odmietla zapísať maloletého do základnej školy na Sibírskej 39, Bratislava. Zákonný zástupca má možnosť vybrať pre svoje dieťa aj inú základnú školu, avšak riaditeľ danej školy nie je povinný dieťa prijať. Ak napríklad dieťa nemá trvalé bydlisko, tak plní povinnú školskú dochádzku v spádovej škole, ktorú určí orgán miestnej štátnej správy v školstve. Styk s maloletým T. prebieha v striedavej starostlivosti, pričom T. sa podľa otca domáha prevažne jeho starostlivosti a zakaždým, keď končí styk, odmieta ísť k matke. Matka ignoruje záujem dieťaťa a sleduje vlastné priority. Otec tvrdí, že zákon porušujúce správanie matky (presťahovanie sa s dieťaťom do iného okresu bez súhlasu otca, zmena trvalého bydliska dieťaťa bez súhlasu otca, zápis do školy bez súhlasu otca) súd toleruje a dokonca ním odôvodňuje vyhovenie návrhu matky na vydanie neodkladného opatrenia. Podľa otca sa týmto prístupom súdu prvej inštancie poškodzujú jeho práva a je neprípustné, aby súd pri výkone svojej činnosti ignoroval základné právne inštitúty a vytváral pri svojom rozhodovaní nezákonný stav. Taktiež je podľa otca neprípustné, aby súd prvej inštancie ignoroval lehoty na rozhodnutie a poradie prijatých návrhov. Podľa otca postup súdu deklaruje zaujatosť súdu voči nemu, čo sa má prejavovať aj v ostatných súvisiacich konaniach. Na základe uvedeného otec odvolaciemu súdu navrhol, aby konanie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil.
5. Matka a kolízny opatrovník vyjadrenie k odvolaniu otca nepodali.
6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/>), po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/>), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>), a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s ohľadom na charakter konania a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.
7. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné vychádzať z podstaty tohto procesného inštitútu vyjadrenej v ustanovení § 325 ods. 1 CSP, podľa ktorej je neodkladné opatrenie prípustné a opodstatnené vtedy, ak si právne vzťahy vyžadujú operatívnu úpravu, ktorá je potrebná pre nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Jeho účelom je zamedziť iba najzávažnejším nepriaznivým následkom, a preto nedáva detailné riešenie vzniknutého problému. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti má prioritu záujem maloletého dieťaťa. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie ako náhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení sa spravidla vychádza zo skutočností, ktoré osvedčí navrhovateľ neodkladného opatrenia. Nevyžaduje sa taká miera dôkaznej istoty, ako pri vydaní rozhodnutia vo veci samej, je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. V ustanovení § 325 odsek 2 Civilného sporového poriadku pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Predmetné ustanovenie ponecháva súdu zásadne možnosť použiť taký obsah neodkladného opatrenia, ktorý pokladá za vhodný pre daný prípad. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia sporného právneho vzťahu.
8. V posudzovanej veci bolo zistené, že rozsudkom č. k. 39P/85/2018 - 151 zo dňa 4.10.2018 Okresný súd Bratislava III zveril dieťa účastníkov, maloletého T. narodeného dňa XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, s právom oboch rodičov zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok . Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 600,- eur mesačne, ako aj prispievať na tvorbu úspor, rozhodol o zročnom výživnom a úprave styku otca s maloletým. Otec s rozhodnutím
nesúhlasil, napadol ho odvolaním , ktorým žiadal zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Za takejto právnej a procesnej situácie sa matka návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 24.3.2020 domáhala nahradenia súhlasu otca k prihláseniu maloletého na plnenie povinnej školskej dochádzky na Základnej škole Javorová Alej1, v Chorvátskom Grobe, ktorá sa nachádza v mieste aktuálneho bydliska matky a maloletého, keď otec so zápisom maloletého do tejto základnej školy nesúhlasí, naopak domáhal sa neodkladným opatrením zo dňa 19.3.2020 voči matke uloženia povinnosti zapísať maloletého do základnej školy v Bratislave, na Sibírskej 39, ktorá mala byť základnou školou nadväzujúcou na predškolské zariadenie, ktoré maloletý navštevoval do času presťahovania sa matky do Chorvátskeho Grobu.
9. Podľa § 153 CSP začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr. O rovnakú vec, ide vtedy, ak sa v neskoršom konaní prejednáva ten istý nárok, o ktorom bolo už začaté iné konanie a týka sa totožného predmetu konania a tých istých osôb. Rovnaký predmet konania je daný vtedy, ak rovnaký nárok vymedzený petitom návrhu vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení. Konania o návrhoch obidvoch účastníkov spojené s rozhodnutím o výbere základnej školy pre maloletého na nahradenie súhlasu druhého rodiča majú síce spoločný základ spočívajúci v nesúhlase druhého rodiča s výberom základnej školy pre maloletého, ale pokiaľ sa každý z nich domáha nahradenia súhlasu druhého rodiča k zápisu na rozdielnu základnú školu nemožno v preskúmavanej veci hovoriť o uplatnení rovnakého nároku, z ktorého dôvodu potom otec vo vzťahu k návrhu matky nesprávne argumentuje prekážkou litispendencie, ktorá by bola neodstraniteľným nedostatkom konania, s následkom jeho zastavenia a procesné práva otca preto nemohli byť z označeného dôvodu porušené. Rovnako otec nesprávne tvrdí, že súd prvej inštancie založil vecnú argumentáciu pre svoje rozhodnutie na zamietnutí jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď z obsahu napadnutého rozhodnutia takýto záver vôbec nevyplýva, súd prvej inštancie na rozhodnutie o návrhu otca poukázal len v rámci objasnenia aktuálneho skutkového stavu medzi účastníkmi daného konania.
10. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine majú rodičovské práva a povinnosti obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
11. Podľa § 35 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
12. Podľa ustanovenia § 20 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)zákonný zástupca dieťaťa je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole (ďalej len zápis).
13. Podľa ustanovenia § 20 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len „spádová škola“), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu. Žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku v inej ako spádovej škole, ak ho riaditeľ tejto školy prijme na základné vzdelávanie.
14. Odvolací súd má v danej veci za to, že pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli dané zákonné dôvody, keď tu absentuje potreba nutnosti bezodkladnej úpravy. Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní povinnú školskú dochádzku žiak plní v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt (ďalej aj spádová škola), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu. Zákonný zástupca dieťaťa je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole. Zákonom je určené, v ktorej škole si žiak plní základnú školskú dochádzku, ak zákonný zástupca nevyberie inú školu. Odvolací súd podotýka, že na túto inú, ako spádovú školu, nie je riaditeľ školy povinný dieťa prijať. Prioritne sa prijímajú žiaci podľa miesta trvalého bydliska. V danej veci nebol potrebný okamžitý zásah súdu, keď zákonný zástupca je povinný a to bez ohľadu na to, či s tým súhlasia obaja zákonný zástupcovia, dať zapísať dieťa na povinnú školskú dochádzku do spádovej školy, ktorá sa určuje podľa trvalého bydliska dieťaťa. Trvalé bydlisko má zapísané každý občan Slovenskej republiky, teda aj maloleté dieťa. V preskúmavanej veci matka odmietnutie zápisu zo strany spádovej školy bez súhlasu otca nepreukázala. Určenie školy,
ktorá najlepšie zodpovedá záujmom maloletého dieťaťa je predmetom dôkladného dokazovania, ktoré presahuje rámec osvedčenia pomerov potrebných pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto je potrebné takéto dokazovanie vykonať v konaní o návrhu vo veci samej, pokiaľ potrebu meritórnej úpravy odôvodní záujem maloletého. Tým, že v preskúmavanej veci nebola osvedčená potreba okamžitého zásah súdu, pretože nie je ohrozené plnenie povinnej školskej dochádzky maloletého, a to ani v prípade, že rodičia sa nevedia dohodnúť, na ktorú základnú školu má maloletý chodiť, keď túto otázku rieši priamo školský zákon, nebola potom v preskúmavanej veci splnená podmienka, že by maloletému bez rýchlej úpravy hrozila nejaká ujma. Dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia v prípade nezhody výberu školy by bolo napríklad, ak by maloletý mal nejaké špeciálne potreby, vzhľadom na zdravotný stav a jeden z rodičov by tieto špeciálne potreby bezdôvodne nerešpektoval, a trval na zápise do školy, ktorá by nebola schopná tieto potreby zabezpečiť, čo však nie je daný prípad. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa § 388 CSP zmenil a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Na záver odvolací poukazuje na to, že námietky otca vo vzťahu k nedodržaniu lehoty na rozhodnutie súdu prvej inštancie o predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemajú vplyv na vecnú stránku preskúmavaného rozhodnutia.
15. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).