Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19CoP-34-2020.pdf
PDF · 109.4 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/34/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. vo veci starostlivosti súdu o maloletú V. H. V., narodenú dňa XX.XX.XXXX, bytom u matky, maloletého E. V., narodeného dňa XX.XX.XXXX, bytom u matky, maloletú E. T. V., narodenú dňa XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y. - N., deti rodičov: R. V., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, V. a Y. V., narodeného dňa XX.XX.XXXX, bytom E. XX/XX, Y., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. februára 2020, č. k. 9P/40/2019-110, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak, že otec je povinný platiť výživné pre maloletú V. H. vo výške 120,- eur mesačne, pre maloletého E. vo výške 90,- eur mesačne, pre maloletú E. T. vo výške 90,- eur mesačne s účinnosťou od 03.09.2019 k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, vo zvyšnej časti sa výroku I. nedotýka.
Vo výroku II. o nedoplatku otca na zročnom výživnom rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zmenil rozsudok tamojšieho súdu č. k. 8P/19/2017-57 zo dňa 02.11.2017 právoplatný 13.11.2017 tak, že uložil otcovi povinnosť prispievať na výživné počnúc dňom 03.09.2019 na maloletú V. H. sumou 150,- eur mesačne, na maloletého E. sumou 120,- eur mesačne, na maloletú E. T. sumou 120,- eur mesačne do rúk matky, najneskôr do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje (výrok I.), zročné výživné ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 840,- eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10,- eur spolu s bežným výživným na každé dieťa, teda celkovo suma po 30,- eur mesačne až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia výživného za jeden mesiac (výrok II.).
2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že naposledy bola vyživovacia povinnosť upravovaná v konaní tamojšieho súdu sp. zn. 8P/19/2017, v ktorom bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matke a otec sa v rodičovskej dohode zaviazal prispievať na výživu mal. E. T. a mal. E. sumou 80,- eur mesačne a mal. V. H. sumou 90,- eur mesačne. V tom čase otec maloletých pracoval v spoločnosti K. T., od 01.05.2017, kde dosahoval mzdu 194,- až 242,- eur mesačne, predtým pracoval v spoločnosti Z., D. V. od 01.03.2015 na dobu neurčitú, kde dosahoval priemerný čistý príjem 552,- eur a súčasne pracoval na polovičný úväzok v K. V.. Mesačne splácali obaja rodičia na polovicu ich spoločný úver po 200,- eur mesačne. V. H. bola žiačkou 9.ročníka ZŠ v Y., E. navštevoval 2. ročník ZŠ, E. T. navštevovala materskú školu. Matka pracovala v
T. T. E. L., dosahovala čistú priemernú mzdu 572,79 eur. Otec si v tom čase hľadal podnájom, matka ostala s deťmi bývať v trojizbovom nájomnom byte.
3. V súčasnosti matka býva v tom istom byte, platí mesačne inkaso 320,- eur, deťom platí mesačne internet 29,- eur, poistky deťom i sebe v priemere po 20,- eur mesačne, naposledy mala priemernú mzdu v T. T. E. L. za rok 2018 596,52 eur, poberala nemocenské dávky za marec 2019 154,- eur, za apríl 2019 422,- eur, za máj 2019 225,- a 58,77 eur, za jún 2019 606,85 eur a za júl 2019 593,- eur, za august 2019 605,90 eur, prídavky na deti po 73,02 eur mesačne, s platením výdavkov jej pomáha priateľ.
4. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom uplynula doba 2,5 roka, podstatne sa zmenili najmä pomery u mal. V. H., ktorá začala navštevovať strednú školu, E. je v 4. ročníku ZŠ, E. T. je v 2. ročníku ZŠ. V súvislosti s tým sa podstatne u detí zvýšili náklady na stravu, obliekanie, hygienu a kultúrne vyžitie.
5. V súčasnosti matka býva v tom istom byte, platí mesačne inkaso 320,- eur, deťom platí mesačne internet 29,- eur, poistky deťom i sebe v priemere po 20,- eur mesačne, naposledy mala priemernú mzdu v T. T. E. L. za rok 2018 596,52 eur, poberala nemocenské dávky za marec 2019 154,- eur, za apríl 2019 422,- eur, za máj 2019 225,- a 58,77 eur, za jún 2019 606,85 eur a za júl 2019 593,- eur, za august 2019 605,90 eur, prídavky na deti po 73,02 eur mesačne, s platením výdavkov jej pomáha priateľ.
6. Pomery na strane otca sa zmenili predovšetkým v tom, že je nezamestnaný, podľa správ od zamestnávateľov, ktorých mal v roku 2018-2019 šesť, skončil vo firme F. & Z. T. P. 05.11.2018 pracovný pomer okamžitým skončením z dôvodu nenastúpenia na zmenu, čistý príjem za október 2018 mal 174,- eur, v spoločnosti A., A. B. A. T. s ním skončili tiež pracovný pomer v skúšobnej dobe 19.07.2019, za 19 dní dosiahol príjem 57,37 eur. V spoločnosti D. T. dosahoval príjem v januári 2019 415,79 eur, vo februári 2019 432,84 eur, v marci 204,- eur. Pracovný pomer s ním skončili, pretože už nemali možnosť ho ďalej zamestnávať. V spoločnosti L. D.. s ním skončili pracovný pomer okamžite 14.05.2018, prestal chodiť do práce. Dosahoval tu príjem za 1/18 316,44 eur, za 2/18 625,- eur, za 3/2018 871,- eur, za 4/18 802,84 eur, za 5/18 304,61 eur. V spoločnosti D. Z. T. T. dosahoval mzdu za 11/18 16,55 eur, za 12/2018 41,31 eur, za 1/19 98,43 eur, za 2/2019 89,49 eur, za marec 2019
- 4,5 eur na základe dohody o pracovnej činnosti. Podľa potvrdenia od spoločnosti N. R. T. mal za rok 2019 príjem zo závislej činnosti 828,- eur, vo firme D. Z. T. T. Y. za rok 2019 mal úhrn príjmov zo závislej činnosti 274,- eur, v spoločnosti V. T. A. mal v roku 2019 úhrn príjmov 21.050,- Kč.
7. Z nesporných tvrdení obidvoch účastníkov súd prvej inštancie zistil, že otec maloletých má problémy s alkoholom, preto mal zrejme neospravedlnené absencie, ktoré viedli ku skončenie pracovného pomeru. Podľa vyjadrenia otca teraz abstinuje, má možnosť sa zamestnať v spoločnosti A. T.., preto súd prvej inštancie zastával názor, že je v jeho možnostiach a schopnostiach mať mesačný príjem vo výške aspoň príjmu v spoločnosti L. D. E. L., teda 600,- až 800,- eur mesačne. Aktuálne je otec detí bezdomovec, býva u známeho v V.. Podľa matky sa mu snažili pomôcť aj jeho rodičia, ale bezvýsledne. Podstatne sa tiež od času poslednej úpravy výživného zmenili pomery aj na strane matky, ktorá je práceneschopná, poberá nemocenské dávky. Vychádzajúc potom z vyššie uvedených zistení, prihliadajúc na odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré sú takmer o tri roky staršie, najstaršia chodí na strednú školu, mladšie deti chodia na základnú školu, s čím sú spojené takisto zvýšené náklady, uvedené vyššie, pri zohľadnení skutočností, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť nijako neplní, s deťmi sa navyše ani nestretáva, pri zohľadnení predpokladaných nákladov oboch rodičov na bývanie, stravu, oblečenie, hygienu a kultúrne vyžitie a že osobnú starostlivosť maloletým deťom zabezpečuje len matka, považoval súd prvej inštancie návrh matky o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletým za dôvodný, a preto mu so súhlasom kolízneho opatrovníka vyhovel.
8. Z vyjadrení rodičov v priebehu konania mal súd prvej inštancie preukázané, že v období od podania návrhu až do vyhlásenia tohto rozhodnutia otec na výživu detí neprispieval, za obdobie od 03.09.2019 do vyhlásenia tohto rozhodnutia tak otcovi vznikol na výživnom nedoplatok vo výške 840,- eur (výživné za mesiac sa zvýšilo u mal. V. H. o 60,- eur, u mal. E. a mal. E. T. o 40,- eur na každé dieťa, spolu o sumu 140,- eur, pričom alikvotná čiastka za obdobie od 03.09.2019 do vyhlásenia rozhodnutia za šesť mesiacov celkovo o 840,- eur (Dlžné výživné na mal. V. H. 60,- eur x 6 mesiacov = 360,- eur, na mal. E. 40,- eur x 6 mesiacov = 240,- eur, na mal E. T. 40,- eur x 6 mesiacov
= 240,- eur, spolu 840,- eur), ktorý nedoplatok na výživnom súd prvej inštancie umožnil otcovi zaplatiť podľa § 232 ods. 4 CSP, k rukám matky, v splátkach po 10,- eur na každé dieťa spolu s bežným výživným až do zaplatenia. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3, § 77 ods. 1 Zákona o rodine.
9. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletých detí a uviedol, že pri výživnom 390,- eur mesačne nie je schopný existencie. Všetky maloleté deti majú obedy zadarmo, V. H. má zadarmo cestovné, vreckové využíva na kúpu cigariet, lebo fajčí. R. účelovo navýšila sporenie mal. V. H. a navýšila poistky mal. E. a E.. Ďalej uviedol, že matka platí internet 29,- eur mesačne, často chodieva taxíkom, investuje do kaderníctva, objednáva drahé veci cez internet, žije nadštandardný život. Matke zostal byt, ktorý on musel opustiť do 72 hodín, zostal jej nábytok s tým, že tvrdila, že ho vyplatí, čo doposiaľ neurobila. On skončil na ulici s dvomi taškami. Počas manželstva mala matka mimomanželský pomer. Navrhol, aby matka išla bývať do menšieho bytu, nakoľko tvrdila, že nemá na nájomné. Matku prepustili zo zamestnania, nakoľko stále bola práceneschopná a na OČR. V ďalšom zamestnaní vydržala dva dni. On si momentálne vybavuje prácu v Z. republike s ubytovaním. V súčasnosti býva u kamaráta v A., bez elektriky, plynu, vody a funkčného WC, čo nie je život na úrovni.
10. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. S tvrdeniami otca nesúhlasila, nakoľko sa nezakladajú na pravde. Najstaršia dcéra V. H. navštevuje strednú školu, každý deň dochádza, je pravdou, že vlakovú dopravu má zadarmo, avšak dochádza aj vlakom, aj autobusom, podľa potreby a podľa času, kedy jej končí vyučovanie a prax. Obedy zadarmo nemá. Všetkým trom deťom zabezpečuje okrem obedov celodennú stravu, vitamíny a podobne. Sporenie pre deti nenavýšila účelovo, ide o poistky, ktoré sú spojené so sporením, aby deti mali v budúcnosti peniaze. Vie o tom, že dcéra V. H. fajčí, ona ju v tejto činnosti nepodporuje a v jej prítomnosti má zakázané fajčiť, čo však nie je možné ustriehnuť. Dcéra sa priznala, že ju niekoľkokrát cigaretami zásobil i otec. Ani mal. E. a mal. E. nemajú obedy v škole celkom zadarmo, nakoľko platí poplatok za chod jedálne, zabezpečuje deťom družinu, ktorá činí 12,- eur na dieťa za tri mesiace a je prirodzené, že ako rastú, potrebujú oblečenie, topánky, drogériu, pomôcky do školy a mnoho iných vecí. S nárastom veku detí rastú aj ich potreby a zvyšujú sa ich finančné nároky. Mal. E. má slabú imunitu, často býva chorý. Tvrdenie otca, že nakupuje cez internet drahé veci nie sú pravdivé, nežije žiaden nadštandardný život. Opisovala dôvody, prečo otec musel opustiť spoločné bydlisko, čo uzavrela tým, že manželstvo bolo nefunkčné, rozhodla sa rozviesť a našla si priateľa, s ktorým doposiaľ žije v jej spoločnej domácnosti a vedie harmonický život. Vysťahovanie otca maloletých detí musela riešiť prostredníctvom mestského úradu, nakoľko porušoval domový poriadok, bol hlučný, agresívny, požíval alkoholické nápoje. To, v akých podmienkach v súčasnosti žije, je len jeho rozhodnutie. Mal niekoľko zamestnaní, dokonca s ubytovaním, o ktoré prišiel, pretože požíval alkoholické nápoje, pričom pomoc mu poskytovala i jeho matka bez nároku na nájomné, podporovala ho finančne s podmienkou, že nesmie piť, ktorú podmienku nedodržal. Niekoľkokrát otca detí vyzývala, aby si súdne rozdelili majetok, snažila sa o dohodu, ponúkala mu, nech si z bytu vezme čo chce, on si nič nevzal, veci si nemal kam odložiť. Nie je pravdou, že ona mení často prácu z dôvodov, ktoré otec popísal. V spoločnosti T. skončila, pretože prepúšťali, prácu v spoločnosti A. fyzicky nezvládala a momentálne pracuje v A. J. V., kde má zmluvu do 30.04.2020. Má vážne zdravotné problémy, je práceneschopná. Otec detí má platiť výživné vo výške 250,- eur, od decembra 2019 si vyživovaciu povinnosť neplní a musela požiadať súdneho exekútora o vymáhanie výživného. Ešte v deň pojednávania o zvýšení výživného ho dcéra V. H. našla s fľaškou alkoholu, nezúčastnil sa na viacerých pracovných pohovoroch a ona sama ho niekoľkokrát pod vplyvom alkoholu videla v V. a v Y.. Otec pod vplyvom alkoholu telefonuje najstaršej dcére. Tento spôsob života mu vyhovuje.
11. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu a vyjadreniu matky uviedol, že zotrváva na svojom písomnom stanovisku, ktoré poskytol súdu dňa 03.04.2020.
12. Ďalšie písomné vyjadrenia k veci podané neboli.
13. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP bez pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP.
14. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine).
15. Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom, ktoré žijú v spoločnej domácnosti rodičov, je spravidla realizovaná v naturálnej forme a zahŕňa uspokojovanie všetkých bežných a mimoriadnych potrieb dieťaťa. Rozvod alebo rozchod rodičov vo vzťahu k maloletým deťom nemení nič na tom, že ich vyživovacia povinnosť k deťom pretrváva v zásade v rovnakom rozsahu. Skutočnosť, že rodičia spolu nežijú, nemení nič na zásade, že na zabezpečení úhrady potrieb ich maloletých detí sa majú primárne podieľať obaja rodičia.
16. Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane maloletých detí, a to v dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom ich odôvodnených potrieb, tak aj na strane rodičov, a to zvýšením alebo znížením ich príjmu, prípadne iných okolností.
17. V danej veci z obsahu spisu a pripojeného spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 2. novembra 2017, č. k. 8P/19/2017-57, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.11.2017, bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli všetky tri maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Otec sa zaviazal prispievať na výživné pre mal. E. T. vo výške 80,- eur mesačne, mal. E. vo výške 80,- eur mesačne a mal. V. H. sumou 90,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky s účinnosťou od 01.12.2017. Styk otca s deťmi upravený nebol. V tom čase otec deklaroval na pojednávaní dňa 02.11.2017 svoj príjem vo výške cca 700 - 750,- eur mesačne, matka deklarovala svoj príjem vo výške cca 660,- eur mesačne. Maloleté deti - mal. V. H. navštevovala deviaty ročník základnej školy, mal. E. navštevoval druhý ročník základnej školy a mal. E. T. navštevovala materskú školu, predškolskú triedu. Otec pracoval vo firme Z. D. V. ako robotník v nepretržitej prevádzke a na polovičný úväzok i v strážnej službe pre K. V..
18. V súčasnosti mal. V. H. navštevuje strednú školu, E. je žiakom 5. ročníka základnej školy, E. T. je v 3. ročníku základnej školy. Je nesporné, že v dôsledku plynutia času, na strane všetkých maloletých detí nepochybne vzrástli náklady na uspokojovanie ich odôvodnených potrieb, nakoľko od predchádzajúceho rozhodnutia uplynuli takmer tri roky. K významnej zmenene pomerov došlo predovšetkým na strane mal. V. H., ktorá je vekovo blízka dospelosti, jej bežné náklady sú porovnateľné s dospelým človekom, pričom študuje na strednej škole mimo miesta svojho bydliska, s čím sú nepochybne spojené zvýšené náklady nielen na cestovné ale i stravu, učebné pomôcky, prax, kultúrne a športové vyžitie a pod.
19. Matka mala v roku 2018 priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 596,52 eur, následne pracovala v júni až auguste 2019 s priemerným čistým mesačným zárobkom cca 600,- eur, poberala prídavky na tri deti vo výške 73,02 eur, od začiatku roka 2020 bola dlhodobo práceneschopná, poberala dávky počas práceneschopnosti.
20. Pri zmene výživného, o ktorom je potrebné opakovane rozhodnúť, je predpokladaná zmena pomerov, a to jednak osoby oprávnenej a jednak osoby, ktorá je povinná platiť výživné, t. j. otca maloletých detí. V čase predchádzajúceho rozhodnutia otec poberal mzdu vo výške cca 700 - 750,- eur. V súčasnosti zamestnaný nie je, súd prvej inštancie však zistil, že naposledy bol zamestnaný v spoločnosti L., D. kde s ním skončili pracovný pomer okamžite dňa 14.05.2018, nakoľko prestal chodiť do práce, kde dosahoval priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 766,- eur.
21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva princíp potencionality príjmov, ktorý je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného a umožňuje súdu hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Okolnosťou, pre ktorú súd vychádza z princípu potenciality, je zásadne i vykonávanie pracovnej činnosti povinnou osobou v minimálnom alebo žiadnom rozsahu bez relevantného dôvodu a bez snahy zabezpečiť si iné zamestnanie zodpovedajúce schopnostiam a možnostiam (otec pracoval ako gumár - navažovač na segmente valcovne), čím sa povinná osoba (v danej veci otec) pripraví o pravidelný príjem, z ktorého by mohol platiť súdom určené výživné. Následkom princípu potencionality je skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potencionálneho príjmu, t. j. príjmu aký by povinný dosahoval v pracovnej pozícii, ktorej vykonávanie je v jeho možnostiach a schopnostiach.
23. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ povinný (otec) dosahuje v súčasnosti minimálny príjem, je povinnosťou súdu skúmať dôvody takéhoto stavu, situáciu na trhu práce, aktivitu povinného smerujúcu k získaniu zamestnania, dôvod ukončenia posledného pracovného pomeru a pod.
24. Z týchto dôvodov odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, postupoval podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine a mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca získať dostatočný príjem za vykonanú prácu rovnajúcu sa jeho príjmu, ktorý dosahoval v roku 2017 i v roku 2018 vo výške cca 700 až 760,- eur, z ktorej by bol schopný uspokojovať oprávnené potreby maloletých detí a ktorý by otec nepochybne dosahoval v prípade, keby riadne pracoval v odbore, na ktorý ma kvalifikáciu a v ktorom pracoval až do skončenia jeho pracovného pomeru v zmysle § 68 Zákonníka práce (okamžité skončenie pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny - absencie).
25. Okrem schopností, možností a majetkových pomerov rodičov, podstatným kritériom pre určenie výšky výživného sú odôvodnené potreby oprávnených detí (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nevyplýva, že by súd prvej inštancie bol venoval primeranú pozornosť odôvodneným potrebám maloletých detí. Súd prvej inštancie zdôvodnil určenú výšku výživného zásadne len predpokladanými príjmami otca maloletých detí a všeobecne uviedol, že prihliadal na odôvodnené potreby maloletých detí a plynutie času, ktorý uplynul od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného.
26. Odvolací súd zastáva názor, že výška výživného určená súdom prvej inštancie pre maloleté deti s účinnosťou od 03.09.2019 spolu vo výške 390,- eur mesačne nezodpovedá ani predpokladanému (potencionálnemu) príjmu otca, o ktorom súd prvej inštancie konštatoval, že je bezdomovec bez akéhokoľvek príjmu, nezodpovedá však ani osvedčeným a odôvodneným potrebám maloletých detí. Odôvodnené potreby mal. V. H. sú nepochybne vyššie v súčasnosti, keď študuje na strednej škole mimo miesta svojho bydliska, oproti dobe predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výške výživného, keď navštevovala 9. ročník ZŠ v mieste svojho bydliska, je vekovo blízka dospelosti a jej bežné nároky sú porovnateľné s dospelým človekom. Žiadne mimoriadne náklady na uspokojovanie jej odôvodnených potrieb neboli rodičmi tvrdené ani osvedčené. Pokiaľ ide mal. E. a mal. E. T., ide o deti navštevujúce nižšie ročníky ZŠ, E. rovnako ako v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu, u mal. E. T. došlo k zmene predškolskej na školskú dochádzku, nárast ich odôvodnených nákladov je výlučne v súvislosti s plynutím času, žiadne mimoriadne náklady na uspokojovanie ich potrieb rodičmi tvrdené ani osvedčené neboli.
27. Odvolací súd zastáva názor, že primeraným výživným pre maloleté deti i s prihliadnutím na princíp potencionality v súvislosti s príjmom otca a dočasnou práceneschopnosťou matky je suma výživného zo strany otca pre mal. V. H. vo výške 120,- eur mesačne, pre mal. E. vo výške 90,- eur mesačne a pre mal. E. T. vo výške 90,- eur mesačne. Ani z potenciálneho príjmu otca vo výške 700 - 760,- eur mesačne by nebolo možné určiť výživné vo výške 390,- eur mesačne na maloleté deti, u ktorých (mal. E., mal. E. T., mal. V. H.) je predpoklad, že dôjde v dôsledku plynutia času a ďalšieho štúdia k zvýšeniu výživného. Výživné spolu vo výške 300,- eur mesačne zodpovedá možnostiam (otec deklaruje možnosť sa zamestnať), schopnostiam (potenciálny príjem otca) a majetkovým pomerom otca (otec je nemajetný, bezdomovec) ako i odôvodneným, osvedčeným a bežným potrebám maloletých detí. Je potrebné tiež
zdôrazniť, že cieľom rozhodnutia o výživnom nie je kriminalizácia otca, keď v takomto prípade by nebolo dosiahnuté plnenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom vôbec.
28. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku.
29. Pokiaľ ide o nedoplatok na zročnom výživnom odvolací, súd konštatuje, že vzhľadom na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie nie je možné s presnosťou vyčísliť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 03.09.2019 do rozhodnutia odvolacieho súdu, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, či otec svoju vyživovaciu povinnosť od tejto doby plnil a v akej výške. Je preto potrebné na zistenie správnej výšky nedoplatku otca na zročnom výživnom vykonať ďalšie dokazovanie.
30. Z tohto dôvodu odvolací súd výrok II. o nedoplatku otca na zročnom výživnom zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 31. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní zistí rozsah plnenia vyživovacej povinnosti zo strany otca pre maloleté deti a následne určí prípadnú výšku dlhu (nedoplatku) na zročnom výživnom, k zmene ktorého došlo s účinnosťou od 03.09.2019 a určí aj spôsob jeho zaplatenia.
32. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza (§ 76 CMP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa Exekučného poriadku, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.