Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11C-20-2024.pdf
PDF · 87.04 KB
Case nature
Subarea
11C/20/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľky A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt E. F. XX, XXX XX B. B., v konaní zast. JUDr. Danielom Janšom, advokátom, so sídlom Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt E. F. XX, XXX XX B. B., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. II. Súd odporcovi nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči navrhovateľke nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným súdu dňa 18. 03. 2024, sa navrhovateľka domáhala v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi zákaz dočasne stupovať do nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom, obec B. B., okres B. B., k. ú. B. B., evidovanej na LV č. XXXX, a to byt č. XX na poschodí X vo vchode č. XX v polyfunkčnom dome súp. č. XXXXX, nachádzajúcej sa v B. B. E. G. E. F. XX, postavenej na parcele č. H. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3.050,00 m2, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcu a navrhovateľky (ďalej len „byt“) a uložil odporcovi povinnosť dočasne byt opustiť.
2. Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že s odporcom, ako manželom vedie rozvodové konanie a konanie o úpravu práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode. Navrhovateľka popísala manželstvo s odporcom ako nie ideálne, keď podstatnou okolnosťou, ktorá ovplyvnila vzťah manželov bolo čoraz častejšie požívanie alkoholických nápojov odporcom, ktoré prerastalo do agresívneho, nadradeného a ponižujúceho správania sa odporcu voči navrhovateľke. Intenzita, agresivita a krutosť správania sa odporcu voči navrhovateľke narastala. Navrhovateľka uviedla, že po prvý krát ju odporca fyzicky napadol niekedy v decembri roku 2016, pod vplyvom alkoholu, kedy voči nej okrem verbálnej agresie použil aj agresiu fyzickú, keď navrhovateľku kopol. Ďalšie fyzické napadnutie navrhovateľka v návrhu zarámcovala do obdobia zimy 2017, kedy odporca navrhovateľku sotil tak, že táto spadla na zem. Navrhovateľka v návrhu tiež popisovala situácie, kedy odporca ju a spoločné mal. dcéry budil v noci krikom, ponižoval a osočoval ich, pričom k uvedeným situáciám navrhovateľka uvádza, že sa opakovali na pravidelnej báze. Navrhovateľka tiež v návrhu podrobne opísala incident, ktorý sa odohral dňa 01. 11. 2023, kedy odporca na navrhovateľku opäť verbálne i fyzicky zaútočil a po ktorom incidente podľa popisu navrhovateľky táto mala viditeľné rany na tvári i na tele. V nasledujúci deň navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť, po čom odporca navrhovateľku atakoval telefonátmi. Podľa tvrdení navrhovateľky, odporca zadržiava jej osobné doklady a dokumenty a zamedzil jej prístup na spoločný bankový účet, na spoločnom byte vymenil zámok a odmietol jej poskytnúť kľúč. Navrhovateľka zároveň uviedla, že odporca podľa jej informácií v spoločnom byte nebýva, a teda tento je prázdny. Ako hlavnú obavu navrhovateľka popísala možnosť návratu odporcu do spoločného bytu
kedykoľvek a v akomkoľvek čase, čo považuje vzhľadom na psychický stav odporcu a eskalujúce prejavy agresivity odporcu voči navrhovateľke a mal. dcéram a jeho konanie voči navrhovateľke za také, ktoré odôvodňujú jednoznačnú obavu navrhovateľky o svoj život ako aj o život a zdravie mal. dcér. Na záver svojho návrhu navrhovateľka zhrnula, že je pod silným psychickým tlakom v obave z agresivity odporcu, snaží sa ubrániť maloleté dcéry čo najviac pred negatívnym dopadom nevraživosti odporcu voči jej osobe, pričom uviedla, že žiadna dohoda s odporcom nie je možná.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka pripojila jediný listinný dôkaz, a to list z Prima banky Slovensko, a. s. zo dňa 27. 02. 2024 (č. l. 16 súdneho spisu). K návrhu navrhovateľka pripojila plnomocenstvo pre advokáta (č. l. 13 súdneho spisu).
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
12. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Neodkladné opatrenie je inštitútom, ktorého funkciou je neodkladnou úpravou pomerov zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli medzi subjektmi konania nastať. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov strán. Osobitnej povahe procesného inštitútu neodkladného opatrenia tak zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o jeho nariadení. Súd pravidla rozhoduje bez vykonania výsluchu strán konania a bez nariadenia pojednávania. Dokazovanie
v zmysle ust. § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádza z návrhu na jeho nariadenie a zo skutočností, ktoré navrhovateľ (žalobca) osvedčil pripojenými, spravidla listinnými, dôkazmi.
15. Súd teda pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádza zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom predloženými dôkazmi hodnoverne osvedčené. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd prostredníctvom navrhovateľom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri zisťovaní týchto skutočností tak nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie (§ 329 ods. 1 CSP) a súd o návrhu rozhoduje bez výsluchu a vyjadrení strán a bez nariadenia pojednávania. Na tomto mieste súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010, ktoré potvrdzuje, že „osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených dôkazov a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj podľa dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu.“ Ako vyplýva z uvedeného, podmienkou pre to, aby súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, je osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť inak. Dôkazná povinnosť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia pritom zaťažuje výlučne navrhovateľa.
16. Pokiaľ ide o osvedčovanie skutočností rozhodujúcich pre nariadenie neodkladného opatrenia, toto osvedčovanie je v každom jednotlivom prípade determinované konkrétnymi okolnosťami toho konkrétneho prípadu.
17. V preskúmavanej veci sa navrhovateľka návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil odporcovi jednak povinnosť dočasne spoločný byt opustiť a jednak aby súd uložil odporcovi zákaz do spoločného bytu vstupovať (neodkladné opatrenie v zmysle § 352 ods. 2 písm. e) CSP).
18. Neodkladným opatrením podľa § 325 ods.2 písm. e) CSP možno odporcovi uložiť, aby dočasne nevstupoval do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba, teda osoba voči ktorej je odporca dôvodne podozrivý z násilia, býva.
19. Násilie je možné definovať ako úmyselné priame alebo nepriame (formou hrozby, zastrašovania a pod.) použitie sily proti druhej osobe, ktoré má za následok poranenie, fyzické alebo psychické utrpenie a pod. Násilím je pritom každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, ponižovania, vyhrážania sa, zneužívania moci, zastrašovania, fyzického i psychického nátlaku. Právo nebyť vystavený násiliu či jeho bezprostrednej hrozbe je základným právom každého človeka. Súd na tomto mieste uvádza, že akúkoľvek formu násilia absolútne odsudzuje.
20. Pokiaľ ide o pojem integrity fyzickej osoby, rozumie sa ňou celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť osoby, pričom k narušeniu (či už fyzickej alebo duševnej) integrity dochádza práve pôsobením násilia.
21. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd prostredníctvom navrhovateľom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje a osvedčuje tie najvýznamnejšie skutočnosti daného konkrétneho prípadu. Možnosť ohrozenia alebo už konkrétne ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity osoby sa pritom preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, a to trestnými oznámeniami, oznámeniami o priestupkoch, zápisnicami orgánov činných v trestnom konaní, čestnými prehláseniami tretích osôb ako svedkov incidentov medzi navrhovateľom a odporcom, lekárskymi správami a pod.
22. V danom prípade však podľa názoru konajúceho súdu absentuje preukázanie, resp. osvedčenie skutočností tvrdených navrhovateľkou, a teda skutočností zakladajúcich potrebu uloženia zákazu dočasného vstupu do bytu resp. skutočností odôvodňujúcich uloženie povinnosti byt opustiť pokiaľ ide o osobu dôvodne podozrivú z násilia voči druhej osobe, v tomto prípade manželke a bezpodielovej spoluvlastníčke bytu. Uvedená absencia preukázania resp. osvedčenia skutočností spočíva v tom, že
navrhovateľka k návrhu, okrem litu z banky, nepredložila žiadne listinné dôkazy, ktoré by v návrhu popísané tvrdenia navrhovateľky osvedčovali.
23. Súd tak po preskúmaní návrhu a jeho prílohy dospel k právnemu záveru, že nemá inú možnosť ako návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, nakoľko navrhovateľka v čase rozhodovania súdu o tomto návrhu žiadnym spôsobom tvrdenia uvedené v návrhu neosvedčila. Len samotné, ničím nepodložené, tvrdenia navrhovateľky, hoci sa jedná o skutočnosti a tvrdenia veľmi závažného charakteru, neboli dostatočným osvedčením okolností významných pre dočasnú úpravu pomerov a bez ďalšieho sa nemohli stať podkladom pre nariadenie neodkladného opatrenia.
24. Napriek tomu, že navrhovateľka bola v konaní zastúpená advokátom, k osvedčeniu skutkového stavu z jej strany nedošlo, a to ani v minimálnej miere potrebnej pre kladné rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a teda pre vyhovenie takémuto návrhu a nariadenie neodkladného opatrenia.
25. S poukazom na vyššie uvedený skutkový a právny stav dospel súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, jeho prílohy ako aj celého spisového materiálu, k záveru, že navrhovateľka neosvedčila skutočnosti potrebné pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto súd podľa § 328 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (I. výrok uznesenia).
26. Súd, napriek tomu, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, prikladá tvrdeniam navrhovateľky vysokú váhu, je si vedomý toho, že ide o závažné obvinenia a celkovo o tvrdenia takého charakteru a obsahu, s ktorými navrhovateľke odporúča obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní. Zároveň súd dáva do pozornosti navrhovateľky, že môže podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia opätovne.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
29. Pokiaľ ide o trovy konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol z dôvodu zamietnutia návrhu úspešný odporca, a preto by mal súd priznať nárok na náhradu trov konania práve odporcovi. Súd však v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 544/2015 zo dňa 26. 10. 2016, v zmysle záverov ktorého, ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky alebo trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná. Keďže protistrana, teda odporca, v danom prípade ani nemal vedomosť o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 331 ods. 1 CSP), trovy v takom konaní mu teda do rozhodnutia súdu nevznikli, súd preto rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal (II. výrok uznesenia). Vzhľadom na uvedené súd samostatné rozhodnutie o výške náhrady trov konania už vydávať nebude.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.