Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

63Ek/438/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného R. T. D., s.r.o., W.: XX XXX XXX, so sídlom G. 5, XXX XX J., právne zast. P. T., s.r.o., W.: XX XXX XXX, so sídlom G. 5, XXX XX J., konajúca konateľom I.. P. T., advokátom, proti povinnému C. J., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX K., t.č. v Z. Y. nad G., P.O. J. XX, XXX XX P., vedenej pred súdnym exekútorom I.. G. T., so sídlom exekútorského úradu C. cesta XX, XXX XX J. J., pod sp. zn. XXEX XXX/XXXX, v konaní o vymoženie XXX,XX,-EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu M. súdu J. J. sp. zn. XXEk/XXX/XXXX zo dňa XX. apríla XXXX, takto

rozhodol:

I. D. sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 24. apríla 2020 z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému n e p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 24. apríla 2020.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 25.2.2020 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávneného, priznanej na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok sp. zn. zo dňa 9.8.2018, vydaný v konaní pred Rozhodcovským súdom v Bratislave, zriadeným Asociáciou pre rozhodcovské konanie, rozhodcom Mgr. Andrejom Grundelom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2018 a vykonateľnosť dňa 03.12.2018 (ďalej len „exekučný titul“). Oprávnený predložil súdu, spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, aj Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 23.5.2019, ktorej predmetom bolo aj postúpenie pohľadávky spoločnosti Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, ako postupcu (ďalej len „postupca“), vyplývajúcej z exekučného titulu, na oprávneného, ako postupníka.

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. dňa 9.3.2020 súdneho exekútora JUDr. Petrom Kohútom, so sídlom exekútorského úradu Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 9.3.2020 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.

3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 24.4.2020, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

4. Vyšší súdny úradník v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie, ktoré sú taxatívne uvedené v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Povinný tvrdil, že je nemajetný v platobnej neschopnosti a nemá možnosť sa riadne zamestnať, nakoľko sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a navrhol zastaviť vykonanie exekúcie pre jej

neúčelnosť. Oprávnený k tvrdeniam povinného uviedol, že povinný neuviedol žiadne skutočnosti a ani nepreložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok oprávneného na vymoženie dlžnej sumy. So zastavením exekúcie nesúhlasil. Vyšší súdny úradník, po preskúmaní veci poukázal na to, že vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať. Predložené rozhodnutie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie, pričom oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na jeho základe dôvodne. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprístupná. Vo vzťahu k námietkam povinného, ktorý poukazoval na to, že je nemajetný, v platobnej neschopnosti, že je mu sťažená možnosť sa zamestnať pretože sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, vyšší súdny úradník uviedol, že tieto tvrdenia povinného nezakladajú pre exekučný sud zákonný dôvod v zmysle vyššie cit. ust. §6lk ods. 1 Exekučného poriadku, aby mohol zastaviť predmetnú exekúciu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie považoval za nedôvodný a zamietol ho.

5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému doručené dňa 28.4.2020, podal povinný dňa 4.5.2020, teda v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť.

6. Podanú sťažnosť povinný odôvodnil rovnakými tvrdeniami aké uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie. Postup súdu v napadnutom uznesení považuje povinný za nesprávny a svojvoľný. Súd dostatočne nezisťoval skutkový stav veci. Má za to, že skutočnosť, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, je skutočnosťou, ktorá v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku odôvodňuje zastavenie exekúcie, keďže ide o inú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Plnenie exekúcie je nemožné. Napadnuté uznesenie je tak v rozpore s dobrými mravmi a povinného dostáva do pozície, kde musí podstúpiť neprimeranú finančnú záťaž, narastaním úrokov a exekučných poplatkov, pričom do budúcnosti ho vyčleňuje zo spoločnosti. Súd sa s týmito skutočnosťami nevysporiadal. Neposúdil tieto skutočnosti, ktoré nastali u povinného po rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto žiada exekúciu zastaviť podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku 7. Súd sťažnosť povinného zaslal dňa 4.6.2020 na vyjadrenie oprávnenému, ktorý sa k nej vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 19.6.2020. V písomnom vyjadrení oprávnený, prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým uznesením.

8. V zmysle druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

9. V zmysle Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. V zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. V zmysle , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

13. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktoré považoval za dostatočné, jasné, zrozumiteľné a presvedčivé. Vyšší súdny úradník sa v

dostatočnom rozsahu vysporiadal s tvrdeniami povinného uvedenými v podanom návrhu na zastavenie exekúcie. Súd preto dospel k záveru, že sťažnosť povinného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

14. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 12. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného k argumentácii povinného v podanej sťažnosti opätovne poukazuje na to, že ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne (t.j. od ktorých sa nemožno odchýliť) vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný takéto dôvody súdu neuviedol, ani nepreukázal. Preto, pokiaľ povinný uvádzal v návrhu na zastavenie exekúcie a aj v následne podanej sťažnosti, ako dôvod zastavenia exekúcie to, že sa nachádza v ústave na výkon trestu odňatia slobody, čo považuje za skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu, potom súd musí konštatovať, že takéto tvrdenie povinného súd nemohol akceptovať. Za skutočnosti, ktoré je možné považovať za brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, je možné považovať napríklad premlčanie práva vyplývajúceho z exekučného titulu, neexistencia exekučného titulu, jeho materiálna alebo formálna nevykonateľnosť, nedostatok vecnej legitimácie oprávneného alebo povinného z exekučného titulu, či zánik oprávneného alebo povinného bez právneho nástupcu. Skutočnosť, že bol povinnému v trestnom konaní uložený trest za porušenie zákona a že ide o trest odňatia slobody, na základe čoho sa povinný nachádza v ústave na výkon trestu odňatia slobody, nepatrí medzi skutočnosti, ktoré objektívne bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Túto skutočnosť subjektívne zavinený povinným, nemožno pričítať na ťarchu oprávnenému, ktorý sa v exekučnom konaní domáha svojho práva priznaného mu exekučným titulom. Postup exekučného konania a exekúcie je ďalej podmienený existenciou postihnuteľného príjmu alebo majetku povinného, ktoré preskúmava súdny exekútor a na ktoré obmedzenie osobnej slobody povinného výkonom trestu odňatia slobody má vplyv iba sčasti. Výkon trestu odňatia slobody povinným preto nie je zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Povinný tak neuviedol žiadny dôvod, s ktorým by zákon spájal niektorý zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie. Vyšší súdny úradník preto správne považoval jeho návrh na zastavenie exekúcie za nedôvodný a zamietol ho.

15. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, sudca podanú sťažnosť povinného považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.

16. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich. Súd konštatuje, že oprávnený bol v exekučnom spore o návrhu povinného na zastavenie exekúcie úspešný. Súd preto rozhodoval o trovách exekučného konania oprávneného.

17. V zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

18. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

19. V zmysle § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene ( až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.

20. Oprávnený si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým

a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok voči povinnému si v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený (z úradnej moci) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol, v rámci konania o návrhu povinného, vrátane konania o sťažnosti povinného, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, v rámci dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd oprávnenému trovy konania súvisiace s návrhom povinného, na zastavenie exekúcie a so sťažnosťou povinného, nepriznal. 21. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).