Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11S-208-2017.pdf
PDF · 220.2 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/208/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: Q. L., nar. XX. XX. XXXX, N. trieda XX, H., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: Prologis Slovak Repuzblic Management s.r.o., Dialničná cesta 24, Senec, IČO: 36 837 539, zastúpený RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 36 863 360 a pribratých účastníkov konania: 1/ Združenie domových samospráv, Rovniankova 14, Bratislava, IČO: 31 820 174, 2/ MH Invest, s.r.o. Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený MAPLE & FISH s.r.o., Dunajská 15/S, Bratislava, IČO: 36 718 432, 3/ Obec Lužianky, Rastislavova 266, Lužianky, 4/ Mesto Nitra, Štefánikova tr. 60., Nitra a osoby zúčastnenej na konaní: Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 48 302 392, zastúpenej advokátskou kanceláriou CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, za ktorú koná CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava, o správnej žalobe zo dňa 08. 12. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU- NR-OOP4-2017/033340-2 zo dňa 13. 09. 2017, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Spoločnosti Prologis Slovak Republic Management s.r.o., pribratým účastníkom v rade 1/ - 4/ a osobe zúčastnenej na konaní právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 27. 03. 2017 bola na stavebný úrad (Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie) doručená žiadosť o stavebné povolenie, v ktorej bola za stavebníka označená spoločnosť ProLogis Slovak Republic Management s.r.o., pričom stavba je označená ako „Logistický park Nitra - Hala DC2“ stavebné objekty SO 202 Vonkajšia kanalizácia a SO 203 Vonkajší vodovod, miesto stavby je uvedené: priemyselný park Nitra, katastrálne územie Dražovce a Lužianky. V žiadosti boli uvedené konkrétne parcelné čísla pozemkov v katastrálnom území Lužianky a parcelné čísla pozemkov v katastrálnom území Dražovce, na ktorých sa mala stavba realizovať.
2. V administratívnom spise sa ďalej, okrem iných dokumentov nachádza i rozhodnutie zo zisťovacieho konania, ktoré vydal Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia pod č. 2016/029660-040-1-21 zo dňa 08. 11. 2016 a
ktorým rozhodol tak, že navrhovaná činnosť „Prologis Park Nitra“, predmetom ktorej je výstavba troch hál (DC1, DC2 a DC3), ktorú predložil navrhovateľ - ProLogis Slovak Republic Management s.r.o., sa po skončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (teda z hľadiska vplyvov na životné prostredie),
3. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 02. 04. 2017 prerušil konanie vo veci žiadosti o vydanie stavebného povolenia a vyzval stavebníka na odstránenie nedostatkov podania do 60 dní.
4. Súčasťou spisu je
- vyjadrenie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia pod č. OU-NR-OSZP3-2017/016241-06-F40 zo dňa 22. 05. 2017, ktorým podal záväzné stanovisko s tým, že navrhovaná činnosť „Logistický park Nitra - Hala DC2“, v rozsahu stavebných objektov Vonkajší vodovod a Vonkajšia kanalizácia je v súlade s predloženými dokumentmi a podmienkami rozhodnutia zo zisťovacieho konania a správny orgán nezistil žiadny rozpor,
- záväzné stanoviská dotknutých orgánov,
- osvedčenie vydané Ministerstvom hospodárstva SR pod č. 20801/2015-1000-33509 dňa 13. 07. 2015, v zmysle ktorého stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, pričom výstavbu bude zabezpečovať MH Invest, s.r.o., ako i osvedčenie vydané Ministerstvom hospodárstva SR pod č. 20801/2015-1000-35613 dňa 22. 07. 2015, v zmysle ktorého stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, pričom výstavbu bude zabezpečovať MH Invest, s.r.o..
5. Následne správny orgán prvého stupňa vydal pod č. OU-NR-OSZP3-2017/016241-06/F40 dňa 07. 05. 2017 „oznámenie o začatí stavebného a vodoprávneho konania a upustenie od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania“. Zároveň určil, že účastníci konania môžu svoje námietky uplatniť najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia s tým, že na neskôr podané námietky sa neprihliadne.
6. Dňa 05. 06. 2017 bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené podanie č. OU-NR- OSZP3-2017/016241/F40 zo dňa 05. 06. 2017 označené ako „Žiadosť o poskytnutie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. žalobcom, ktorým požadoval o fotokópiu celého spisu uvedeného pod spisovou značkou, ako je uvedená vyššie.
7. Žalobca podal dňa 12. 06. 2017 námietky a pripomienky účastníka konania k oznámeniu o začatí stavebného konania zo dňa 07. 05. 2017 a žiadal o predĺženie lehoty na podanie pripomienok.
8. Následne stavebný úrad, t.j. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia (ako príslušný správny orgán podľa ust. § 5 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa ust. § 61 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov), na základe žiadosti podanej stavebníkom ProLogis Slovak Republic Management s.r.o. rozhodnutím č. OU- NR-OSZP3-2017/016241-08/F40 dňa 19. 06. 2017 vydal povolenie pre tam uvedené vodné stavby a osobitné užívanie vôd. Zároveň stavebný úrad určil všeobecné podmienky povolenia, podmienky vyplývajúce z vyjadrenia obce, správcov inžinierskych sietí, dotknutých orgánov štátnej správy a dotknutých organizácií. Súčasťou výrokovej časti rozhodnutia je i časť „rozhodnutie o námietkach a pripomienkach (v rámci konania“, v ktorej sa správny orgán vysporiadal i s námietkami žalobcu, ktoré vzniesol v priebehu stavebného konania tak, že ich považoval za nedôvodné, neopodstatnené, resp. bezpredmetné.
9. Proti stavebnému povoleniu podal žalobca odvolanie zo dňa 24. 07. 2017, v ktorom poukázal na svoju argumentáciu a vyjadrenia, ktoré podal v priebehu konania a ktorých sa pridržiaval. Bol toho názoru, že správny orgán prvého stupňa sa s jeho námietkami dostatočne nevysporiadal a nezohľadnil ich. Navrhol, aby odvolací orgán podanému odvolaniu vyhovel a zrušil vydané rozhodnutie.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
10. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí č. OU-NR-OOP4-2017/033340-2 zo dňa 13. 09. 2017 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 19. 06. 2017. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný ako odvolací správny orgán popísal priebeh konania začatého na základe žiadosti stavebníka o vydanie stavebného povolenia pre vodné stavby, pričom sa stotožnil s postupom stavebného úradu, ktorý sa vo svojom rozhodnutí zaoberal pripomienkami žalobcu. Citoval príslušné ustanovenia zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorých bolo potrebné v predmetnom konaní postupovať. V ďalšej časti svojho rozhodnutia sa žalovaný podrobne zaoberal dôvodmi odvolania žalobcu. K námietke žalobcu týkajúcej sa žiadosti o poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. a že správny orgán s ním nekomunikoval o jeho žiadosti o predĺženie lehoty na podanie pripomienok a námietok žalovaný uviedol, že žalobca mal možnosť v rámci stavebného konania oboznámiť sa s podkladmi pre vydanie rozhodnutia, mal právo nazerať do spisu a bol by mal k dispozícii rovnaké informácie, ako pri vyžiadaní si spisového materiálu podľa zákona č. 211/2000 Z. z.. Nevyhovenie predĺženia lehoty správny orgán prvého stupňa riadne odôvodnil dodržaním zásady rovnosti účastníkov konania. Ďalej poukázal na to, že územné rozhodnutia sa na predmetné vodné stavby nevyžaduje, lebo sú budované na pozemkoch, ktoré sú uvedené v osvedčení o významnej investícii zo dňa 13. 07. 2015 , doplnené osvedčením o významnej investícii zo dňa 22. 07. 2015, vydanými podľa zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre stavbu vybudovanie strategického parku vo verejnom záujme. Toto osvedčenia je platné a príslušné štátne orgány sú povinné ho akceptovať. Prvostupňový správny orgán upustil od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania, nakoľko žiadosť stavebníka spolu s projektovou dokumentáciou poskytovala dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby a správnemu orgánu boli známe pomery staveniska z predchádzajúcich konaní. K námietke žalobcu týkajúcej sa znalosti navrhovanej dopravnej situácie žalovaný uviedol, že táto nie je predmetom tohto konania. Správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade s ustanoveniami Aarhuského dohovoru a Ústavy SR v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dal im priestor, aby mohli svoje práva a záujmy obhajovať a vyjadriť sa k predmetnému stavebnému konaniu. Účastníci zisťovacieho konania navrhovanej činnosti „Prologis Park Nitra“, v rámci ktorej budujú predmetné vodné stavby, boli v zmysle § 24 ods. 2 zákona o posudzovaní , ako i § 59 ods. 1 účastníkmi aj tohto stavebného konania. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa toho, že nepredchádzalo relevantné konanie ohľadom posudzovania vplyvov na životné prostredie týkajúce sa strategického parku ako celku, žalovaný poukázal na to, že Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie vo svojom stanovisku č. OU-NR- OSZP3-2017/022459 zo dňa 22. 05. 2017 uviedol, že preskúmal predložené dokumenty - oznámenie o začatí stavebného konania, dokumentáciu pre stavebné povolenie, vyhodnotenie spôsobu zapracovania podmienok určených v rozhodovaní zo zisťovacieho konania č. 2016/029660-040-F21 zo dňa 08. 11. 2016 a nezistil žiaden rozpor navrhovaných stavebných objektov s rozhodnutím a podmienkami zisťovacieho konania. Námietku týkajúcu sa toho, že odvolací orgán v primeranej dobe pred vydaním rozhodnutia v súlade s § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní v spojení s § 56 zákona o správnom konaní je povinný oboznámiť účastníka konania v odvolacom konaní so všetkými podkladmi pre rozhodnutie považoval za neopodstatnenú z dôvodu, že odvolací orgán rozhoduje v odvolacom konaní o dodržaní zákonnosti a procesných postupov prvostupňového správneho orgánu a teda v rámci riadneho opravného prostriedku sa preskúmava prvostupňové správne konanie a jeho výsledok - rozhodnutie. V závere svojho rozhodnutia žalovaný konštatoval, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je hmotnoprávne i procesne správne.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
11. Podanou žalobou zo dňa 08. 12. 2017 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU- NR-OOP4-2017/033340-2 zo dňa 13. 09 2017 ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 19. 06. 2017 tvrdiac, že týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach a žalovaný nepreskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu.
12. Poukazoval (časť III.1 žaloby) na nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia z dôvodu nenaplnenia podmienok podľa ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Aplikácia vyššie uvedeného ustanovenia o nevyžadovaní územného rozhodnutia nie je v predmetnej veci zákonná. V oznámení Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 25. 11. 2015, ktoré sa týka práve usmernenia výkladu v rámci aplikácie ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, sa uvádza, že táto právna norma sa použije v prípadoch, keď je územie dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny a v tejto súvislosti je potrebné oboznámiť sa s územným plánom mesta Nitry. Územný plán mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a ani dopravnú koncepciu obslúžiteľnosti priemyselného parku a z toho dôvodu stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá však do dnešného dňa vypracovaná nebola. Konkrétne poukázal na textovú časť územného plánu mesta Nitra, kde v poznámkovom aparáte v časti vysvetlenia pojmu „zástavba“, v odstavci „priemyselná výroba - priemyselný park“ je uvedené vysvetlenie: ... priemyselná výroba - priemyselný park (na vymedzených plochách je navrhnutá územná rezerva pre investične ucelený zámer realizácie kapacitne veľkej výrobnej prevádzky s komplexom hlavnej a doplnkovej prevádzkovej činnosti). Z kontextu vyplýva, že takýto zámer (realizácia kapacitne veľkej výrobnej prevádzky s komplexom) sa iba predpokladá, a teda využitie vymedzených plôch v území je limitované spracovaním samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny v etape aktuálnej reálnosti zámeru. Vo výkresovej časti územného plánu mesta, vo výkrese komplexný návrh je v grafickej časti legenda pri vyznačení priemyselného parku uvedené: „priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“. Je teda zrejmé, že výstavba v rámci strategického parku je podmienená spracovaním územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, pričom takýto územný plán zóny do dnešného dňa nebol v rámci mesta Nitra schválený. Objektívne je teda možné konštatovať, že nie je naplnená hypotéza právnej normy, na ktorú sa odvoláva stavebný úrad v ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona (aj pri použití vyššie uvedeného výkladu pravidiel ministerstva), a to v podobe nutnosti dodržiavania priestorového usporiadania zóny a funkčného využívania územia vyplývajúceho z územného plánu zóny. Územný plán mesta Nitra bol schválený v roku 2003 a následne boli spracované jeho zmeny a doplnky číslo 1 až 5. V územnom pláne je vymedzené územie priemyselného parku sever, avšak nie je vymedzená hranica strategického parku a v predmetných dokumentoch územného plánu vôbec nie je definované územie pre strategicky park. Z tohto pohľadu potom je nanajvýš pochybné odvolávanie sa na ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona vo vzťahu k tomu, že sa nevyžaduje územné rozhodnutie s ohľadom na to, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu, keď strategický park v tomto prípade ako taký vôbec nie je v územnom pláne mesta Nitra obsiahnutý.
13. V ďalšej časti žaloby (časť III.2) žalobca namietal, že žalovaný mal preskúmať rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu a vziať na zreteľ všetky nesprávnosti tohto rozhodnutia, teda nie len tie, ktoré žalobca v odvolaní namietal. Mal zohľadniť aj porušenie § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona, keď vzhľadom na okolnosť absencie územného rozhodnutia bolo nutné, aby dokumentácia spĺňala zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny. Táto podmienka splnená byť nemohla, nakoľko územný plán zóny vyhotovený nie je. Evidentné je i porušenie § 47 písm. a/ stavebného zákona, keď nebol vypracovaný územný plán zóny a došlo k zrejmému nerešpektovaniu príslušných ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
14. Taktiež namietal, (III.3), že podklady z ktorých stavebný úrad vychádzal, konkrétne podklady týkajúce sa dopravného napojenia stavieb (ktorých sa má stavebné konanie týkať) a hlavne vyústenie dopravy na cestu I/64 ako i dopravné napojenie sú nepreskúmateľné a z podkladov nezistiteľné.
15. V časti žaloby III.4 poukázal na znenie zákona č. 24/2006 Z. z., konkrétne § 18 ods. 2 písm. b/ zákona, podľa ktorého je povinné viesť zisťovacie konanie, predmetná stavba sa realizuje v rámci tzv. strategického parku, čo deklaruje aj žalovaný vo svojom rozhodnutím tak je nutné zdôrazniť, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa citovaného zákona. Uviedol, že na túto skutočnosť poukazoval na svoju námietku v odvolacom konaní. Žalovaný poukázal na to rozhodnutie zo zisťovacieho konania, zo dňa 08. 11. 2016, kde nezistil žiaden rozpor navrhovaných stavebných
objektov s týmto rozhodnutím, pričom žalobca namietal neposúdenie samotného strategického parku, a nie navrhovanej činnosti „Prologis Park Nitra“, ktorá je užším pojmom, ako strategický park.
16. V časti III.5 správnej žaloby žalobca uviedol, že proti rozhodnutiu zo zisťovacieho konania využil všetky opravné prostriedky, vrátane podania správnej žaloby a zopakoval argumenty v nej uvedené. Poukázal na ust. § 140c ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého je rozhodnutie zo zisťovacieho konania podkladom pre každé povoľovacie konanie, teda aj pre predmetné stavebné konanie. Vzhľadom na to bolo potrebné, aby prvostupňový správny orgán v tejto veci náležite zohľadnil všetky jeho pripomienky a stanoviská, ktoré uvádzal už v rámci zisťovacieho konania a relevantne sa s nimi vysporiadal. S poukazom na znenie stavebného povolenia v tejto veci je zrejmé, že takto nepostupoval, keď sa s jeho námietkami nijako nevysporiadal, pričom len stroho poukázal na rozhodnutie zo zisťovacieho konania ako na podklad pre toto stavebné konanie.
17. V časti III.6 žaloby namietal porušenie jeho práv ako účastníka konania, najmä práva na nahliadnutie do spisu, keď žiadal o zaslanie fotokópie celého správneho spisu s poukazom na zákon č. 211/2000 Z. z.. Správny orgán nevyhovel jeho žiadosti o zaslanie fotokópie spisového materiálu, keďže mal postupovať podľa § 23 správneho poriadku, ktoré ustanovenie je vo vzťahu k zákona č. 211/2000 Z. z. údajne osobitným ustanovením. Tým chcel poukázať na to, že mu ako účastníkovi konania nebolo umožnené realizovať jeho právo na nazretie do spisu v podobe vyhotovenia fotokópie spisu, pričom je irelevantné, či svoju žiadosť podáva v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z., nakoľko v tomto prípade ide o dva režimy sprístupňovania informácií, ktoré sa navzájom nevylučujú. V končenom dôsledku došlo k situácii, kedy ako účastník konania nemal umožnené právo na nazretie do spisu a v rámci tohto práva vyhotovenie kópie spisu, čo závažným spôsobom deklasuje samotné meritórne rozhodnutie v správnom konaní, a to tak prvostupňové ako aj napádané rozhodnutie žalovaného.
18. Ďalšie námietky žalobcu (časť III.7) smerovali k nedodržaniu lehoty na vydanie rozhodnutia podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku, ako aj nedodržanie lehoty na oznámenie o začatí stavebného konania.
IV. Vyjadrenie žalovaného
19. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 04. 06. 2018 reagoval na jednotlivé námietky žalobcu v podanej žalobe.
20. V reakcii na námietku v časti III.1 žaloby citoval ust. § 120 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a uviedol, že v záväznom stanovisku mesta Nitra č. ÚHA-1740/2017 zo dňa 16. 02. 2017 mesto overilo dodržanie súladu povoľovaných vodných stavieb s priestorovým a funkčným využitím územia, pričom konštatovali súlad predmetných stavieb so schváleným územným plánom Mesta Nitra. Toto vyjadrenie je podkladom pre špeciálny stavebný úrad, že stavba sa realizuje v súlade so schváleným územným plánom Mesta Nitry. Teda aj na základe tohto stanoviska mesta ako miestne príslušného orgánu územného plánovania a stavebného poriadku prvostupňový správny orgán vydal stavebné povolenie a tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde. Ďalej uviedol, že územné rozhodnutie sa na predmetné vodné stavby nevyžaduje v súlade s § 32 ods. 2 stavebného zákona, nakoľko tieto sú budované na pozemkoch, ktoré sú uvedené v osvedčení o významnej investícii zo dňa 13. 07. 2015, doplnené osvedčením o významnej investícii zo dňa 22. 07. 2015 podľa zák. č. 175/1999 Z. z..
21. K časti III.2 žaloby žalovaný uviedol, že preskúmal napadnuté prvostupňového orgánu v celom rozsahu, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo. Námietka dopravného napojenia (III.3)stavieb je irelevantná, nakoľko nebola predmetom stavebného vodoprávneho povolenia a týka sa ďalšieho špeciálneho stavebného úradu, ktorým je Mesto Nitra a Okresný úrad Nitra, odbor dopravy a pozemných komunikácií.
22. Predmetom stavebného konania - povolenia vodných stavieb v rámci výstavby Logistický park Nitra
- Hala DC2 je napojenie na verejný vodovo a kanalizáciu a povolenie na osobitné užívanie vôd (III.4). Opakovane poukázal na rozhodnutie Okresného úradu, odboru životného prostredia zo dňa 22. 05. 2017, ktorý uviedol, že predmetná stavba je v súlade s rozhodnutím zo zisťovacieho konania zo dňa 08. 11. 2016 a jeho podmienkami. Rozhodnutia príslušného orgánu posudzovania vplyvov na životné
prostredie bolo predmetom odvolacieho konania, v ktorom úrad vydal rozhodnutie zo dňa 10. 02. 2017, ktorým rozhodnutie zo zisťovacieho konania zo dňa 08. 11. 2016 zmenil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 20. 02. 2017.
23. Žalobcom uvádzané námietky (III.5) ohľadom rozhodnutia zo zisťovacieho konania ako aj zámeru navrhovanej činnosti „Prologis Park Nitra“ sa netýkajú tohto konania, nakoľko predmetom tohto konania bolo stavebné povolenie na uskutočnenie vodných stavieb a povolenie na osobitné užívanie vôd.
24. Žalobca namietal i porušenie jeho práv v rámci práva na nahliadnutie do spisu (III.6). K tou žalovaný uviedol, že žalobca mal možnosť v rámci stavebného konania sa oboznámiť s podkladmi pre vydanie rozhodnutia, právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisky.
25. K nedodržaniu lehoty na vydanie rozhodnutia ako i nedodržanie lehoty na oznámenie o začatí stavebného konania žalovaný konštatoval, že stavebník doručil správnemu orgánu žiadosť o vydanie stavebného povolenia dňa 27. 03. 2017, z dôvodu potreby odstránenia nedostatkov bol stavebník vyzvaný na ich odstránenie a konanie bolo prerušené. Po doplnení listín stavebný orgán oznámil začatie stavebného konania až po obdržaní úplnej žiadosti. Keďže počas prerušenia konania lehoty neplynú, lehota na vydanie rozhodnutia bola dodržaná.
26. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že ani jedna z námietok žalobcu v podanej žalobe nesmeruje proti povoľovaným stavbám, ich technickému a stavebnému vyhotoveniu. Námietky žalobcu možno rozdeliť na námietky proti umiestneniu strategického parku a jeho vzťahu k územnému plánu Mesta Nitra, čo správne orgány v otázke povoľovania vodných stavieb nedokážu ovplyvniť, nakoľko vyjadrenia a stanoviská dotknutých orgánov verejnej správy sú pre povoľovanie týchto vodných stavieb záväzné. Ďalšie námietky sú kompetenčného charakteru, ktoré sú a boli v riešení iných špeciálnych stavebných úradov.
Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
27. Dňa 23. 05. 2018 bol súdu doručený návrh spoločnosti MH Invest, s.r.o. zo dňa 22. 05. 2018 na pribratie do konania ako účastníka konania a vyjadrenie k žalobe. V predmetnom podaní je uvedené, že spoločnosť MH Invest, s.r.o. zabezpečuje výstavbu strategického priemyselného parku v Nitre a je tiež vlastníkom pozemkov, na ktorých je povolená a má byť realizovaná stavba na základe stavebného povolenie. Uviedla, že stavebný úrad nie je oprávnený rozhodovať o porušení ústavných práv žalobcu. V súvislosti s námietkou neposúdenia strategického parku ako celku, spoločnosť MH Invest, s.r.o. uviedla, že strategický park nadväzuje na už posúdený Priemyselný park Nitra - Sever a zároveň z pohľadu požiadavky prílohy č. 8 časť 9 položky 15 zákona č. 24/2006 Z. z. boli posúdené viaceré činnosti v zisťovacích konaniach Automotive Nitra Project, Automotive Nitra Project - Fáza 2, Gestamp Nitra, Prologis Park Nitra. Žalobca mal možnosť nahliadnuť do spisu, oboznámiť sa s podkladmi pre vydanie stavebného povolenia a uplatniť svoje námietky a pripomienky v lehote 8 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, o čom svedčí aj skutočnosť, že žalobca námietky uplatnil a stavebný úrad sa s nimi vysporiadal vo svojom rozhodnutí. K námietkami žalobcu o tom, že neboli naplnené podmienky pre aplikáciu ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona uviedol, že stavba je v súlade s platnými územno - plánovacími dokumentáciami Obcí Lužianky a Dražovce, v katastrálnych územiach ktorých sa bude realizovať, pričom tieto regulujú dotknuté územia, na základe čoho je nepochybné, že bola daná dôvodnosť postupu podľa ust. § 32 ods. 2 staveného zákona. K námietke o nedostatočnej dokumentácii týkajúcej sa dopravného napojenia uviedol, že táto námietka je pre toto konanie irelevantná.
28. Uznesením č. k. 11S/208/2017-78 zo dňa 29. 06. 2018 súd pribral do konania účastníkov administratívneho konania, a to Združenie domových samospráv, MH Invest s.r.o., Obec Lužianky a Mesto Nitra.
29. Z pribratých účastníkov konania sa k žalobe a jej prílohám vyjadril pribratý účastník v rade 1 (Združenie domových samospráv) , a to v podaní zo dňa 10. 11. 2018, ktorý uviedol, že v stavebnom konaní musí stavebný úrad skúmať, či územný plán obsahuje dostatočný zastavovací plán na overenie všetkých zákonných záujmov a práv účastníkov konania. Stavebný úrad musí v odôvodnení uviesť a vysporiadať sa s otázkou toho, či a ako územný plán rieši zastavovací plán, vzájomné vzťahy priestorového usporiadania dotknutého územia. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 5Sžo/132/2015, sp. zn. 5Sžo/29/2013 a ďalšie). Uviedol, že absencia riešenia územia strategického parku územným plánom spôsobuje ohrozenie verejných záujmov, ktoré sa územným plánovaním sledujú a spôsobuje, že stavba môže neprimerane ohrozovať subjektívne práva účastníkov konania a v predmetnom konaní nebol preukázaný opak. Oprávneným subjektom podľa osvedčenia o strategickej investícii nie je spoločnosť ProLogis Slovak Republic Management s r.o., ktorý je oprávneným subjektom podľa stavebného povolenia. Z vydaného stavebného povolenie nevyplýva, že by povolená stavba bola súčasťou overenej strategickej investície. Považoval podanú žalobu za dôvodnú a žiadal jej v plnom rozsahu vyhovieť. V ďalšej časti svojho podania sa vyjadril aj k vyjadreniu žalovaného.
30. Uznesením č. k. 11S/208/2017-288 zo dňa 17. 10. 2019 súd priznal spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. postavenie osoby zúčastnenej na konaní v zmysle ust. § 41 ods. 2 písm. c/, d/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej SSP), a to na základe jej návrhu zo dňa 12. 09. 2019, ktorý bol súdu doručený dňa 17. 09. 2019.
31. V podaní zo dňa 13. 09. 2019 sa k podanej žalobe vyjadrila spoločnosť MH INVEST, s.r.o. už ako pribratý účastník súdneho konania, pričom navrhla, aby súd podanú žalobu zamietol.
32. Spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie zo dňa 03. 08. 2020 k podanej žalobe. Uviedla, že pri vydávaní stavebného povolenia nedošlo k takým pochybeniam, ktoré by zakladali dôvody na zmenu alebo zrušenie tohto rozhodnutia súdom. Zaoberal sa aktívnou legitimáciou žalobcu a uviedol, že správnu žalobu žalobcu je potrebné posudzovať v zmysle § 178 ods. 3 SSP a žalobca sa tak nemôže dožadovať porušenia svojich subjektívnych práv alebo právom chránených záujmov, ale mal by sa domáhať porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia, čo však v tomto konaní nie je preukázané. Aktívne legitimovaná na podanie žaloby v zmysle SSP je okrem iných i fyzická osoba za predpokladu, že bola rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, pričom tvrdenie o takomto ukrátení musí byť súčasťou správnej žaloby v rámci žalobných bodov. Žaloba podaná žalobcom v predmetnej veci takéto tvrdenie obsahuje, ale žalobca v nej žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť porušené alebo priamo dotknuté. Podľa jej názoru bola naplnená hypotéza ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona. Z územného plánu Obce Lužianky ako i Mesta Nitra vyplýva funkčné usporiadanie a zo zastavovacieho plánu predloženého v konaní pre vydanie stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu vyplýva priestorové usporiadanie strategického parku. K dopravnému napojeniu stavieb uviedla, že priestorové usporiadanie strategického parku vyplýva zo zastavovacieho plánu, ktorý už bol predložený v rámci staveného povolenia na prvý objekt areálu. Vydaním takéhoto stavebného povolenia sa stal zastavovací plán záväzný pre priestorové usporiadanie daného územia. Otázka dopravného napojenia bola dostatočne preskúmaná prvostupňovým orgánom. Prvostupňový správny orgán bol pri vydaní rozhodnutia viazaný rozhodnutím príslušného orgánu, ktoré v danom prípade predstavuje rozhodnutie zo dňa 08.11.2016, v ktorom nebol konštatovaný rozpor s platnými právnymi predpismi. Dôvody uvedené v žalobe však nepoukazujú na nezákonnosť konania a vydaných rozhodnutí a neexistujú dôvody, ktoré by odôvodňovali ich zrušenie. Spoločnosť navrhla, aby súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
33. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 08. 12. 2017, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu (§ 119 SSP), preskúmal na pojednávaní žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 13. 09. 2017 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.
34. Podľa § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 10. 2017, teda i v čase rozhodovania žalovaného, na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec. Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak je na konanie vecne príslušný orgán, ktorý sa vnútorne člení na útvary oprávnené podľa zákona samostatne konať, správnym orgánom príslušným konať v prvom stupni je útvar, ktorý ustanovuje zákon. Ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery (ďalej len "štatút"). Ak štatút takýto útvar neurčuje, príslušným na konanie je štatutárny orgán správneho orgánu. Podľa § 14 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
35. Podľa § 8 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018, teda i v čase rozhodovania správnych orgánov v predmetnej veci, územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce. (ods. 1) Územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria: a/ koncepcia územného rozvoja Slovenska, b/ územný plán regiónu, c/ územný plán obce, d/ územný plán zóny. (ods. 2) Podľa § 11 ods. 6 vyššie citovaného zákona, územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný plán zóny. Podľa § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, územný plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený územný plán obce ustanovuje a/ obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce, b/ vymedziť pozemok alebo stavbu na verejnoprospešné účely. Podľa § 13 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá, ods. 3 písm. b/ vyššie citovaného zákona, územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú časť a na smernú časť. Schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie. V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy b/ v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene, Podľa § 27 ods. 3, 6 vyššie citovaného zákona, obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. (ods. 3) Schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb. (ods. 6) Podľa § 32 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je
a/ rozhodnutie o umiestnenie stavby, b/ rozhodnutie o využití územia, c/ rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d/ rozhodnutie o stavebnej uzávere. (ods. 1) Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. (ods. 2) Podľa § 47 písm. a/ vyššie citovaného zákona, stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby a/ stavba bola začlenená do územia v súlade s urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi zásadami a požiadavkami ochrany prírody a krajiny a pamiatkovej starostlivosti tak, aby sa vylúčili negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, prípadne aby sa obmedzili na prípustnú mieru, Podľa § 59 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníkmi stavebného konania sú: a/ stavebník, b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. Podľa § 62 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a/ či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, Podľa § 66 ods. 1 vyššie citovaného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Podľa § 120 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu 10ma) a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len "špeciálne stavebné úrady"). Špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce. Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 140a písm. b/ vyššie citovaného zákona, dotknutým orgánom podľa tohto zákona je b/ obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice alebo rýchlostnej cesty, Podľa § 140b ods. 1 vyššie citovaného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah
záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.
1g) § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.
36. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na uskutočnenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby. Povolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje, alebo sa povolenie na osobitné užívanie vôd povoľuje najneskôr so stavebným povolením. Na uskutočnenie stavebných úprav na vodnej stavbe postačuje ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. Orgán štátnej vodnej správy môže určiť, že ohlásenú stavebnú úpravu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Na konanie vo veci ohlásenia sa vzťahuje osobitný predpis.31b) Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje povolenie orgánu štátnej vodnej správy ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ bod 2, ods. 2 vyššie citovaného zákona, okresný úrad v sídle kraja vo veciach štátnej vodnej správy a/ rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni štátnej vodnej správy podľa tohto zákona, ak ide o 2. vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch alebo viacerých obvodov, V prípadoch, v ktorých je okresný úrad v sídle kraja príslušný na povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj v ostatných veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby alebo nakladania s vodami s výnimkou pokút a priestupkov. (ods. 2) Podľa § 61 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy a/ rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona (§ 15 ods. 6, § 21, § 22 ods. 3, § 23 ods. 1, § 24, § 25 písm. c), § 26, § 27 ods. 1 písm. e) a f), § 30 ods. 3, § 32, § 38, § 39 ods. 5, 6 a 10, § 42 ods. 2, § 43 ods. 7, § 45 ods. 1, § 49 ods. 3, § 50 ods. 3, § 52 ods. 2, § 55 ods. 2 a 3, § 57 ods. 1 a 3, § 66 ods. 5, § 74 ods. 1 a 2, § 77 ods. 3 písm. b) a § 80 ods. 7 a 8) a vydáva vyjadrenia (§ 28) a súhlasy podľa § 27 ods. 1 písm. a) až d), ak ich tento zákon nezveruje iným orgánom štátnej vodnej správy, Podľa § 73 ods. 1, 3 veta tretia vyššie citovaného zákona, na konanie orgánov štátnej vodnej správy (ďalej len "vodoprávne konanie") podľa tohto zákona a na vydanie súhlasu podľa § 48 ods. 4 písm. t) sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 64) ak tento zákon neustanovuje inak. Na rozhodovanie týkajúce sa vodných stavieb sa vzťahujú všeobecné predpisy o stavebnom konaní. Účastníkom vodoprávneho konania podľa tohto zákona je aj fyzická osoba, občianska iniciatíva alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.64a)
64a) § 24 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.
37. Podľa § 3 písm. r/, s/ zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018, teda i v čase rozhodovania žalovaného, na účely tohto zákona r/ verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny, s) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní, Podľa § 6a ods. 1, 2 písm. a/, ods. 5 vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu strategických dokumentov pred ich schválením. Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí a) fyzická osoba staršia ako 18 rokov, Zainteresovaná verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategického dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12 ods. 2, účasti na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu.
Podľa § 24 ods. 2, 3, 5 písm. c/ vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. Prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 písm. a), c) alebo písm. d), alebo odvolania podľa odseku 4 je c/ meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu.
38. Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. b/, ods. 4 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, pôsobnosť okresných úradov ustanovuje tento zákon a osobitné zákony. Okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa odsekov 1, 5 a 6 b) vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak v prvom stupni rozhoduje len okresný úrad v sídle kraja, vykonáva v druhom stupni štátnu správu okresný úrad v sídle kraja, ak tak ustanovuje osobitný zákon, Na plnenie úloh podľa odseku 2 písm. b) sa v okresnom úrade v sídle kraja zriaďuje osobitný organizačný útvar; môže plniť aj úlohy podľa odseku 2 písm. a), c) a d).
39. Podľa § 27 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c). Podľa § 42 ods. 1, 2 SSP, ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len "zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená a/ podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a), b/ podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e), c/ podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, d/ zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť. Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1. Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd. Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c/ ide o veci podľa § 192, d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. Podľa § 178 ods. 1, 3 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Podľa § 181 ods. 1, 3, 4 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.
40. Žalobca v podanej žalobe v časti III.1 až III.7 vzniesol viacero námietok proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 13. 09. 2017 ako i proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 19. 06. 2017.
41. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 16. 09. 2020 rozšíril žalobný dôvod podľa § 134 ods. 2 písm. b/ SSP, teda že Okresný úrad Nitra, Odbor starostlivosti o životné prostredie ako špeciálny stavebný úrad nebol príslušný na konanie z dôvodu, že mohol konať až po územnom konaní a právoplatnom vydanom územnom rozhodnutí všeobecného stavebného úradu, čo v súdenej veci mohlo byť, podľa jeho názoru, len Mesto Nitra, alebo Obec Lužianky, pokaľ sa stavba nachádza na území dvoch obcí, podľa rozhodnutia okresného úradu.
42. V prípade, ak by rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, jednalo by sa o takú vadu, na ktorú správny súd prihliada ex offo a v takom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (ust. § 134 ods. 2 písm. b/ SSP), pričom takéto zistenie správneho súdu by bolo dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. b/ SSP. Pri zistení takejto vady správny súd už z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania nezisťuje existenciu iných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. S poukazom na uvedené súd prioritne preskúmal, či žalobou napadnuté rozhodnutia vydali správne orgány, ktoré boli na to vecne príslušné. Vecná príslušnosť správneho orgánu je upravená v ust. § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a určuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v prvom stupni. Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje iba na osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Týmto zákonom v predmetnej veci (jedná sa stavebné, resp. o vodoprávne konanie) je zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách alebo vodný zákon), ktorý určuje pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy tak, že v ust. § 60 určuje pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja a v ust. § 61 určuje pôsobnosť okresného úradu. V ust. § 61 písm. a/ vyššie citovaného zákona je stanovené, že okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona, pričom sú tu vymenované konkrétne ustanovenia tohto zákona a medzi nimi i ust. § 21 a § 26. Správny orgán prvého stupňa, t. j. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia v záhlaví svojho rozhodnutia zo dňa 19. 06. 2017 uviedol, že rozhoduje ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa ust. § 61 vyššie citovaného zákona (v predmetnej veci rozhodoval práve podľa ust. § 21 a § 26 tohto zákona) a taktiež ako špeciálny stavebný úrad podľa ust. § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 50/1976 Zb. alebo stavebný zákon). Špeciálny stavebný úrad je orgán štátnej správy povoľujúci špeciálne stavby, ako sú napr. i vodné stavby. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu je určená osobitnými právnymi predpismi, medzi ktoré patrí i vodný zákon. Pri vodných stavbách vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu orgány vykonávajúce štátnu správu podľa osobitných predpisov, t.j. „špeciálne stavebné úrady“.
43. S poukazom na vyššie uvedené je správny súd toho názoru, že Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia v predmetnej veci, t.j. vo vodoprávnom konaní rozhodol dňa 19. 06. 2017 ako príslušný správny orgán prvého stupňa, a to i s poukazom na ust. § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z tohto ustanovenia vyplýva, že okresný úrad v prvom stupni vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov, pričom je tu odkaz i na zákon č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov. Tento zákon bol však zrušený zákonom č. 364/2004 Z. z. o vodách s účinnosťou od 01. 07. 2004, ktorý je potom potrebné považovať za osobitný predpis, i keď priamo v ust. § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je naň odkaz, ale je potrebné vychádzať z aktuálnej právnej úpravy, ktorou je v súčasnosti zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách.
44. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 19. 06. 2017 rozhodol ako odvolací orgán okresný úrad v sídle kraja, ktorý v zmysle ust. 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov a v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, nakoľko osobitný zákon neustanovuje inak. Vyššie uvedené zákonné ustanovenia sú uvedené i v záhlaví rozhodnutia žalovaného zo dňa 13. 09. 2017, ktorý ako okresný úrad v sídle kraja zriadil na plnenie svojich úloh osobitný organizačný útvar (odbor opravných prostriedkov), čo je v súlade s ust. § 4 ods. 4 vyššie citovaného zákona, čo je zrejmé i zo záhlavia jeho rozhodnutia. Z vyššie uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že správne orgány v predmetnej veci rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a námietku žalobcu správny súd posúdil ako nedôvodnú.
45. Následne správny súd posudzoval ďalšie námietky žalobcu, ktoré sú obsahom podanej žaloby v jej časti III.1 až III.7, pričom rozsahom a dôvodmi podanej žaloby bol viazaný v zmysle ust. 134 ods. 1 SSP, nakoľko v predmetnej veci sa nejednalo o žiadnu zo situácií uvedených v ust. § 134 ods. 2 SSP. Podľa názoru správneho súdu však ani jedna z námietok žalobcu nesmerovala priamo proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 13. 09. 2017, resp. sa ani jedna z týchto námietok sa priamo tohto rozhodnutia netýkala.
46. S poukazom na žalobcom formulované dôvody žaloby uvedené v časti III.1 až III.7 a obsah predloženého administratívneho spisu, potom správny súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. I keď žalobca v podanej žalobe (úvod III. časti) tvrdil, že z dôvodu zrejmej nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako i rozhodnutia žalovaného, bol ukrátený na svojich právach, žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť žalobou napadnutým rozhodnutím porušené alebo priamo dotknuté.
47. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol účastníkom konania v predmetnej veci podľa ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, resp. i podľa ust. § 73 ods. 3 veta tretia vodného zákona, t.j. ako osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 24 až 27 tohto zákona), teda ako dotknutá verejnosť, nakoľko v konaní podľa tretej časti vyššie citovaného zákona (posudzovanie navrhovaných činností) uplatnil postup podľa ust. § 24 ods. 3, resp. 4 tohto zákona a podal odôvodnené písomné stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti „Prologis Park Nitra“, ktorý predložila spoločnosť ProLogis Slovak Republic Management s.r.o., čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné (a čo vyplýva i z právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. 2016/029660-040-F21 zo dňa 08. 11. 2016, ktoré sa nachádza v administratívnom spise) a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 02. 2017.
48. Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok uvedených v jej III. časti je súd toho názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť podľa ust. § 178 ods. 3 SSP, čo možno
vyvodiť i z jeho námietky (časť III.4 v žalobe) spočívajúcej v tom, že predmetná investícia, v rámci ktorej sa má realizovať aj stavba, ktorá je predmetom povoľovacieho konania v predmetnom stavebnom konaní, mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobná legitimácia zainteresovanej verejnosti sa týka verejného záujmu v oblasti životného prostredia a bola legislatívne upravená vo veciach na základe požiadavky vyplývajúcej z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci prejudiciálnej otázky C- 240/09.
49. Žalobca v podanej žalobe (časť III.1) namietal, že neboli naplnené podmienky vydania stavebného povolenia v zmysle ust. § 32 od 2 stavebného zákona (teda na vydanie stavebného povolenia bez toho, aby stavebnému konaniu predchádzalo územné konanie a vydanie rozhodnutia v územnom konaní) tvrdiac, že územný plán mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale podľa jeho názoru nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a teda stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá nebola vypracovaná.
50. K tejto námietke je potrebné uviesť, že súd sa oboznámil s územným plánom mesta Nitra, ktorý je verejne dostupný na stránke https://www.nitra.sk/Zobraz/Obsah/18604 a ktorý bol schválený mestským zastupiteľstvom v Nitre dňa 22. 05. 2003. Záväzná časť územného plánu bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením (ďalej len VZN) mesta Nitry č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5 (posledný nadobudol účinnosť dňa 18. 07. 2015) a je uvedená v prílohe č. 1 k tomuto VZN. Správny súd poukazuje na predmetné VZN mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho dodatkov, konkrétne na jeho záväznú časť, t. j. časť I. (Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia), kapitolu 1 (V oblasti usporiadania územia a rozvoja sídelnej štruktúry), bod 1.13 (Pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia obstarať a schváliť územný plán zóny), pričom v bodoch 1.13.1 - 1.13.5 sú uvedené priestorovo funkčné celky, ktorých sa obstaranie a schválenie územného plánu zóny týka, ale oblasť, resp. priestorovo funkčný celok Dražovce tu nie je uvedený, čo znamená, že územný plán zóny nebolo potrebné vypracovať. Na tejto skutočnosti nemôže nič meniť ani zistenie, že v časti územného plánu mesta Nitra s označením „UPN Nitra - Zástavba“ pod bodom „zástavba“ a v časti „UPN Nitra - Komplexný výkres“ pod bodom „priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia“ je uvedený text „Priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“.
51. Územné rozhodnutie sa v zmysle ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona v znení účinnom do 31. 12. 2018, teda i v čase rozhodovania správnych orgánov v predmetnej veci, sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, 1fc) ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.
52. Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie teda je, že sa jedná o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii v zmysle zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V predmetnej veci je nepochybné, že stavebné, resp. vodoprávne konanie sa týkalo vodnej stavby (stavby slúžiacej na odvádzanie vôd z povrchového odtoku (dažďových vôd) zo spevnených plôch, komunikácií a parkovacích plôch s ich následnou akumuláciou, čerpaním prečistením a zaústením týchto vôd do verejnej kanalizácie, odvádzanie splaškových komunálnych vôd do verejnej kanalizácie, zásobovanie objektov pitnou , úžitkovou a požiarnou vodou). Účelom celej tejto investície, súčasťou ktorej sú i predmetné vodné stavby, je napojenie na verejný vodovod a kanalizáciu v rámci výstavby Logistického parku Nitra - Haly DC2, ktoré sa vybudujú výstavbou akcie Príprava strategického parku Nitra, čo vyplýva z rozhodnutia zo dňa 19. 06. 2017, t. j. z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Jedná sa teda o výstavbu objektov na prípravu územia na realizáciu strategického parku.
53. Ministerstvo hospodárstva SR vydalo osvedčenie č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. júla 2015 osvedčenie č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. júla 2015 pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“ s tým, že stavbu bude zabezpečovať MH Invest, s.r.o. a táto stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Týmto
bola teda jednoznačne splnená podmienka stanovená v ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku.
54. Druhou podmienkou, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. V predmetnej veci umiestnenie výstavby strategického parku nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Nitra a vyplýva z územného plánu mesta (bez potreby vypracovania územného plánu zóny pre priestorovo funkčný celok Dražovce), ktorý bol schválený Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1 až 5. Umiestnenie tejto výroby, resp. navrhovanej činnosti (podľa zámeru Prologis Park Nitra vypracovaného v novembri 2016 pre potreby navrhovateľa a užívateľa - ProLogis Slovak Republic Management s.r.o.) v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra - Sever potvrdzuje i predmetný zámer. Sám žalobca v podanej žalobe tvrdil, že v aktuálnom územnom pláne Mesta Nitra je vymedzené územie priemyselného parku sever (ale nie je vymedzená hranica strategického parku a nie je definované územie pre strategický park) s tým, že strategický park ako taký v územnom pláne Mesta Nitra nie je obsiahnutý. V územnom pláne Mesta Nitra sú uvedené čísla lokalít s funkčným využitím „priemyselný park sever“ a termín „strategický park“ sa v územnom pláne Mesta Nitra neuvádza, pretože termín „strategický park“ bol zavedený do stavebného zákona s účinnosťou od 17. 10. 2015 zákonom č. 254/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Do zákona č. 175/1999 Z. z. bol termín „strategický park“ zavedený s účinnosťou od 07. 07. 2015 zákonom č. 154/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
55. Z uvedených dôvodov potom termín „strategický park“ nie je zahrnutý v územnom pláne Mesta Nitra, nakoľko dodatok č. 5 k VZN č. 3/2003 bol schválený mestským zastupiteľstvom mesta Nitra dňa 11. 06. 2015, kedy ešte uvedený termín nebol v našom právnom poriadku definovaný. Podľa zámeru „Prologis Park Nitra“ vypracovaného pre užívateľa ProLogis Slovak Republic Management s.r.o. v novembri 2016 bude navrhovaná činnosť (spočívajúca vo výstavbe troch hál slúžiacich pre logistiku a ľahkú nerušiacu výrobu v priemyselnej zóne v území, ktoré je umiestnené v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra - Sever.
56. Podmienkou pre postup podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona nie je „vymedzenie hranice strategického parku“, resp. „definovanie územia strategického parku“, ale, ako už bolo vyššie uvedené, podmienkou je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu obce a nie je v rozpore s umiestnením strategického parku, resp. s prípravou územia na realizáciu strategického parku a táto podmienka bola splnená.
57. V súvislosti s námietkou žalobcu, že stavebnému konaniu nepredchádzalo územné konanie a vydanie územného rozhodnutia, správny súd poukazuje na ust. § 120 ods. 2 veta druhá stavebného zákona, v zmysle ktorého, ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce. Takéto záväzné stanovisko Mesta Nitra č. ÚHA-1740/2017 zo dňa 16. 02. 2017 k stavbe „Logistický park Nitra - Hala DC2“, a záväzné stanovisko Obce Lužianky pod č. 2203-1/3/2017 zo dňa 23. 01. 2017 k stavbe „Logistický park Nitra - Hala DC2“ boli v priebehu stavebného konania predložené a správny orgán prvého stupňa ako špeciálny stavebný úrad bol týmito stanoviskami viazaný a pri svojom rozhodovaní z nich vychádzal.
58. Súd taktiež posudzoval i námietky žalobcu v časti III.2, III.3 podanej žaloby, ktoré spočívali v tom, že žalovaný mal prihliadať na všetky nesprávnosti, ktorými bolo postihnuté odvolaním napadnuté rozhodnutie, teda nie len na tie, ktoré namietal žalobca, ale mal prihliadať k tomu, že nedošlo
k posudzovaniu vplyvov strategického parku na životné prostredie, že nebolo doriešené dopravné napojenie, resp. vyústenie dopravy, že došlo k porušeniu ust. § 47 písm. a/ a § 67 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona.
59. Tu je potrebné konštatovať, že odvolací orgán nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní a odvolaním napadnuté rozhodnutie sa preskúmava zásadne v celom rozsahu. Rovnako nie je viazaný skutkovými zisteniami, ani právnym názorom, ku ktorým dospel prvostupňový orgán. Jediným limitujúcim faktorom je vylúčenie možnosti rozhodovať v rámci odvolania o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania na prvostupňovom orgáne. Odvolací orgán nepreskúmava iba zákonnosť rozhodnutia, ale aj jeho správnosť. S poukazom na uvedené sa potom odvolací orgán nemohol zaoberať otázkou posudzovania navrhovanej činnosti z hľadiska vplyvov na životné prostredie, nakoľko táto otázka bola už právoplatne vyriešená v zisťovacom správnom konaní, výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutia zo dňa 08. 11. 2016, ktoré bolo potvrdené v odvolacom konaní vedenom i na základe odvolania žalobcu. Predmetom stavebného konania nebolo ani riešenie dopravného napojenia, a preto ani v odvolacom konaní nebolo možné túto otázku riešiť, resp. posudzovať. K namietanému porušeniu ust. § 47 písm. a/ stavebného zákona, ktoré upravuje všeobecné technické požiadavky na navrhovanie stavieb a k porušeniu ust. § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona, ktoré upravuje posudzovanie hľadísk verejného záujmu, ktorých dodržanie skúma stavebný úrad, správny súd poukazuje na obsah záväzného stanoviska Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-OSZP3-2017/008998-02-F14 zo dňa 28. 02. 2017, z ktorého vyplýva, že s realizáciou stavby „Logistický park Nitra - Hala DC2- SO 201-215“ z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny súhlasí.
60. Ďalšia žalobná argumentácia žalobcu (časť III.4 žaloby) spočívala v tom, že stavby, ktoré boli predmetom povolenia v stavebnom konaní sa realizujú v rámci navrhovanej činnosti, ktorá podľa tvrdení správnych orgánov nepodlieha povinnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa vyššie citovaného zákona, napriek tomu, že by takémuto procesu podľa žalobcu podliehať mala. Táto argumentácia by mohla poukazovať, resp. poukazuje na negatívne dôsledky neposudzovania navrhovanej činnosti na životné prostredie. Preverenie oprávnenosti tejto argumentácie je však úlohou správnych orgánov. V súvislosti s touto námietkou správny súd uvádza, že stavebnému konaniu v predmetnej veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal rozhodnutie č. 2016/029660-040-F21 zo dňa 08. 11. 2016, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Prologis Park Nitra“, ktorú predložil navrhovateľ - Pro Logis Slovak Republic Management s.r.o. po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa ust. § 29 zákona č. 24/2006 Z. z.. (navrhovaná činnosť spočíva vo výstavbe troch hál DC1, DC2 a DC3, vybudovanie spevnených plôch a parkovacích miest pre 1065 zamestnancov s celkovým počtom 219 státí). Toto rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania žalobcu) a nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 02. 2017. Predmetné rozhodnutie je záväzné pre správny orgán prvého stupňa, ktorý v predmetnej veci rozhodoval dňa 19. 06. 2017 ako i pre žalovaného, ktorý vo veci rozhodoval dňa 13. 09. 2017.
61. V predmetnom súdom konaní na základe podanej žaloby sa teda nebolo možné zaoberať otázkou, či predmetná investícia (súčasťou ktorej sú i stavby uvedené v stavebnom povolení zo dňa 19. 06. 2017) mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zmysle ust. § 18 ods. 1 písm. a/ zákona č. 24/2006 Z. z.. Žalobca sám v žalobe uvádza, že proti rozhodnutiu v zisťovacom konaní využil všetky opravné prostriedky, vrátane možnosti podania správnej žaloby proti právoplatnému rozhodnutiu, a uviedol, na čo poukázal v rámci zdôvodnenia nezákonnosti tohto rozhodnutia, čo uvádza v žalobnom bode III.5. Správny súd uvádza, že týmito námietkami sa bude možné zaoberať pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní zo dňa 08. 11. 2016. Pre konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/208/2017 je podstatná tá skutočnosť, že v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 13. 09. 2017 (zrušenia ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha), existovalo právoplatné rozhodnutie zo dňa 08. 11. 2016 vydané v zisťovacom konaní (právoplatnosť nadobudlo podľa vyznačenia dňa 20. 02. 2017). Správny orgán prvého stupňa v stavebnom, resp. vodoprávnom konaní ako i žalovaný v odvolacom konaní z tohto právoplatného rozhodnutia vychádzali a bolo pre ne záväzné (čo vyplýva i rozhodnutí napadnutých touto žalobou), a to s poukazom na ust. § 40 ods. 1 veta pred bodkočiarkou zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti touto žalobou napadnutých rozhodnutí (kedy existovali a
stále existuje právoplatné rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní) je rozhodujúci i pre správny súd, a to s poukazom na ust. § 135 ods. 1 SSP a z tohto stavu správny súd v predmetnej veci i vychádzal.
62. Nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní (žalobca to ani nežiadal, i keď na tieto rozhodnutia poukazoval), ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, ktoré vychádzajú z rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní, a to i s poukazom na ust. § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní je možné preskúmať správnym súdom a tieto sú i predmetom samostatného súdneho konania na tunajšom súde. O tom, že navrhovaná činnosť „Prologis Park Nitra“, ktorú predložil navrhovateľ - ProLogis Slovak Republic Management s.r.o. sa podľa ust. § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať, bolo právoplatne rozhodnuté v správnom konaní rozhodnutím zo dňa 08. 11. 2016 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 02. 2017). Súd v predmetnej veci vychádza zo stavu v čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 13. 09. 2017, t. j. ku dňu 09. 10. 2017.
63. K námietke, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, resp. že strategický park nebol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie, správny súd dáva do pozornosti žalobcu a zdôrazňuje, že citovaný zákon nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov.
64. Žalobca v žalobe poukazoval na ust. § 18 ods. 2 písm. b/ vyššie citovaného zákona, pričom tvrdil, že „v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie a to bez akýchkoľvek determinantov“. Z ust. § 18 ods. 2 písm. b/ tohto zákona vyplýva, že predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len "zisťovacie konanie") musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 v časti B. V prílohe č. 8 (Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie) je uvedený, okrem iných, i bod 9 a položka 15 nasledovne: 9. Infraštruktúra Pol. Činnosť, objekty a Prahové hodnoty číslo zariadenia Časť A Časť B (povinné) (zisťovacie hodnotenie) konanie)
15. Projekty budovania priemyselných zón bez limitu vrátane priemyselných parkov
V predmetnej veci pre činnosť „Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov“ v časti B (zisťovacie konanie) je uvedená prahová hodnota „bez limitu“, čo znamená, že takáto činnosť sa stáva predmetom zisťovacieho konania automaticky. V zmysle tohto postupoval i príslušný správny orgán, keď navrhovanú činnosť „Prologis Park Nitra“ posudzoval v rámci zisťovacieho konania a dňa 08. 11. 2016 vydal rozhodnutie zo zisťovacieho konania, v zmysle ktorého sa táto navrhovaná činnosť po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa tohto zákona. Toto právoplatné rozhodnutie potom oprávňovalo navrhovateľa, spoločnosť ProLogis Slovak Republic Management s.r.o., aby podala návrh na vydanie stavebného a vodoprávneho konania. S poukazom na uvedené správny súd námietky uvedené žalobcom v bode III.4. a III.5 podanej žaloby posúdil ako nedôvodné.
65. K námietke žalobcu uvedenej v bode III.6 správnej žaloby, a to, že boli porušené jeho práva ako účastníka konania, keď ešte pred vydaním rozhodnutia žiadal o zaslanie fotokópie celého správneho spisu, pričom správny orgán jeho žiadosti nevyhovel je potrebné uviesť, že žalobca žiadosťou zo dňa 05. 06. 2017 (urgencia žiadosti zo dňa 11. 07. 2017) žiadal o zaslanie fotokópie spisu zo stavebného konania, ktorého bol účastníkom, pričom jeho účastníctvo v stavebnom konaní vyplývalo z ust. § 59 ods. 1 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v
znení neskorších predpisov. Na konanie podľa vyššie uvedeného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ktorý v ust. § 23 upravuje nazeranie do spisov tým spôsobom, že účastníci konania majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s tam uvedenou výnimkou. I keď žalobca, ako sám tvrdí a ako vyplýva z označenia jeho žiadosti zo dňa 05. 06. 2017, predmetnú žiadosť podal s poukazom na zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, predmetom žiadosti neboli požiadavky na poskytnutie informácie ako poznatku v konkrétnej veci, ani iných údajov, ale žiadosť o poskytnutie informácie obsahovala výslovne a výlučne požiadavku na zaslanie fotokópie administratívneho spisu. Podľa názoru súdu, nie každá žiadosť o sprístupnenie informácie aj napriek tomu, že je výslovne označená ako žiadosť o informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. je žiadosťou, ktorú je potrebné vybaviť v súlade s týmto zákonom. Zo znenia zákona o slobode informácií nemožno vyvodzovať, že informáciou je aj fotokópia kompletného administratívneho spisu vo veci, v ktorej bol žalobca účastníkom konania podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Právo účastníka konania vo svojej veci nahliadať do spisov a podkladov je v pomere špeciality k všeobecnému právu na prístup k informáciám podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. a právne konzumuje jeho všeobecné právo na poskytnutie informácií. Z uvedeného vyplýva, že právo účastníka správneho konania na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia je širšie a za podmienok ustanovených správnym poriadkom zahŕňa prístup k podkladom správneho rozhodnutia, ktoré správny orgán použil na rozhodnutie.
66. Správny orgán prvého stupňa zaslal v podaní zo dňa 21. 07. 2017 fotokópiu celého správneho spisu, okrem projektovej dokumentácie. Súd nespochybňuje právo žalobcu žiadať o vyhotovenie fotokópie administratívneho spisu a právo túto fotokópiu i dostať, ale je toho názoru, že vyhotovenie fotokópie tak obsiahleho spisu, ako je v predmetnej veci, vyžadovalo poskytnutie istej nevyhnutnej miery súčinnosti zo strany samotného žalobcu, spočívajúcej minimálne v nahliadnutí do spisu a označení listín, ktorých kópie žiada vyhotoviť. Žalobca takúto súčinnosť neposkytol a nevyužil ani možnosť nahliadnuť do podkladov, teda do administratívneho spisu. Je potrebné zdôrazniť, že v správnom konaní sa okrem iného uplatňuje i zásada hospodárnosti a správne orgány dbajú o to, aby konanie prebiehalo hospodárne a za použitia najvhodnejších prostriedkov. Zásada hospodárnosti (procesnej ekonómie) vyjadruje požiadavku, aby správny orgán v konaní použil také prostriedky, ktoré sú jednoduché, účinné a nezvyšujú náklady. Uvedené súd dáva do pozornosti žalobcu i z dôvodu, že z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že žalobca s viacerými listinami, ktoré sú súčasťou predmetného spisu už disponoval, teda ich mal k dispozícii, nakoľko mu boli doručené ako účastníkovi iných administratívnych konaní súvisiacich s výstavbou automobilového závodu. Vyhotovovanie fotokópií listín, ktoré už žalobca mal vo svojej dispozícii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
67. Zo všetkých týchto dôvodov potom správny súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu uvedenú v časti III.6 žaloby. Práva žalobcu vyplývajúce mu z ust. § 23 ods. 1 správneho poriadku zo strany stavebného úradu porušené neboli, ale ako vyplýva z administratívneho spisu, žalobca sa sám pripravil o možnosť využitia svojich práv. Žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, ale ani netvrdil, že by stavebný úrad vyššie uvedeným postupom zasiahol do jeho subjektívneho práva. Aj v prípade, ak by došlo k porušeniu ust. § 23 zákona č. 71/1967 Zb. muselo by týmto porušením dôjsť k zásahu do jeho subjektívnych práv, čo nebolo preukázané, pretože žalobca k oznámeniu o začatí stavebného a vodoprávneho konania podal pripomienky, stanoviská a námietky v podaní zo dňa 12. 06. 2017.
68. K námietke týkajúcej sa nedodržania lehôt (časť III.7 žaloby) správny súd uvádza, že lehota na vydanie oznámenia o začatí stavebného konania v zmysle ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona, t.j. lehota do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná, je procesnou lehotou, ktorá má poriadkový charakter a jej prípadné nedodržanie nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Naviac, ako už bolo uvedené, žiadosť o vydanie stavebného povolenia bola doručená stavebnému úradu dňa 27. 03. 2017, pričom stavebník bol vyzvaný na odstránenie nedostatkov podania, a z toho dôvodu bolo konania prerušené na dobu 60 pracovných dní. Oznámenie o začatí stavebného konania bolo vydané dňa 07. 05. 2017. Rovnako tak lehoty pre vydanie rozhodnutia v zmysle ust. § 49 správneho poriadku majú poriadkový charakter. Konanie v predmetnej veci sa začalo dňa 27. 03. 2017, na dobu 60 pracovných dní bolo prerušené a stavebný úrad vydal rozhodnutie dňa 19. 06. 2017. Počas doby, kedy je konanie prerušené, lehoty neplynú. Preto má súd za to, že lehoty dodržané boli. Súd však dodáva, že i v prípade nedodržania lehôt správnymi orgánmi, keďže ide o poriadkové lehoty, by táto skutočnosť nemala
žiaden vplyv na právnu pozíciu žalobcu ako účastníka konania, ani na zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí.
69. Námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe súd posúdil ako nedôvodné. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy, pričom táto lehota je prekluzívna a jej zmeškanie nemožno odpustiť. Rozšírenie žaloby alebo uvedenie ďalších žalobných bodov je možné len v prekluzívnej lehote určenej pre jej podanie. V tejto lehote žalobca podal len tie námietky, ktoré sú uvedené v žalobe a s ktorými sa súd podrobne vysporiadal v odôvodnení tohto rozsudku.
70. Je potrebné si uvedomiť, že na základe podanej žaloby v predmetnej veci a žalobných bodov v nej uvedených nie je možné preskúmavať iné rozhodnutia vydané v procese prípravy a realizácie výstavby priemyselného parku (pokiaľ je na ich preskúmanie zákonom upravený postup), resp. poukazovať na prípadné pochybenia alebo nedostatky v iných správnych konania, ktoré predchádzali stavebnému konaniu alebo ktoré budú na stavebné konanie nadväzovať.
71. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali i s námietkami, ktoré žalobca priebehu správneho konania predložil. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
72. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. O trovách spoločnosti Prologis Slovak Republic Management s.r.o. a pribratých účastníkom súdneho konania, ako i osobe zúčastnenej na konaní rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto ďalších účastníkov. Žalobca už v podanej žalobe označil za účastníka konania spoločnosť Prologis Slovak Republic Management s.r.o., ktorú súd vyzval na vyjadrenie k žalobe. Správny súd uzneseniami označenými vyššie pribral do súdneho konania účastníkov administratívneho konania (tak ako sú označení v tomto uznesení), a priznal spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. postavenie osoby zúčastnenej na konaní, ale neuložil im žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať ani výzvu súdu uvedeným subjektom zaslanú, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP). V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné spoločnosti Prologis Slovak Republic Management s.r.o., pribratým účastníkom konania a osobe zúčastnenej na konaní, priznať právo na náhradu ďalších trov konania.
73. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
74. Po vyhlásení rozsudku (dňa 16. 09. 2020) bolo súdu doručené vypovedanie plnej moci spoločnosti MAPLE & FISH s.r.o. pribratým účastníkom v rade 2/, ktorý právny zástupca i podával vyjadrenie v tomto konaní za pribratého účastníka konania. Pretože v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu bol pribratý účastník v rade 2/ zastúpený advokátskou kanceláriu MAPLE & FISH s.r.o., je tento právny zástupca uvedený i v záhlaví rozsudku. Dňa 14. 10. 2020 bolo súdu doručené plnomocenstvo zo dňa 05. 10. 2020, ktorým pribratý účastník v rade 2 (MH Invest, s.r.o.) splnomocnil na svoje zastupovanie v tomto konaní pred správnym súdom advokáta JUDr. Allana Böhma, ktorému súd bude doručovať rozsudok.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.