Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B3-64Csp-68-2022.pdf
PDF · 76.59 KB
Case nature
Area
Subarea
B3-64Csp/68/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom Mgr. Adamom Hradským, v spore žalobcu: N. C. A., s.r.o., T.: XX XXX XXX, so sídlom O. 2, K., zastúpeného P. L., s.r.o., T.: XX XXX XXX, so sídlom O. 2, K., proti žalovanému: N. A., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom XXX XX K. XX, o zaplatenie sumy X XXX,XX EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 239,17 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 11.08.2021 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamieta.
III. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu od žalovaného.
odôvodnenie:
I.
1. Žalobou zo dňa 21.06.2022 sa žalobca domáhal, aby Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „upomínací súd“) v rámci upomínacieho konania postupom podľa § 1 a nasl. zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 307/2016 Z.z.“) platobným rozkazom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 239,17 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 11.08.2021 do zaplatenia.
2. Žalobca v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh uviedol, že Československá obchodná banka, a.s., IČO: XX XXX XXX (ďalej ako „veriteľ“) a žalovaný dňa 19.03.2010 uzatvorili zmluvu č. XXXXXXXXXR, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky, pričom žalovaný napriek opakovaným výzvam neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoje povinnosti podľa zmluvy, na základe čoho veriteľ dňa 10.12.2019 vyhlásil úver za splatný v celom rozsahu. Následne veriteľ postúpil pohľadávku žalobcu, pričom tá pozostávala z istiny v sume 2 239,17 EUR, riadneho úroku v sume 839,95 EUR, úroku z omeškania v sume 386,25 EUR, pričom žalobca si v tomto súdnom konaní uplatnil len dlžnú istinu úveru.
3. Žalobca na preukázanie skutkových tvrdení navrhol vykonať nasledovné listinné dôkazy, a to: prehľad čerpania a splátok, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 03.09.2021, pokus o zmier zo dňa 08.04.2022, zmluvu o postúpení pohľadávky, oznámenie o poskytnutí úveru k ČSOB kreditnej karte, žiadosť o poskytnutie úveru zo dňa 19.03.2010, zmluvu o bežnom účte, oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa 12.12.2019 s fotokópiou poštovej obálky, všeobecné obchodné podmienky, podmienky pre vydanie a používanie kreditnej karty, cenník, poslednú výzvu na úhradu pohľadávky zo dňa 27.09.2019 s fotokópiou poštovej obálky.
II.
4. Upomínací súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu, ktorý sa však nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk a keďže žalobca podľa § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. podal návrh na pokračovanie v konaní, upomínací súd postúpil vec tunajšiemu súdu ako príslušnému súdu na prejednanie podľa C.s.p..
5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, a to i napriek tomu, že mu bola spolu s prílohami, poučením o procesných právach a povinnostiach a výzvou podľa § 167 ods. 1 a 2 C.s.p. doručená podľa § 116 ods. 2 C.s.p. dňa 23.03.2023.
III.
6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal listinné dôkazy navrhnuté žalobcom, z ktorých následne zistil dole uvedený skutkový stav rozhodný pre právne posúdenie veci.
7. Veriteľ ako právnická osoba - podnikateľ podnikajúci v oblasti bankovníctva a poskytovania úverov a žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 25.08.2004 zmluvu o bežnom účte, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa zriadiť a viesť v prospech žalovaného bežný účet. Následne dňa 19.03.2010 žalovaný požiadal o poskytnutie ČSOB Kreditnej karty s úverovým rámcom 3 000,- EUR s výškou splátky určenej 10 % a splatnosťou 10. dňa v mesiaci. Na základe uvedeného veriteľ oznámil žalovanému poskytnutie úveru k ČSOB Kreditnej karte (ďalej už len „úver“) s úrokovou sadzbou 18,90 % ročne a debetnou úrokovou sadzbou 30 % ročne.
8. Veriteľ dňa 27.09.2019 vyzval žalovaného na úhradu dlhu z titulu poskytnutého úveru v sume 895,35 EUR s poučením o možnosti zosplatnenia celého úveru v sume 2 948,01 EUR s príslušenstvom. Následne veriteľ ku dňu 10.12.2019 vyhlásil splatnosť celého úveru v sume 2 940,01 EUR. Následne veriteľ dňa 03.09.2021 oznámil postúpenie pohľadávky žalobcovi, ktorý žalovaného dňa 08.04.2022 pokusom o zmier vyzval na úhradu istiny úveru v sume 2 239,17 EUR spolu s ostatným príslušenstvom.
9. Z prehľadu čerpania a splátok úveru vyplývalo, že ku dňu zosplatnenia dlžná istina úveru predstavovala sumu 2 924,01 EUR, pričom následnými úhradami žalovaného, ktoré veriteľ pripísal na istinu dlžného úveru, dlžná istina úveru predstavovala sumu 2 239,17 EUR.
IV.
10. Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce zmluvu o bežnom účte (§ 708) a zmluvu o úvere (§ 497), ako aj príslušné ustanovenia upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl.), postúpenie pohľadávky (§ 524 a nasl.), ako aj príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. upravujúce spotrebiteľský úver, na základe ktorých mal súd za to, že medzi veriteľom a žalovaným vznikol uzatvorením zmluvy o bežnom účte a poskytnutím úveru na kreditnú kartu podľa § 708 Obchodného zákonníka v spojení s § 497 Obchodného zákonníka absolútny obchodnoprávny záväzkový vzťah. Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní tejto zmluvy, keďže veriteľ vystupoval ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú zmluvu. Aj napriek tomu, že daný záväzkový vzťah mal povahu absolútneho obchodného záväzku, z dôvodu, že jeho účastníkom bol spotrebiteľ, bolo potrebné podľa § 52 ods. 3 poslednej vety Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.04.2015) prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť ustanovenia Obchodného zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si uplatnil len istinu dlžného úveru, súd z dôvodu hospodárnosti upustil od skúmania splnenia podmienok podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z..
11. Súd považoval za nesporné, že veriteľ poskytol žalovanému úverový rámec ku kreditnej karte, ktorý žalovaný čerpal, čím si splnil svoj záväzok z úverovej zmluvy riadne a včas, na základe čoho vznikla žalovanému povinnosť vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky vrátane úrokov. Žalovaný si však svoje záväzky neplnil riadne a včas, keď sa dostal do omeškania, na základe čoho ho veriteľ postupom podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyzval na zaplatenie dlžných splátok s upozornením na možnosť zosplatnenia poskytnutého úveru. Keďže žalovaný dlh neuhradil, žalobca si podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uplatnil voči žalovanému dňom 10.12.2019 právo na zaplatenie celého
poskytnutého úveru (§ 565 Občianskeho zákonníka) a z tohto právneho dôvodu vyzval žalovaného na zaplatenie celkovej sumy 2 940,01 EUR, pričom žalovaný si predmetnú peňažnú povinnosť podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka nesplnil riadne a včas a dostal sa podľa § 517 a nasl. Občianskeho zákonníka do omeškania. Žalobca si žalobou uplatnil len nárok na vrátenie poskytnutej istiny úveru v sume 2 239,17 EUR.
12. Na základe uvedeného považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2 239,17 EUR za plne dôvodný, na základe čoho žalobe žalobcu v celom rozsahu uplatnenej istiny vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2 239,17 EUR.
13. Nakoľko si žalovaný súdom priznaný peňažný dlh podľa § 559 Občianskeho zákonníka nesplnil riadne a včas, dostal sa tým podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka do omeškania, na základe čoho vzniklo žalobcovi/veriteľovi právo požadovať od žalovaného popri priznanom peňažnom plnení aj úroky z omeškania určené podľa vykonávacieho predpisu - nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením priznaného peňažného dlhu.
14. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 16.03.2016 do 26.07.2022 vo výške 0 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov z omeškania ku dňu omeškania žalovaného s plnením súdom priznaného dlhu žalobcovi bola 5 % ročne.
15. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5 %, a to odo dňa 11.08.2021 do reálneho zaplatenia týchto súm žalovaným žalobcovi, pričom vo zvyšnej časti požadovaných úrokov z omeškania (t.j. nad výšku 5 % ročne z požadovanej sumy od 11.08.2021 do zaplatenia), súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
16. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.