Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_7C-7-2019.pdf
PDF · 129.01 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Milanom Antalom v právnej veci žalobkyne: W. C., D.. XX.XX.XXXX, trvale bytom O.. F.. Š.D. XX/XX, XXX XX Ž. D. C., právne zastúpená: Hagyari & Partners s.r.o., IČO: 51 473 208, so sídlom Vlčkova 8/A, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: O. N., D.. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. S. XX, XXX XX U. S., právne zastúpený: JUDr. Ivo Osvald, advokát, so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 10.780,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba žalobkyne s a z a m i e t a.
II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 23.04.2019 domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 10.780,- € s príslušenstvom titulom uzatvorených viacerých zmlúv o pôžičke ústnou formou s nedohodnutou dobou ich vrátenia.
2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným boli partnermi v období od júla 2016 do februára 2019, počas ktorého obdobia žalovanému zapožičala viaceré čiastkové pôžičky uzatvorené ústne so žalovaným ako dlžníkom, pričom nebola dohodnutá doba ich vrátenia. Ďalej v žalobe uviedla, že počas spoločného fungovania si vzala dve pôžičky v ČSOB, a.s. a jednu pôžičku od svojej matky, pričom finančné prostriedky z týchto pôžičiek mala zapožičať bez písomnej dohody žalovanému, keďže žalovaný potreboval finančné prostriedky na svoje investície do svojej nehnuteľnosti, na úhrady svojich záväzkov a na ďalšie veci špecifikované v žalobe. Žalovaný mal tvrdiť, že časť nehnuteľnosti prepíše na ňu s ohľadom na to, že mu požičala tieto finančné prostriedky na zhodnocovanie jeho nehnuteľnosti a tiež s ohľadom na to, že by s ňou chcel stráviť zvyšok života. Keďže sa žalovaný s ňou rozišiel, finančné prostriedky, ktoré mu požičala počas ich spoločného spolužitia v celkovej sume 10.780,- €, jej nevrátil. Spoločnú domácnosť opustila dňa 28.02.2019. Nakoľko žalovaný jej žalovanú sumu nevrátil, bola nútená sa domáhať svojich práv súdnou cestou a preto dňa 18.04.2019 prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala žalobu na súd. Úrok z omeškania z dlžnej sumy si uplatňuje od 01.03.2019, t.j. od nasledujúceho dňa, kedy žalovaného ústne vyzvala na vrátenie celej dlžnej sumy v čase, keď opustila spoločnú domácnosť so žalovaným.
3. V žalobe špecifikovala požičané finančné prostriedky tak, že dňa 08.07.2017 uzatvorila žalobkyňa s ČSOB, a.s. zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie na sumu 18.800,- €. Časť z tohto úveru použila na vyplatenie skôr poskytnutého jej úveru v ČSOB, a.s. a zvyšok finančných prostriedkov vo výške približne 8.000,- € požičala žalovanému v hotovosti, ktoré mal investovať do svojej nehnuteľnosti a tiež do ďalších vecí, ktoré špecifikovala v texte žaloby. Celková hodnota investícií do hnuteľných vecí žalovaného bola
z jej strany vo výške 4.140,- €, celková hodnota investícií do študentskej izby bola v sume 1.105,- €, celková hodnota dekoračných doplnkov bola v sume 385,- €, celková hodnota investícií do dielne žalovaného bola 1.150,- € a investícií do osobného motorového vozidla vo vlastníctve žalovaného boli vo výške 1.100,- €. Taktiež uviedla, že žalovanému zapožičala finančné prostriedky v celkovej výške 2.550,- € na viackrát, a to sumu 400,- € na zaplatenie jeho dlhov v decembri 2017, sumu 1.000,- € na zaplatenie jeho dlhov v roku 2017, sumu 650,- € na dovolenku v Chorvátsku v júli 2017 a sumu 500,- € na dovolenku v Chorvátsku v roku 2018. Dňa 26.06.2018 uzatvorila s ČSOB, a.s. ďalšiu zmluvu o spotrebiteľskom úvere na sumu 2.000,- €, ktoré všetky finančné prostriedky požičala žalovanému na viackrát, a to na investície do jeho nehnuteľnosti, do nákupu pneumatík na jeho auto a úhradu dovolenky v Chorvátsku v júli 2018. V období december 2017 - december 2018 si požičala od svojej matky sumu 1.900,- €, ktorú na viackrát požičala žalovanému.
4. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 7C/7/2019 - 37 zo dňa 25.06.2019, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v lehote vecne odôvodnený odpor. Súd preto uznesením č. k. 7C/7/2019 - 51 zo dňa 02.08.2019 platobný rozkaz zrušil.
5. V odpore zo dňa 15.07.2019 žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že skutočnosti uvádzané zo strany žalobkyne v žalobe sú nepravdivé a sú vyslovene vymyslené v snahe získať majetkový prospech. Žalovaný v odpore potvrdil, že so žalobkyňou žili spoločne od roku 2016 do februára 2019 v jeho domovej nehnuteľnosti na základe ich vzájomnej dohody. Poprel, že by si kvôli nemu žalobkyňa požičala v banke peniaze, o čom nemal žiadnu vedomosť a taktiež nemal vedomosť ani o tom, že by si bola požičala peniaze aj od svojej matky a tieto mu následne mala odovzdať. Žalobkyňa mu žiadne finančné prostriedky počas ich spoločného spolužitia nepožičala. Keďže každý si počas ich spolužitia hospodáril sám, nepotreboval žiadne peniaze na investície do svojho domu od žalobkyne a ani nepotreboval od nej žiadne peniaze na úhradu jeho záväzkov, tak ako to žalobkyňa uvádzala v žalobe. Investície do svojej domovej nehnuteľnosti počas ich spoločného spolužitia robil vyslovene zo svojich finančných prostriedkov, ktoré mal našetrené zo svojej pracovnej činnosti, ako aj z finančných prostriedkov, ktoré si požičal od spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. dňa 02.10.2017, čo preukázal súdu výpisom z účtu a zmluvou o spotrebiteľskom úvere s menovanou spoločnosťou zo dňa 02.10.2017. Taktiež poprel, že by žalobkyni mal prepísať časť nehnuteľnosti, ktorá je v jeho vlastníctve z dôvodu, že mu mala žalobkyňa požičať finančné prostriedky. Tieto skutočnosti uvádzané žalobkyňou považoval za pomstu z jej strany, pretože sa rozišli. Pokiaľ si žalobkyňa zobrala pôžičku vo výške 18.800,- €, ako to tvrdila v žalobe, túto si zobrala z ČSOB, a.s. pre splatenie svojej skoršej pôžičky a zvyšok použila pre seba, svoju rodinu. Spoločné dovolenky si každý hradil z vlastných finančných prostriedkov, pretože nemali spoločnú kasu. Ďalej uviedol, že nemal vedomosť ani o spotrebnom úvere, ktorý si žalobkyňa zobrala v ČSOB, a.s. vo výške 2.000,- €. Uviedol, že žalobkyňa od neho nikdy nežiadala vrátenie pôžičky ústne, ani písomne. Pokiaľ v žalobe uvádzala, že mu zapožičala z úveru v ČSOB, a.s. približne 8.000,- €, zo spotrebného úveru v ČSOB, a.s. 2000,- €, od jej matky 1.900,- € a ďalšie sumy pôžičky vo výške 400,- €, následne 1.000,- €, potom 650,- € a 500,- €, tieto sumy nesedia so žalovanou istinou, čo svedčí o tom, že mu žalobkyňa nepožičala žiadne peniaze. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe uvádzala zoznam vecí, ktoré mal zakúpiť na pôžičku, uviedol že rodinný dom mal zariadený, keď sa k nemu žalobkyňa prisťahovala a začala u neho bývať. Veci, ktoré si počas ich spolužitia kúpila, si pri odchode z jeho domu aj odsťahovala. Veci, ktoré v žalobe uvádza, sú mu neznáme a také veci u neho v dome ani nenachádzajú. Podľa jeho názoru, všetko, čo žalobkyňa uvádzala, je vymyslené.
6. K odporu žalovaného sa žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila podaním zo dňa 16.08.2019, v ktorom zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v žalobe.
7. Podaním zo dňa 26.09.2019 navrhla žalobkyňa vypočuť svedkyňu M. G. (sestra žalobkyne), bytom v Anglicku, mimo termínu nariadeného pojednávania na deň 18.10.2019, pretože menovaná sa na území Slovenskej republiky bude nachádzať v termíne od 05.10.2019 do 14.10.2019. Súd preto nariadil výsluch menovanej svedkyne na deň 11.10.2019, na ktorý sa dostavila žalobkyňa, jej právny zástupca, ako aj predvolaná svedkyňa. Právny zástupca žalovaného bol o výsluchu tejto svedkyne upovedomený, k výsluchu sa nedostavil. Keďže pred otvorením výsluchu zákonný sudca zistil, že osoba žalovaného je jeho dlhodobý priateľ, túto okolnosť oznámil pred výsluchom svedkyne prítomným. Právny zástupca žalobkyne preto vzniesol námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi, ktorému bola vec pridelená a z toho dôvodu bol výsluch ukončený a zároveň bol zrušený aj už nariadený termín
pojednávania vo veci na deň 18.10.2019. Spis bol predložený na rozhodnutie predsedovi Okresného súdu Žiar nad Hronom o vznesenej námietke zaujatosti voči zákonnému sudcovi.
8. Uznesením zo dňa 21.10.2019, č.k. 7C/7/2019 - 75 bol zákonný sudca Okresného súdu Žiar nad Hronom JUDr. Peter Lukáč vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 7C/7/2019 a vec bola dňa 23.04.2019 pridelená na prejednanie a rozhodnutie inému zákonnému sudcovi Okresného súdu Žiar nad Hronom.
9. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 24.01.2020 zotrvala na vypočutí svedkov, ktorých navrhovala vypočuť už v žalobe. Uviedla, že týchto navrhnutých svedkov žiada vypočuť k otázke jej spolužitiu so žalovaným k skutočnostiam potvrdzujúcim, že požičiavala žalovanému finančné prostriedky.
10. Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami strán sporu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a z ich obsahu, obsahu žaloby a výsluchu strán sporu, ich právnych zástupcov, svedkov a zistil tento skutkový stav:
11. Z predloženej zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie č. 516252 zo dňa 08.06.2017 vyplýva, že žalobkyňa uzatvorila s ČSOB, a.s. zmluvu, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 18.800,- € s tým, že účel tohto úveru je splatenie skôr poskytnutého úveru v ČSOB, a.s. plus rekonštrukcia. V bode 3. je uvedený objekt úveru: byt č. 61, 1. p., vchod: 38, Žiar nad Hronom v bytovom dome súp. č. 456 na parc. CKN č. 605..., všetko zapísané na LV č. 1999 k. ú. Žiar nad Hronom, teda tento úver bol poskytnutý len na účel v zmluve uvedený.
12. Zo zmluvy o ČSOB o spotrebiteľskom úvere reg. č. 010670796 R zo dňa 26.06.2018 bolo zistené, že zmluvu uzavrela žalobkyňa s ČSOB, a.s. na spotrebiteľský úver v sume 2.000,- € bez uvedenia účelu, teda s touto sumou mohla žalobkyňa disponovať akokoľvek.
13. Z fotokópie výpisu z vkladnej knižky na majiteľa vkladnej knižky Ľ. C., bytom Š.. A. XX/XX, XXX XX Ž. D. C. a W. W., C. XX/XX, XXX XX Ž. D. C. boli zistené výbery matky žalobkyne dňa 01.12.2017 vo výške 400,- € a dňa 10.12.2018 vo výške 1.000,- € okrem iných výberov. Z výpisu z účtu SPOROžíro senior bol zistený okrem iného výber dňa 23.06.2018 vo výške 500,- €
14. Z pokladničných dokladov priložených k žalobe vyplýva, že dňa 14.05.2017 bol zakúpený tovar v JYSK, s.r.o., predajňa Hronská 2, Zvolen v sume 83,37 €, dňa 25.05.2017 tovar v hodnote 100,- €, dňa 04.02.2017 tovar v hodnote 105,- €, dňa 21.05.2017 v hodnote 50,46 €, dňa 02.05.2017 v hodnote 37,98 €, dňa 13.06.2017 v hodnote 16,- €, dňa 15.05.2017 v hodnote 44,39 €. V predajni Merkury Market Slovakia, s.r.o., prevádzka Banská Bystrica bol dňa 13.05.2017 zakúpený tovar v hodnote 98,90 €, dňa 16.05.2017 v hodnote 9,45 €, dňa 23.01.2017 v hodnote 85,90,- €, dňa 14.06.2017 v hodnote 85,- €. Listinné doklady boli priložené k žalobe.
15. Z čestného prehlásenia I. A., G. XX, N. (č. l. 69) bolo zistené, že menovaná po návšteve v domácnosti počas spoločného spolunažívania žalobkyne so žalovaným, jej žalovaný ukazoval jeho rodinný dom, v ktorom spoločne so žalobkyňou žili a prízvukoval jej, že žalobkyňa je starostlivá partnerka, ktorá mu jediná pomáhala pri budovaní a rekonštrukcii celého jeho domu požičaním nemalej finančnej sumy a tiež jej fyzickou prácou. „Radostne Danku predo mnou častoval, že je najúžasnejšia a najstarostlivejšia žena a práve pre pôžičky, ktoré mu poskytla, má v záujme prepísať na ňu polovicu jeho domu vo forme daru a keby sa nedajbože rozišli, tak jej všetky peniaze do posledného eura vráti. Stále sa vyjadroval, že mu nikdy nikto tak nepomohol ako Danka a jej rodina“. Žalovaný sa pred ňou mal chváliť, že dokopy mu žalobkyňa požičala približne 10.000,- €.
16. Žalobkyňa súdu predložila históriu účtu č. 4016465580 v ČSOB, a.s. za obdobie od 08.06.2017 do 31.01.2018, z ktorej vyplýva čerpanie úveru čiastkovými výbermi kartou. Z fotodokumentácie predloženej žalobkyňou boli zistené vyfotografované niektoré hnuteľné veci, ktoré mali byť zakúpené z finančných prostriedkov žalobkyne.
17. Z výsluchu právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní dňa 19.02.2020 vyplynulo, že súdu krátkou cestou predložil výpisy z účtu žalobkyne, z ktorých vyplývalo jednak prijatie finančných prostriedkov
z úveru, ktoré už v konaní deklaroval a jednak hotovostné výbery žalobkyne, ktoré mala požičiavať žalovanému. Zároveň na pojednávaní predložil i fotodokumentáciu z domácnosti žalovaného, z ktorej vyplýva, že si žalovaný kupoval hnuteľné veci z pôžičiek poskytnutých žalobkyňou. Väčšina týchto vecí bola špecifikovaná v žalobnom návrhu. Právny zástupca ďalej uviedol, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k uzavretiu viacerých ústnych zmlúv o pôžičke, ktoré finančné prostriedky žalovanému prenechávala a odovzdávala bez presného vymedzenia ako s nimi môže nakladať, pričom žalovaný tieto finančné prostriedky použil na úhradu vecí uvedených v žalobe. Záväzok žalovaného vrátiť finančné prostriedky žalobkyni bol dohodnutý tak, že: „hneď ako zarobí peniaze zo zákazky v rámci jeho podnikateľskej činnosti“, čo žalovaný deklaroval jednak pred žalobkyňou, tak aj pred tretími osobami. Ku faktickému odovzdávaniu finančných prostriedkov dochádzalo tak, že žalobkyňa si najprv požičala peniaze v banke prostredníctvom úverov alebo si požičiavala peniaze od svojej matky a následne tieto peniaze vyberala z účtu a odovzdávala ich do dispozície žalovanému alebo robila aj priame úhrady jeho potrieb. Pri faktickom odovzdávaní finančných prostriedkov mali byť prítomní aj svedkovia. Lehota splatnosti vrátenia finančných prostriedkov nebola medzi zmluvnými stranami fixne dojednaná, nakoľko to nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke. Žalobkyňa a žalovaný sa dohodli, že žalobkyňa počká do času, kedy žalovanému budú vyplatené financie za údajné zákazky, ktoré realizoval a následne žalovaný vráti úhrne žalobkyni finančné prostriedky. Žalobkyňa priebežne počas spolužitia so žalovaným ho ústne vyzývala na vrátenie pôžičiek, pričom posledná jej ústna výzva bola žalovanému adresovaná dňa 28.02.2019, kedy nútene opustila domácnosť žalovaného. V ďalšom poukázal na konkrétne predložené výpisy z účtu žalobkyne na pojednávaní, z ktorých vyplývalo, že od obdržania finančných prostriedkov z úveru (18.800,- €) žalobkyňa len za mesiac jún 2017 vybrala v hotovosti sumu 4.757,- € a za obdobie 23 dní v rozmedzí mesiacov júl a august 2017 vybrala ďalšiu sumu cca 1.300,- € v hotovosti, pričom do uvedených výberov nezarátala nákup potravín, úhrady nájomného, úhrady platby na dcéru a úhrady splátok úveru. Pokiaľ sa týkalo jednotlivých dielčích pôžičiek, v ďalšom právny zástupca žalobkyne zotrval na doterajších prednesoch. Keďže financie, ktoré žalobkyňa požičala žalovanému z prostriedkov úverov už boli žalovaným spotrebované, požiadal žalobkyňu, aby si požičala finančné prostriedky od svojej matky a tieto mu následne požičala. Z uvedeného dôvodu matka žalobkyne dňa 01.12.2017 urobila z vkladnej knižky hotovostný výber v sume 400,- €, ktorú sumu požičala žalobkyni a ktorá následne ich požičala žalovanému s tým, že sa mali dohodnúť, že žalobkyňa mu tieto financie požičiava na úhradu dlhov a žalovaný ich vráti, keď bude mať uhradené peniaze zo zákaziek, ktoré realizoval. Presný termín vrátenia dohodnutý nebol. Pri odovzdaní peňazí bola prítomná jej matka. Žalovaný v roku 2018 znova požiadal žalobkyňu o poskytnutie peňazí z dôvodu, že si potrebuje do svojej dielne zakúpiť špeciálny stroj v hodnote 1.000,- €. Keďže žalobkyňa nedisponovala takouto výškou financií, požiadala o tieto peniaze svoju matku a následne mu ich požičala. Matka žalobkyni dňa 10.12.2018 vybrala z vkladnej knižky túto sumu 1.000,- € s tým, že postup prebehol rovnako ako pri pôžičke 400,- €. Termín vrátenia peňazí nebol presne dohodnutý. Pri odovzdaní peňazí taktiež bola prítomná jej matka. Žalovaný obdobne v mesiaci jún 2018 požiadal žalobkyňu o zapožičanie finančných prostriedkov v sume 500,- € na zakúpenie pece. Opätovne žalobkyňa požiadala svoju matku, aby jej zapožičala sumu 500,- €. Matka žalobkyne dňa 23.06.2018 vybrala zo svojho sporo účtu sumu 500,- € s tým, že peniaze žalovanému žalobkyňa odovzdala toho istého dňa za jej prítomnosti. Termín vrátenia pôžičky nebol dohodnutý, mal ich vrátiť, keď bude mať finančné prostriedky. K týmto tvrdeniam doložila žalobkyňa jednotlivé výpisy z účtu jej matky (č. l. 18, 19). Žalobkyňa presné dátumy kedy zapožičiavala finančné prostriedky žalovanému uviesť nevedela, preto si vyžiadala výpis zo svojho účtu, ktorý ešte nemala kompletný. Splatnosť všetkých dielčích pôžičiek žalobkyňa odvodzovala od poslednej ústnej výzvy zo dňa 28.02.2019 žalovanému, kedy pri odchode z domácnosti žalovaného, ho vyzvala na úhradu celej dlžnej sumy vo výške žalovanej istiny s okamžitou lehotou splatnosti a preto si odvodila úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po skončení tejto ústnej výzvy, t.j. od 01.03.2019 do zaplatenia. Záverom uviedol, že pri každej dielčej pôžičke bola prítomná matka žalobkyne a pri niektorých boli prítomní aj iní svedkovia.
18. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 19.02.2020 uviedol, že žalobu tak ako bola podaná v mesiaci apríl 2019 na súd žiada zamietnuť. Dôvodom zamietnutia je skutočnosť, že absolútne v žalobe nie sú uvedené dôkazy, že by bola poskytnutá istina 10.780,- € ako pôžička žalovanému. V prvom rade mu chýba výpočet sumy a náležitosti, ktoré inštitút pôžičky v zmysle Občianskeho zákonníka vyžaduje, nakoľko je potrebné uviesť, kto požičal, komu požičal, kedy požičal, akú sumu požičal, kedy je táto suma splatná a v konečnom dôsledku aj dôkazy o tom, či došlo k skutočnému odovzdaniu prostriedkov. To, čo uviedol právny zástupca žalobkyne na pojednávaní sa javí ako dodatočné vyrábanie dôkazov, pretože zo samotnej žaloby nevyplýva, či došlo k požičaniu celej
sumy, či došlo k požičaniu čiastkových súm, kedy sa tak stalo, či je nejaký dôkaz, zmluva, listina o týchto pôžičkách. Zo žaloby nevyplývajú ani žiadne osoby ako matka žalobkyne, sestra, svedkovia, ktorí by mali byť prítomní pri odovzdávaní peňazí. Žalobu považuje za predčasnú, resp. účelovú a preto nie je možné jej vyhovieť. Žalovaný v celom rozsahu popiera, že by mu žalobkyňa poskytla nejaké pôžičky. Žili spolu ako druh a družka, každý mal svoju rodinu, žalobkyňa mala svoj byt. Pokiaľ sa nasťahovala k žalovanému po vzájomnej dohode, tento mal zariadenú domovú nehnuteľnosť, zariadenú dielňu, nakoľko je stolárom dlhé roky. Nie je pravdou, že by bol potreboval od žalobkyne finančné prostriedky, pretože pracoval ako živnostník a sám si zobral svoj úver v spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., kde mal zriadený aj účet - kartu, na ktorú si šetril a z týchto finančných prostriedkov pokrýval svoje náklady. Každý zo strán konania hospodáril sám, žalovaný nebol odkázaný na pôžičky od žalobkyne. Tvrdenia, že by jej bol sľuboval prevod nehnuteľnosti, na to nebol dôvod. Úver, ktorý žalobkyňa zobrala, použila pre svoju potrebu, pre svoju rodinu, pre svoje dovolenky, pre dovolenku svojej dcéry a jej priateľa. Investície počas spolužitia v jeho domovej nehnuteľnosti neboli veľké, išlo o maľovanie izby, obloženie jednej steny v izbe kameňom a položenie laminátovej podlahy, čo si v podstate všetko urobil žalovaný. Veci, ktoré si zakúpila žalobkyňa a ktoré v rámci predlohy predložila súdu ako hnuteľné veci, si po odchode zo spoločnej domácnosti odniesla. Navrhol z uvedeného žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
19. Z výsluchu žalobkyne na pojednávaní dňa 19.02.2020 vyplynulo, že pri odovzdaní peňazí bola vždy prítomná jej matka. Ostatní navrhnutí svedkovia neboli prítomní pri odovzdaní peňazí, ale boli prítomní pri tom, keď so žalovaným rozprávala o pôžičkách, ktoré od nej žiadal na prerábku domu. Ostatní svedkovia by vedeli potvrdiť, že si brala pôžičku, čiže úver z ČSOB, a. s. na prerábanie domu žalovaného. Žalovanému všetko v dome prerobila. Na vrátení pôžičky sa so žalovaným dohodli tak, že jej ich vráti, keď mu vyplatia zákazky. Podľa jej názoru ju vedome oklamal, mal to premyslené. Nemá urobený prehľad jednotlivých čiastkových pôžičiek, kedy a v akej sume žalovanému požičala peniaze, keďže nemá ani kompletný výpis zo svojho bankového účtu, kedy a v akej výške vyberala peniaze z účtu. Pri čiastkových výberoch peňazí z účtu v bankomate, resp. v banke bola s ňou prítomná jej matka a žalovaný. Po výbere každú čiastkovú pôžičku mu odovzdala za prítomnosti svojej matky. Pokiaľ sa týka jednotlivých dovoleniek, tieto platila výlučne sama. Boli dvakrát v Chorvátsku. Na dovolenky si požičala sumu 650,- € a 500,- €.
20. Z výsluchu žalovaného na pojednávaní dňa 19.02.2020 vyplynulo, že trvá na tom, čo uviedol jeho právny zástupca.
21. Z výsluchu svedkyne Ľ. C. (matka žalobkyne) vyplynulo, že keď jej dcéra začala žiť so žalovaným všetko bolo v poriadku a hneď v ten rok prišla za ňou dcéra, aby jej požičala peniaze, pretože žalovaný potrebuje zaplatiť šeky. Peniaze išla vybrať do banky z jej vkladnej knižky v roku 2017. Keď ich vybrala, tieto odovzdala v celej výške dcére, teda žalobkyni. Dcéra následne peniaze odovzdala žalovanému, pričom pri odovzdaní peňazí bola prítomná. Prvýkrát dcére požičala sumu 400,- €, peniaze jej odovzdala v rodinnom dome žalovaného a následne ich dcéra odovzdala žalovanému. Druhú sumu dňa 24.01.2018 požičala dcére vo výške 500,- €, ktoré žalovaný potreboval na kúpu pece. Peniaze opätovne odovzdala dcére a ona ich následne odovzdala žalovanému. Pri odovzdaní peňazí dcére bol prítomný žalovaný a následne bola prítomná aj pri odovzdaní peňazí zo strany dcéry žalovanému. Ďalšiu sumu, ktorú požičala dňa 10.12.2018 vo výške 1.000,- € žalovaný potreboval na kúpu stroja. Peniaze odovzdala dcére v ten istý deň ako ich vybrala v ich rodinnom dome, pričom pri tejto pôžičke bol prítomný aj žalovaný, ktorý si ich prevzal od jej dcéry. Uviedla, že odovzdanie peňazí zo strany dcéry žalovanému videla, pričom žalovaný jej uviedol, že jej všetky peniaze vráti. Viackrát už peniaze dcére nepožičala. Záverom uviedla, že od žalovaného peniaze pýtala ústne, načo jej povedal, že keď bude mať zákazku, peniaze jej vráti. Nebola prítomná pri tom, keď dcéra žalovanému odovzdávala ostatné čiastkové pôžičky, ale vedela, že mu požičala peniaze a žalovaný jej mal vrátiť okolo 10.000,- €. Presnú sumu uviesť nevedela.
22. Z výsluchu svedkyne L. L. na pojednávaní dňa 19.02.2020 vyplynulo, že pri odovzdávaní peňazí nikdy prítomná nebola. Je sestrou žalobkyne. Vedela, že sestra so žalovaným sa rozprávali o sume 10.000,- €, ale o akú sumu sa jednalo presne nevedela uviesť. Z úveru, ktorý sestra čerpala v roku 2017 sa všetko prerábalo v rodinnom dome žalovaného.
23. Z výsluchu svedka V. L. (švagor žalobkyne) vyplynulo, že pri odovzdaní peňazí prítomný nebol, nevedel sa vyjadriť k jednotlivým čiastkovým sumám pôžičky, ktoré žalobkyňa žalovanému požičala. Len z počutia vedel, že sa malo jednať o sumu 10.000,- €.
24. Z výsluchu svedkyne I. D. (kamarátka žalobkyne) vyplynulo, že rodinný dom žalovaného bol prerobený. Bola tam raz na návšteve. Pri odovzdaní peňazí zo strany žalobkyne žalovanému prítomná nebola. Ohľadom pôžičky nevedela nič uviesť.
25. Právny zástupca žalobkyne po výsluchoch svedkov na pojednávaní zotrval na výsluchu svedkyne pani G. (sestra žalobkyne) žijúcej toho času v Anglicku, pričom sa nevedel vyjadriť, či táto svedkyňa bola prítomná pri jednotlivých pôžičkách.
26. Právny zástupca žalovaného navrhol žalobu zamietnuť, keďže žalobkyňa nevie špecifikovať jednotlivé pôžičky a platby, samotné výbery z účtu nie sú pôžičky. Podľa jeho názoru žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na uzavretie jednotlivých čiastočných pôžičiek, resp. vrátenie pôžičky.
27. Keďže právny zástupca žalobkyne trval na výsluchu svedkyne G. a doplnení dokazovania kompletným výpisom z účtu žalobkyne, súd pojednávanie odročil na nový termín.
28. Z výsluchu právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní dňa 16.09.2020 vyplynulo, že súdu predložil výpis z účtu žalobkyne, ktorý sa vzťahuje na pôžičku z banky vo výške 2.000,- €, keďže sa im nepodarilo zabezpečiť komplexný výpis z účtu pre žalobkyňu. Žalobkyňa v krátkom čase v priebehu dvoch týždňov vybrala z tohto účtu celú sumu, ktorú použila ako pôžičku pre žalovaného na úhradu dovolenky, na úhradu investícií do jeho automobilu. Dokladom o zaplatení dovolenky nedisponoval, pretože dovolenku žalobkyňa platila v cestovnej kancelárii, ktorej adresu a názov nevedel uviesť. Taktiež sa nevedel vyjadriť ani k značke automobilu a rozsahu jeho opravy. Nevedel sa vyjadriť, či pri týchto pôžičkách bol niekto prítomný. V ďalšom zotrval na predchádzajúcich svojich tvrdeniach. Pokiaľ sa týka úverovej zmluvy z ČSOB, a.s., žalobkyňa obdržala sumu 18.800,- €, z ktorej sumy poskytla žalovanému ako pôžičku sumu cca 7.000,- €, a to postupne od poskytnutia týchto finančných prostriedkov až do poskytnutia ďalšieho úveru, ktorý si vzala v ČSOB, a.s. dňa 26.06.2018 vo výške 2.000,- €. Pokiaľ sa týka pôžičky zo strany jej matky žalovanému, trval na tom, že pôžičku poskytla žalobkyňa žalovanému a nie matka žalobkyne žalovanému. Žalovaný nebol písomne vyzývaný na vrátenie pôžičky, ani prostredníctvom ich advokátskej kancelárie. Navrhnutú svedkyňu M. G. (sestru žalobkyne) nevedeli zabezpečiť na pojednávanie, pretože stále býva v Anglicku a jej adresu nevedel uviesť. Trval naďalej na jej vypočutí.
29. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 16.09.2020 zotrval na svojich vyjadreniach a tvrdeniach, ktoré uviedol na predchádzajúcom pojednávaní. Žalovaný v celom rozsahu popieral, že by nejaké peniaze od žalobkyne dostal formou pôžičky. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Dôkazy, ktoré boli produkované na pojednávaní, ako aj na minulom pojednávaní, jednoznačne nepreukazujú tú skutočnosť, ktorej sa žalobkyňa domáhala, že došlo k zapožičaniu stanovenej istiny 10.780,- €. Nebol preukázaný vznik pôžičky, nebolo preukázané odovzdanie čiastkových peňazí, nebola preukázaná splatnosť a lehota splatenia tejto pôžičky. Taktiež neboli preukázané osoby, ktoré by mali byť pri týchto jednotlivých splátkach, ktorých je neúrekom podľa vyjadrení žalobkyne a jej právneho zástupcu, že by táto osoba bola prítomná a zároveň nebolo preukázané ani to, že by zo strany žalobkyne boli robené či už písomné alebo ústne výzvy na zaplatenie nejakých čiastkových splátok alebo celkovej sumy tak ako je to uvedené v žalobe. Tvrdenia zo strany žalobkyne považoval za účelové a nepreukázané. Z týchto dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.
30. Z výsluchu žalovaného na pojednávaní dňa 16.09.2020 vyplynulo, že so žalobkyňou sa rozišiel v marci 2019. Žalobkyňa ho začala mlátiť, udierala do neho, užívala tabletky a zapíjala ich alkoholom. Z týchto dôvodov musel ich vzťah byť ukončený. Žalovaná pri odchode zo spoločnej domácnosti si nabrala svoje veci do dvoch taxíkov. Bolo toho strašne veľa, zobrala si čo chcela a opustila spoločnú domácnosť. V čase spolužitia bývali spolu v jeho rodinnom dome, kde financoval všetko žalovaný. V tom čase, ako aj v súčasnosti bol živnostník v oblasti stolár, výroba nábytku. Stroj na podnikanie mal kúpený, ako aj ostatné súčiastky potrebné na výrobu nábytku. V čase, keď žil so žalobkyňou v spoločnej domácnosti, jej sestra žila a žije aj v súčasnosti v Anglicku, kde je už šesť rokov. Počas ich spolužitia sestra žalobkyne spala u nich spolu s nejakou kamarátkou jedenkrát. Vzťah so žalobkyňou mal tri roky od vzájomného rozchodu dozadu. Žiadne peniaze si od žalobkyne nepožičiaval. Po ich rozchode ho žalobkyňa ústne ani písomne nevyzývala na vrátenie čiastkových súm alebo celej sumy, ktorú nazvala ako pôžička, nikdy
mu neodovzdala za prítomnosti jej matky, a tobôž nie po nejakých výberoch v banke, finančnú hotovosť. Poprel, že by niekedy bol v banke so žalobkyňou a jej matkou.
31. Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:
32. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
33. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
34. Podľa § 561 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak možno záväzok splniť viacerými spôsobmi, má právo voľby dlžník, ak nebolo dohodnuté inak. Od vykonanej voľby však nemožno odstúpiť.
35. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čoho o plnenie veriteľ požiadal.
36. Podľa § 564 Občianskeho zákonníka, ak je čas plnenia prenechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.
37. Z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva, že medzi fyzickými osoba je možné uzavrieť dohodu o pôžičke, ktorej podstatnými náležitosťami je určenie zmluvných strán, označenie veci, ktorú veriteľ poskytuje (v tomto prípade išlo o peniaze), dohoda o reálnom odovzdaní, dohoda o vrátení veci rovnakého druhu a dočasnosť zmluvného vzťahu.
38. Najčastejšie sú predmetom pôžičky peniaze. V takom prípade je dlžník povinný vrátiť veriteľovi peňažnú sumu. Na vznik zmluvy o pôžičke nepostačuje dohoda o jej obsahu, pretože ide o tzv. reálnu zmluvu. Na jej uzavretie sa vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Zmluva o pôžičke vznikne aj odovzdaním veci dlžníkovi. Výška úrokov pri zmluve o pôžičke sa spravidla určuje určitým percentom zo sumy požičaných peňažných prostriedkov. Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú do akej výške možno pri peňažnej pôžičke dojednať úroky.
39. Žalobkyňa si svoj nárok na zaplatenie sumy 10.780,- € s príslušenstvom odvodzovala od zmluvy o pôžičke uzatvorenej ústne so žalovaným ako dlžníkom. Zmluva o pôžičke, ktorou veriteľ prenecháva dlžníkovi veci určené podľa druhu, je typom reálnej zmluvy, teda pokiaľ nedôjde k odovzdaniu peňazí, alebo bezhotovostnému prevodu dojednanej sumy na účet dlžníka, nevznikne medzi stranami zmluvný vzťah. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala uzatvorenie zmluvy o pôžičke, teda naplnenie všetkých jej pojmových znakov. Súd nemal preukázané, že žalobkyňa prenechala žalovanému čiastkové sumy pôžičky celkovo vo výške 10.780,- €, nemal preukázané ani to, že žalovaný sa v čase poskytnutia finančných prostriedkov mal zaviazať predmet pôžičky vrátiť. Žalovaný tieto skutočnosti výslovne rozporoval, pričom žalobkyňa nepreukázala odovzdanie čiastkových finančných prostriedkov žalovanému, ako aj uzatvorenie akejkoľvek dohody o povinnosti vrátenia finančných prostriedkov zo strany žalovaného žalobkyni. Jej tvrdenia o uzatvorení čiastkových zmlúv o pôžičke a ani dohodu, na základe ktorej by sa žalovaný zaviazal finančné prostriedky žalobkyni vrátiť, preto súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k žalobnému návrhu, nakoľko nepreukázala uzatvorenie zmluvy o pôžičke, ani ústnej, ani písomnej. Teda od počiatku medzi sporovými stranami absentuje právny vzťah, z ktorého by vyplývala povinnosť žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 10.780,- €.
40. Na základe vyššie uvedeného vyplýva, že v konaní bola sporná otázka, či došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke a ak áno, neskôr bola sporná aj otázka s kým, a to ohľadom dielčích pôžičiek v celkovej sume 1.900,- €. Žalobkyňa tvrdila, že čiastkové finančné prostriedky odovzdala žalovanému ako pôžičku v období ich vzájomného spolužitia od júla 2016 do februára 2019, pričom poukázala na účel poskytnutých čiastkových platieb žalovanému s tým, že medzi stranami nebola dohodnutá doba ich vrátenia, čo nie je nevyhnutnou náležitosťou zmluvy. Až v priebehu pojednávania konaného dňa 19.02.2020 spočiatku tvrdila, že pri všetkých čiastkových pôžičkách žalovanému bola vždy prítomná jej matka, pričom vypočutá svedkyňa Ľ. C. (matka žalobkyne) na tomto pojednávaní nepotvrdila v celom
rozsahu tvrdenie žalobkyne. Uviedla, že zapožičala dcére - žalobkyni dňa 01.12.2017 sumu 400,- €, dňa 24.01.2018 sumu vo výške 500,- € a dňa 10.12.2018 sumu vo výške 1.000,- €, ktorých výšku dokladovala výbermi z vkladnej knižky Sporobonus a výpisom z účtu SPOROžíro senior znejúcim na jej meno. I keď v tomto prípade žalobkyňa preukázala výšku sumy, prípadne reálne odovzdanie finančnej hotovosti vo výške 400,- € plus 500,- € plus 1.000,- € žalovanému svedeckou výpoveďou matky žalobkyne, ktorá mala byť prítomná pri odovzdaní tejto finančnej hotovosti, súd má za to, že i v tomto prípade nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovaným, keďže žalovaný akúkoľvek dohodu o prevzatí finančnej hotovosti a následne povinnosť vrátiť finančné prostriedky poprel. Pokiaľ žalobkyňa neskôr tvrdila, že žalovaný jej mal tieto finančné prostriedky vrátiť, keď bude mať zákazku, takáto splatnosť pôžičky by sa viazala na termín, ktorý doteraz nenastal, resp. nebol preukázaný a preto v tejto časti je žaloba o plnenie podaná predčasne.
41. Z vyššie uvedených dôvodov žalobu žalobkyne súd v celom rozsahu zamietol, keďže žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k žalobnému návrhu, nakoľko nepreukázala uzatvorenie zmluvy o pôžičke, ani ústne, ani písomné, pričom právny zástupca žalobkyne aj v samotnom záverečnom návrhu sa domáhal zaplatenia sumy z titulu zmluvy o pôžičke, súd v ďalšom nevykonal dokazovanie v tom smere, že či na strane žalovaného neprišlo k bezdôvodnému obohateniu. Súd ďalšie navrhnuté dôkazy nevykonal, ktoré by podľa jeho názoru neodstránili základné vady tohto konania. Z neosvedčenej kópie čestného vyhlásenia pani I. A., bez uvedenia dátumu, nevyplýva, že by žalobkyňa reálne odovzdala čiastkové pôžičky žalovanému. Z tohto čestného vyhlásenia, ako aj z výsluchov svedkov nebolo možné vo vzťahu k tomuto konaniu považovať za dôkazy preukazujúce existenciu jednotlivých žalovaných čiastkových pôžičiek v celkovej žalovanej sume 10.780,- €. Tieto osoby neboli svedkami takých zmlúv s konkrétne dohodnutými náležitosťami, o ktorých nárok opiera žalobkyňa.
42. Súd návrhy na doplnenie dokazovania prednesené zo strany právneho zástupcu žalobkyne nevykonal, a to výsluch svedkyne M. G. (sestra žalobkyne) žijúcej v Anglicku doposiaľ bez uvedenia adresy, ako aj vyžiadania majetkového priznania na žalovaného z daňového úradu za navrhnuté obdobie nevykonal, pretože by neprinieslo zmenu v rámci vykonaného dokazovania, resp. by neodstránilo základné vady, ktoré podľa názoru súdu toto konanie má.
43. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.