Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Pc-7-2020.pdf
PDF · 82.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4Pc/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v právnej veci navrhovateľa C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž.O. R. R. XX, toho času bytom Ž. R. R. XXX proti matke H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XX, V. R. U. a maloletému dieťaťu O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XX, V. R. U., zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom , o zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
I. Súd návrh zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
(1) Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha zapretia otcovstva voči maloletému dieťaťu a jeho matke. Návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletého dieťaťa žil asi od roku 2005. Z ich vzťahu sa narodili deti H. I. nar. XX.XX.XXXX, C. I. nar. XX.XX.XXXX a S. I. nar. XX.XX.XXXX. Matka maloletých detí počas trvania ich vzťahu v roku 2010 otehotnela. Otcovstvo uznal ešte pred narodením dieťaťa. Po narodení maloletého O. zistil, že nie je jeho biologickým otcom. Otcom maloletého O. je N. Š., s ktorým mala matka maloletého pohlavný styk. Chcela s N. Š. otehotnieť, aby si ju ten nasťahoval k sebe do rodinného domu, ktorý obýva spolu s matkou. To sa však zmýlila. To za akých okolností mali spolu pohlavný styk sa matka a N.. Š. priznali. Kvôli deťom sa vždy snažil udržať rodinu , preto v danej veci nepodnikal žiadne kroky. Jeho vzťah s matkou maloletého skončil. Maloleté deti H. I. nar. XX.XX.XXXX a C. I. nar. XX.XX.XXXX boli rozsudkom Okresného sudu Partizánske zo dna 14.02.2018 sp. zn 2P/1/2018 zverené do jeho starostlivosti. Maloletá S. I., nar. XX.XX.XXXX bola neodkladným opatrením vydaným Okresným súdom Partizánske v konaní vedenom pod sp. zn. 4P/15/2020 zverená do jeho starostlivosti na čas do právoplatnosti skončenia konania. Návrh sa rozhodol podať z dôvodu, že ich rodina sa rozpadla.
(2) Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že je invalidný dôchodca a samostatne zárobkovo činnou osobou. Muž, ktorého považuje za biologického otca maloletého O., t.j. N. Š., s ním pracoval a okrem iných mu pomáhal aj pri sťahovaní z T. do T.. Počas sťahovania ostal N. Š. s matkou maloletého v rodinnom dome upratovať. Pred týmto sťahovaním si matka s N. Š. písala cez pokec. O tomto sa dozvedel až neskôr. Keď bol maloletý väčší, všimol si, že niečo nie je v poriadku a to podľa jeho postavy. Maloletý sa podobá na biologického otca. Jeho vzťah s matkou maloletého sa skončil ešte pred narodením maloletej dcéry S.. S matkou maloletého sa intímne stýkal aj v čase, kedy už spolu nežili a následne sa im narodila dcéra Jana. Biologický otec sa mu priznal , že bol s matkou maloletého pred 3-4 rokmi. O skutočnosti, že by mohol byť biologickým otcom maloletého O. sa s ním nerozprával. Ak by mal vedomosť, že maloletý O. nie je jeho synom, nešiel by k pôrodu. Otcovstvo doposiaľ neriešil z dôvodu, že chcel udržať vzťah s matkou jeho detí, aby mali rodinu.
(3) Matka maloletého k návrhu uviedla, že navrhovateľ bol pri pôrode maloletého O.. Pred jeho narodením už mali maloletú H. O. I.. Ďalej uviedla, že s N. Š. pohlavný styk nemala. Navrhovateľ sa mal staviť I. N. Š., že ju zvedie. Pre navrhovateľa je maloletý len "parchant". Maloletý nemá k navrhovateľovi žiaden vzťah. Ak by mal navrhovateľ pochybnosti o otcovstve, tak by neuznal otcovstvo ešte pred narodením maloletého. Nemá žiadne pochybnosti, že otcom maloletého O. je navrhovateľ. Navrhovateľ spočiatku nemal pochybnosti o otcovstve k maloletému. Avšak asi rok po narodení maloletého sa navrhovateľ v krčme dozvedel, že jej N. Š. dával návrhy a od tej doby začal mať pochybnosti o svojom otcovstve k maloletému. Nemala by problém ísť na testy pokiaľ navrhovateľ príde do R..
(4) Svedok O. Š. je bratom navrhovateľa. V svojej výpovedi uviedol, že počas sťahovania matka maloletého O. O. N. Š. ostali v dome sami, pokiaľ sa doniesla druhá fúra. Matka maloletého pri sťahovaní navrhovateľa podviedla a otehotnela. O tejto skutočnosti má vedomosť, pretože sa o tom hovorilo a bol v kontakte s N. Š.. Nepamätá si, či mu to rozprával sám N. Š. alebo niekto iný, avšak bolo všeobecne známe, že sa matka maloletého vyspala s N. Š.. Chlapec dospieva a čím je starší, tým viac sa začína podobať na otca.
(5) Kolízny opatrovník doporučil návrh na zapretie otcovstva zamietnuť vzhľadom na skutočnosť, že návrh bol podaný po uplynutí doby viac ako tri roky od doby keby bolo určené otcovstvo k maloletému.
(6) Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka O. Š., oboznámením obsahu návrhu, rodného listu maloletého dieťaťa, uznesenia o ustanovení kolízneho opatrovníka, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, zápisu o určení otcovstva k nenarodenému dieťaťu a zistil, že navrhovateľ spolu s matkou maloletého dieťaťa dňa XX.XX.XXXX na Matričnom úrade Obce Žabokreky nad Nitrou súhlasne vyhlásili, že otcom ešte nenarodeného dieťaťa je navrhovateľ. Dňa XX.XX.XXXX sa narodil maloletý O.. Maloletý je tak synom navrhovateľa a H. K.. Dňa 01.06.2020 podal navrhovateľ návrh na zapretie otcovstva k maloletému O.. V návrhu uviedol, že po narodení maloletého O. zistil, že nie je jeho biologickým otcom. Následne uvádzal, že o skutočnosti, že nie je biologickým otcom maloletého dieťaťa sa dozvedel pred asi 3 až 4 rokmi. Otcovstvo k maloletému však neriešil z dôvodu, že chcel udržať rodinu. Jeho vzťah s matkou maloletého skončil ešte pred narodením maloletej dcéry S., nar. X.X.XXXX. Z výpovede matky maloletého vyplýva, že navrhovateľ nadobudol pochybnosti o svojom otcovstve k maloletému asi rok po jeho narodení. Dozvedel sa to od N. Š. a potom bolo doma medzi nimi zle.
(7) Z výpovede svedka O. Š., brata navrhovateľa vyplýva, že matka maloletého a N. Š. ostali počas sťahovania v dome sami. Má za to, že matka maloletého pri sťahovaní navrhovateľa podviedla a otehotnela. Nepamätá si, či mu to rozprával sám N. Š. alebo niekto iný, ale bolo všeobecne známe, že sa matka maloletého vyspala s N. Š.. Malo to byť pri tom sťahovaní.
(8) Podľa § 92 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (´dalej len "Zákon o rodine") súhlasným vyhlásením rodičov možno určiť otcovstvo k dieťaťu ešte nenarodenému, ak je už počaté.
(9) Podľa § 93 ods. 1. Zákona o rodine muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.
(10) Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu nie je podaný dôvodne. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ uznal otcovstvo k ešte nenarodenému dieťaťu a to súhlasným vyhlásením rodičov dňa XX.XX.XXXX na Matričnom úrade Obce Ž. R. R.. Maloleté dieťaťa sa narodilo dňa XX.XX.XXXX. Navrhovateľ bol prítomný pri pôrode. Z výpovedí účastníkov konania bolo preukázané, že pred narodením maloletého ako aj v čase jeho narodenia žili navrhovateľ a matka maloletého v spoločnej domácnosti ako druh a družka a z ich vzťahu pochádzajú ďalšie tri deti. Druhá zákonná domnienka určenia otcovstva súhlasným vyhlásením nevyžaduje k vzniku otcovstva splnenie žiadnej hmotnoprávnej podmienky, pričom z ustanovenia § 91 ods.1 Zákona o rodine vyplýva, že za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Nakoľko zákon hovorí o súhlasnom vyhlásení rodičov o otcovstve, vyplýva z toho, že predpokladá, že právny stav bude zodpovedať biologickému stavu. Pri tomto spôsobe určenia otcovstva zákonodarca vychádzal z predpokladu, že muž, ktorý robí vyhlásenie o otcovstve k dieťaťu, koná slobodne a vážne, vedomý si
dôsledkov tohto svojho úkonu a zodpovednosti, ktorú na seba berie. Súčasne vyhlásenie robí aj matka dieťaťa, ktorá takto prejaví svoj úmysel zabezpečiť spoločnú starostlivosť o dieťa s konkrétnym mužom. Druhá zákonná domnienka určenia otcovstva vychádza z rešpektovania slobodnej vôle dvoch ľudí, ktorí sa dobrovoľne rozhodnú starať sa o spoločné dieťa. Práve takýto dobrovoľný a slobodný záväzok dáva vyššiu mieru garancie, že dieťa bude mať vytvorené stabilné, bezpečné a harmonické zázemie.
(11) Doba, v ktorej možno otcovstvo zaprieť začína plynúť odo dňa určenia otcovstva, čo je deň, kedy sa druhý rodič svojim súhlasným vyhlásením o otcovstve pripojil k vyhláseniu toho z nich, ktorý ho urobil ako prvý. Keďže je táto lehota určená ako trojročná, končí dňom, ktorý sa svojim číselným označením zhoduje s dňom, kedy došlo k určeniu otcovstva, pokiaľ neskončí neskôr. Zákon určuje, že nemôže skončiť skôr ako pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa. Týmto sa predlžuje lehota rodičom, ktorí určili otcovstvo podľa § 92 Zákona o rodine ešte k nenarodenému, avšak už k počatému dieťaťu.
(12) Súd sa v prvom rade zaoberal tým, či návrh na zapretie otcovstva bol podaný v zákonom stanovenej lehote, resp. tým, či bola splnená táto podmienka na zapretie otcovstva. Trojročná lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva na súd začala plynúť dňa 21.04.2011. Ide o prekluzívnu a hmotnoprávnu lehotu , preto v rámci nej musí byť právo uplatnené na súde, pričom súd na zmeškanie lehoty prihliada z úradnej povinnosti. Keďže podľa ustanovenie § 93 ods. 1 Zákona o rodine, lehota neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa a maloletý O. dovŕšil vek X rokov dňa 06.05.2014, lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva uplynula navrhovateľovi dňom 06.05.2014. Návrh na zapretie otcovstva bol podaný 01.06.2020, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.
(13) Vzhľadom na to, že navrhovateľ nepodal návrh na zapretie otcovstva v zákonom stanovenej lehote, súd návrh na zapretie otcovstva ako nedôvodný zamietol.
(14) Súd nevykonal ďalšie dokazovanie výsluchom svedka N. Š. a znalecké dokazovanie - testy DNA a návrh navrhovateľa na vykonanie týchto dôkazov zamietol z toho dôvodu, že navrhovateľ neuplatnil svoje právo na zapretie otcovstva na súde v zákonom stanovenej lehote. Skutočnosť, že návrh nebol podaný v stanovenej lehote, teda , že navrhovateľ svoje právo na zapretie otcovstva neuplatnil v tejto lehote je dôvodom na zamietnutie návrhu a to bez ohľadu na výsledky prípadného ďalšieho dokazovania. Súd preto ďalšie dokazovanie nenariadil a návrh navrhovateľa na vykonanie týchto dôkazov zamietol.
(15) Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
(16) Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
(17) Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(18) Vzhľadom k tomu, že ani jeden z účastníkov konania si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku rozhodol o trovách účastníkov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP.