Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

48C/15/2024

Potvrdené rozhodnutím 8Co/44/2024
„Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcov: K. I. W. E. Z. K. I. B. L. X, XA, XB, S. S. Č.S. XXXXX, Z. na Z. X. "., S. Z. Č. XXXX K. F. I. U., F. I. - E. A., D. Ú. K., Y. na P. K. Č.. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, zast.: správcom HomePro Správcovská, s.r.o., so sídlom Račianska 153, 831 54 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 44 934 556, právne zastúpených: LD Legal, s.r.o., so sídlom Trnavská cesta 41, 831 04 Bratislava, IČO: 47 255 692, proti žalovanému: GRAND KOLIBA, s. r. o., IČO: 47 530 561, so sídlom Révová 7, 811 02 Bratislava, zastúpenému: VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, IČO: 35 918 225, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 20. marca 2024, č.k. 48C/15/2024 - 864, takto rozhodol: Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu."

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcov: Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome L. 7, XA, XB, so súpisným číslom XXXXX, postavenom na pozemku registra "C", s parcelným číslom XXXX v okrese I. U., obec I. - E. A., katastrálne územie K., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom F. úradom I., katastrálny odbor, zast.: správcom HomePro Správcovská, s.r.o., so sídlom Račianska 153, 831 54 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 44 934 556, právne zast.: LD Legal, s.r.o., so sídlom Trnavská cesta 41, 831 04 Bratislava, IČO: 47 255 692, proti žalovanému: GRAND KOLIBA, s. r. o., IČO: 47 530 561, so sídlom Révová 7, 811 02 Bratislava, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

II. Súd n e p r i z n á v a žalovanému voči žalobcom nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 23.02.2024 podali žalobcovia na tunajšom súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáhajú zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v petite návrhu za účelom zabezpečenia ich pohľadávky vo výške 277.913,84 Eur z titulu nároku na náhradu škody a neodstránených vád v súvislosti s nehnuteľnosťami v bytovom dome L. 7, XA, 7B so súpisným číslom XXXXX, postavenom na pozemku registra “C“, s parcelným číslom XXXX v okrese I. U., obec I. - E. A., katastrálne územie K., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom F. úradom I., katastrálny odbor.

2. Návrh odôvodnili tým, že žalovaný bol založený za účelom realizácie developerského projektu tzv. GRAND KOLIBA, predstavujúci výstavbu nízkopodlažných bytových domov v Bratislave, časti Vinohrady. Tvrdili, že žalovaný svoj účel už splnil, keď bytové domy postavil a jednotlivé byty, nebytové priestory a parkovacie miesta rozpredal, čo vyplýva aj priamo z jeho webového sídla www.grandkoliba.sk. Uviedli, že žalovanému zostalo už len stopové vlastníctvo v podobe posledných dvoch nepredaných skladov (č. 213 a č. 214) v bytovom dome L. 9, XA, XB, XC, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX a niekoľkých vonkajších parkovacích miest na pozemkoch zapísaných na LV č. XXXX, ktoré zodpovedajú spoluvlastníckemu podielu žalovaného vo veľkosti XXXXXXXXXXX/XXXXXXXXXXXXXX. Dodali, že jediným ďalším verejne dohľadaným majetkom žalovaného sú jeho spoluvlastnícke podiely na neďalekých pozemkoch zapísané na LV č. XXXX a č. XXXX, ktoré sú však zastavané, najmä komunikáciami. Ozrejmili, že žalobcovia sú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome L. 7, XA, XB, so súpisným číslom XXXXX, postavenom na pozemku registra “C“, s parcelným číslom XXXX v okrese I. U., obec I. - E. A., katastrálne územie K., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom F. úradom I., katastrálny odbor (ďalej len „Bytový dom“). Správcom Bytového domu je spoločnosť HomePro Správcovská, s.r.o., IČO 44 934 556, so sídlom Račianska 153, 831 54 Bratislava - mestská časť Rača (ďalej len „Správca“) a to na základe Zmluvy o výkone správy, ktorú s ňou uzavrel ešte žalovaný ako developer a následne k nej všetci žalobcovia pri nadobudnutí jednotlivých bytov a nebytových priestorov v Bytovom dome pristúpili podľa vzorovej kúpnej zmluvy žalovaného. Bytový dom trpí vážnymi vadami,

ktoré spôsobujú jednotlivým vlastníkom zásadné problémy pri užívaní ich vlastníctva, podstatne im znižujú komfort ich bývania a vznikajú im aj ďalšie škody na ich majetku (zničený nábytok, podlahy a pod. v súvislosti s vlhnutím a zatekaním). Najzakladanejším problémom Bytového domu je zatekanie zo striech, terás a markíz do interiérov, čo sa následne prejavuje zatečenými stropmi a stenami, plesňou, zničeným nábytkom, podlahami a pod. a to v celom Bytovom dome, t. j. v bytoch, v nebytových priestoroch ako aj v spoločných priestoroch - na chodbách, v technických miestnostiach. Napriek veľmi dlhej snahe žalobcov riešiť tieto problémy so žalovaným, neviedlo to k žiadnemu reálnemu výsledku a reklamácie žalobcov zostali nevyslyšané, bez vyriešenia a preto sú nútení riešiť svoje nároky súdnou cestou. Dodali, že sa snažili riešiť predmetné vady aj priamo so subdodávateľom, ktorý pre žalovaného izoloval strechy, terasy a markízy na Bytovom dome a to so spoločnosťou Prvá strechárska s. r. o., ktorý však odmietol nastúpiť na opravu vád a to z dôvodu, že jeho dielo ako celok nebolo nikdy z jeho strany odovzdané žalovanému ako developerovi a to aj napriek niekoľkým výzvam a pokusoch o odovzdanie. Preto neuznáva svoju zodpovednosť za vady, nakoľko neodovzdaním jeho diela mu podľa jeho presvedčenia nezačala záručná doba ešte ani plynúť. Uviedli, že žalovanému vady na bytovom dome vytkli už v roku 2021 a to prostredníctvom správcu avšak uvedené, ani na ich žiadosti či výzvy, neviedlo k žiadnemu výsledku. Rozsah jednotlivých vád potvrdzuje aj ich sumár vytvorený samotným žalovaným v prílohe jeho listu zo dňa 31. mája 2023, ktoré sa takmer všetky týkajú práve zatekania v rôznych častiach Bytového domu. Dodali, že žalovaný odstránil len tú najmenej podstatnú vadu a to popraskanú omietku, ale hlavný problém spočívajúci v zatekajúcej vode nevyriešil, hoci ako sám uvádza v odpovedi na list žalobcov ešte zo dňa 14. apríla 2022, tak si týchto problém bol vedomý. Tvrdili, že si dali vyhotoviť dva znalecké posudky na posúdenie technického stavu Bytového domu a to jeho terás a balkónov - znalecký posudok č. 39/2023 a strešných konštrukcií - znalecký posudok č. 14/2023. Uvedené znalecké posudky, na ktoré odkazujú, detailne dokumentujú rozsah vád ako aj následných poškodení v Bytovom dome, pričom z ich záverov jasne vyplýva, že predmetné zatekania a vlhnutia sú spôsobené „vadami diela, ktoré sú dôsledkami chybných postupov a technologických operácií. Zaznamenané vady odrážajú nedostatočnú kvalitu realizácie a zanedbanú kontrolnú činnosť realizácie. Za chybné postupy považujem konanie, ktorými neboli dodržané obvyklé zásady príslušných technologických a montážnych pravidiel.“ Nakoľko sa žalovaný odmietol vadami na Bytovom dome zaoberať, žalobcovia sú nútení jednotlivé vady a aj na to nadväzujúce škody odstraňovať vo vlastnej réžii a na vlastné náklady. Za týmto účelom si dali vyhotoviť predbežný - orientačný rozpočet na opravu strechy a terás. Tento rozpočet nacenil autorizovaný architekt pán U.. arch. A. A. ku dňu 3. septembra 2023 a to celkovo na 277.913,84 Eur. Dodali, že podľa svojich finančných možností už začali postupne s odstraňovaním jednotlivých vád, aby predišli vzniku ďalším škôd, keď už boli na Bytovom dome vykonané a zaplatené viaceré práce a to v celkovej sume 133.386,82 Eur. Žalobcovia si dali znalecky naceniť posledný majetok žalovaného, pričom znalec nacenil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností len podľa metódy polohovej diferenciácie, čiže podľa tabuliek a nie podľa porovnávacej či výnosovej metódy, ktoré najlepšie zodpovedajú trhovému prostrediu a tým trhovým cenám. Uviedli, že hodnoty dvoch nacenených skladových priestorov č. 213 a č. 214 (viď časť 2.1 znaleckého posudku č. 55/2023) na cenu 5.042,- Eur ceny vonkajších parkovacích miest (viď časť 4.1.1.1 znaleckého posudku č. 55/2023) v určenej cene 31.268,33 Eur nespochybňujú. Podľa ich názoru, nedostatok použitej metódy (viď II. časť bod 1 písm. a) znaleckého posudku č. 55/2023) spočíva v tom, že sa v ňom mechanicky naceňuje každý meter štvorcový bez zohľadnenia jeho využiteľnosti či už z pohľadu jeho polohy alebo reálnej rozlohy ako aj skutočnosti, či sa jedná len o spoluvlastnícky podiel, kde o hospodárení so spoločnou vecou rozhoduje väčšina. Hodnotu týchto pozemkov, resp. spoluvlastníckych podielov určil znalec na 564.683,40 Eur bez zohľadnenie toho, že spoluvlastnícke podiely sú ideálne ako aj toho, že predmetné pozemky sú zastavané a reálne nevyužiteľné na žiadny trhový zámer, čo bezprostredne ovplyvňuje možnosti ich speňaženia. Žalobcovia žiadajú zriadiť záložné právo na všetky nehnuteľnosti žalovaného, ktoré sú zapísané na listoch vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX vedených F. úradom I., katastrálny odbor a to aj napriek tomu, že ich hodnota určená znaleckým posudkom č. 55/2023 je vyššia, pretože po preštudovaní predmetného znaleckého posudku a prostej znalosti miestnej lokality, v spojení s faktom, že žalovanému sa už dlhšie nedarí predať ani posledné vonkajšie parkovacie miesta a dva sklady, ktoré sú spôsobilé na reálne užívanie kýmkoľvek, na rozdiel od ostatného jeho majetku, ktorý takéto benefity nemá a jeho reálne hodnota je viac ako pochybná. Z predložených znaleckým posudkov je zrejmé veľké množstvo vád na Bytovom dome spôsobených neodbornou činnosťou pri jeho výstavbe. Predmetné vady a poškodenia si vzhľadom na ich rozsah a povahu nemohli spôsobiť samotní žalobcovia a tým, že sú prvými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v Bytovom dome, ktoré kúpili úplne nové priamo od developera - staviteľa a to žalovaného, tak vo vzťahu k žalobcom neexistuje iná zodpovedná osoba ako práve a len žalovaný. Zopakovali, že predbežný rozpočet na

opravy bol pred cca pol rokom stanovený autorizovaným architektom na 277.913,84 Eur, pričom doposiaľ už žalobcovia vynaložili na tieto opravy najmenej 133.386,82 Eur a ďalšie výdavky sú ešte nevyhnutné, pričom je veľmi vysoko pravdepodobné, že konečné výdavky budú vyššie ako predpokladal predbežný rozpočet jednak z dôvodu, že ceny prác a materiálov neustále rastú, no najmä preto, že skutočný rozsah potrebných prác sa ukazuje až po odokrytí jednotlivých zakrytých častí od drevených terás, štrkových zásypov, hydroizolácie a pod.. Tvrdili, že žalovaný neprejavil najmenší záujem odstrániť vadný stav na Bytovom dome a preto celé zatekanie sú žalobcovia nútení riešiť si vo vlastnej réžii, hoci tento stav nijako nespôsobili. Vyjadrili záujem odstrániť všetky vady na strechách a terasách do 12 mesiacov od podania tohto návrhu, pričom zdôraznili, že až po celkovom skončení všetkých týchto prác budú vedieť presne kvantifikovať celkovú výšku finančného nároku voči žalovanému. Vzhľadom na to žiadajú súd, aby v prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia im poskytoval lehotu na podanie žaloby vo veci samej 6 mesiacov. Na základe vyššie uvedených skutočností majú za to, že všetky podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú splnené, preto žiadajú súd, aby ich návrhu vyhovel.

3. K návrhu pripojili: webové sídlo žalovaného, Údaje z finstatu o žalovanom, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, Zmluva o výkone správy, Kúpna zmluva žalovaného na byty a nebytové priestory v Bytovom dome, Stanovisko žalovaného k listu žalobcov zo dňa 14. apríla 2022, Príloha listu žalovaného zo dňa 31.mája 2023 so súhrnom mu vytknutých vád, Znalecký posudok č. 39/2023, Znalecký posudok č. 14/2023, Orientačný rozpočet, Faktúra č. XXXXXXX, L. č. XXXXXXXX, L. č. XXXXXXXX, L. č. XXXXXXXXX, L. č. XXXXXXXXX, Potvrdenia o úhradách opráv Bytového domu vo výške 133.386,82 Eur a Znalecký posudok č. 55/2023.

4. Podľa (ďalej len „“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

6. Podľa výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

7. Zabezpečovacie opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je obava, že by exekúcia mohla byť ohrozená. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia dokazovanie neprebieha. Je iba potrebné osvedčiť, teda preukázať opodstatnenosť zabezpečovacieho opatrenia. To vyplýva predovšetkým z toho, že podstatným znakom neodkladných a zabezpečovacích opatrení je ich provizórnosť, dočasnosť, potreba procesnej ochrany, či úpravy pomerov strán a zabráneniu ohrozenia exekúcie. Skúmanie podmienok na vydanie zabezpečovacieho opatrenia však nemá povahu dokazovania, ako ho upravuje pri konaní vo veci samej. Nie je konečným rozhodnutím, preto pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Z jeho charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli prostredníctvom označených dôkazov osvedčené základné skutočnosti pre opodstatnenosť a dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Výsledkom tzv. osvedčenia nároku je to, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné.

8. Pre rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa (skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia). Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré existovali v danom čase použiteľného práva.

9. Zo zákonnej formulácie možno substancovať základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to: a) zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť na návrh, b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty dlžníka, c) zriadenie záložného práva

prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d) existencia obavy o budúcnosť marenia exekúcie.

10. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd posudzoval, či predmetom návrhu je spôsobilý predmet záložného práva, či zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia môže zabezpečovať peňažnú pohľadávku a tiež, či existuje obava z budúceho zmarenia exekúcie.

11. Podľa , záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. V tejto veci navrhovateľ ako záloh označil nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, na základe čoho súd skúmal, či uvedené nehnuteľnosti sú spôsobilým predmetom záložného práva.

12. Zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia by malo zabezpečovať peňažnú pohľadávku žalobcov. Súd po oboznámení sa s návrhom a jeho prílohami má za to, že žalobcovia pre účely rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčili jeho dôvodnosť. Tunajší súd je toho názoru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a podpísanému súdu neosvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, ktorá by odôvodňovala okamžitý zásah súdu. Súd má z doposiaľ predložených listinných dôkazov za to, že žalobcovia dostatočne neosvedčili danosť práva (nárok) v požadovanej výške, t.j. v sume 277.913,84 Eur. Z predložených listinných dôkazov, t.j. výpisy z bankového účtu bytového domu (č.l. 638-650), je síce zrejmé, že žalobcovia doposiaľ vynaložili na opravy vzniknutých vád sumu 133.386,82 Eur, avšak žiadajú zabezpečiť pohľadávku v celkovej výške 277.913,84 Eur, ktorá jednoznačne preukázaná nebola. Hoci z predloženého predbežného orientačného plánu uvedená výška škody vyplýva, ide len o predbežne orientačne určenú výšku, teda nie skutočnú výšku náhrady škody, ktorá žalobcom vadami diela (Bytového domu) vznikla. Skutočná výška aj rozsah vzniknutých škôd by bola predmetom dokazovania vo veci samej, čo sa v prípade rozhodovania v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenie míňa jeho účelu.

13. Žalobcovia taktiež neosvedčili ani hrozbu prípadnej budúcej exekúcie, len konštatovali existenciu obavy z možného (budúceho) konania žalovaného spočívajúce v predaji alebo prevode zostatkového majetku, ktorý ešte vlastní, na tretiu osobu, v dôsledku čoho by nemali z čoho uspokojiť svoju pohľadávku voči žalovanému a tým by bola exekúcia nie len ohrozená, ale priamo zmarená. Súd je však toho názoru, že v danom prípade ide o hypotetické ničím nepreukázané tvrdenie žalobcov, nakoľko žalobcovia neuviedli žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možno vyvodiť, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku a už vôbec nie v súvislosti vyhnúť sa plneniu v prípadnej budúcej exekúcii. Žalobcovia síce predložili náhľad webovej stránky žalovaného, z ktorej vyplýva, že ponúka na predaj posledné parkovacie miesta a sklady, ale keďže sa jedná o podnikateľský subjekt s osobitým predmetom činnosti zhotovovanie stavieb, bytových domov a pod., ide teda o developera, je potom logické, že uvedené konanie súvisí s výkonom jeho podnikateľskej činnosti za účelom dosiahnutia zisku. Práve v tejto súvislostí pri dosahovaní podnikateľských cieľov a zámerov, pri dosahovaní pozitívnych podnikateľských výsledkov, je bežné nakladanie s nehnuteľnosťami (ich prevádzanie), ktoré sú predmetom jeho podnikateľskej činnosti. V štandardnom, pre daný druh podnikania obvyklom, nakladaní s majetkom nemožno vidieť kroky smerujúce k zbavovaniu sa majetku a jeho zmenšovaniu.

14. V tejto súvislosti tunajší súd v prvom rade poukazuje na to, že žalobcovia v danom prípade dostatočne neosvedčili pravdepodobnosť svojho nároku, ako ani nebezpečenstvo hroziacej ujmy a teda základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď sa domáhali, že exekúcia bude ohrozená.

15. Pri rozhodovaní o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia musí súd starostlivo prihliadať aj na princíp proporcionality, v zmysle ktorého môže obmedziť druhú stranu len v rozsahu nevyhnutnom na to, aby sa dosiahol účel sledovaný opatrením. Zásah do práv zabezpečovacím opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne zo zabezpečovacieho opatrenia dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení teda musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním opatrenia. Pod pojmom dočasná úprava pomerov

medzi stranami je tak potrebné rozumieť prípady, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy. Podpísaný súd poukazuje na aj tú skutočnosť, že výška žalobcami preukázanej pohľadávky predstavuje sumu 133.386,82 Eur, ktorá je v zjavnom nepomere k predpokladanej reálnej cene nehnuteľností, na ktorých žiadajú žalobcovia zriadiť záložné právo (606.035,73 Eur), vychádzajúc pritom zo žalobcami predloženého znaleckého posudku č. 55/2023, ktorý si dali vypracovať za účelom ohodnotenia nehnuteľného majetku žalovaného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto tunajší súd uzatvára, že v danom prípade bolo potrebné prihliadať aj na uvedený princíp proporcionality, pretože nariadením zabezpečovacieho opatrenia by v danom prípade došlo k neprimeranému obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaného na úkor žalobcov. Pokiaľ namietajú samotný znalecký posudok ohľadne odhadu pozemkov žalovaného, ktoré znalec ohodnotil na sumu 564.683,40 Eur, nakoľko pri stanovení ich hodnoty sa riadil len jednou z viacerých možných metód, má súd zato, že uvedený listinný dôkaz buď nemali predložiť alebo si mali dať vypracovať nový, ktorý by ich tvrdenia podporil.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, za použitia citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré musia byť splnené kumulatívne, nakoľko žalobcovia dostatočne neosvedčili existenciu pohľadávky v takom rozsahu v akom žiadajú zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, z toho dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

17. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

18. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na . Žalobcovia boli v konaní neúspešní a preto by úspešný žalovaný mal proti nim nárok na náhradu trov konania. S poukazom na skutočnosť, že žalovanému žiadne trovy nevznikli a na zásadu racionality, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).