Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-118-2003.pdf
PDF · 106.89 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/118/2003
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcu: Ing. A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XXX, XXX XX R., proti žalovanému: T3 - SK s.r.o. , so sídlom Jarok 435, 951 48, IČO: 31 425 844, zast. Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom Farská 25, 949 01 Nitra, IČO: 36 856 282, o určenie neplatnosti výpovede a okamžitého skončenia pracovného pomeru a iné, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu vo zvyšnej časti (o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 14.5.2003 a zaplatenie náhrady mzdy, odstupného, odvodov) zamieta.
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 17.06.2003 v spojení s pripustenou zmenou žaloby zo dňa 14.02.2005 domáhal, aby súd určil, že výpoveď zo dňa 31.03.2003 a výpoveď zo dňa 28.04.2003 daná žalobcovi je neplatná, okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 15.05.2003 je neplatné a pracovný pomer trvá do 19.07.2004, keď žalobcovi platne skončil pracovný pomer a uložil žalovanému povinnosť náhrady mzdy od 01.03.2003 do 19.07.2004 v sume jeho priemerného zárobku, odstupného v sume dvojnásobku priemerného mesačného zárobku a náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v celkovej sume 518 596,-Sk s 17,6 % úrokom z omeškania a uložil povinnosť žalovanému zaplatiť zákonom stanovené odvody do verejnoprávnych fondov od 15.05.2003 do 19.07.2004. Svoju žalobu odôvodnil tým, že mu u žalovaného vznikol pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.04.1999 na dobu neurčitú. Dňa 31.03.2003 mu konateľom spoločnosti Ing. Q. bola osobne odovzdaná výpoveď z dôvodu nepriaznivej ekonomickej situácie, ktorú žalobca popieral a poukázal na skutočnosť, že výpoveď zo dňa 31.03.2003, 28.04.2003 a okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 14.05.2003 mu boli dané z dôvodu, že sa nechcel zúčastňovať na machináciách zamestnávateľa. K žiadnej organizačnej zmene nedošlo, výpovedný dôvod nemohol byť zamestnávateľom podľa neho dodatočne menený. Rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 28.04.2003 podpísanou Ing. Petrom Koldem, ktorý nie je konateľom, nespĺňalo hmotnoprávne podmienky platnosti výpovede, nedochádzalo k žiadnej organizačnej zmene. Zamestnávateľ mu dlžil mzdu od februára 2003.
2. Vo veci súd rozhodol čiastočným rozsudkom zo dňa 14.02.2008, č. k. 9C/118/2003-330 tak, že určil, že výpoveď žalovaného daná žalobcovi zo dňa 31.03.2003 je neplatná a zároveň žalobu ohľadne neplatnosti výpovede žalovaného zo dňa 28.04.2003 zamietol. V odôvodnení rozsudku súd poukázal na to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že výpoveď daná žalobcovi zo dňa 31.03.2003, ktorá bola podpísaná za žalovaného v dobe, keď došlo k zmene štatutárneho zástupcu žalovaného (ktorým už v čase udelenia tejto výpovede bol Ing. Peter Kolde, keďže pôvodný štatutárny zástupca Ing. Q. sa funkcie vzdal), je neplatná, s čím súhlasil aj žalovaný. Ohľadne neplatnosti výpovede zo strany
žalovaného žalobcovi zo dňa 28.04.2003, predmetom ktorej bol skutkovo vymedzený dôvod výpovede nadbytočnosť zamestnanca z dôvodu prijatia racionalizačných opatrení žalovaného smerujúcich k zníženiu nákladov a tiež zmenou organizácie činností v spoločnosti vrátanej stavebnej činnosti, súd dospel k záveru, že táto výpoveď je platná, nakoľko žalovaný prijal opatrenia na valnom zhromaždení, v rámci ktorých rozhodol o zmene úloh resp. o opatreniach ohľadne realizácie stavebnej činnosti, ktorú sa rozhodol do budúcnosti realizovať výlučne subdodávateľským alebo iným zmluvným spôsobom s tretími osobami a teda na túto činnosť už nemienil viazať vlastných zamestnancov. Tieto opatrenia boli prijaté rozhodnutím žalovaného na valnom zhromaždení, ktoré schválilo opatrenia dňa 23.04.2003. Tvrdenia žalobcu, že žalovaný zamestnal na stavebnú činnosť iného pracovníka p. Jarušku, neboli v konaní preukázané, pretože ten bol prijatý do pracovného pomeru na iný druh práce, a to stavebný dozor, keďže žalovaný bol povinný zamestnať na túto činnosť osobu so zodpovedajúcim vzdelaním, pričom žalobca nemal kvalifikačné predpoklady pre vykonávanie tejto činnosti v prospech žalovaného. V tejto súvislosti súd poukázal na skutočnosť, že o úpadku činnosti žalovaného svedčila aj skutočnosť, že žalovaný pôsobil iba formálne, naďalej bol síce zapísaný v Obchodnom registri tunajšieho súdu, pričom však žiadnu činnosť nevykonával, nepôsobil v jeho novom sídle. Na základe uvedeného súd žalobu ohľadne výpovede zo dňa 28.04.2003 zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.07.2008.
3. Uznesením zo dňa 29.09.2008, č. k. 9C/118/2003-359 súd prerušil konanie ohľadne určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru do právoplatného skončenia konania, vedeného na Okresnom súdu Nitra pod sp. zn. 12C/218/2003. Dôvodom bola skutočnosť, že v spore sp. zn. 12C/218/2003 sa riešila otázka vydania vecí, eventuálne zaplatenie ich hodnoty v sume 130 836,20 Sk (4 342,97 eur) s príslušenstvom, pre ktorých nevrátenie bol práve so žalobcom ukončený okamžite pracovný pomer zo strany žalovaného. V tomto spore na strane žalobcu vystupoval žalovaný a na strane žalovaného žalobca. Práve rozhodnutie v tejto veci malo podstatný význam pre toto konanie. Uznesenie o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2008.
4. Súd priebežne preveroval stav konania sp. zn. 12C/218/2003 a zistil, že dňa 02.11.2011 bol pod č. k. 12C/218/2003-537 vyhlásený rozsudok, ktorým bol Ing. A. R. povinný zaplatiť PK Consulting, s.r.o., sumu 4 342,97 eur spolu s príslušenstvom. Na strane žalobcu došlo k zmene z dôvodu postúpenia pohľadávky, a to z pôvodného žalobcu 2T-Nitra, s.r.o. Uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.10.2017, č. k. 5Co/320/2011-646 bolo odvolacie konanie, ktoré začalo z dôvodu podaného odvolania zo strany Ing. Šumichrasta, zastavené, pretože žalobca - PK Consulting, s.r.o., bol vymazaný z obchodného registra (došlo k zániku právnickej osoby). 5. Uznesením Krajského súdu Bratislava zo dňa 28.05.2007 č. k. 4K 4/2006-167, právoplatným dňa 12.10.2007, v spojitosti s uznesením zo dňa 25.06.2007, č. k. 4K 4/2006-181, právoplatným 12.10.2007, bol na majetok žalovaného ako úpadcu vyhlásený konkurz. Za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený: KONKURZNÝ SPRÁVCA, k.s., Námestie SNP 15, 974 01 Banská Bystrica.
6. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.09.2019, č. k. 4K/4/2006-443, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.10.2019, súd zrušil konkurz na majetok úpadcu - spoločnosť T3 - SK s.r.o. po splnení rozvrhového uznesenia (§ 44 ods. 1 písm. b) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Súd zbavil spoločnosť KONKURZNÝ SPRÁVCA, k. s. funkcie správcu konkurznej podstaty. Správca konkurznej podstaty uhradil pohľadávky konkurzných veriteľov v plnej uznanej výške, v súlade s rozvrhovým uznesením.
7. Súd vyzýval následne žalobcu, aby oznámil, či trvá naďalej na podanej žalobe. Žalobca zostal pasívny, nereagoval na žiadnu výzvu a následne prestal preberať zásielky na adrese evidovanej v registri obyvateľov SR. Súd zisťoval jeho pobyt, snažil sa mu doručiť aj predvolanie na výsluch cestou polície, ale všetky pokusy o doručenie zostali bezvýsledné. Súdu sa nepodarilo ani za súčinnosti iných orgánov zistiť skutočný pobyt žalobcu, preto postupoval podľa § 106 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku, a písomnosti považoval za doručené s poukazom na § 112 Civilného sporového poriadku dňom ich vrátenia súdu ako nedoručenej zásielky.
8. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalovaného; žalobca prítomný nebol, svoju neúčasť neospravedlnil; súd vec prejednal aj v jeho neprítomnosti, keďže mal splnené všetky procesné podmienky.
9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní predložil zoznam pohľadávok, ktoré boli v konkurze žalovaného prihlásené a uspokojované. Z tohto zoznamu bolo zrejmé, že žalobca si svoju pohľadávku v rámci konkurzu neuplatnil. V tomto spore už súd rozhodol čiastočným rozsudkom, podľa ktorého určil, že výpoveď žalovaného zo dňa 31.03.2003 je neplatná a zároveň zamietol návrh o určenie neplatnosti výpovede žalovaného zo dňa 28.04.2003. S poukazom na to mala žalobcovi začať plynúť výpovedná lehota odo dňa 01.05.2003 a mala uplynúť k 31.07.2003, kedy by jeho pracovný pomer skončil. Medzičasom došlo zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobcovi k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, ktoré považuje žalovaný za doručené žalobcovi dňa 15.05.2003. Vo vzťahu k tomuto okamžitému skončeniu pracovného pomeru poukázal na vyjadrenie zo dňa 21.07.2003 (čl. 34), ktorého sa v plnom rozsahu pridržal. Zároveň poukázal na konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 12C/218/2003, v ktorom bolo preukázané, že na strane žalovaného existovali preukázateľné dôvody, ktoré odôvodňovali okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcovi. Na základe toho, že k skončeniu pracovného pomeru došlo ku dňu 15.05.2003 a k tomuto dňu žalovaný uhradil žalobcovi všetky jeho nároky, navrhol žalobu zamietnuť. Zamietnutie sa týka tak určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 14.05.2003 ako aj nárokov žalobcu vo vzťahu k náhrade mzdy, odstupného, náhrade za nevyčerpanú dovolenku a platenie odvodov. Podľa neho v tomto prípade existovali minimálne tri dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré sú uvedené priamo v právnom úkone žalovaného zo dňa 14.05.2003 s tým, že boli v konaní aj preukázané. V prípade úspechu si uplatnil nárok na náhradu trov konania. 10. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu, žalovaného, vyjadrenia strán sporu, vykonal dokazovanie listinami, ktoré boli súčasťou spisu, a to najmä okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 14.05.2003, opatreniami žalovaného, čiastočným rozsudkom zo dňa 14.02.2008, rozsudkom Okresného súdu Nitra z 02.11.2011, č. k. 12C/218/2003-537, pričom zistil tento skutkový a právny stav.
11. Žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.04.1999. Žalovaný prevzal dňa 30.04.2003 výpoveď od žalovaného ako svojho zamestnávateľa zo dňa 28.04.2003, v ktorej bol ako dôvod výpovede uvedený nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Podľa nej začala plynúť výpovedná doba 3 mesiace od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, tj. od 01.05.2003.
12. Žalovaný ako zamestnávateľ vyhotovil dňa 14.05.2003 okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, a to z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom. Dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru boli nasledovné skutočnosti: Ad 1) žalobca od zmluvných partnerov žalovaného prevzal finančné prostriedky v celkovej sumy 267 185 Sk, z ktorých neoprávnene zadržiaval sumu 183 119,20 Sk, pričom už bol vyzývaný na ich odovzdanie a konal aj v rozpore s opatrením žalovaného zo dňa 16 04 2003. Ad 2) Okrem toho disponoval účtovnými dokladmi žalovaného, ktoré mu neodovzdal (fa. č. 20037011), čím porušil hrubo prijaté opatrenia žalovaného ako zamestnávateľa. Ad 3) Taktiež dňa 05.05.2003 o 9.00 hod. svojvoľne žalobca opustil pracovisko a odvtedy bez uvedenia dôvodov nepretržite nedochádzal do zamestnania na pracovisko Pohranice - Skleníky; tj. mal absenciu, ktorá stále pretrvávala. Čerpanie dovolenky mu umožnené zo strany zamestnávateľa nebolo, a to z adekvátnych dôvodov, o ktorých mal vedomosť (splnenie terminovaných pracovných úloh). Žalobca odmietol prijatie písomnosti žalovaného zo dňa 14.05.2003, preto bol spísaný zápis, ktorý podpísali osoby, ktoré sa zúčastnili žalovaného snahy o doručenie písomnosti žalobcovi v mieste jeho bydliska dňa 15.05.2003. Žalovaný predmetnú písomnosť následne doručil žalobcovi poštou vo fotokópii, ktorú žalobca prevzal osobne dňa 23.05.2003.
13. Žalobca okamžite skončil pracovný pomer so žalovaným dňa 19.07.2004, kedy prevzal konateľ žalobcu jeho list zo dňa 16.07.2004, v ktorom uviedol ako dôvod nevyplatenie mzdy a náhrady mzdy po uplynutí jej splatnosti, hoci zamestnávateľ mal v deň ich splatnosti finančné prostriedky na ich výplatu, Okrem toho mu nevyplatil náhradu za nevyčerpanú dovolenku. Mal za to, že jeho pracovný pomer trval, pretože žalovanému ako zamestnávateľovi oznámil, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával a poskytol mu náhradu mzdy. Zároveň podal žalobu na súd o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 14.05.2003, v ktorej žiadal vyplatenie nárokom z pracovného pomeru
(náhradu mzdy, odstupné, náhradu za dovolenku a pod.) v celkovej sume 518 596 Sk (17 214,23 eur).
14. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, účinného v čase ukončenia pracovného pomeru (ďalej ako Zákonníka práce), zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
15. Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je dva mesiace. Pri výpovedi z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2001/311/20020725.html> je výpovedná doba tri mesiace.
16. Podľa § 62 ods. 2 Zákonníka práce, výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak.
17. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer len výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom.
18. Podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu alebo náhradu mzdy, alebo ich časť do 15 dní po uplynutí jej splatnosti.
19. Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú zásielku.
20. Podľa § 38 ods. 2 Zákonníka práce, písomnosti doručované poštou zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk".
21. Podľa § 38 ods. 3 Zákonníka práce, písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku.
22. Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce, Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
23. Súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu v zostávajúcej časti, predmetom ktorej zostalo určenie, že okamžité skončenia pracovného pomeru zo dňa 14.05.2003 je neplatné a že pracovný pomer trval do 19.07.2004, keď ho okamžite ukončil žalobca, v časti o zaplatenie sumy 518 596 Sk (17 214,23 eur ako náhrada mzdy od 01.03.2003 do 19.07.2004, odstupné, náhrada za nevyčerpanú dovolenku) ako aj v povinnosti žalovaného zaplatiť za žalobcu odvody od 15.05.2003 do 19.07.2004, nie je dôvodná, preto ju zamietol. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že zo strany žalovaného bola daná pôvodne žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 28.04.2003 a žalobcovi začala plynúť výpovedná doba dňa 01.05.2003, ktorá mala uplynúť dňom 31.07.2003. Vzhľadom na to, že zo strany žalobcu došlo počas plynutia výpovednej doby k porušeniu pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, žalovaný ako zamestnávateľ ukončil dňa 15.05.2003 okamžite pracovný pomer so žalobcom
ako zamestnancom. Súd posúdil úkon okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 14.05.2003 za platný právny úkon. Súd mal preukázané, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu viacerých povinností, ktoré odôvodňovali zvolený postup žalovaného. Pokiaľ ide o neoprávnené zadržiavanie finančných prostriedkov žalovaného, v tomto smere súd poukazuje aj na rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 02.11.2011, č. k. 12C/218/2003-537, z ktorého vyplýva, že žalobca nevyúčtoval žalovanému sumu 183 119,20 Sk, ktorú inak prevzal spolu od troch objednávateľov žalovaného. Tieto skutočnosti nevedel nepreukázať, tj. neuniesol dôkazné bremeno. Na prebratie týchto financií inak ani nebol oprávnený, disponovať s finančnými prostriedkami a rozhodovať o ich použití bol oprávnený len konateľ žalovaného, pričom táto skutočnosť bola zrejmá žalobcovi aj zo zápisu z pracovnej porady žalovaného zo dňa 16.04.2003, ktorý podpísal aj žalobca. Voči tejto pohľadávke bola započítaná pohľadávka žalobcu vo výške 52 283 Sk, ktorá predstavovala jeho nárok na mzdu za obdobie marec, apríl, máj 2003. Celkovo pohľadávka žalovaného voči žalobcovi predstavovala po vzájomnom započítaní pohľadávok sumu 130 836,20 Sk (4 342,97 eur). Žalovaný od počiatku evidoval v účtovných dokladoch pohľadávku voči žalobcovi v už uvedenej sume. Žalobca v konaní nepreukázal neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, ním uvádzané dôvody neboli v priebehu konania žiadnym hodnoverným spôsobom preukázané. Pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobcu v sume 518 596 Sk (17 214,23 eur), mal súd preukázané, že zo strany žalovaného boli uhradené mzdové nároky žalobcovi až do mája 2003. Samotného žalobcu súd viackrát vyzýval v priebehu konania, aby predložil doklady a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ohľadne požadovanej finančnej sumy, ale z jeho strany súdu neboli doručené žiadne listiny, ktoré by odôvodňovali ním uplatnený nárok. Práve na základe už uvedených skutočností si súd ustálil, že žalovaný nemá voči žalobcovi žiadny záväzok, keďže v konaní sp. zn. 12C/218/2003, boli riešené aj pracovnoprávne finančné nároky žalobcu, ktoré boli započítané, z dôvodu čoho v konečnom dôsledku zanikli. Okrem toho súd zistil, že žalobca si v konkurznom konaní, vedenom voči žalovanému ako úpadcovi, neprihlásil žiadnu pohľadávku. Ani v rozvrhovom uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.05.2019, ani v zozname pohľadávok od správcu konkurznej podstaty nebola evidovaná od žalobcu pohľadávka, ktorá by súvisela s jeho pracovným pomerom a ani žiadna iná pohľadávka.
24. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa Zákonník práce <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqgayv6mzrge> zakotvuje ako výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru.. Závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru, pričom jeho právna kvalifikácia závisí od okolností konkrétneho prípadu a zamestnávateľ môže bližšie konkretizovať prípady závažného porušenia pracovnej disciplíny vo svojom vnútornom predpise. Naplnenie tejto skutkovej podstaty najčastejšie súvisí so zavineným porušením pracovnej disciplíny, základných právnych povinností zamestnanca formulovaných v § 81 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqgayv6mzrgexhaylsmftxeylgfu4dc>Zákonníka práce. Závažné porušenie pracovnej disciplíny musí zamestnávateľ preukázať, pričom musí ísť o porušenie právnych povinnosti zo strany zamestnanca, ktoré mu vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov, z vnútorných predpisov zamestnávateľa, z pracovnej zmluvy alebo kolektívnej zmluvy. Aj pri okamžitom skončení pracovného pomeru musí mať prejav vôle písomnú formu a musí byť doručený druhému účastníkovi. Skutkovo vymedzený musí byť aj dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý nemožno dodatočne meniť. Nedodržanie týchto náležitostí má za následok neplatnosť právneho úkonu. Nie je vylúčené, aby sa pracovný pomer skončil okamžite aj po doručení výpovede podľa § 63 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqgayv6mzrgexhaylsmftxeylgfu3dg> ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, prípadne v priebehu výpovednej doby. (R 67/1968).
25. V tomto prípade žalovaný platne skončil okamžite pracovný pomer so žalobcom, právny úkon bol tak po formálnej ako aj obsahovej stránke perfektným právnym úkonom. Čo sa týka účinnosti tohto právneho úkonu, tá nastala dňa 15.05.2003 s poukazom na § 38 ods. 4 Zákonníka práce. Pri doručovaní, ak zamestnanec odmietne doručenie písomnosti, platí nevyvrátiteľná domnienka, že písomnosť bola doručená. Zo zápisu o odmietnutí prijatia tejto písomnosti zo dňa 15.05.2003 (čl. 62) mal súd preukázané, že žalobca odmietol prevziať písomnosť od žalovaného ako zamestnávateľa v mieste svojho bydliska, z dôvodu čoho sa táto písomnosť považuje za doručenú dňom 15.05.2003. Týmto dňom došlo k zániku pracovného pomeru žalobcu u žalovaného.
26. Na základe toho, že súd považoval pracovný pomer za ukončený ku dňu 15.05.2003 ako aj s poukazom na to, že mal preukázané, že zo strany žalovaného boli vyrovnané všetky nároky žalobcu
z tohto pracovného pomeru, žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Na základe toho, že súd považoval okamžité skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného ako zamestnávateľa za platné, ďalej sa už nevyjadroval k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo strany žalobcu ako zamestnanca zo dňa 16.07.2004 (doručeným žalovanému dňa 19.07.2004) ako ani k ďalším otázkam a nárokom, ktoré si žalobca v konaní z tohto titulu uplatnil. Súd ďalej uvádza, že ak by žalovaný so žalobcom neskončil okamžite pracovný pomer ku dňu 15.05.2003, bolo zrejmé, že k zániku pracovného pomeru by došlo uplynutím výpovednej doby ku dňu 31.07.2003, pretože výpoveď žalovaného zo dňa 28.04.2003 bola posúdená ako platná čiastočným rozsudkom, vydaným v tomto konaní, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.07.2008.
27. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V konaní boli úspešné obe strany sporu, úspech strán v spore bol rovnaký, preto sa čiastočné procesné úspechy vzájomne anulujú.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP) a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP) .