Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Sa/43/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci žalobkyne: F.. F. I. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX J. V., právne zastúpená JUDr. Tomášom Balážikom, advokátom so sídlom Šamorínska 10, 821 06 Bratislava - mestská časť Podunajské Biskupice, IČO: 40 184 013 proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. augusta 2019, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného - Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. augusta 2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X - F.. zo dňa 13. novembra 2018 a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 05.11.2019 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“) č. XXX XXX XXXX X - F. zo dňa 13.11.2018 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a čl. 46 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „nariadenie č. 883/2004“) žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 14.03.2017 zamietnutá.

2. Žalobkyňa v podanej žalobe namieta, že správne orgány nevykonali dostatočné dokazovanie pri zisťovaní skutkového stav, neboli zohľadnené všetky skutočnosti uvádzané žalobkyňou, analýzy vykonaných meraní a ňou predložené lekárske správy. Žalobkyňa, žiadajúc nariadenie pojednávania, sa žalobou domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie, a to z dôvodu podľa ods. d) a e) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Napadnuté rozhodnutie je podľa žalobkyne nedostatočne objektívne a trpí svojvôľou, pričom trpí vadou nepreskúmateľnosti, nakoľko sa žalovaný nezoberal odvolacími dôvodmi žalobkyne, ale len rozobral pôvodné rozhodnutie. Zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi, nemá v nich oporu a vykazuje známky pozmeňovania a falšovania zdravotnej dokumentácie a cieleného stanovenia falošnej diagnózy diskriminačným a neetickým spôsobom. Žalobkyňa uviedla, že dňa 24.07.2018 sa konalo ústne pojednávanie vo veci

posúdenia jej invalidity, na ktorom posudkový lekár S.. S. G. žiadala ešte doplniť cestou praktického lekára psychiatrické a psychologické vyšetrenie. Psychologická správa od S.. O. uvádza, že u žalobkyne sa syndróm elektromagnetickej hypersenzitivity (ďalej len „EHS“) javí ako vysoko pravdepodobný a sekundárne z neho vyplýva neurastenická symptomatika stredne až ťažkého stavu a psychická únava z dôvodu ťažkej životnej situácie. V záverečnej psychiatrickej správe je uvedená neurasténia popri fóbickej úzkostnej poruche, pričom k tomu žalobkyňa uvádza, že pripúšťa fóbiu zo zaľudneného prostredia, avšak nepovažuje to za psychickú poruchu, ale reálne skúsenostne podložený fakt spôsobený prítomnosťou mobilov, ktorými jej ľudia spôsobujú reálnu bolesť a ďalších záťažových zdrojov ako wifi a telekomunikačné stanice, ktoré sú časté v zaľudnenom prostrední miest a dopravných prostriedkov.

3. Žalobkyňa poukázala na to, že Krajský súd v Trenčíne dňa 17.04.2018 vydal rozsudok č.k. -69 v ktorom zrušil rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.09.2017 a prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 28.04.2017 a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom po vrátení veci bolo potrebné opätovne posúdiť zdravotný stav žalobkyne a prípadne posúdiť, či v danom prípade neprichádza do úvahy za účelom riadneho posúdenia zdravotného stavu žalobkyne nariadiť znalecké dokazovanie a následne orgán verejnej správy opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie o veci následne aj riadne odôvodní v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia. Ďalej žalobkyňa uviedla, že dňa 10.10.2018 sa konalo ústne pojednávanie, na ktorom sa posudzovala žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok ako realizácia rozsudku KS Trenčín zo 17.04.2018. Posudková lekárka S.. G. žiadala ešte doručiť výsledky z audiovyšetrenia sluchu a vestibulárnych testov, ktoré súviseli s novým zdravotným problémom bolestí uší a občasnej poruchy rovnováhy pri vystavení elektromagnetickej záťaži pri práci s počítačom, ktorý sa u žalobkyne vyskytuje od začiatku septembra 2018 a podľa žalobkyne súvisí so syndrómom EHS, ktorým trpí. Po predložení výsledkov z ORL vyšetrení na ústnom pojednávaní o posúdení invalidity, ktoré sa konalo 26.10.2018, bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, pričom v odbornom posudku o invalidite, na základe ktorého bolo prvostupňové rozhodnutie vydané, bolo ako rozhodujúce zdravotné postihnutie uvedené „Duševné choroby a poruchy správania, neurotické, stresové a somatické poruchy, stredne ťažkej formy - kapitola V., položka 4, písmeno a.“ za ktoré sa pripisuje 20 % miera zdravotného postihnutia, ktorá bola zvýšená o 10 % za ostatné zdravotné postihnutia. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len „MPSVZČ“) bola teda celkovo stanovená na 30 %, na základe čoho invalidita nevznikla. Následne voči prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie.

4. Na základe odvolania bola žalobkyňa predvolaná na ústne pojednávanie dňa 16.04.2019 za účelom posúdenia zdravotného stavu v konaní o odvolaní vo veci nároku na invalidný dôchodok, pričom podanie tohto posudku S.. E. odročila a od žalobkyne žiadala, aby sa podrobila 4 až 5-dňovej hospitalizácii na Klinike pracovného lekárstva vo Fakultnej nemocnici v Martine, kde S.. Q. bude sledovať objektívne merateľné fyziologické parametre na objektívne posúdenie hypersenzitivity a zváži doplnenie psychiatrického a psychologického vyšetrenia. Tento pobyt žalobkyňa namietala, nakoľko S.. Q. nevedel zabezpečiť prostredie pre osobu trpiacu EHS a zároveň namietala opakované psychiatrické a psychologické vyšetrenia, ktoré už absolvovala, avšak posudková lekárka trvala na absolvovaní pobytu v nemocnici. Žalobkyňa následne v dňoch 9.7. - 12.7.2012 absolvovala predmetnú hospitalizáciu s tým, že absolvovala merania EHS v netienenom prostredí ambulancie ako aj v tienenom prostredí a psychiatrické vyšetrenia. V posledný deň hospitalizácie sa plánované neurologické vyšetrenia neuskutočnili pre neprítomnosť neurológa a neboli uskutočnené ani plánované merania EHS v tienenom prostredí z dôvodu 3-hodinového výpadku elektriny, pričom na obe vyšetrenia mali žalobkyňu pozvať v priebehu nasledujúcich dní, avšak už bez hospitalizácie. Žalobkyňa namietala priebeh psychiatrického vyšetrenia a prístup psychiatra počas hospitalizácie, nakoľko uvedené vyšetrenie neobsahovalo časť, v ktorej sa lekár pýta pacienta na subjektívne pociťovanie psychiatrického problému a žalobkyňa považuje za absurdné, že ju psychiater prehováral, aby ustúpila od diagnózy EHS, prestala sa snažiť ju dokázať a pristúpila radšej na psychiatrickú diagnózu, za ktorú ľahšie získa invaliditu, pričom jej niektoré takéto diagnózy ponúkol. Žalobkyňa tento návrh jednoznačne odmietla, rovnako odmietla aj odporučenie podrobiť sa psychiatrickému vyšetreniu počas hospitalizácie na psychiatrickej klinike, ktorú jej psychiater dosť neodbytne odporúčal, čo sa objavilo aj v jeho lekárskej správe a predbežnej prepúšťacej správe vydanej v deň odchodu z kliniky.

5. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že na neurologické vyšetrenie ju pozvali dňa 24.07.2019, avšak na opakované merania EHS ju nepozvali vôbec a napriek tomu jej bola dňa 29.07.2019 zaslaná výsledná prepúšťacia správa s výsledkami vyšetrení a so stručným záverom, že „Pri expozičných testoch s EMP

pri E = 1 V/m a 10 V/m sa nám nepodarilo jednoznačne preukázať hypersenzitivitu na elektromagnetické polia.“ Pritom v časti Vyšetrenie variability srdcovej frekvencie, ktoré mali objektivizovať EHS žalobkyne neboli uvedené dostatočné čiastkové údaje, ktoré by potvrdili stručný záver a to konkrétne merania v bežnom záťažovom prostredí (s vysokofrekvenčnou elektrickou záťažou cca 5 - 10 V/m) realizované v ordinácii mali v prepúšťacej správe uvedené podrobné číselné hodnoty, zatiaľ kým merania v tienenom laboratóriu, kde sa robili merania pri záťaži 0, 1 a 10 V/m, neuvádzali žiadnu číselnú hodnotu, len slovný popis bez číselných hodnôt. Z toho dôvodu opakovane žiadala S.. Q. o doplnenie číselných hodnôt meraní do prepúšťacej správy a o porovnanie meraní v ambulancií a v tienenom prostredí, ktoré v závere lekárskej správy chýbali a ktoré napriek prísľubu nedoplnil. S.. Q. na žiadosti neodpovedal a preto žalobkyňa vykonala nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie a vyžiadala si kópie, pričom následne pri kompletizácií dokumentov zistila, že medzi nimi nie sú merania v tienenej miestnosti pri zaťažení 0 V/m a pri zaťažení 10 V/m. Tieto dokumenty opakovane žiadala poskytnúť, avšak jej žiadosti zostali bez odpovede. Následne žalobkyňa okrem vyššie uvedeného upozornila žalovaného, že mechanickým prepisom hodnôt do tabuliek a porovnávaním výsledkov zistila, že tieto nekompletné výsledky preukazujú, že jej organizmus výrazne reaguje na elektromagnetickú záťaž a je to možno kvantitatívne vyhodnotiť, pričom záver S.. Q. nezahŕňa informáciu o tom, že merania neboli dokončené kvôli výpadku prúdu a že ďalšie merania sa neuskutočnili, a ani informáciu o tom, že tam chýbajú vyššie uvedené číselné hodnoty. Navyše upozornila, že výsledky vyšetrenia variability srdcovej frekvencie potvrdzujú, že trpí syndrómom EHS.

6. Žalobkyňa považuje merania EHS za nedostatočné, chýba skúmanie iných frekvenčných spektier, neboli robené statické testy (bez menenia polohy), ale napriek všetkému sú badateľné príznaky, že je elektrosenzibilná. Čo sa týka záveru, že senzitívne vnímanie elektrosmogu žalobkyne má fyzikálny základ, nejde o psychickú úchylku, keď sa žalobkyňa snaží podriadiť život možnostiam, ktoré jej poskytuje momentálny stav žiarenia v jej prostredí a celkovo na Slovensku, pričom problémy majú objektívny zvýrazňujúci sa charakter, pretože koncentrácia žiarenia je stále vyššia a na stále väčšom území. Všetky vyššie uvedené skutočnosti a námietky žalobkyňa spracovala do prílohy k zápisnici zo dňa 20.08.2019, avšak na pojednávaní o posúdení invalidity dňa 20.08.2019 posudková lekárka odmietla predmetnú prílohu priložiť k zápisnici s odôvodnením, že to nie je možné. Žalobkyňa žiadala odročiť konanie z dôvodu nedodania všetkých podkladov (výsledkov vyšetrení), na základe ktorých bola vypracovaná prepúšťacia správa z hospitalizácie na Klinike pracovného lekárstva, ale táto požiadavka bola zamietnutá. Posudková lekárka nezobrala do úvahy ani vážne výhrady žalobkyne predložené v písomnej forme a ktoré vážne spochybňuje objektívnosť záverov z vykonaných vyšetrení na Klinike pracovného lekárstva a jednoznačne svedčia o nekompletných údajoch. Samotný záver prepúšťacej správy sa neopiera o žiaden disponibilný protokol o meraní a nie je možné objektívne preukázať jeho pravdivosť. Naopak, výsledky z meraní pri 10-násobne nižšej elektromagnetickej záťaži a porovnanie protokolov z tieneného laboratória a bežného prostredia (so záťažou cca 5 V/m) dokazujú, že žalobkyňa výrazne reaguje na elektromagnetické žiarenie.

7. Napriek všetkým uvedeným námietkam žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie s odôvodnením že účastníčka konania v odvolacom konaní nepredložila také dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť prvostupňového rozhodnutia, pričom podľa žalobkyne je toto tvrdenie nepravdivé, pretože len samotná príloha k zápisnica zo dňa 20.08.2019 predstavuje súbor dôkazov, ktoré potvrdzujú EHS žalobkyne a spochybňujú výsledky vyšetrení z hospitalizácie ako aj objektivitu posudzovania jej zdravotného stavu. Nezobrala sa do úvahy ani lekárska správa s diagnózou druhotného sivého zákalu, ktorý už v súčasnosti badateľne obmedzuje zrakové schopnosti žalobkyne. Okrem toho sa podľa názoru žalobkyne žalovaný riadne nevysporiadal s uloženou povinnosťou rozsudkom so sp. zn. , pretože opätovné posúdenie zdravotného stavu žalobkyne bolo vykonané nekvalitne, nedostatočne a nesie známky manipulácie a snahy o skreslenie skutočnosti. Záverom žalobkyňa uviedla, že sa obrátila na odborníka svetovej kvality na elektrosenzibilitu, a to na doc. Beljajeva a poskytla mu výsledky meraní, pričom tento odborník ich označil za predbežné merania, ktoré sa musia ešte trikrát zopakovať, a to najlepšie v dvojnásobne zaslepenom testovaní pre dosiahnutie objektívnych výsledkov. Podľa žalobkyne toto vyjadrenie dokazuje, že merania EHS u nej neboli vykonané dostatočne a nezodpovedali objektívnym vedeckým kritériám na podobné merania. Dajú sa považovať len za predbežné meranie na doladenie vhodných elektromagnetických záťaží, po čom mali nasledovať samotné opakované merania. S.. Q. však nevykonal ani jedno plánované kontrolné meranie a celé ťažisko výsledku spočíva na jednohodinovom meraní, ktorého výsledky ani nie sú k dispozícii, čo spochybňuje dostatočnú kompetentnosť S.. Q. ako odborníka na EHS. Navyše žalobkyni povedal, že s podobnými meraniami mal

skúsenosť len u jedného ďalšieho pacienta. Žalovaný si mohol vybrať iných odborníkov, ktorí sa výskumu EHS hlbšie venujú. Podľa názoru žalobkyne sa žalovaný nevysporiadal s výhradami uvedenými vo vyššie uvedenom rozsudku, naopak jeho nové napadnuté rozhodnutie vykazuje ešte viac nedostatkov, okrem iného aj ten, že k nemu vôbec nie je priložený odborný posudok o invalidite, pričom žalobkyňa si ho hneď po doručení napadnutého rozhodnutia písomne vyžiadala, avšak dodnes jej nebol doručený. Z dôvodu absencie uvedeného odborného posudku žalobkyňa nemôže v žalobe vzniesť všetky výhrady, pretože nepozná stanovisko posudkovej lekárky, preto môže hodnotiť len stručné závery zo správy citované v napadnutom rozhodnutí.

8. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril vyjadrením doručeným súdu dňa 02.12.2019 v tom zmysle, že správnu žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný poukázal na to, že podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení MPSVZČ v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Žalovaný ďalej uviedol, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom, objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to na základe vyšetrenia žalobkyne, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovými lekármi organizačných zložiek žalovaného dňa 19.03.2019 a dňa 20.08.2019 so záverom, že žalobkyňa bola v roku 2014 vyšetrená neurológom pre bolesti hlavy, zvýšenú únavu, poruchy spánku, pohybové ťažkosti. V objektívnom neurologickom náleze bez patologickej symptomatológie. Neurológ pri vyšetrení na základe subjektívnych ťažkostí vyslovil podozrenie na syndróm EHS, pričom diagnóza nebola objektívne potvrdená. Pri hodnotení zdravotného stavu v rámcu realizácie rozsudku Krajského súdu bolo doplnené vyšetrenie psychiatrom a psychológom, ktorí stav zhodnotili ako fobicko- úzkostnú poruchu a neurasténiu. Panická porucha, pre ktorú bola žalobkyňa liečená v roku 2008 bola psychológom vylúčená a psychiater zatiaľ neordinoval psychiatrickú liečbu a ani pravidelnú starostlivosť na psychiatrickej ambulancii.

9. Žalovaný konštatoval, že v rámci odvolacieho konania pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne na účely invalidity na základe predložených odborných nálezov a po ich preštudovaní posudkový lekár oslovil odborníka, ktorý sa zaoberá EHS na Klinike pracovného lekárstva a toxikológie v Univerzitnej nemocnici v Martine - O.. S.. Q. Q., K.., za účelom diagnostického doriešenia udávaných ťažkostí žalobkyňou. Uvedené ťažkosti bolo možné zhodnotiť a zobjektivizovať pre suspektný syndróm EHS len počas hospitalizačnej liečby. Vzhľadom k uvedenému bola žalobkyňa hospitalizovaná na vyššie uvedenej klinike od 09.07.2019 do 12.07.2019, kde bola komplexne vyšetrená, vrátane konziliárnych vyšetrení psychiatrom, psychológom a neurológom. Pri prepustení z hospitalizácie v závere prepúšťacej správy je stav hodnotený ako fobicko-úzkostná porucha, neurastický syndróm, dlhodobý samotomorfný vegetatívny a algický syndróm s vysokou autoobserváciou. Pri expozičných testoch s elektromagnetickým poľom, pri E = 1 V/m a 10 V/m sa nepodarilo jednoznačne preukázať hypersenzitivitu na elektromagnetické polia. Vzhľadom k uvedenému posudkový lekár určil ako rozhodujúce ochorenie pre stanovenie MPSVZČ úzkostne - fobickú poruchu s MPSVZČ 20 %. Nejde o ťažkú formu, v popredí sú skôr neurastenické ťažkosti. Zdravotný stav žalobkyne zhoršujú ostatné ochorenia ako tenzné bolesti hlavy, syndróm zvýšenej nervovo - svalovej dráždivosti, ľahká nedočujnosť, ktoré podmieňujú zvýšenie MPSVZČ o 10 %. Stav po operácii šedého zákalu na oboch očiach je bez poruchy videnia. Celková MPSVZČ je 30 %. Záverom žalovaný uviedol, že pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol posúdený správne, sú nedôvodné, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v odvolacom konaní. Posudok posudkového lekára je presvedčivý a úplný, zodpovedajúci kritériám upraveným v zákone o sociálnom poistení.

10. K vyjadreniu žalovaného sa žalobkyňa písomne vyjadrila vyjadrením doručeným súdu dňa 04.02.2020, v ktorom uviedla, že žalovaný hrubo ignoruje jednoznačné fakty o manipulácii a skresľovaní výsledkov vyšetrení, ktoré žalobkyňa uviedla a nezoberá sa vyargumentovaním jeho pozície v konfrontácii s faktami uvedenými žalobkyňou, pričom len de facto opakuje svoje stanovisko, ktoré je neudržateľné. Žalovaný najmä nevysvetlil prečo posudková lekárka nebrala ohľad na argumenty žalobkyne odovzdané na posudkovej komisii dňa 20.08.2019, a to konkrétne že vyšetrenia EHS neboli dokončené pre výpadok elektrického prúdu a že následne v rozpore s dohodou S.. Q. nebola pozvaná na iný termín na dokončenie meraní EHS. Ďalej žalobkyňa poukázala na podľa jej názoru nepravdivé konštatovanie žalovaného vo vyjadrení, že stav po operácii šedého zákalu na oboch očiach

je bez poruchy videnia, nakoľko už v čase posudzovania zdravotného stavu mala žalobkyňa už rok diagnostikovaný druhotný sivý zákal oboch očí a k dnešnému dňu už stratila schopnosť čítať pravým okom a schopnosť čítať ľavým okom má výrazne obmedzenú trojitým tieňom pozorovaného obrazu a zahmlením. K záverečnému posudku posudkového lekára sa žalobkyňa vyjadrila v tom smere, že do záverečného výpočtu chorôb, z ktorých sa vykonával záverečný posudok neboli zahrnuté najakútnejšie a limitné problémy vo vzťahu s pracovnou činnosťou žalobkyne, pričom ďalšími relevantnými prejavmi EHS vplývajúcimi na pracovnú výkonnosť sú celodenná únava, zaspávanie pri čítaní textu, bolesti hlavy rôznej intenzity, dĺžky trvania a možnosti eliminácie, búšenie srdca, bolesti v rôznych častiach tela najmä kĺboch nôh, ktoré v záťažovom prostredí vedú k náhlemu podlomeniu nohy v kolene alebo v členku, alebo k takej bolesti v priehlavku a chodidle, ktorá žalobkyni znemožňuje dlhšie chodiť. V ostanom žalobkyňa len zopakovala svoju argumentáciu uvedenú už v správnej žalobe, pričom naďalej trvá na svojich tvrdeniach.

11. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne už písomne nevyjadril.

12. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa a nasl. v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilé predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na nariadenom pojednávaní v zmysle a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a s pripojeným administratívnym spisom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a je potrebné jej vyhovieť.

13. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

14. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

15. Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

16. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

17. Podľa ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

18. Podľa ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

19. Podľa právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

20. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

21. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 635 602 6666 0 zo dňa 27.08.2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 635 602 6666 0 - II. zo dňa 13.11.2018, ktorým bola podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a čl. 46 nariadenia č. 883/2004 žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 14.03.2017 zamietnutá.

22. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že žiadosťou zo dňa 14.03.2017 si žalobkyňa uplatnila nárok na invalidný dôchodok od 17.02.2016. Na základe tejto žiadosti prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. 635 602 6666 0 zo dňa 28.04.2017, ktorým zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok. Voči uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 635 602 6666 0 zo dňa 07.09.2017 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol. Následne na základe žalobkyňou podanej žaloby Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. -69 zo dňa 17.04.2018 vyššie uvedené rozhodnutia správnych orgánov zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

23. Na základe vyššie uvedeného zrušujúceho rozsudku bol dňa 26.10.2018 vypracovaný odborný posudok o invalidite posudkovou lekárkou S.. G., ktorej záver bol, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je fobicko-úzkostná porucha s MPSVZČ 20%, ktorú možno prirovnať k stredne ťažkej forme, pričom za ostatné zdravotné postihnutia žalobkyni posudková lekárka navýšila MPSVZČ o 10 % na celkových 30 %. Na základe uvedeného odborného posudku prvostupňový správny orgán vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 14.03.2017 s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára nie je žalobkyňa invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, z dôvodu, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobkyňa nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

24. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. Žalovaný ako odvolací orgán po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia dospel k záveru, že postup prvostupňového správneho orgánu bol správny a preto prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Posudkový lekár na základe odvolania opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 19.03.2019, avšak zotrval na svojom pôvodnom odbornom posudku a preto postúpil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenie ústredia. Posudkový lekár ústredia posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 20.08.2019 so záverom, ktorý bol žalovaným prezentovaný vo vyjadrení k žalobe (bod 8. a 9. tohto rozsudku). Zároveň v napadnutom rozhodnutí uviedol lekárske nálezy, ktoré boli zohľadnené pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne na účely invalidity.

25. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne je fobicko - úzkostná porucha podľa kapitoly V (duševné choroby a poruchy správania), položky 4. (neurotické, stresové a somatomorfné poruchy), písmena a) (stredné ťažké formy) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, pričom MPSVZČ žalobkyne bola určená posudkovým lekárom na 20 %, a zároveň za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár zvýšil MPSVZČ podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení o 10 %. Celková MPSVZČ bola posudkovým lekárom ústredia určená na 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, posudkový lekár sociálneho poistenia, ústredie vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne a MPSVZČ určil na uvedených 30 % a preto žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Záverom poukázal na to, že žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila také dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť prvostupňového rozhodnutia.

26. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

27. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

28. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

29. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

30. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

31. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

32. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí..

33. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

34. Podľa § 71 ods. 9 zákona o sociálnom poistení ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

35. Podľa § 196 ods. 3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.

36. V prejednávanej veci bola medzi účastníkmi konania sporná skutočnosť, či žalobkyňou uvádzané ochorenie, ktorým trpí (syndróm EHS) je zdravotným postihnutím, ktoré je rozhodujúcou príčinou jej dlhodobo nepriaznivého stavu. Pokiaľ ide o posúdenie zdravotného postihnutia žalobkyne a určenie MPSVZČ, krajský súd poukazuje na obsah vyššie uvedeného odborného posudku o invalidite zo dňa 26.10.2018 a odborného lekárskeho posudku zo dňa 20.08.2019. V oboch posudkoch bolo po zohľadnení lekárskych nálezov a správ určené postihnutie s kódom diagnózy F 40.9 podľa kapitoly V., položky 4, písmeno a) s výslednou MPSVZČ 20 %. Išlo o dolnú hranicu zákonom stanoveného rozpätia (20% - 35%), pričom za ostatné zdravotné postihnutia žalobkyne bola zvýšená MPSVZČ o 10 % na celkovú MPSVZČ 30 %.

37. Z lekárskych správ, ktoré sú obsahom administratívneho spisu, však vyplýva, že žalobkyňa trpí syndrómom EHS - stanovisko S.. H., U., neurológa zo dňa 03.08.2016 a 14.10.2016, lekárska správa S.. Y., neurológa zo dňa 02.01.2017 a 20.06.2017 ako aj z psychologického vyšetrenia K.. M. O. zo dňa 15.08.2018, ktoré bolo nariadené posudkovým lekárom sociálneho poistenia - pobočky, avšak v

jeho odbornom posudku o invalidite zo dňa 26.10.2018 je vyslovený záver, že žalobkyňa trpí fobicko

- úzkostnou poruchou s MPSVZČ 20 %, pričom k tejto poruche možno podľa jeho názoru prirovnať aj popisovaný syndróm EHS. Žiadnym iným spôsobom sa posudkový lekár k syndrómu EHS nevyjadril.

38. Správny súd konštatuje, že posudkový lekár sociálneho poistenia - ústredia pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne v súvislosti s podaným odvolaním voči prvostupňovému rozhodnutiu správne určil, že k objektívnemu posúdeniu zdravotného stavu v súvislosti so spornou skutočnosťou ohľadne diagnostikovania syndrómu EHS je potrebné, aby žalobkyňa absolvovala vyšetrenia u S.. Q. ako u odborníka na EHS. Avšak podľa názoru správneho súdu tieto vyšetrenia neprebehli korektne a neprispeli k objektívnemu posúdeniu zdravotného stavu u žalobkyne na syndróm EHS, nakoľko v závere prepúšťacej správy zo dňa 26.07.2019 je uvedené „pri expozičných testoch s elektromagnetickým poľom pri E = 1 V/m a 10 V/m sa nám nepodarilo jednoznačne preukázať hypersenzibilitu na magnetické polia“. Z uvedeného záveru vyplýva, že nebola jednoznačne vylúčená skutočnosť, či žalobkyňa trpí syndrómom EHS. Žalovaný mal najskôr zistiť jednoznačné stanovisko, či žalobkyňa trpí syndrómom EHS a to buď požiadať S.. Q. o doplnenie lekárskej správy, resp. vyžiadať si jeho jasné stanovisko na túto posudzovanú problematiku (čím by musel pravdepodobne vykonať u žalobkyne ďalšie lekárske vyšetrenia v súvislosti so syndrómom EHS) alebo vykonať znalecké dokazovanie ustanoveným znalcom, ktorého cieľom by bolo jednoznačne stanoviť, či žalobkyňa trpí alebo netrpí syndrómom EHS a v prípade, ak by nebolo možné označiť za rozhodujúce zdravotné postihnutie uvedené ochorenie, tak až následne posudzovať iné z ochorení v súvislosti s určením percenta MPSVZČ u žalobkyne.

39. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky, ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé. Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia - ústredie nespĺňa podmienku presvedčivosti, nakoľko ním nie je jednoznačne vylúčená skutočnosť, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie nie je možné označiť syndróm EHS. Z jednotlivých lekárskych správ uvedených v administratívnom spise vyplývajú rôzne závery ohľadne toho, či žalobkyňa trpí syndrómom EHS alebo nie. Práve za účelom odstránenia týchto rozporov boli vykonané lekárske vyšetrenia u odborníka na EHS, S.. Q., avšak ani týmito lekárskymi vyšetreniami neboli vylúčené tieto pochybnosti. Z uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že v prípade žalobkyne žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav na riadne posúdenie veci.

40. Správny súd v tejto súvislosti zároveň uvádza, že zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 196 ods. 3 dáva možnosť správnemu orgánu v prípade, ak je to pre posúdenie rozhodujúcich skutočností potrebné, ustanoviť za účelom podania znaleckého posudku znalca. V prípade, ak teda boli v konaní napriek predloženým lekárskym správam odôvodnené pochybnosti o zdravotných ťažkostiach žalobkyne v súvislosti s vyššie uvedeným syndrómom EHS, za účelom riadneho vysporiadania sa s ochorením žalobkyne a s tým súvisiacim určením MPSVZČ mal prvostupňový správny orgán ustanoviť znalca a nariadiť znalecké dokazovanie.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že v konaní bol nedostatočne zistený skutkový stav. Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.08.2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X - F.. zo dňa 13.11.2018 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie prvostupňovému správnemu orgánu podľa v spojení s a .

42. V ďalšom konaní po vrátení veci bude potrebné opätovne posúdiť zdravotný stav žalobkyne a prípadne aj posúdiť, či v danom prípade neprichádza do úvahy za účelom riadneho posúdenia zdravotného stavu žalobkyne nariadiť znalecké dokazovanie.

43. Následne orgán verejnej správy, ktorý je právnym názorom vysloveným správnym súdom v zrušujúcom rozsudku viazaný ( ), opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie o veci následne aj riadne odôvodní v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia. Správny súd uvádza, že predchádzajúce rozhodnutie v tejto istej veci už bolo raz zrušené a to rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. -69 zo dňa 17.04.2018, pričom možno

konštatovať, že správne orgány nerešpektovali právny názor v uvedenom rozhodnutí. V súvislosti s uvedeným správny súd dáva do pozornosti správnym orgánom, že v prípade, ak nebudú rešpektovať právny názor správneho súdu a rozhodnú opätovne v rozpore s právnym názorom uvedeným v tomto ako aj vo vyššie spomenutom rozsudku, tak správny súd môže aj bez návrhu uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

44. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa , podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

45. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v konaní úspešná, súd priznal žalobkyni úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania ( ). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (175 ods. 2 ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).