Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Csp/17/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej veci žalobcu: Mestský bytový podnik Kremnica, so sídlom Dolná ulica 49/21, 967 01 Kremnica, IČO: 00 634 336, zastúpeného: JUDr. Eva Považanová, advokátka, so sídlom Jiráskova 400/21, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanej: T. Š., B.. XX. XX. XXXX, O. X. W., O..Č.. G. S. XX, X. X., o zaplatenie 803,03 €, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 803,03 € spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 302,00 € od 21.03.2019 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne:

- zo sumy 351,03 € od 27.08.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 150,00 € od 30.04.2020 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, ktorá je mu ich povinná nahradiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia prvej inštancie o ich výške.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou dňa 03.03.2020, doplnenou podaním zo dňa 09.03.2020si žalobca uplatnil voči žalovanej nárok na zapletenie sumy 803,03 € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia a zaplatenia dlžného nájomného. Žalobca sa tiež domáhal náhrady trov konania.

2. Súd žalovanú uznesením č.k. -29 zo dňa 06.04.2020 vyzval, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia k žalobe písomne vyjadrila, uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaná sa k žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadrila.

3. Tunajší súd uznesením č.k. -44 zo dňa 13.08.2020 pripustil zmenu žaloby v časti príslušenstva vymáhaného dlhu v nasledovnom znení: „Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi vymáhaný dlh spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 302,00 € od 21.03.2019 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 351,03 € od 27.08.2019 do zaplatenia a zo sumy 150,00 € od 30.04.2020 do zaplatenia“.

4. Súdne pojednávania sa dňa 13.08.2020 a 17.09.2020 konali bez účasti žalovanej. Prítomná právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej žalobe. Ďalej uviedla, že žalobca je správcom bytového fondu vo vlastníctve Mesta Kremnica, na základe čoho vlastne obstaráva aj prenájmy bytov a nebytových priestorov a všetky úkony s tým spojené. Žalobca ako prenajímateľ dal do nájmu žalovanej byt č. XX v dome č. sup XXX/XX B. D.. Č. P. W.. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, ktorá bola uzatvorená dňa 28.02.2018 na dobu určitú, ktorá sa neustále predlžovala. Naposledy dodatkom č. 4 do

31.03.2019. Žalovaná byt užívala aj uplynutí dojednanej doby a to do 31.10.2019, kedy ho na základe výzvy žalobcu vypratala a zápisnične odovzdala. Žalovaná riadne a včas neplatila dohodnuté nájomné platby, ktoré teda mala platiť mesačne vo výške 150 €. Za obdobie od apríla 2018 do dňa odovzdania bytu t.j. do 10. mesiaca 2019 jej vznikol dlh vo výške spolu 803,03 €. S ohľadom na skutočnosť, že nájom skončil k 31.03.2019, po uplynutí tejto doby už vlastne užívala žalovaná byt bez právneho dôvodu, čiže v podstate aj na platbách za užívanie bytu, ktoré neplatila sa bezdôvodne obohacovala.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa obsahom súdneho spisu: žaloba na č.l. 1, Nájomná zmluva č. XX/XX/XXXX zo dňa 28.02.2018 č.l. 6, dodatok č. 4 k nájomnej zmluve zo dňa 25.03.2019 č.l. 8, plnomocenstvo právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 28.02.2020 č.l. 9, protokol o odovzdaní a prevzatí bytu č.l. 10, sumárna analýza platieb za obdobie od 01.03.2018 do 31.10.2019 č.l. 11, výzva na zaplatenie dlhu a vypratanie bytu pred podaním žaloby zo dňa 26.08.2019 č.l. 12, odpoveď na lustráciu žalovanej v RO č.l. 15, oprava podania žaloby zo dňa 05.03.2020 č.l. 16, podanie právnej zástupkyne žalobcu č.l. 20, lustrácia žalovanej v Sociálnej poisťovni č.l. 33, lustrácia žalovanej v ZVJS č.l. 34, zistil nasledovný skutkový stav:

6. Dňa 01.03.2018 žalobca, ako prenajímateľ a žalovaná, ako nájomca uzatvorili Nájomnú zmluvu č. XX/XX/XXXX na základe ktorej prenajímateľ prenechával nájomcovi do užívania byt č. XX o výmere 30,31m2 nachádzajúci sa na 2 poschodí bytového domu súp. číslo XXX postaveného na W.-S. parcele č. XXXX, v katastrálnom území W. B. D.. Č.U. XXX/XX zapísané na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len ako ,,byt“). Prenajímateľ prenajímal byt nájomcovi na dobu určitú a to od 01.03.2018 do 31.03.2018. Dodatkom č. 4 k Nájomnej zmluve č. XX/XX/XXX8 zo dňa 28.02.2018 uzatvoreným dňa 25.03.2013, sa zmluvné strany dohodli na predĺžení doby nájmu bytu na dobu určitú do 31.03.2019. Výzvou na zaplatenie dlhu zo dňa 26.08.219 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu a vypratanie bytu. Žalovaná byt užívala až do 31.10.2019, kedy byť odovzdala žalobcovi o čom sporové strany spísali Protokol o odovzdaní a prevzatí bytu.

7. V zmysle Sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.03.2018 do 31.10.2019 dlh žalovanej na nájomnom a úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu do 31.03.2019 činil 302,00 €, do 26.08.2019 činil 653,03 € (vrátane dlhu z predchádzajúceho obdobia) a do 31.10.2019 činil 803,03 € (vrátane dlhov z predchádzajúcich období).

8. Podľa , nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa , nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

Podľa , nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa , spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.

Podľa úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.

9. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba bola daná dôvodne. Je nesporné, že medzi stranami sporu vznikol nájomný vzťah na základe riadne uzavretej Nájomnej zmluvy č. XX/XX/XXXX zo dňa 01.03.2018, uzatvorenej medzi žalobcom, ako prenajímateľom a žalovanou, ako nájomcom, ktorej predmetom bol nájom bytu č. XX o výmere 30,31m2 nachádzajúci sa na 2 poschodí bytového domu súp. číslo XXX postaveného na W.-S. parcele č. XXXX, v katastrálnom území W.

na ul. Č. XXX/XX zapísané na liste vlastníctva č. XXXX. Nájom bytu bol dohodnutý na dobu určitú a v zmysle Dodatku č. 4 k Nájomnej zmluve č. XX/XX/XXXX zo dňa 28.02.2018 uzatvoreného dňa 25.03.2013, nájom bytu končil dňa 31.03.2019. Nájom bytu je odplatný vzťah a nájomca je povinný platiť prenajímateľovi dohodnuté nájomné, ktoré je odplatou za prenechanie bytu do jeho dočasného užívania a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Žalovaná svoje zmluvné povinnosti porušila a nájomné ani úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu žalobcovi neplatila, v dôsledku čoho jej v zmysle Sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.03.2018 do 31.10.2019 dlh vznikol dlh vo výške 302,00 €. Žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu výslovne nepoprela, nebolo preukázané, že by si žalovaná svoju povinnosť zaplatiť nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním bytu splnila, resp. že by tento jej záväzok zanikol iným spôsobom než splnením. Vzhľadom na preukázanie nároku žalobcu na zaplatenie odplaty za užívanie bytu žalovanou, súd návrhu žalobcu o zaplatenie dlžného nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu v plnom rozsahu vyhovel.

10. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

11. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané a nesporné, že žalovaná v období od 01.04.2019 do 31.10.2019 bez právneho dôvodu užívala byt žalobcu č. XX o výmere 30,31m2 nachádzajúci sa na 2 poschodí bytového domu súp. číslo XXX postaveného na W.-S. parcele č. XXXX, v katastrálnom území W. B. D.. Č. XXX/XX zapísané na liste vlastníctva č. XXXX. V dôsledku takéhoto správania žalovanej došlo na jej strane k bezdôvodnému obohateniu na úhor žalobcu. Cieľom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je reparácia nerovnováhy, ku ktorej dochádza bez relevantného právneho dôvodu v majetkovej sfére subjektov právnych vzťahov, pričom primárnou funkciou inštitútu bezdôvodného obohatenia je tak náprava nespravodlivej majetkovej nerovnováhy vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho dôvodu. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Bezdôvodné obohatenie vzniká nielen vtedy, ak sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, ale aj vtedy, ak sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu došlo pri riadnom chode udalostí. Za takýto riadny chod udalostí je potrebné považovať aj užívanie nehnuteľnosti za odplatu na základe riadne uzatvorenej zmluvy. Ak k uzatvoreniu zmluvy nedošlo je na mieste vyžadovať od subjektu užívajúceho nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúcej cene obvyklého nájomného. Možnosť vydania bezdôvodného obohatenia nie je viazaná iba na osoby pôvodných vlastníkov, ale vzťahuje sa i na ich právnych nástupcov a trvá až do momentu, kedy dôjde k odstráneniu stavu bezprávneho užívania nehnuteľnosti. (rozsudok Krajského súdu v Prešove spis. zn. zo dňa 23.05.2013). Poskytovaná peňažná náhrada predstavuje peňažný ekvivalent hodnoty veci alebo výkonu, ktorý sa mal vrátiť. Zo žalobcom predloženej Sumárnej analýzy platieb žalovanej za obdobie od 01.03.2018 do 31.10.2019 dlh vyplýva, že výška bezdôvodného obohatenia žalovanej za obdobie od 01.04.2019 do 31.10.2019 činí 501,03 € (do Výzvy na zaplatenie dlhu a vypranie bytu zo dňa 26.08.2019 činila 351,03 €, do 31.10.2019 sa zvýšila ešte o 150,00 €). Keďže v konaní nebolo preukázané, že by si žalovaná svoju povinnosť vydať žalobcovi na jeho úkor získané bezdôvodné obohatenie za obdobie od 01.04.2019 do 31.10.2019 vo výške 501,03 € splnila, resp. že by tento jej záväzok zanikol iným spôsobom než splnením, súd považoval žalobu za dôvodnú aj v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia.

12. Na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedeného právneho posúdenia veci súd považoval žalobu za dôvodnú tak v časti o zaplatenie dlžného nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške 302,00 € ako aj v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 501,03 €, a preto jej vyhovel v plnom rozsahu a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 803,03 € (302,00 € + 501,03 €) v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

13. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa , ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania. Podľa nariadenia vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa nariadenia vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania.

14. Žalovaná sa ako dlžník žalobcu dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, v dôsledku čoho jej okrem povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť príslušenstvom pohľadávky v podobe úrokov z omeškania, resp. poplatku z omeškania v zákonom stanovenej výške. Nakoľko sa žalovaná ako nájomca dostala do omeškania so zaplatením nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, vznikla jej povinnosť zaplatiť žalobcovi poplatok z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 302,00 € od 21.03.2019 do zaplatenia. Poplatok z omeškania súd, rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcu, priznal žalobcovi odo dňa splatnosti nájomného a zálohových platieb na nasledujúci mesiac. Úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže pri nároku na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia nestanovuje splatnosť nároku veriteľa, vzťahuje na splatnosť tohto práva a veriteľ je povinný v záujme determinovania splatnosti vlastnej pohľadávky požiadať dlžníka o plnenie. Žalobca žalovanú na vydanie pomernej časti bezdôvodného obohatenia vo výške 351,03 € vyzval Výzvou na zaplatenie dlhu a vypranie bytu zo dňa 26.08.2019 a na vydanie bezdôvodného obohatenia vo zvyšnej časti vo výške 150,00 € až podanou žalobou, ktorá bola žalovanej doručená postupom podľa dňa 29.04.2020. Keďže k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. dňa 27.08.2019 a 30.04.2020 platila základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,00 % žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške vo výške 5,00 % ročne zo sumy 351,03 € od 27.08.2019 do zaplatenia a zo sumy 150,00 € od 30.04.2020 do zaplatenia. 15. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojitosti s . V konaní mal žalobca plný celkový úspech a preto mu súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.