Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/49/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: TJ ŠPORTVÝROBA Košice, s.r.o., sídlom Rastislavova 104, 040 01 Košice, IČ: 36 197 181, zastúpeným advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, so sídlom Štúrova 20, 042 83 Košice, IČO: 36 197 181, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102626944/2018 zo dňa 18.12.2018, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 102626944/2018 zo dňa 18.12.2018 a rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101552272/2018 zo dňa 10.08.2018 a v r a c i a vec Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalované Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky preskúmavaným rozhodnutím č. 102626944/2018 zo dňa 18.12.2018, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa podľa o orgánoch štátnej správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov a konajúc podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodol podľa Daňového poriadku o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. 101552272/2018 zo dňa 10.08.2018, ktorým správca dane podľa v nadväznosti na Daňového poriadku nevyhovel žiadosti doručenej dňa 03.07.2009 o vrátenie daňového preplatku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2005 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Košice potvrdil.

2. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že daňový subjekt podaním doručeným správcovi dane konštatoval, že dňa 03.07.2009 požiadal o vrátenie preplatku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2005 vo výške 264,79 eur, ktorý vznikol na základe podaného dodatočného daňového priznania k dani z pridanej hodnoty (v ďalšom texte aj: „DPH“) za zdaňovacie obdobie marec 2005 zo dňa 31.03.2009. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane v zmysle o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej aj: „zákon o správe daní a poplatkov“) dňa 29.07.2009 použil na čiastočnú úhradu nedoplatku na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2009. Ďalej konštatoval, že daňový subjekt podal proti rozhodnutiu správcu dane odvolanie, v ktorom namietal, že za zdaňovacie obdobie jún 2009 uhradil vlastnú daňovú povinnosť uvedenú v daňovom priznaní k DPH v lehote splatnosti dane a prijatie platby si overil telefonicky u správcu dane (úhrada realizovaná dňa 27.07.2009 v sume 2.733,48 eur, prijatie platby overené telefonicky dňa 18.09.2018). Tvrdil preto, že ku dňu 29.07.2009 nemal evidovaný

nedoplatok na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2009. Daňový subjekt v odvolaní poukazoval aj na tú skutočnosť, že v jeho spise nenachádzajú žiadne listiny týkajúce sa nedoplatku na DPH, ani listiny vo vzťahu k tvrdenému započítaniu platieb za uvedené zdaňovacie obdobie. Správca dane mu ani nikdy neoznámil ústne, písomne, prípadne iným spôsobom existenciu nedoplatku, resp. započítanie platieb za uvedené zdaňovacie obdobie.

3. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí k odvolacím námietkam uviedol nasledovné:

„Finančné riaditeľstvo SR zo spisového materiálu zistilo, že daňový subjekt podal dňa 03.07.2009 žiadosť o vrátenie zaplatenej dane z pridanej hodnoty zo dňa 26.06.2009 (za zdaňovacie obdobia december 2004 až jún 2006 - na základe podaných dodatočných daňových priznaní). Podľa zápisnice o prešetrení sťažnosti č. 399546/2018 zo dňa 12.07.2018, spísanej Finančným riaditeľstvom SR, odborom vnútornej kontroly, správca dane listom č. /Demk zo dňa 21.07.2009 vyzval daňový subjekt na odstránenie nedostatkov podania (doplniť rozsudok Okresného súdu Košice II. a uznesenie Okresného súdu Košice II., ktoré daňový subjekt uviedol ako prílohu sprievodných listov o podaní dodatočných daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia júl 2003 až jún 2006). Dňa 21.07.2009 správca dane vydal rozhodnutie o prerušení konania č. /Demk vo veci vrátenia daňových preplatkov na dani z pridanej hodnoty, ktoré vznikli podaním dodatočných daňových priznaní. Daňový subjekt doručil správcovi dane dňa 12.08.2009 stanovisko k výzve zo dňa 21.08.2009, v ktorom uviedol, že rozsudok Okresného súdu Košice II. a uznesenie Okresného súdu Košice boli doručené ako prílohy podania zo dňa 26.06.2009, čím pominuli dôvody prerušenia konania. Daňový subjekt podaniami zo dňa 21.12.2017 a zo dňa 04.04.2018 podal sťažnosť, v ktorej okrem iného namietal, že správca dane porušil zákon tým, že nerozhodol vo veci vrátenia predmetných preplatkov. Sťažnosť daňového subjektu bola vyhodnotená ako opodstatnená, správca dane následne vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie zo dňa 10.08.2018, ktorým žiadosti daňového subjektu o vrátenie predmetného preplatku nevyhovel, na dani z pridanej hodnoty neevidoval žiadny preplatok. Zo spisového materiálu vyplýva, že predmetný preplatok bol použitý na úhradu iných nedoplatkov daňového subjektu. Finančné riaditeľstvo SR zo spisového materiálu zistilo, že správca dane použil preplatok v sume 264,79 eur, ktorý vznikol podaním dodatočného daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2005 na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku za zdaňovacie obdobie jún 2009. Daňový subjekt namieta, že za zdaňovacie obdobie jún 2009 uhradil daň z pridanej hodnoty v súlade s podaným daňovým priznaním, nemal evidovaný nedoplatok, a teda správca dane nemal dôvod použiť preplatok vzniknutý podaním dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie jún 2005 na úhradu nedoplatku za zdaňovacie obdobie jún 2009. Finančné riaditeľstvo SR zo spisového materiálu zistilo, že za obdobie od podania žiadosti (rok 2009) do vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia (rok 2018) správca dane platby prijaté od daňového subjektu v nadväznosti na ustanovenie § 63 zákona o správe daní a poplatkov použil priebežne na úhradu splatných daňových povinností daňového subjektu. Ku dňu vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia na účte daňového subjektu nebol evidovaný žiadny preplatok, správca dane preto nemohol konať inak ako rozhodnúť o nevrátení preplatku.”

4. Žalovaný v závere preskúmavaného rozhodnutia konštatoval, že aj keď správca dane bol podľa § 63 ods.2 zákona o správe daní a poplatkov povinný o použití preplatku vyrozumieť daňový subjekt, nesplnenie tejto povinnosti nemá vplyv na rozhodovanie o žiadosti o vrátenie preplatku, pretože ide o samostatné konanie. Rozhodujúcou skutočnosťou, pre ktorú žiadosti daňového subjektu o vrátenie preplatku za zdaňovacie obdobie máj 2006 nebolo vyhovené, bola skutočnosť, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia už na účte daňového subjektu nebol evidovaný žiaden preplatok (naopak v tom čase na jeho účte boli evidované nedoplatky na dani z príjmov právnickej osoby). Zároveň zdôraznil, že podľa § 79 ods.11 Daňového poriadku použitie daňového preplatku, nadmerného odpočtu DPH alebo spotrebnej dane sa považuje za ich vrátenie.

5. Správnou žalobou z 11.03.2019, ktorú podal žalobca elektronicky včas, prostredníctvom právnej zástupkyne dňa 12.03.2019, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozhodnutie žalovaného považoval za nezákonné z dôvodov uvedených v , a . K skutkovým okolnostiam uviedol, že dňa 31.03.2009 podal na Daňovom úrade Košice IV. podanie z 30.03.2009, ktorým predložil dodatočné daňové priznania k DPH za zdaňovacie obdobie júl 2003 - december 2003, január 2004 - december 2004, január 2005 - december 2005 a

január 2006 - jún 2006, teda celkovo 36 dodatočných daňových priznaní, ako aj rozsudok Okresného súdu Košice II. a uznesenie toho istého súdu vo fotokópiách. Správca dane oznámením z 08.04.2009 žalobcovi oznámil, že neakceptuje dodatočné daňové priznania, pretože uplynula prekluzívna lehota na podanie dodatočného daňového priznania, ktorým daňový subjekt priznáva nižšiu daňovú povinnosť. Následne zamestnankyňa správcu dane na tomto oznámení opravila rukou písaným textom, že dodatočné daňové priznanie, správca dane za mesiac december 2004 akceptuje. Správca dane následne rozhodnutím zo dňa 21.07.2009 prerušil konanie vo veci vrátenia preplatkov na DPH, a to z dôvodu, že žalobca bol vyzvaný na odstránenie nedostatkov podania, a to doplnil rozsudok Okresného súdu Košice II., ako aj uznesenie tohto súdu, ktoré žalobca uviedol ako prílohu sprievodného listu pri podaní dodatočných daňových priznaní. Zároveň bol žalobca upozornený, že je nevyhnutné zdôvodniť z akého dôvodu boli podané dodatočné daňové priznania, teda z akého dôvodu vznikol nárok na vrátenie daňových preplatkov. Podaním zo dňa 10.08.2009, doručeným správcovi dane 12.08.2009 žalobca oznámil, že ním požadované súdne rozhodnutia boli doručené ako prílohy podania z 26.06.2009 a následne aj na základe telefonickej výzvy. Žalobca zároveň vysvetlil správcovi dane dôvody podania dodatočných daňových priznaní. Dňa 19.11.2009 sa u správcu dane uskutočnilo ústne pojednávanie, o ktorom bola spísaná zápisnica, z ktorej vyplýva, že konateľka žalobcu predložila listiny, na predloženie ktorých bola vyzvaná žiadosťou z 20.10.2009 (účtovné doklady a iné doklady). Žalobca uviedol, v ďalšom konaní bol správca dane úplne nečinný. Sťažnosťou z 21.12.2017 žalobca poukázal na to, že správca dane od 19.11.2009 v konaní týkajúcom sa vrátenia dane so žalobcom nekomunikuje a keď dňa 17.12.2017 zamestnankyňa správcu dane nahliadla v prítomnosti štatutárnej zástupkyne žalobcu do daňového spisu, zistila, že sa v ňom nenachádzajú žiadne listiny týkajúce sa predmetného konania. Po tom, čo žalovaný vydal upovedomenie o odložení sťažnosti, žalobca podal sťažnosť proti vybaveniu sťažnosti, na základe ktorej žalovaný upovedomil žalobcu listom zo dňa 04.04.2018, že jeho sťažnosť je opodstatnená. Následne dňa 20.07.2018 žalovaný listom upovedomil žalobcu o tom, že z obsahu sťažnosti zo dňa 21.12.2017 vyplývajú skutočnosti tvrdené žalobcom a navyše žalovaný uviedol, že v registratúrnom stredisku správcu dane sa nachádzajú účtovné doklady a iné doklady týkajúce sa DPH za všetky zdaňovacie obdobia, za ktoré boli podané dodatočné daňové priznania a tieto doklady neboli žalobcovi doposiaľ vrátené. Žalovaný preto skonštatoval, že prekážky, pre ktoré bolo konanie prerušené, pominuli. Správca dane listom z 28.09.2018 oznámil žalobcovi, že žiadosť o vrátenie preplatku z 10.08.2009, doručenou správcovi dane dňa 12.08.2009, považuje v časti vrátenia zaplatenej dane za obdobie júl 2003 až november 2004 v sume 3.454,-- eur za bezpredmetnú, kvôli zániku práva vrátiť daňový preplatok. Následne správca dane vydal rozhodnutie č.: 101552272/2018 zo dňa 10.08.2018, ktorým nevyhovel žiadosti žalobcu o vrátenie preplatku na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2005 a daňový preplatok nevráti, čo odôvodnil tým, že daňový preplatok použil dňa 29.07.2009 na čiastočnú úhradu nedoplatku k DPH za zdaňovacie obdobie jún 2009 evidovaného vo výške 2.662,25 eur, ktorý bol splatný dňa 27.07.2009.

6. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný na konkrétne odvolacie námietky spočívajúce v tom, že správca dane nemohol použiť jeho preplatok na úhradu konkrétneho nedoplatku, keďže takýto nedoplatok v čase, keď mal byť preplatok na jeho úhradu použitý, nereagoval nijako. Žalobca sa z rozhodnutie žalovaného nedozvedel, na úhradu akej konkrétnej daňovej povinnosti a kedy bol konkrétny preplatok použitý. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia ani len nepolemizoval so žalobcom o tom, že jeho odvolacie námietky týkajúce sa nemožnosti použiť daňový preplatok spôsobom, ako to uviedol správca dane, nie sú opodstatnené. Namiesto odôvodnenia správcu dane o použití daňového preplatku, ktorý nezodpovedá obsahu spisu a z neho vyplývajúcim skutočnostiam, nahradil žalovaný toto odôvodnenie iným, neprípustne vágnym o priebežnom používaní preplatkov na plnenie daňových povinností žalobcu. Takéto odôvodnenie je však nepreskúmateľné, pretože žalobcovi nedáva odpoveď na otázku, na plnenie konkrétne ktorej daňovej povinnosti a kedy bol predmetný preplatok použitý a neumožňuje preto žalobcovi posúdiť, či rozhodnutie o nevrátení preplatku je zákonné, alebo nie. Žalobca opakovane zdôraznil, že mu doposiaľ nebolo oznámené správcom dane použitie jeho preplatku, vrátane preplatku, ktorý bol predmetom označeného konania. Žalovaný na jednej strane v odôvodnení svojho rozhodnutia nepotvrdil (a vzhľadom na skutkový stav ani nemohol potvrdiť) použitie preplatku žalobcu na účel uvedený v rozhodnutí správcu dane, pričom bolo jeho povinnosťou pri vydávaní potvrdzujúceho rozhodnutia zrozumiteľne a jasne vysvetliť, akým konkrétnym spôsobom bol jeho preplatok použitý a poskytnúť tak presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia o nevrátení preplatku. Žalobca po odcitovaní príslušných zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na označený predmet správneho konania zdôraznil, že preplatok môže byť použitý na úhradu splatného preddavku na daň a na úhradu prípadného daňového nedoplatku, v tomto prípade však preplatok žalobcu takýmto spôsobom použitý nebol, pretože tak, ako

to preukázal v podanej žalobe, v čase údajného použitia preplatku mal uhradený splatný preddavok na daň a nemal daňový nedoplatok.

7. V závere správnej žaloby sa žalobca zaoberal aj možnosťou, že správca dane nevrátený preplatok na dani nepoužil zákonným spôsobom, keďže na to nemal možnosť ani do 29.12.2012, pričom podľa účinného do 30.12.2012 sa aj daňové konania začaté podľa a neskončené ku dňu účinnosti predmetného zákona dokončia podľa Daňového poriadku. Zdôraznil, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného nevychádza ani zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, pretože žalobca nemal v čase údajného použitia preplatku nedoplatky na dani, čo vyplýva z pripojeného prehľadu jeho platieb získaného pri ústnom pojednávaní dňa 08.02.2019. Z rozhodnutia žalovaného nie je možné zistiť, ako sa vyrovnal s konkrétnymi námietkami žalobcu a predovšetkým ani to, akým spôsobom bol preplatok žalobcu použitý, a či bol použitý v súlade so zákonom, a či takáto skutočnosť bráni jeho vráteniu žalobcovi.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 25.06.2019 k správnej žalobe na argumentáciu žalobcu reagoval nasledovne:

„K žalobným dôvodom žalobcu žalovaný uvádza, že podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ako aj podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „") rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, v ktorom sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že odôvodnenie jeho rozhodnutia je nepreskúmateľné, nedozvedel sa z neho, na úhradu akej konkrétnej daňovej povinnosti a kedy bol konkrétny preplatok použitý, pretože v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane preplatok daňového subjektu v sume 264,79 eur použil dňa 29.07.2009 na čiastočnú úhradu nedoplatku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2009. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zároveň poukázal na skutočnosť, že správca dane si nesplnil svoju povinnosť a nezaslal daňovému subjektu oznámenia o použití platieb tak, ako mu to ukladalo ustanovenie o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Napriek tomu, že správca dane oznámenia žalobcovi nezaslal, preplatky vzniknuté podaním dodatočného daňového priznania použil na úhradu daňových povinností žalobcu tak, ako je uvedené v rozhodnutí správcu dane (na úhradu daňových povinností za mesiac jún 2009), hoci úhradu daňových povinností za mesiac jún 2009 daňový subjekt realizoval inou platbou. Platba, ktorou žalobca uhradil daňovú povinnosť za mesiac jún 2009, bola správcom dane použitá na úhradu ďalších daňových povinností žalobcu. Uvedený postup nebol v rozpore s právami žalobcu, pretože takýmto použitím platieb mu nevznikla žiadna ujma, jeho platby boli priebežne použité na úhradu jeho daňových povinností. Je pochybením správcu dane, že žalobcovi v rozpore s ustanovením o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov neoznámil, ako jeho platby použil, napriek tomu bol správca dane povinný po vyhodnotení opodstatnenosti sťažnosti žalobcu neodkladne vydať rozhodnutie vo veci žiadosti o vrátenie preplatkov na dani z pridanej hodnoty. Skutkový stav účtu daňového subjektu v čase vydania rozhodnutia správcu dane však bol taký, že správca dane na účte neevidoval žiadny preplatok (len nedoplatok na dani z príjmov právnickej osoby), preto ani prípadné zrušenie rozhodnutia správcu dane žalovaným za účelom doplnenia presného rozpisu použitia všetkých platieb prijatých od daňového subjektu za obdobie od dátumu vzniku preplatkov po podaní dodatočných daňových priznaní, až po deň vydania rozhodnutia (pretože použitie preplatku vzniknutého podaním dodatočného daňového priznania za konkrétne zdaňovacie obdobie správca dane aj žalovaný v rozhodnutí uviedli), by nemohlo priniesť iné rozhodnutie vo veci. Zrušením rozhodnutia správcu dane by žalovaný naďalej porušoval zásadu rýchlosti správneho konania v danej veci (ktorá už bola porušená postupom správcu dane v konaní o rozhodnutí žiadosti žalobcu o vrátenie preplatkov na dani z pridanej hodnoty), zrušením a vrátením veci by došlo len k predĺženiu konania, keďže správca dane by ani po zrušení a vrátení veci na ďalšie rozhodnutie nemohol rozhodnúť inak a preplatok vrátiť, lebo žiadny preplatok na účte daňového subjektu nie je evidovaný. Daňový subjekt má nepochybne právo poznať detailne použitie platieb, ktoré zasielal správcovi dane na úhradu svojich daňových povinností a správca dane je povinný mu ich oznámiť. Skutočnosť, že

správca dane neoznámil žalobcovi spôsob použitia jeho platieb na úhradu jeho nedoplatkov, je vážnym pochybením, ale ani zohľadnenie tejto skutočnosti nemohlo viesť k vecne inému rozhodnutiu, pretože ak na účte daňového subjektu v čase vydania rozhodnutia neexistuje žiadny preplatok, nie je možné ho vrátiť, a to ani v prípade, ak v minulosti, v čase podania žiadosti o vrátenie preplatku, preplatok existoval. Správca dane pochybil, keď nerozhodol o žiadosti v čase, v ktorom o nej mal rozhodnúť (žiadosť podaná dňa 03.07.2009), rozhodnutie vydal až v roku 2018, keď už na účte daňového subjektu žiadne preplatky neboli evidované, boli priebežne použité na úhradu splatných daňových povinností daňového subjektu a teda správca dane v čase vydania rozhodnutia nemohol rozhodnúť inak ako rozhodol.

Žalovaný - Finančné riaditeľstvo SR, z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov dospelo k záveru, že žalobné dôvody žalobcu uvedené v podanej žalobe nie sú opodstatnené. Postup správcu dane pri vydaní rozhodnutia o nevyhovení žiadosti žalobcu o vrátenie daňového preplatku na dani z pridanej hodnoty, ako aj postup žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu.“

9. Na vyjadrenie žalovaného žalobca reagoval replikou zo dňa 22.07.2019, v ktorej zaujal takéto stanovisko:

“Žalovaný tvrdí, že nesúhlasí so žalobnou námietkou, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, keďže sa z neho žalobca nedozvedela, na úhradu akej konkrétnej daňovej povinnosti a kedy bol konkrétny preplatok použitý, keďže podľa tvrdenia žalovaného v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že správca dane preplatok vo výške 264,79 € použil dňa 29.07.2009 na čiastočnú úhradu nedoplatku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2009.

10. Vzhľadom na toto tvrdenie žalovaného musí žalobca opakovane poukázať na bod 17 svojej žaloby, v ktorom uviedol, že daň za zdaňovacie obdobie jún 2009 uhradil dňa 27.07.2009, teda v lehote splatnosti dane.

11. Ak teda žalovaný napriek uvedenému obsahu odvolania tvrdí, že preplatok žalobcu bol použitý v sume 264,79 eur dňa 29.07.2009 na čiastočnú úhradu DPH za zdaňovacie obdobie jún 2009, je jeho rozhodnutie, jeho odôvodnenie skutočne nezrozumiteľné, pretože žalobca v odvolaní namietala práve skutočnosť, že daň, na úhradu ktorej mal byť jej preplatok použitý, uhradila pred jeho údajným použitím.

12. Tvrdenie žalovaného, že platba, ktorú žalobca uhradil na daňovú povinnosti za mesiac jún 2009 bola správcom dane použitá na úhradu ďalších daňových povinností žalobcu, usvedčuje správcu dane z nezákonného postupu. Žalobca vo svojej žalobe poukázal na ustanovenie , ktorý stanovuje na čo je správca dane oprávnený použiť preplatok.

13. Z citovaného zákonného ustanovenia v spojení s ustanovením a vyplýva, že správca dane nemá oprávnenie narábať s platbami daňového subjektu podľa svojej ľubovôle, ale má povinnosť použiť ich zákonom predpísaným postupom, alebo ich vrátiť daňovému subjektu. „Posúvanie" platieb tak, ako to naznačil žalovaný, teda že namiesto úhrady dane zaplatenej v lehote splatnosti daňovým subjektom správca dane použije na jej úhradu daňový preplatok a ďalší preplatok, ktorý týmto spôsobom „vyrobí“ „posunie“ na platbu ďalšej dane, je totiž jednoznačne konanie smerujúce k tomu, aby sa správca dane vyhol povinnosti zaplatiť daňovému subjektu úrok podľa ustanovenia Daňového poriadku.

14. Tvrdenia žalovaného, že zrušením rozhodnutia správcu dane by porušoval zásadu rýchlosti správneho konania, je absurdným, keďže žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím porušil právo žalobcu na spravodlivé konanie a takýto postup navyše vydáva za konanie v záujem žalobcu.“

15. Súd v konaní podľa a nasledujúcich o (ďalej „“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, v právnych medziach správnej žaloby ( ), bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v a a , ) dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

16. Podľa a , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

18. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

19. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

20. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

21. Podľa , o správe daní (ďalej len „“), pri správe dani sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje aj pri správe dani v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy dane, vybaví je bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu o vyrubeniu dane.

22. Podľa § 3 ods.3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

23. Podľa § 55 ods.4 Daňového poriadku, daňový subjekt je povinný označiť platbu dane spôsobom podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo; to neplatí, ak je správcom dane obec.

24. Podľa § 55 ods.5 Daňového poriadku, správca dane použije platbu označenú podľa odseku 4 na úhradu príslušnej dane.

25. Podľa § 55 ods.6 Daňového poriadku, správca dane platbu daňového subjektu neoznačenú podľa odseku 4 použije v tomto poradí: a) na úhradu daňovej pohľadávky na dani, na ktorú bola daň určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, b) na úhradu daňového nedoplatku na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, c) na úhradu splatného preddavku na daň, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, d) na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, daňovej pohľadávky na inej dani, daňového nedoplatku na inej dani, splatného preddavku na daň na inej dani, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby

26. Podľa § 63 ods.2 Daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

27. Podľa § 63 ods.5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,

vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

28. Podľa § 79 ods.2 Daňového poriadku, ak nemožno daňový preplatok použiť podľa odseku 1 alebo uplatniť postup podľa odseku 9 alebo odseku 10, správca dane na žiadosť daňového subjektu preúčtuje daňový preplatok na nesplatný preddavok na daň, inak daňový preplatok vráti v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie, ak je väčšia ako 5 eur; daňový preplatok na dani z príjmov a na dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najneskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa osobitných predpisov, najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku daňového preplatku. Ak správca dane žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca dane rozhodnutie nevydáva.

29. Podľa Daňového poriadku, daňové konanie začaté podľa zákona SNR č. 511/ 1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončia podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

30. Krajský súd v Košiciach ako príslušný správny súd poukazuje na to, že už v iných konaniach vedených na tunajšom súde, týkajúcich sa toho istého žalobcu TJ ŠPORTVÝROBA Košice, s.r.o., so sídlom Rastislavova 104, Košice, IČO: 36 197 181, proti totožnému žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky a totožného predmetu konania - preskúmanie rozhodnutí daňových orgánov, ktorými nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o vrátenie preplatku na DPH na základe rovnakých skutkových okolností, ako aj právnych záverov (nárok žalobcu na vrátenie preplatku na DPH má svoj základ v dodatočných daňových priznaniach k DPH za zdaňovacie obdobia júl 2003 - december 2003, január 2004 - december 2004, január 2005 - december 2005 a január 2006 - jún 2006, predložených správcovi dane dňa 31.03.2009) bolo rozhodnuté rozsudkami sp. zn. zo dňa 19.09.2019, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. 102622558/2018 zo dňa 18.12.2018 ako aj správneho orgánu prvého stupňa č. 101554000/2018 zo dňa 10.08.2018 týkajúce sa zdaňovacieho obdobia január 2006, č. k. -77 zo dňa 27.02.2020, ktorým boli zrušené rozhodnutia žalovaného č. 102 , 102 623 149/2018, 102 623 507/2018, 102 623 636/2018, 102 624 215/2018, 102 623 701/2018, 102 623 262/2018 a 102 624 795/2018, všetky zo dňa 18.12.2018, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. 101 495 457/2018, 101 551 501/2018, 101 551 813/2018, 101 552 123/2018, 101 552 553/2018, 101 554 173/2018, 101 554 046/2018 a 101 554 589/2018 všetky zo dňa 10.08.2018 týkajúce sa zdaňovacích období december 2004, február 2005, apríl 2005, máj 2005, august 2005, marec 2006, február 2006, jún 2006, sp. zn. zo dňa 16.04.2020, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. 102624558/2018 zo dňa 18.12.2018 ako aj správneho orgánu prvého stupňa č. 101553/2018 zo dňa 10.08.2018 týkajúce sa zdaňovacieho obdobia december 2005, sp. zn. zo dňa 16.04.2020, ktorým rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného č. 102624588/2018 zo dňa 18.12.2018 a rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101553675/2018 z 10.08.2018 týkajúce sa zdaňovacieho obdobia október 2005, keď zhodne uzavrel, že kľúčová námietka žalobcu sa týkala použitia preplatku na DPH za vyššie uvedené zdaňovacie obdobia na neskoršie zdaňovacie obdobia, pričom žalobca tvrdil, že vlastná daňová povinnosť bola splnená, ktorú skutočnosť si konateľka žalobcu opakovane overila u správcu dane, preto žalobca za tieto obdobia nemal nedoplatok na DPH a žalovaný sa touto odvolacou námietkou v rozhodnutí nezaoberal. V preskúmavanej veci žalobca uplatnil rovnakú odvolaciu námietku, týkajúcu sa toho istého zdaňovacieho obdobia (jún 2009), na ktoré podľa žalovaného bol započítaný preplatok na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2005.

31. Žalobné dôvody žalobcu obsiahnuté v žalobách vo veciach vedených pod sp. zn. , , , ako aj sú prakticky totožné so žalobnými dôvodmi uvedenými v správnej žalobe v tejto veci (ide o rovnaké skutkové okolnosti, týkajúce sa iných zdaňovacích období a dodatočných daňových priznaní, ktoré sú označené vyššie v tomto odôvodnení) a rozhodnutia žalovaného boli vydávané na v podstate na totožnom skutkovom a právnom základe, pričom vo všetkých týchto veciach je potrebné posúdiť, či daňové orgány postupovali v súlade so zákonom, keď žalobcovi nevrátili daňový preplatok, pretože tento použili na úhradu nedoplatku k DPH za iné, neskoršie zdaňovacie obdobie, o ktorom žalobca tvrdí, že za toto obdobie mal príslušnú DPH uhradenú.

32. Podľa , vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

33. Správny súd zastáva názor, že ani v danom prípade nie je možné akceptovať argumentáciu žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí, s poukazom na závery, ktoré sú uvedené už v odôvodnení rozsudkov tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 19.09.2019, č. k. -77 zo dňa 27.02.2020, sp. zn. zo dňa 16.04.2020, sp. zn. zo dňa 16.04.2020. Uvedené rozsudky boli pripojené do tohto spisu, s obsahom ktorých sa v rámci prípravy na vyhlásenie rozhodnutia senát krajského súdu podrobne oboznámil a tvoria súčasť súdneho spisu. Správny súd v tejto veci poukazuje na skutkové ako aj právne závery z vyššie označených rozsudkov, na ktoré v tejto veci poukazuje, a odvoláva sa na nich, pretože tieto v plnom rozsahu odôvodňujú opodstatnenosť žalobných dôvodov aj v tomto preskúmavacom konaní.

34. S poukazom na dôvody rozsudkov Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 19.09.2019, č. k. -77 zo dňa 27.02.2020, sp. zn. zo dňa 16.04.2020, sp. zn. zo dňa 16.04.2020 správny súd aj v tomto konaní poukazuje na to, že povinnosťou žalovaného správneho orgánu v rozhodnutí o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo jednoznačne konkretizovať, na aký konkrétny nedoplatok na dani z pridanej hodnoty bol použitý daňový preplatok vo výške 264,79 eur. Bez uvedenej konkretizácie použitia žalobcom uplatneného preplatku na dani z pridanej hodnoty nie je objektívne možné preskúmať, či žalobcovi vzniklo alebo nevzniklo právo na vrátenie predmetného daňového preplatku. Žalovaný správny orgán mal povinnosť ako odvolací orgán zrušiť rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa s tým, aby správny orgán prvého stupňa konkretizoval, na úhradu ktorého daňového nedoplatku bol použitý predmetný preplatok. Preto nemožno akceptovať stanovisko žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe, podľa ktorého ani prípadné zrušenie rozhodnutia správcu dane žalovaným za účelom doplnenia presného rozpisu použitia všetkých platieb prijatých od žalobcu za obdobie od dátumu vzniku preplatkov až po deň vydania rozhodnutia, by nemohlo priniesť iné rozhodnutie vo veci.

35. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s vydal rozsudok, ktorým rozhodnutie žalovaného zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov ( ) a z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu ( ). Zároveň zrušil aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a z dôvodu hospodárnosti ako aj rýchlosti daňového konania vec vrátil na ďalšie konanie správcovi dane podľa .

36. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenie a žalobcovi, ktorý mal vo veci celkom úspech, súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vydaným procesným postupom podľa .

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 (tridsiatich) dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).