Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31P-158-2019.pdf
PDF · 88.71 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/158/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou v právnej veci navrhovateľky M. C., štátnej občianky Slovenskej republiky, S., trvale bytom M. XXX, právne zastúpenej JUDr. Renátou Jánskou, advokátkou so sídlom Adamovské Kochanovce 281, a manžela navrhovateľky A. C., štátneho občana Slovenskej republiky, R., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: E., nar. XX.XX.XXXX a Z., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov M. C., rodenej C. a A. C., rodeného C., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu mesta R. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX s a r o z v á d z a.
Maloleté deti E. a Z. C. s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.
Otec detí j e p o v i n n ý prispievať na výživné pre maloletú E. sumou 90,- eur mesačne a na výživné pre maloletého Z. sumou 70,- eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu žiadala o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom E. a Z.. V návrhu uviedla, že manželstvo bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX po polročnej známosti. U oboch ide o manželstvo prvé. Väčšie nezhody začali vznikať v roku XXXX, kedy zistila manželovu neveru. Často odchádzal z domu. Keď sa vrátil, často ju bil a zneužíval. Nikdy nenavštívila lekára alebo políciu, a to zo strachu. Zlom nastal až vtedy, keď sa manžel pokúsil o samovraždu. V nedeľu XX.XX.XXXX mu oznámila, že podáva návrh na rozvod. Bol opitý, začala sa jej slovne vyhrážať, chcel jej ublížiť nožom, čo sa mu nepodarilo. Následne bol k tejto veci vypočutý na polícii. Navrhovateľka uviedla, že intímne nežijú spolu približne pol roka. Manželstvo považuje za formálne a neplniace svoj účel. Zamestnaná je ako S. v obchodnej spoločnosti C., K.. s priemerným mesačným príjmom 500,- eur netto. Poberá rodinné prídavky na dve deti. Manžel je zamestnaný ako Z. vo firme K., K. s príjmom cca 800,- eur netto. Maloletá E. ukončila X. ročník ZŠ a maloletý Z. ukončil X. ročník ZŠ. Žiadala manželstvo rozviesť a maloleté deti žiadala zveriť do jej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Výživné
navrhovala otcovi určiť na E. sumou 160,- eur mesačne a na Z. sumou 140,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
2. Manžel navrhovateľky sa k návrhu vyjadril písomne (č.l. 39 spisu). Uviedol, že nastupuje do W. P. na výkon trestu. Z tohto dôvodu sa pojednávania nemôže zúčastniť a súhlasí s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. K návrhu sa vyjadril tak, že súhlasí s rozvodom, so zverením maloletých detí matke. Nesúhlasil s výškou výživného v zmysle návrhu matky. Súhlasil s výživným vo výške určenej neodkladným opatrením, a to na maloletú E. sumou 90,- eur mesačne a na maloletého Z. sumou 70,- eur mesačne.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením listinných dôkazov a zistil, že manželstvo uzatvorili dňa XX.XX.XXXX. Z tohto manželstva pochádzajú tri deti, z toho dve maloleté: E. a Z..
4. Z výsluchu navrhovateľky mal súd za preukázané, že manželstvo bolo usporiadané do roku XXXX. Manželstvo považuje za rozvrátené a príčinu jeho rozvratu vidí v manželovej nevere a fyzickom násilí voči jej osobe. Keď ju manžel napadol, nikdy nevolala políciu ani nenavštívila lekára, až vtedy, keď mu v A. oznámila, že sa chce rozviesť. Bol opitý, pokúsil sa o samovraždu. Uvedený konflikt riešila privolaním polície. Následne bol manžel odsúdený pre trestný čin vyhrážania na dobu X mesiacov. Do výkonu trestu nastúpil XX.XX.XXXX. Poukázala na to, že manželstvo považuje za nefunkčné, rozvrátené a trvá na rozvode. Žiadala, aby na čas po rozvode boli maloleté deti zverené do jej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletých detí budú obaja rodičia a taktiež súhlasila s tým, aby výživné na maloletú E. bolo určené vo výške 90,- eur a na maloletého Z. vo výške 70,- eur, s poukazom na to, že zohľadňuje, že otec je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody, takže nebude trvať na pôvodnej výške výživného.
5. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že podľa tvrdenia navrhovateľky bolo manželstvo usporiadané asi do roku XXXX. Príčinu rozvratu manželstva videla navrhovateľka v nevere manžela a fyzickom násilí voči jej osobe.
6. V danej veci mal súd na základe výsluchu navrhovateľky a vyjadrenia manžela navrhovateľky za to, že trvalé a pevné spoločenstvo založené dobrovoľným rozhodnutím muža a ženy - navzájom poznajúcich svoje charakterové vlastnosti, vzájomné návyky a predstavy o spolužití, bolo účastníkmi narušené.
7. Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 zákona o rodine.
8. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
10. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
11. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci, predovšetkým z výsluchu navrhovateľky, ako aj z vyjadrenia manžela navrhovateľky, mal súd za preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky stanovené pre rozvod manželstva citovanými zákonnými ustanoveniami. Na kvalitu manželstva pôsobia predovšetkým sami jedinci, ktorí ho uzatvárali. V manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi nimi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Účastníci majú zjavne rozdielne povahy a tiež názory na manželský život - plnenie úloh manželstva. Manželstvo účastníkov konania je teda iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy. Vzhľadom na postoj obidvoch manželov nie je ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Preto súd manželstvo účastníkov rozviedol.
12. Medzi správaním účastníkov v manželskom spolužití a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť, a preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov, neplniace si svoje spoločenské poslanie, rozviedol. Predovšetkým manželia majú povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie, tak dôležité pre celkový vývoj a výchovu detí. Ak to nedokážu, je pre deti pochádzajúce z takéhoto zväzku vhodnejšie vyrastať v prostredí bez negatívnych javov a konfliktov, aj keď iba s jedným z rodičov.
13. Zákon o rodine číslo 36/2005 Z. z. predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak však k nej nedôjde, tento zákon zároveň ukladá (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností ako aj ochranu záujmov maloletých detí (a to aj s poukazom na ustanovenie § 100 CMP).
14. Podľa § 24 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
15. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
16. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Navrhovateľka je zamestnaná ako S. vo firme C. s priemerným mesačným príjmom 638,- eur netto. Poberá rodinné prídavky. Taktiež pracuje na dohodu o vykonaní práce ako S. v R., kde jej platia na hodinu 4,50 eur.
19. Manžel navrhovateľky je od XX.XX.XXXX v W. P.. Odsúdený bol pre trestný čin vyhrážania na X mesiacov. Pred nástupom do výkonu trestu pracoval manžel navrhovateľky ako K. v obchodnej spoločnosti K. kde dosahoval priemerný mesačný príjem 480,- eur netto.
20. Maloletá E. má XX rokov, navštevuje X. ročník K.. Je zdravá a má veku štandardné potreby.
21. Maloletý Z. má XX rokov, navštevuje X.. ročník T.. H.. Má veku štandardné potreby.
22. Kolízna opatrovníčka v prípade rozvodu navrhla zveriť deti do osobnej starostlivosti matky, ktoré sa vyjadrili pri pohovore, že chcú žiť s matkou. A pokiaľ ide o výživné, keďže matka zohľadňuje, že otec je vo výkone trestu, súhlasí s výživným na maloletú E. v sume 90,- eur a na maloletého Z. v sume 70,- eur.
23. Ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom E. a Z. súd rozhodol tak, že tieto za súhlasu otca ako aj kolízneho opatrovníka zveril do osobnej starostlivosti matky, s tým, že zastupovať a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.
24. Pokiaľ ide o určovanie vyživovacej povinnosti súd prihliadal na vek maloletých detí a ich odôvodnené potreby. Výška vyživovacej povinnosti bola určená za súhlasu otca, matky, ako aj kolízneho opatrovníka na maloletú E. sumou 90,- eur mesačne a na maloletého Z. sumou 70,- eur mesačne.
25. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
26. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
27. V prípade tejto veci navrhovateľka nežiadala styk otca s maloletými deťmi upraviť.
28. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (v troch vyhotoveniach).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).
Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).