Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/84/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave - mestská časť Staré Mesto, Pribinova 2, IČO: 00151866, adresa na doručovanie: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Kuzmányho 26, Žilina, proti žalovanému: E. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. P., t. č. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Žilina, o zaplatenie 165,78 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. -42 zo dňa 04. 12. 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. , , , z. č. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných služieb uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 165,78 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania za obdobie od 03. 09. 2018 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I.) s tým, že žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (II.). Mal za to, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný 30. 03. 2018 v čase o 23,40 hod. v Dolnom Kubíne na parkovisku pred reštauráciou Koliba viedol motorové vozidlo zn. Honda Civic čiernej farby, EČV: DK-232BO, kde bol hliadkou Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, Pohotovostnej motorizovanej jednotky Žilina zastavený a podrobený kontrole z dôvodu dopravného priestupku. Pretože javil známky požitia návykových látok, vzniklo podozrenie, že jeho schopnosť viesť vozidlo môže byť znížená účinkom návykovej látky, a preto bol vyzvaný k odberu biologického materiálu, s čím súhlasil a ktorý bol uskutočnený v NsP Dolný Kubín, pričom výsledok toxikologicko-chemickej analýzy č. 134/2018 vypracovanej Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, súdnolekárskym a patologicko- anatomickým pracoviskom Martin preukázal prítomnosť návykových látok v krvi a moči žalovaného, ktoré skutočnosti žalovaný nepopieral. Za daný odber podľa tvrdení žalobcu preukázaný doloženými listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyfakturoval žalobcovi faktúrou č. 18610123 náklady spojené s vykonaním laboratórnych toxikologických vyšetrení vo výške 165,78 eur. Túto faktúru žalobca uhradil Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou 04. 06. 2018. Následne žalobca vystavil 03. 08. 2018 žalovanému faktúru č. 5060048417 s dátumom splatnosti 02. 09. 2018, ktorou mu refundoval podľa z. č. náklady súvisiace s toxikologickým vyšetrením na omamné a psychotropné látky. Podstatným pre posúdenie dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku v spore bolo to, že žalovaný sa na výzvu policajného orgánu podrobil lekárskemu vyšetreniu spojenému s odberom a laboratórnym

vyšetrením jeho krvi a moču, na čo bol policajný orgán oprávnený podľa ust. § 5 ods. 7 citovaného zákona, o to viac, že sa tak stalo v súvislosti s jeho kontrolou ako vodiča motorového vozidla. Nakoľko výsledok lekárskeho vyšetrenia žalovanému odobratého biologického materiálu na prítomnosť omamných a psychotropných látok, v súvislosti s ktorým vznikli žalobcovi ako žiadateľovi o vyšetrenie náklady vo výške 165,78 eur, bol pozitívny, vznikol mu podľa ust. § 6 ods. 9 citovaného zákona nárok na úhradu nákladov voči žalovanému. Vzhľadom na uvedené nesporné a vykonaným dokazovaním preukázané skutočnosti rozhodné pre dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku, ktoré mal súd preukázané, nebolo potrebné a účelné vykonávať ešte ďalšie žalobcom navrhované dôkazy (výsluch policajtov, oboznámenie priestupkového spisu) na preukázanie ním uvádzaných skutočností, a to bol dôvod, prečo súd takéto dôkazy (naviac ani nenavrhnuté včas) nevykonal. Bez právneho významu bola v tejto súvislosti aj obrana žalovaného tvrdiaceho, že nemá vedomosť o tom, že by v tom čase bol poučený o svojich právach a tiež možnostiach, že vec, ktorá je na súde vedená ako jazda pod vplyvom návykových látok, atď. a ďalšie veci, ktoré sa mu dávajú za vinu, sú ešte neuzavreté, takže sa na neho vzťahuje prezumpcia neviny. Spor totiž nemá žiadny priamy súvis s otázkou, či žalovaný v súvislosti so zistenou prítomnosťou omamných a psychotropných látok v jeho tele, sa svojím konaním súčasne dopustil protiprávneho konania vo forme priestupku alebo trestného činu a nadväzne na to, či bolo právoplatne rozhodnuté o jeho vine alebo nevine, keďže podstatným v tomto prípade je len to, že výsledok lekárskeho vyšetrenia nariadeného policajným orgánom na zistenie prítomnosti takýchto látok v tele žalovaného, bol pozitívny, že žalobcovi vznikli v súvislosti s takýmto vyšetrením náklady, na ktorých náhradu má nárok podľa ust. § 5 ods. 9 citovaného zákona. Ohľadne (nedôvodného) domáhania sa žalovaného, aby za neho boli činnými v tomto konaní ním uvádzaní advokáti, ktorí ho majú obhajovať v trestnom konaní, poukázal na to, že v spise sa nenachádza žiadne splnomocnenie na jeho zastupovanie týmito zástupcami a obhajoba v rámci prebiehajúceho trestného konania sa vzťahuje výlučne na dané trestné konanie a nemá presah na iné konanie, t. j. ani na konanie v tomto spore. S poukazom na vyššie uvedené žalobe vyhovel a zároveň podľa v spojení s nariadenia vlády SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia , priznal žalobcovi aj ním uplatnené úroky z omeškania (vo výške zákonných úrokov z omeškania) za obdobie omeškania žalovaného s úhradou žalovanej sumy plynúce odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry, ktorou žalobca žalovanému refakturoval vzniknuté náklady na vyšetrenie biologického materiálu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na tak, že žalobcovi, ktorému by s poukazom na ust. prináležal nárok na plnú náhradu prípadne vzniknutých trov v súvislosti s týmto sporom, nárok na ich náhradu nepriznal, pretože žalobca sa na pojednávaní výslovne vzdal nároku na náhradu trov konania.

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom po doplnení uviedol, že 17. 12. 2019 bol odsúdený v trestnom konaní okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu aj za jazdu pod vplyvom návykových látok, pričom v tomto trestnom rozsudku, ktorý je právoplatný, nie je nič o zaplatení žalovanej sumy 165,78 eur a dvakrát za tú istú vec nemôže byť súdený, potrestaný. Ďalej poukázal na to, že v trestnom konaní ho zastupujú dvaja advokáti, s ktorými súd v tomto civilnom konaní nekoná a zásielky im nedoručuje. Ďalej uviedol, že poškodenému v trestnom konaní bola škoda uhradená.

3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, keďže žalovaný neuviedol relevantné dôvody, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za spôsobenú škodu a nepopiera skutočnosť, že sa dopustil skutku, v dôsledku ktorého mu spôsobil žalovanú škodu a rovnako ani nenamieta výšku spôsobenej škody. To, že si neuplatnil nárok na náhradu škody v trestnom konaní a že súd o škode v trestnom konaní nerozhodoval, nespôsobuje zánik jeho nároku na náhradu škody. Nemá námietky proti tomu, aby bol žalovaný zastúpený advokátmi, tak ako to uvádza, avšak až po predložení riadneho plnomocenstva.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na skutočnostiach uvedených v odvolaní o tom, že už bol v trestnom konaní odsúdený, potrestaný, t. j. je nemožné, aby žalobca od neho požadoval zaplatenie žalovanej sumy, keďže jej priznanie by bolo nezákonné.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení zotrval na skutočnostiach predtým uvedených.

6. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (, ) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa potvrdil ako vecne správny, vrátane nadväzujúceho výroku o nároku na náhradu trov konania.

7. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalovaný, konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať ( ), keďže ani žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaného krajský súd dopĺňa, že podľa ust. poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu, pričom návrh musí poškodený uplatniť najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že poškodený si môže v trestnom konaní uplatniť proti obvinenému nárok na náhradu škody, avšak nie je to jeho povinnosťou, z čoho vyplýva, že tento si môže uplatniť samostatne aj v civilnom sporovom konaní, tak ako to učinil žalobca. Z tvrdení samotného žalovaného pritom vyplýva, že žalobca si v trestnom konaní nárok na náhradu škody neuplatnil, a preto trestný súd vo svojom odsudzujúcom rozsudku mu nemohol uložiť povinnosť nahradiť túto škodu, a preto o nároku žalobcu nie je v tomto spore rozhodované druhýkrát, t. j. nejedná sa o vec právoplatne rozsúdenú (t. j. res iudicata) podľa ust. , ktorá by sa nemohla prejednať a rozhodnúť znova. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k ďalšej odvolacej námietke žalovaného krajský súd dopĺňa, že žalovaný, či už v trestnom, ako aj v civilnom konaní má právo na zastúpenie si zvoliť advokáta (, , , ), avšak jedná sa o zastupovanie len pre dané konanie, t. j. trestné, resp. civilné sporové konanie, t. j. advokát zvolený v trestnom konaní žalovaného v civilnom sporovom konaní nezastupuje, a preto postup súdu prvej inštancie vo vzťahu k obhajcom žalovaného v trestnom konaní, s ktorými v civilnom sporovom konaní nekonal, bol správny.

9. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalovaného, či už v prvoinštančnom alebo v odvolacom konaní odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, vrátane nároku na náhradu trov konania.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. v spojení s ust. a žalobcovi, ktorému by prináležal nárok na plnú náhradu trov konania v súvislosti s odvolacím konaním, jeho nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože sa na pojednávaní výslovne vzdal nároku na náhradu trov konania.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).