Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2P-23-2020.pdf
PDF · 81.33 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-2P/23/2020
Uznesenie
Okresný súd Ružomberok v právnej veci navrhovateľa: W. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. F. 3, XXX XX T., t.č. K. R. B. XA, XXXXX K., N. proti manželke navrhovateľa: N. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXXXX, K., N., štátna občianka Poľskej republiky, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., N., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok - odbor sociálnych vecí a rodiny, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc v danej veci konať a rozhodnúť.
II. Súd konanie zastavuje.
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.05.2020 sa navrhovateľ domáhal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s N. V., nar. XX.XX.XXXX uzatvorené dňa XX.XX.XXXX na Matričnom úrade mesta Ružomberok a upravil výkon rodičovských práv a povinností k mal. synovi W. V., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode. V návrhu uviedol, že sa so svojou manželkou zoznámil v roku 2012, po dvojročnej známosti uzavreli manželstvo. Od roku 2013 bývali v spoločnom byte vo G. (Nemecko). V roku 2016 sa im narodil syn W.. Navrhovateľ a mal. dieťa sú občanmi Slovenskej republiky, manželka je štátna občianka Poľskej republiky a v súčasnej dobe bývajú v Nemecku.
2. Podaním doručeným súdu dňa 08.07.2020 navrhovateľ na výzvu súdu realizovanú za účelom posúdenia právomoci súdu prejednať a rozhodnúť danú vec, oznámil, že v súčasnosti má obvyklý pobyt na území Nemecka a Holandska, v období 6 mesiacov bezprostredne pred podaním predmetného návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu mal obvyklý pobyt v Nemecku, s manželkou mali naposledy obvyklý spoločný pobyt na území Nemecka, a to v období od 2013 do 2019, manželka spolu s mal. dieťaťom má obvyklý pobyt (t.j. miesto, kde sa trvalo zdržuje, kde pracuje, kde mal. dieťa navštevuje škôlku a má lekára) na území Nemecka. Napriek ich pobytu na území Nemecka navrhovateľ požiadal súd, aby konanie prebehlo v Ružomberku, vzhľadom na minimálny psychologicko - traumatický dopad na ich maloletého syna, nakoľko Jugendamd
- inštitúcia pre mládež v Nemecku je pomerne drastická s byrokratickým aparátom, ktorá si rada „zgustne“ na Slovanoch. Navrhovateľ uviedol, že ich manželstvo existuje len formálne, keďže sú majetkovo vysporiadaní, taktiež sa dohodli na forme výchovy ich syna, nakoľko sú v Nemecku cudzinci, obáva sa diskriminácie a prieťahov zo strany nemeckých úradov.
3. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
4. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
5. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
7. Civilný sporový poriadok dbá o to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne ustanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto predpoklady sa nazývajú procesné podmienky konania. Takouto procesnou podmienkou je aj právomoc súdu, ktorej nedostatok nemožno odstrániť. Súd je vždy povinný právomoc skúmať ex offo. Právomocou súdu rozumieme vymedzenie okruhu vecí, ktoré súdy prejednávajú a rozhodujú. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, napríklad tým, že nie je daná právomoc slovenského súdu konať a rozhodnúť vo veci, takéto konanie vykazuje nedostatky, a preto sa nemôže uskutočniť a je potrebné ho zastaviť.
8. V posudzovanej veci súd z obsahu spisu zistil, že navrhovateľ a maloleté dieťa sú občanmi Slovenskej republiky, pričom manželka (t.j. matka maloletého dieťaťa) je štátnou občiankou Poľskej republiky. Účastníci konania žijú od roku 2013 trvalo na území Nemecka. Vzhľadom k existencii medzinárodného prvku v konaní o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu (štátne občianstvo manželky navrhovateľa a pobyt účastníkov konania), súd v prvom rade skúmal, či má právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Právomoc súdov vo veciach s medzinárodným prvkom v tomto konkrétnom prípade určuje Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len "Nariadenie"). Keďže konanie o rozvod manželstva je obligatórne spojené s konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode, súd osobitne skúmal svoju právomoc v manželských veciach a osobitne vo veciach výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu.
9. Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia RADY (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č.1347/2000 (ďalej len „Nariadenie“), vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu , a) na ktorého území:
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo
- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu ,alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu, alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má domicil;
b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia „domicil“.
10. Podľa čl. 7 Nariadenia, ak žiadny súd členského štátu nemá právomoc podľa článkov 3, 4 a 5, právomoc sa určí v každom členskom štáte podľa práva tohto štátu.
11. Podľa čl. 17 Nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
12. Vyššie citovaný článok 3 ods. 1 písm. a) Nariadenia stanovuje šesť základných kritérií, podľa ktorých sa určuje právomoc súdov vo veciach rozvodu manželstva. Základným určovateľom je obvyklý pobyt účastníkov konania. Pojem „obvyklý pobyt“ nie je zadefinovaný v právnom poriadku Slovenskej republiky, ani v medzinárodných dohovoroch, ktorými je Slovenská republika viazaná, avšak vyplýva z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. V zmysle rozhodnutia C - 523/07 (body 37-39 odôvodnenia) musí byť obvyklý pobyt určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností, pričom okrem prítomnosti osoby v členskom štáte treba vziať do úvahy aj trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu, rodinné a sociálne väzby v danom štáte, aby bolo možné vyvodiť, že prítomnosť osoby v tomto členskom štáte nemá len dočasný alebo príležitostný charakter a odzrkadľuje aj istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. V posudzovanej veci mal súd z obsahu spisu jednoznačne preukázané, že obvyklý pobyt navrhovateľa ako aj jeho manželky je na území Nemecka. Manželstvo síce uzatvorili na Matričnom úrade mesta Ružomberok, avšak podľa navrhovateľa už od roku 2013 až doposiaľ trvalo žijú na území Nemecka, pričom tento ich pobyt nie je len prechodný, majú tu pracovné aktivity, rodinné a sociálne väzby. S poukazom na túto skutočnosť, nakoľko obvyklý pobyt navrhovateľa a jeho manželky nie je na území Slovenskej republiky, má súd za to, že v prejednávanej veci absentuje splnenie ktoréhokoľvek kritéria založenia právomoci súdu SR podľa čl. 3 ods. 1 písm. a/ Nariadenia. Z dôvodu, že manželia nemajú rovnakú štátnu príslušnosť (navrhovateľ je občanom SR a jeho manželka je občiankou Poľskej republiky) nebolo možné právomoc súdu Slovenskej republiky vyvodiť ani z čl. 3 ods. 1 písm. b/ Nariadenia, podľa ktorého majú právomoc vo veci rozvodu manželstva súdy členského štátu, ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia. Napokon právomoc súdu Slovenskej republiky nemožno založiť ani s poukazom na čl. 7 Nariadenia, t.j. podľa vnútroštátneho práva SR, nakoľko aplikácia tohto článku prichádza do úvahy len v prípade, ak žiadny súd členského štátu nemá právomoc podľa článkov 3, 4 a 5 tohto nariadenia. V tejto veci je však zrejmé, že právomoc v konaní o rozvod manželstva majú v zmysle čl. 3 ods. 1 Nariadenia nemecké súdy.
13. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že vo veci rozvodu manželstva nemá právomoc konať a rozhodnúť. 14. Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
15. Podľa článku 8 ods. 2 Nariadenia, odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.
16. Podľa čl. 14 Nariadenia, ak žiadny súd členského štátu nemá právomoc podľa článkov 8 až 13, právomoc v každom členskom štáte sa určí podľa práva tohto štátu.
17. V konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu majú v zmysle čl. 8 ods. 1 Nariadenia právomoc súdy členského štátu, v ktorom má dieťa v čase začatia konania obvyklý pobyt. Na základe zisteného skutkového stavu má súd za to, že obvyklý pobyt mal. W. V., nar. XX.XX.XXXX je na území Nemecka, a teda právomoc konať a rozhodnúť v tejto veci majú nemecké súdy. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletý je síce občanom SR, avšak narodil sa v Nemecku, kde žije aj súčasnosti spolu so svojimi rodičmi, ktorý sa dohodli na striedavej osobnej starostlivosti o maloletého, mal. dieťa na území Slovenskej republiky nenadobudlo obvyklý pobyt. S poukazom na uvedenú skutočnosť nie je v zmysle čl. 8 ods. 1 Nariadenia daná právomoc slovenského súdu, aby rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Súd následne nezistil ani existenciu okolností pripúšťajúcich aplikáciu výnimiek ustanovených v čl. 9, 10 a 12 Nariadenia.
18. Vzhľadom k tomu, že právomoc tunajšieho (slovenského) súdu nebolo možné založiť na žiadnom z princípov stanovených v Nariadení Rady (ES) č. 2201/2003, súd v súlade s čl. 17 tohto Nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc na konanie vo veci rozvodu manželstva a vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode a predmetné konanie podľa § 9 CSP zastavil.
19. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (Okresný súd Ružomberok) písomne, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, (ďalej len „CSP“) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu, a v prípade, ak sa jedná o podanie urobené v prebiehajúcom konaní tak aj spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 a 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.