Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-85-2015.pdf
PDF · 82.05 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-6T/85/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Lokšu, prísediacich Márie Hegedüšovej a Márie Kiš-Bodnárovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.9.2020, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
T. W., nar. X.X.XXXX v P., trvale bytom P., ul. P. č. XX, prechodne P., ul. L. č. XXX/XX;
u ktorého bol uznesením Krajského súdu Košice sp. zn.: 4To/147/2019 zo dňa 5.2.2020, po odvolaní prokurátora zrušený výrok o treste uložený mu rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn.: 6T/85/2015 zo dňa 12.9.2019 s tým, že výroky o vine, právnej kvalifikácii a náhrade škody uvedené v napadnutom rozsudku ostali nezmenené a nadobudli právoplatnosť;
s a o d s u d z u j e :
Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. j) Trestného zákona a okolnosti prípadu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona s použitím § 50 ods. 1 Trestného zákona súd výkon uloženého trestu obžalovanému podmienečne odkladá a stanovuje skúšobnú dobu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn.: 6T/85/2015 zo dňa 12.9.2019 súd uznal obžalovaného T. W. vinným zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 3 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase od 18.30 hod. dňa 26.3.2003 do 09.00 hod. dňa 27.3.2003 v Košiciach na ul. Palackého za čerpacou stanicou AGIP doposiaľ nezisteným spôsobom odcudzil tam zaparkované nákladné motorové vozidlo zn. A. XXX V. B. XXX Q., číslo motora 80029, číslo podvozku TNT 260R11VK030260 vybaveného hydraulickou rukou zn. PENZ 16000 HL-CE, EČ XX/XXXX, čím tak pre spoločnosť L. s.r.o. B. spôsobil škodu vo výške cca 2.214.622,- Sk (73.512,- EUR). Bol mu za to uložený podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. l) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona s použitím § 51 ods. 1 Trestného zákona súd výkon uloženého trestu obžalovanému podmienečne odložil a podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona stanovil skúšobnú dobu vo výmere 1 (jeden) rok s uložením probačného dohľadu. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkázal poškodenú spoločnosť L. s.r.o. so sídlom T. 1, B., I.: XX XXX XXX s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie obžalovaný, čo do viny a trestu a prokurátor do výroku o treste. Na podklade podaného odvolania prokurátora bol uznesením Krajského súdu B. sp. zn.: 4To/147/2019 zo dňa 5.2.2020 napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. zrušený vo výroku o treste. V ostatných výrokoch ostal napadnutý rozsudok nedotknutý. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. bola vec vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd okresnému súdu vytýkal, že vo výrokovej časti o treste u obžalovaného uviedol poľahčujúcu okolnosť v § 36 písm. l) Trestného zákona, (že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) a v odôvodnení už okresný súd uviedol zistenú poľahčujúcu okolnosť v § 36 písm. j) Trestného zákona, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. K tejto výhrade krajského súdu je potrebné poznamenať, že označenie poľahčujúcej okolnosti vo výroku pred tým vyhláseného rozsudku podľa § 36 písm. l) Trestného zákona bolo možné považovať za zrejmú nesprávnosť a pisársku chybu. Je zrejmé, že obžalovaný spáchanie prejednávaného trestného činu nikdy nepriznal. Preto správne mala byť poľahčujúca okolnosť označená ustanovením § 36 písm. j) Trestného zákona tak, ako bolo uvedené aj v odôvodnení rozsudku. Podľa názoru krajského súdu mal okresný súd pri rozhodovaní o treste prihliadať na neprimeranú dĺžku konania, ktorú obžalovaný nezavinil. Uložený trest považoval odvolací súd za nezákonný, neprimerane prísny a riadne neodôvodnený. Okresný súd mal neprimeranú dĺžku trestného konania zohľadniť pri ukladaní trestu obžalovanému a postupovať s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona vzhľadom na okolnosti prípadu. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.9.2020 bol oboznámený priebeh predchádzajúceho konania, boli doplnené dôkazy týkajúce sa osoby obžalovaného a jeho pomerov s tým, že ďalšie návrhy obhajoby na vykonanie dôkazov týkajúcich sa rozhodnutia o vine boli odmietnuté. V danom štádiu konania pred súdom už nebolo možné opätovne rozhodovať o vine, keďže tento výrok sa stal právoplatný dňa 5.2.2020. Prítomný prokurátor v záverečnej reči navrhol, aby súd rozhodol v zmysle uznesenia Krajského súdu v Košiciach o treste s tým, aby aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu vzhľadom na okolnosti prípadu. Obhajca obžalovaného nesúhlasil s uložením akéhokoľvek trestu obžalovanému. Poukázal na porušenie zásady rovnosti strán, keď v odvolacom konaní neboli braté do úvahy dôkazy svedčiace v prospech obžalovaného a opätovne poukazoval na skutkové okolnosti, ktoré uplatnil v konaní o odvolaní proti rozsudku zo dňa 12.9.2019 v predchádzajúcom odvolacom konaní. Obžalovaný spáchanie trestného činu opätovne poprel a pripojil sa k záverečnej reči svojho obhajcu. Podľa § 327 ods. 1 Trestného poriadku súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil. Podľa § 166 ods. 1 Trestného poriadku súd, ktorý rozhoduje znovu vo veci, v ktorej skorší rozsudok bol na základe odvolania, dovolania alebo návrhu na obnovu zrušený len čiastočne, uvedie v novom rozsudku iba tie výroky, pre ktoré o veci znovu rozhoduje. Na súvislosť týchto výrokov s výrokmi, v ktorých zostal skorší rozsudok nedotknutý, pritom poukáže. Za spáchanie trestného činu krádeže účinného v čase spáchania skutku bola stanovená sadzba trestu odňatia slobody na 5 až 12 rokov. Podľa zákona účinného v čase rozhodnutia bolo konanie obžalovaného kvalifikované ako zločin krádeže podľa § 212 od. 3 písm. a) Trestného zákona, ktoré umožňuje páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na 3 až 10 rokov, čo je pre neho priaznivejšie. Podľa § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Podľa § 39 ods. 3 písm. e) Trestného zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona, (t. j. že viedol riadny život), na dobu, ktorá od spáchania trestného činu uplynula a aj na následok, ktorý bol z väčšej časti napravený. (Odcudzené motorové vozidlo bolo vrátené poškodenému). Od spáchania skutku obžalovaný ďalšie trestné stíhanie nemal. Jeho predchádzajúce odsúdenia sú s účinkami zahladenia. Pracuje v Anglicku ako vodič kamiónu. Jeho manželka a jeho tri deti žijú na Slovensku. Dve dcéry študujú na gymnáziu, 23 ročný syn je študentom vysokej školy. Rodina obžalovaného je na jeho príjem odkázaná. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom 18 mesiacov v súlade s pokynom krajského súdu prezentovaného v uznesení zo dňa 5.2.2020 a za použitia zmierňovacích ustanovení uvedených v § 39 ods. 1 Trestného zákona. Tie sú dané najmä dĺžkou trestného konania, ktoré sa vedie od roku 2008. V danej trestnej veci skutok sa mal stať v roku 2003, obvinenie T. W. bolo vznesené v roku 2008 a v tom istom roku bolo trestné stíhanie prerušené vyšetrovateľom pre neprítomnosť svedkov. V trestnom stíhaní sa pokračovalo až od 1.10.2014. Od podania obžaloby 7.8.2015 okresný súd konal až do roku 2020, pričom obžalovaný svojím správaním dĺžku konania nezavinil. Časový úsek trestného konania nie je nikde presne definovaný. Kritériom primeranosti lehoty, ktorá je zakotvená v čl. 6 ods. 1 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv je zložitosť prípadu, spôsob, akým orgány prejednávajú prípad, správanie osoby proti ktorej sa vedie trestné stíhanie, ktoré mohlo prispieť k prieťahom a zvláštne okolnosti odôvodňujúce prieťahy v konaní. Ak majú byť splnené požiadavky generálnej a špeciálnej prevencie trestu, musí byť rozhodnutie o vine a treste vynesené v primeranej lehote. Podľa judikatúry ESĽP, ktorý vyložil pojem v primeranej lehote obsiahnutý v čl. 6 ods. 1, primeranou lehotou na skončenie trestného stíhania je doba 6 rokov. Viaceré okolnosti, ktoré inak samy osebe sú len všeobecnými poľahčujúcimi okolnosťami, v konkrétnom prípade v súhrne nadobudli taký význam, že ich je možné posudzovať ako výnimočné okolnosti prípadu v zmysle ustanovenia § 39 Tr. zák. Vychádzajúc zo zásad uvedených v citovanom ustanovení § 34 Tr. zák. by bol trest odňatia slobody uložený na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby (3 roky) neprimeraný, a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Uložený trest je spôsobilý zabezpečiť prevýchovný účel u obžalovaného, je dostatočne represívny a vzhľadom na okolnosti prípadu a spôsob spáchania trestného činu je postačujúci aj z hľadiska generálnej prevencie. Zároveň nebude mať výrazne negatívny vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.