Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-48-2017.pdf
PDF · 112.24 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/48/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava- mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: Ľ.Z. D., predchádzajúce priezvisko I. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/., R., zastúpená Občianskym združením OSPO Martin, so sídlom J.Š.Šikuru 4850/1, Martin o zaplatenie 2882,21 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti zaplatenia sumy 641,33 eur s 5% úrokom z omeškania zo sumy 641,33 eur od 21.05.2017 do zaplatenia zastavuje. II. Súd vo zvyšku žalobu zamieta. III. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu VÚB, a.s. (ďalej len „pôvodný žalobca“) sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 2882,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2882,21 eur od 21.05.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa XX.XX.XXXX zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s („Zmluva“), na základe ktorej sa zaviazal žalovanému poskytnúť kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1500 eur a bol povinný platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 50 eur. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch. Pred odstúpením na vymáhanie vystavil ku dňu 07.05.2017 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.04.2017 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 2882,21 eur. Konečný dlh žalovaného z neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu vo výške 2882,21 eur pozostávajúci z istiny 1470,01 eur, poplatkov 213,26 eur, štandardného úroku 914,87 eur sankčného úroku 284,07 eur. V súlade s čl. V bod 35 písm. a) Obchodných podmienok právny predchodca žalobcu listom zo dňa 06.07.2014 vyhlásil Okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške.
3. Na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.07.2017 medzi pôvodným a aktuálnym žalobcom došlo dňa 19.07.2017 k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto sporu, z pôvodného žalobcu VÚB, a.s na žalobcu. Súd preto uznesením
15Csp/48/2017 - 21 zo dňa 02.10.2017 v zmysle § 80 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pripustil zámenu strán sporu.
4. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril tak, že žiada aby súd podrobil predmetnú zmluvu súdnej kontrole, pričom žalobu považuje okrem sumy 550 eur za nedôvodnú za nedôvodnú a navrhuje ju vo zvyšku zamietnuť. Pre absenciu zákonných náležitostí úverovej zmluvy ako sú neuvedená skutočná výška RPMN, absencia adresy veriteľa, na ktorej môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, absencia uvedenej výšky úrokov a výšky poplatkov v dôsledku čoho úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Úverový rámec podľa výpisu bol suma 1500 eur, debetné transakcie boli 1639,27 eur, suma 139,27 eur je podľa jej názoru nevyžiadaným plnením podľa § 53 ods. 8 OZ plnenie zo strany žalovanej bolo vo výške 950 eur.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 11.09.2020 uviedol k námietkam žalovanej, že zmluva obsahuje všetky náležitosti a to Indikatívny výpočet RPMN, hodnota priemernej RPMN a tiež výška splátok a termín splatnosti splátok sú zrejmé z článkov III. a V. uzavretej zmluvy. Vzhľadom na charakter revolvingového úveru nie je možné z objektívnych príčin určiť počet splátok a teda aj konečnú splatnosť zmluvy. V súlade s Čl. VII bodom 44 Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s., je adresou na vybavovanie reklamácií adresa uvedená v Zmluve. Žalovaný dňa 9.5.2013 vyplnil Žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro (ďalej len ,,Žiadosť“). V zmysle Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s. platných a účinných v čase podpisu Žiadosti, prijatím a schválením Žiadosti o aktiváciu Bankomatky Quatro zo strany pôvodný žalobca došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.. Zo strany pôvodného žalobcu bola uvedená žiadosť schválená dňa 17.5.2013, o čom svedčí podpis na uvedenej žiadosti. žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro, resp. po schválení pôvodným žalobcom, Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. bola súdu zaslaná spolu so žalobou. Z kreditných a debetných transakcií žalovaného vyplývajúcich z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalovaný vyplnením a podpísaním Žiadosti súhlasil s opakovaným obnovením úverového limitu, keďže kreditnú kartu dlhodobo využíval v súlade s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s. (ďalej len ,, Obchodné podmienky“). Pre neplnenie si povinností žalovanou V súlade s čl. V bod 35 písm. a) Obchodných podmienok právny predchodca žalobcu listom zo dňa 06.07.2014 vyhlásil Okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny. K námietkam žalovaného uvedených v jeho vyjadrení k žalobe uviedol, že žalovanému bol právnym predchodcom poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru a to revolvingový úver, pričom v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. V predloženej zmluvnej dokumentácii, ktorej súčasťou boli aj Obchodné podmienky pre vydanie a používanie platobných kariet vydaných Všeobecnou úverovou bankou , a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. sa nachádza aj indikatívny výpočet RPMN podľa vzorca v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z a jeho prílohy č. 2. o výške ročnej úrokovej sadzby 22.80 % označenej vo výpise ako štandardná ročná úroková sadzba, ako aj výške schváleného úverového rámca 1500.00 eur a výške štandardnej mesačnej splátky 50.00 eur bol žalovaný počas trvania úverového vzťahu každý mesiac oboznámený, a to vo forme mesačne zasielaných výpisov z kreditnej karty VÚB, a.s., ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Žalovaný bol oboznámený s výškou štandardnej ročnej úrokovej sadzby aj prostredníctvom Cenníka VÚB, a.s. pre produkty vydané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.. RPMN v zmluve nie je možné určiť z objektívnych dôvodov. Úver poskytnutý žalovanému vo forme revolvingu nie je bezúročný. Žalobca potom špecifikoval debetné transakcie a plnenie žalovaného v prospech kartového účtu vo výške 920,00 eur, pričom špecifikoval žalovanú sumu vo výške 2882.21 eur pozostávajúcu z istiny 1470,01 eur, poplatkov 213,26 eur, štandardného úroku 914,87 eur a sankčného úroku 284,07 eur. Žalobca týmto podaním vzal žalobu v časti istiny pozostávajúcej z poplatkov vo výške 213,26 eur a sankčných úrokov spolu v sume 284,07 eur t.j. spolu 497,33 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania bez uvedenia dôvodu späť. Zároveň zobral žalobu v časti 144,00 eur za päť splátok uhradených žalovaným (platba dňa 30.04.2018, 13.11.201805.12.2018,03.01.2019 a 30.01.2019).
6. Podľa ustanovenia § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
8. Podľa ustanovenia 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Nakoľko žalobca vzal žalobu späť v časti istiny vo výške 641,33 eur s 5% úrokom z omeškania zo sumy 641,33 eur od 21.05.2017 do zaplatenia ešte pred pojednávaním súd konanie v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 CSP zastavil ako sa uvádza v prvej časti výroku tohto rozsudku. Žalobca však späťvzatie žaloby v časti zaplatenia sumy 497,33 eur (poplatky a sankčné úroky) vôbec nezdôvodnil.
10. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení právny predchodca žalobcu v žalobe označil Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. zo dňa XX.XX.XXXX a výpis z účtu klienta zo dňa 07.05.2017, predžalobnú upomienku zo dňa 07.06.2014 spolu s doručenkou, Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 06.07.2014, Obchodné podmienky pre vydanie a používanie platobných kariet vydávaných VÚB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s. spolu s Cenníkom. 11. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 17.09.2020 na ktoré sa predvolaný právny zástupca žalobcu napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil. Písomným podaním súdu doručeným dňa 11.09.2020 ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť na pojednávaní z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti s tým, že súhlasí aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. V súlade s ust. § 180 CSP preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP. 12. Žalovaný na pojednávaní 17.09.2020 spolu so svojim zástupcom uviedol, že predovšetkým vznáša námietku premlčania keď žalobca zaslala žalovanému výzvu zo dňa 07.06.2014 na zaplatenie splátka za mesiac marec 2014 splatnej dňa 15.04.2014, pričom žalobu na súd podal až dňa23.06.2017 teda po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby. Žalovaný nepoprel, že dňa 09.05.2013 podpísal žiadosť o aktiváciu bankomatovej karty Quatro na úver vo výške 1500 eur, je pravdou, že neuhradil splátku za marec 2014 avšak doručovanie výzvy na zaplatenie a oznámenie o predčasnej splatnosti si nepamätal. 13. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných vyjadrení žalobcu a žalovaného, vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, keďže ho považoval za nevyhnutný pre rozhodnutie tohto spotrebiteľského sporu (§ 295 CSP), oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom a žalovaným, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo namietané, ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav: 14. Právny predchodca žalobcu - Všeobecná úverová banka, a.s. akceptáciou žiadosti žalovaného o aktiváciu Bankomatky Quatro (kreditnej platobnej karty s logom Master Card) uzavrela s ním dňa 17.05.2013 zmluvu, ktorou sa zaviazala aktivovať žalovanému kreditnú kartu a k tejto kreditnej karte viesť účet. Žalovaný podľa čl. III predmetného tlačiva označeného ako „Podmienky úveru“ mohol prostredníctvom tejto kreditnej karty čerpať úver v stanovenom úverovom rámci 1500,00 eur s tým, že štandardná splátka bola dohodnutá na sumu 50,00 eur mesačne. V článku III.- Podmienkach úveru je potom uvedené už len to, že štandardná úroková sadzba v zmysle platného Cenníka je 1,9 % p.m/22,80 % p.a. Na spodnej časti predloženého tlačiva je časť V. označená ako „Vyhlásenia klienta“ a tam sú malým písmom uvedené Indikatívny výpočet RPMN, deň splatnosti splátky a priemerná hodnota RPMN. Právny predchodca žalobcu predložil súdu spolu s touto zmluvou aj Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. 15. Z výpisu z Bankomatky Quatro vystaveného ku dňu 07.05.2017, ktorý predložil právny predchodca žalobcu vyplýva, že za obdobie od 29.05.2013 do 30.04.2017 vznikla žalovanému povinnosť uhradiť sumu 2882,21 eur ku dňu splatnosti 20.05.2017, a to pri ročnej úrokovej sadzbe 22,80 % a sankčnej úrokovej sadzbe vo výške 5 % ročne. Tento výpis obsahuje ďalej súhrn debetných a kreditných transakcií na pôžičkovej karte realizovaných za uvedené obdobie, pričom v zmysle tohto výpisu boli na ťarchu účtu realizované debetné transakcie spolu vo výške 1440,27 eur a v prospech tohto účtu kreditné transakcie spolu vo výške 920,00 eur. Z výpisu, ako aj z vyjadrenia žalobcu zo dňa 11.09.2020 vyplýva, že zo sumy debetných transakcií 1440,27 eur predstavujú reálne výbery žalovaného sumu 920,00 eur, zvyšnú sumu predstavujú účtované úroky, sankčné úroky a poplatky.
16. Z predžalobnej upomienky zo dňa 07.06.2014 adresovanej žalovanému (čl. 55 spisu) bolo zistené, že právny predchodca žalobcu v nej žalovanému oznámil, že ku kreditnej karte číslo XXXXXXXXXX eviduje nedoplatok na splátkach vo výške 150,00 eur ktorý žiada bezodkladne uhradiť s tým, že ak do 14.06.2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 4/2014, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. 17. Z listu- oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 06.07.2014 predloženého žalobcom (čl. 56 spisu) súd zistil, že právny predchodca žalobcu, Všeobecná úverová banka, a.s. zastúpená sprostredkovateľom a správcom Consumer Finance Holding, a.s. ním žalovanému oznámil, že nakoľko napriek predžalobnej upomienke neuhradil dlžné splátky, vyhlasuje okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku na kreditnej karte Bankomatka Quatro číslo XXXXXXXXXX vo výške 1745,23 eur s výzvou na úhradu uvedenej sumy. Z dokladu o doručení na čl. 57 spisu vyplýva, že predžalobná upomienka bola žalovanému riadne doručená dňa 13.06.2014. 18. Žalobou uplatnený nárok žalobca právne odôvodnil tak, že jedná sa o nárok na vrátenie úveru, konkrétne revolvingového, t.j. automaticky obnovovaného úveru čerpaného použitím kreditnej karty. Keďže právny predchodca žalobcu bol bankou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri bolo poskytovanie úverov, pričom zo zmluvy je zrejmé, že sa jednalo o spotrebiteľský úver na kreditnú kartu, čo koniec koncov potvrdil aj sám žalobca vo svojom podaní súdu doručenom dňa 11.09.2020, súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). 19. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (ods. 1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (ods. 2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ods. 3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (ods. 4).
20. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
21. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
22. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka v platnom znení, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
23. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
24. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
25. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
26. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že akceptáciou žiadosti žalovaného o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro došlo v zmysle ustanovení 43a ods. 1, § 43c ods. 1 a § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka s účinnosťou ku dňu 17.05.2013 (deň akceptácie návrhu) k uzavretiu písomnej
úverovej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu, ako veriteľom a žalovaným, ako dlžníkom. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému elektronickú kreditnú kartu, prostredníctvom ktorej mohol žalovaný čerpať revolvingový úver, t.j. automaticky obnovovaný úver. 27. Ako už bolo uvedené, súd právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ktorý je založený Zmluvou posúdil ako vzťah spotrebiteľský podliehajúci právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (17.05.2013). Súd pri názore o správnosti aplikácie zákona č. 129/2010 Z.z. vychádzal zo skutočnosti, že právny predchodca žalobcu mal v čase uzavretia Zmluvy postavenie veriteľa tak, ako ho definuje ustanovenie § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., pretože ako právnická osoba zapísaná v obchodnom registri podnikajúca ako banka v právnej forme akciovej spoločnosti poskytol žalovanej spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonávanej v predmete podnikania zapísanom v obchodnom registri a tiež vykonávanom v zmysle zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Žalovaný uzavrel Zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, a teda má v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. postavenie spotrebiteľa. Predmetná Zmluva je tak v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou v podobe spotrebiteľského úveru. 28. Keďže sa jedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, súd bol povinný z dôvodu aplikácie § 54a Občianskeho zákonníka prihliadať z úradnej povinnosti na premlčanie uplatneného nároku, a to aj bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával pričom poukazuje aj na skutočnosť, že žalovaný na pojednávaní dňa 17.09.2020 vzniesol dôvodnú námietku premlčania. Vymáhaním premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Z dôvodu spotrebiteľského charakteru predmetného konania súd aplikoval vo vzťahu k uplatnenému nároku trojročnú premlčaciu dobu (§ 101 Občianskeho zákonníka).
29. Na základe vykonaného dokazovania považoval súd za nesporné, že medzi zmluvnými stranami bolo dohodnuté splnenie dlhu v splátkach. Žalovaný poskytnutý úver riadne nesplácal, preto právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu úveru (vyhlásil okamžitú splatnosť), k čomu bol podľa zmluvy oprávnený. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Takáto dohoda (možnosť veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky) je obsiahnutá v časti V. V prípade zosplatnenia celého dlhu, podľa § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Účelom ust. § 103 Občianskeho zákonníka je brániť tomu, aby veriteľ mohol otáľať s využitím práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka pri omeškaní dlžníka, resp. motivovať veriteľa k čo najskoršiemu vymáhaniu svojej pohľadávky. Preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. V spotrebiteľských vzťahoch ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka až po trojmesačnom omeškaní. V tejto časti je toto ustanovenie lex specialis k § 565 druhej vete Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak totiž pri pôžičke splácanej mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, za ten čas sa stanú splatné najmenej dve ďalšie splátky. V takom prípade by veriteľ z takejto spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka. To je však v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorý jasne hovorí, že toto právo uplatniť môže (avšak len za tam uvedených podmienok). Teda v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom boli zročné ďalšie splátky. To však nemá vplyv na plynutie premlčania. Ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka sa totiž nijako nenovelizovalo ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka, preto aj v prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada (ktorá zosplatnenie vyvolala), nie od okamihu predčasného splatenia. Keďže § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka tou splátkou, „pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh“ v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka Preto od jej zročnosti (a nie až uplynutím troch mesiacov, resp. zosplatnením) plynie premlčacia doba v zmysle tohto ustanovenia.
30. V danej veci zo zmluvy vyplýva, že splátky boli splatné (zročné) do 15. dňa kalendárneho mesiaca. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný splátku splatnú dňa 15.02.2014 (splátka za január 2014) a nasledujúce už neuhradil včas a v potrebnej výške (dňa 21.02.2014 zaplatená suma 30 eur). Skutočnosť, že žalovaný neuhradil 3 splátky v celkovej výške 150 eur a teda aj v poradí tretiu splátku
(marec 2014) splatnú dňa 15.04.2014 vyplýva aj z predžalobnej upomienky zo dňa 07.06.2014. Právny predchodca žalobcu úver zosplatnil dňa 06.07.2014. Ako súd už vyššie uviedol, v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka len v prípade dodržania postupu ustanoveného v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a teda len v prípade ak je spotrebiteľ v omeškaní so zaplatením splátky viac ako 3 mesiace a súčasne bol veriteľom upozornený na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. V danom prípade ku dňu zosplatnenia (06.07.2014) bol žalovaný v skutočnosti v omeškaní od 16.02.2014 (splátka za január 2014) teda so zaplatením splátky splatnej dňa 15.02.2014 viac ako 3 mesiace a súčasne v predžalobnej upomienke bol upozornený na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti (t.j. v lehote nie kratšej ako 15 dní). Zároveň pokiaľ k zosplatneniu došlo dňa 06.07.2014 právny predchodca žalobcu využil svoje právo úver zosplatniť do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. (vzhľadom na ust. § 565 posledná veta Občianskeho zákonníka per analogiam). Súd tak konštatuje, že v danom prípade zákonné podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru (zosplatnenie) zo strany právneho predchodcu žalobcu boli splnené.
31. V zmysle už citovaného § 103 Občianskeho zákonníka plynie premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru, ale od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. Ak teda v danej veci išlo o splátku splatnú 15.02.2014, začala dňom 16.02.2014 plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovaného, a teda trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu tak uplynula najneskôr 16.02.2017. Keďže žaloba bola na súd doručená dňa 23.06.2017 súd konštatuje, že žalobca uplatnil svoj nárok po uplynutí 3- ročnej premlčacej doby. Nakoľko nárok na úroky z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo k hlavnému záväzku podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný, premlčanie istiny malo za následok aj premlčacie nároku na úroky z omeškania.
32. Vzhľadom na prijatý záver o premlčaní uplatneného nároku súd žalobu žalobcu zamietol (druhá výroková veta rozsudku) pričom v ďalšom už súd iné dokazovanie nevykonal.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. O nároku na náhradu trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako plne úspešnej procesnej strane priznal voči žalobcovi, ktorý bol v spore neúspešný náhradu trov konania v plnej výške (III. výroková veta rozsudku). V danom prípade, vzhľadom k tomu, že súd konanie sčasti zastavil, pričom zastavenie konania nezavinil žalovaný okrem sumy 144 eur s poukazom na premlčanie celého nároku žalobcu a vzhľadom k tomu, že žalobu vo zvyšku zamietol, patrí mu nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech.
38. Súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 ods. 1 CSP/ podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§363 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým /§365 ods. 1CSP/, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.