Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/111/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: ASSYX, spol. s r.o., Karadžičova 9, 811 09 Bratislava, IČO: 36 388 807, zast. Advokátska kancelária JUDr. Martina Mrázová, Šoltésovej 20, 811 08 Bratislava, IČO: 42 171 300, proti žalovanému: DEVAK, s.r.o., Bartókova 2D, 811 02 Bratislava, IČO: 50 949 438, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SLIVKA & LEČKOVÁ, s.r.o., Turčianska 16, 821 09 Bratislava, IČO: 35 913 754, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. -53 zo dňa 14.07.2020, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave odvolacie konanie zastavuje.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I, ako súd prvej inštancie, svojím uznesením č. k. -53 zo dňa 14.07.2020 rozhodol tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 09.06.2020, v znení zmeny návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 23.06.2020, v celom rozsahu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetom konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečenie tvrdenej pohľadávky žalobcu vo výške 235.874,87 eur s príslušenstvom, ktorá vznikla zo zmluvy o dielo, na základe ktorej dodal žalobca žalovanému stavbu „Polyfunkčný objekt B. ulica P.“. Žalobca v návrhu uviedol, že žalovaný sa v ostatnom čase zbavuje svojho nehnuteľného majetku, resp. sa ho chystá zbaviť, čo môže výrazne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol s poukazom na ustanovenie a (ďalej len „“), ako aj § a , ods. 1, ods. 1, ods. 1, ods. 1, a , a ods. 1 . V závere svojho rozhodnutia konajúci súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania potreby bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom dôvodnosť obavy z ohrozenia budúcej vymožiteľnosti svojho nároku. Citáciou časti stránky žalovaného žalobca preukázal vypredanosť bytov v projekte, čo však dostatočným spôsobom nepreukazuje tvrdenie žalobcu o snahe žalovaného zbaviť sa svojho nehnuteľného majetku. Podľa názoru súdu prvej inštancie, zriadenie záložného práva v navrhovanom znení, by zásadne obmedzilo predpokladateľné plnenie povinností žalovaného, plniť svoje zmluvné povinnosti voči kupujúcim nehnuteľností v zmluvne dohodnutých termínoch, a teda by bolo aj vzhľadom na jeho rozsah neprimeraným (a neodôvodneným) zásahom do práv žalovaného. Súdu sa preto javil nárok žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu ako nedôvodný. V závere svojho rozhodnutia uviedol, že o trovách zabezpečovacieho opatrenia rozhodne rozhodnutím vo veci samej.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca s poukazom na ustanovenie §, , , a . Odvolateľ vyjadril svoj názor, že postupom súdu bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces a tiež, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal náležite a vecne správne a úplne so všetkými závermi, ktoré sú obsahom spisu. Odvolateľ - žalobca preto žiadal, aby odvolací súd zrušil vydané uznesenie v konaní sp. zn. -53 zo dňa 14.07.2020 a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie alebo, aby zmenil odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a vyhovel návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 09.06.2020 v znení podania zo dňa 23.06.2020 v celom rozsahu.

3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 06.08.2020 a 13.08.2020, kde uviedol, že prípadné nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom rozsahu by bolo absolútne neprimeraným zásahom do majetkových práv žalovaného, ktorý by mal pre neho likvidačné dôsledky. Žalovaný má zato, že zo strany žalobcu ide o šikanózny výkon práva, preto žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. -53 zo dňa 14.07.2020 ako vecne správne potvrdil.

4. Dňa 09.09.2020 bolo Krajskému súdu v Bratislave, ako súdu odvolaciemu, doručené podanie žalobcu označené ako „späťvzatie odvolania“, kde tento s poukazom na ust. , a uviedol, že svoje odvolanie voči predmetnému uzneseniu Okresného súdu Bratislava I berie v celom rozsahu späť. Dôvodom pre späťvzatie odvolania je súbežne podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v právnej veci vedenej Okresným súdom Bratislava I č. k. , o ktorom nebolo do podania tohto späťvzatia právoplatne rozhodnuté.

5. Podľa , dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Podľa , ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení konania. Podľa , ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

6. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že dispozičný princíp, ktorým je ovládané začatie odvolacieho konania, sa prejavuje v jeho priebehu, a to jednak možnosťou rozširovať, či inak meniť rozsah odvolania a dôkazy (táto dispozícia je však možná len do uplynutia lehoty na podanie odvolania

- § 365 ods. 3), ako aj možnosťou vziať podané odvolanie späť. Druhá z uvedených dispozícií odvolaní je však časovo ohraničená - odvolanie možno vziať späť, len dokiaľ o ňom nebolo rozhodnuté. Účinnosť späťvzatia odvolania nie je podmienená súhlasom súdu ani protistrany. 7. S poukazom na späťvzatie odvolania zo strany žalobcu v celom rozsahu pred rozhodnutím odvolacieho súdu o podanom odvolaní, odvolací súd, v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, odvolacie konanie zastavil.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, v súvislosti s predmetným návrhom na vydané uznesenie o zabezpečovacom opatrení, rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o veci samej, s poukazom na ust. .

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).