Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Tk-2-2020.pdf
PDF · 91.19 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tk/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Tóthovou na hlavnom pojednávaní v Trenčíne dňa 17.09.2020 takto
rozhodol:
Obžalovaný 1/
K. R., nar. XX.XX.XXXX v Q. K., bytom A., N. I. č. XXX/X, toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody Ilava, V. 2/ N. N.,nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom D., ul. Ľ. C. č. XX/XX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci v Ústave na výkon trestu odňatia slobody H. nad N., Obžalovaný 3/ W. K.,nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom Q.-T., ul. H. XX sa uznávajú za vinných, že
v priebehu nezisteného obdobia roku 2012 sa obžalovaní K. R., N. N. a W. K. spolčili za účelom založenia požiaru rodinného domu v obci Q. č. XX, okres N., ktorý mal obžalovaný N. N. v nájme na základe zmluvy o nájme zo dňa 01.01.2012 od obžalovaného K. R., za týmto účelom vytvorili organizovanú skupinu, vopred si naplánovali a rozdelili úlohy medzi sebou, pričom skutok sa odohral tak, že za účelom získania poistného plnenia a teda majetkového prospechu najprv obžalovaný K. R. dňa 28.06.2012 uzatvoril poistnú zmluvu - poistenie K. A. so spoločnosťou O. - I. N., a.s. D. okrem iného aj za škody spôsobené požiarom, následne sa už obžalovaní N. N. a K. R. dohodli na podpálení rodinného domu v obci Q. č. XX, okres N., obžalovaný N. N. s touto požiadavkou oslovil obžalovaného W. K., ktorému presne vysvetlil ako má rodinný dom podpáliť, zabezpečil mu kuklu a dve bandasky s benzínom a naftou, ktorým spoločne poliali priestor domu a následne dňa 15.09.2012 okolo 21.00 hod. prišiel obžalovaný W. K. do predmetného domu a zapaľovačom priestory domu zapálil, po založení požiaru z obce Q., okres N. ho odviezol autom do N. D. K. N., následne dňa 17.09.2012 obžalovaný K. R. si v O. - I. poisťovni a.s. D. uplatnil poistné plnenie za škodu spôsobenú požiarom rodinného domu v obci Q. č. XX, okres N., pričom uviedol nepravdivé skutočnosti o príčine požiaru a poisťovňou O. - I. poisťovňa a.s. D. mu bola vyplatená suma v celkovej výške 79.887,11 Eur, v ktorej výške aj vznikla škoda tejto poisťovni,
t e d a
obžalovaný 1/ K. R., obžalovaný 2/ N. N. a obž. 3/ W. K. vylákali od iného poistné plnenie tým, že ho uviedli do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie, čin spáchali závažnejším spôsobom konania - ako organizovaná skupina a činom spôsobili značnú škodu,
č í m s p á c h a l i
zločin poisťovacieho podvodu podľa § 223 odsek 1, odsek 3 písm. c), odsek 4 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j ú
Obžalovaný 1/ K. R.
Podľa § 223 odsek 4 Trestného zákona za použitia § 39 odsek1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 36 písmeno l), n) Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 51 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa mu ustanovuje skúšobná doba na 4 (štyri) roky.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno h) Trestného zákona sa mu ukladá povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Obžalovaný 2/ N. N.
Podľa § 44 Trestného zákona súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona, pretože pokladá trest uložený mu skorším rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 1Tk/2/2018 zo dňa 02.07.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.07.2018, ktorým bol odsúdený podľa § 172 odsek 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j), l) Tr. zákona, § 38 odsek 3 Tr. zákona s použitím § 39 ods. 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) vo výmere 7,5 roka (sedem a pol) roka so zaradením do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa 48 odsek 3 písmeno b), odsek 4 Tr. zákona, a trest prepadnutia veci podľa § 60 odsek 1 písm. a) Tr. zákona za súčasného uloženia ochranného dohľadu podľa § 76 odsek 1 Tr. zákona a § 78 odsek 1 Trestného zákona, na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Obžalovaný 3/ W. K.
Podľa § 223 odsek 4 Trestného zákona za použitia § 39 odsek1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 36 písmeno l), n) Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 51 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa mu ustanovuje skúšobná doba na 3 (tri) roky.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno h) Trestného zákona sa mu ukladá povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Podľa § 287 odsek 1, odsek 2 Tr. poriadku je obžalovaný 1) K. R. nahradiť poškodenej spoločnosti O. I. N. a.s. D.kodu vo výške 79.887,11 eur.
odôvodnenie:
A. 22. 05. 2020 bola na Okresný súd Trenčín doručená obžaloba Krajskej prokuratúry Trenčín číslo konania 1Kv 51/19/3300-61 zo dňa 20. 05. 2020 na obžalovaného 1/ K. R., obžalovaného 2/ N. N. a obžalovaného 3/ W. K. pre zločin poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods.1, ods. 3 písm. c), ods. 4 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona na skutkovom základe tak ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný K. R., obžalovaný N. N. a obžalovaný W. K. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. 09. 2020 urobili vyhlásenie o priznaní viny zo spáchania žalovaného skutku podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku potom, ako boli zo strany súdu riadne poučení v zmysle § 257 ods. 2 Trestného poriadku, v zmysle § 257 ods. 5, 8 Trestného poriadku ako aj podľa § 38 ods. 5, 6 Trestného zákona.
Súd v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku uznesením prijal vyhlásenie všetkých troch obžalovaných o tom, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku všetci obžalovaní odpovedali na položené otázky kladne, pričom súd nemal pochybnosti o ich vine a taktiež sa stotožnil s právnou kvalifikáciou stíhaného skutku podľa obžaloby. Z uvedeného dôvodu súd v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku rozhodol, že vyhlásenie všetkých obžalovaných o ich vine podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku prijíma, keď právne posúdil ich konanie zhodne ako v podanej obžalobe a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná v súvislosti s výrokmi o treste a výroku o náhrade škody.
Všetci obžalovaní sa spoločným konaním dopustili zločinu poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1, ods. 3 písm. c), ods. 4 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona, teda vylákali od iného poistné plnenie tým, že ho uviedli do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie, čin spáchali závažnejším spôsobom konania ako organizovaná skupina a činom spôsobili značnú škodu, pretože boli naplnené všetky zákonné formálne znaky tohto zločinu: subjekt subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka.
Súd tak v predmetnej trestnej veci na hlavnom pojednávaní oboznámil zmysle § 269 Trestného poriadku listinné dôkazy a to odpisy z registra trestov na obžalovaných, výpisy z ústrednej evidencie priestupkov, správy o povesti, hodnotenia z ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody na obžalovaného K. R. a N. N..
Podľa z odpisu z registra trestov na obžalovaného K. R. má vyznačené 4 záznamy, pričom vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava I spisová značka 4T/36/2016 zo dňa 25. 05. 2017, ktorým bol naposledy odsúdený pre trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona ako aj uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4T/36/2016 zo dňa 16. 03. 2020, z ktorého vyplýva, že sa odsúdený K. R. osvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Pred nástupom do výkonu väzby obžalovaný riadne pracoval ako konateľ spoločnosti T. D. W. s.r.o. K jeho osobným pomerom uviedol, že je rozvedený a podieľa sa na výžive dvoch už plnoletých deti. V mieste bydliska nie sú na neho žiadne sťažnosti. V evidencii priestupkov vykazuje záznamy prevažne pre porušenie pravidiel cestnej premávky. Zo správy ústavu na výkon trestu odňatia slobody a ústav na výkon väzby Ilava vyplýva, že obžalovaný vo výkone väzby prejavuje snahu plniť základné povinnosti vyplývajúce zo zákona o výkone väzby a priebeh výkonu väzby je u neho doposiaľ bezproblémový. Obžalovaný uviedol na hlavnom pojednávaní, že doterajší výkon väzby v trvaní 9 mesiacov bol pre neho veľkým ponaučením, úprimne ľutuje čoho sa dopustil a prejavil snahu o úhradu spôsobenej škody spoločnosti O. I. poisťovňa a.s. D..
Obžalovaný 2/ N. N. podľa odpisu z registra trestov bol jedenkrát súdne trestaný pre obzvlášť závažný zločin podľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona a bol odsúdený na základe rozsudku Okresného súdu Trnava spisová značka 1Tk/2/2018 zo dňa 02. 07. 2018 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava spisová značka 3To/98/2018 zo dňa 18. 09. 2018 podľa § 172 z ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j), l ) Trestného zákona a § 38 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analógiam k trestu odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov so zaradením pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Tento trest si obžalovaný v súčasnosti vykonáva v Ústave na výkon trestu H. nad N.. Uvedený rozsudok Okresného súdu Trnava súd na hlavnom pojednávaní aj oboznámil, pričom voči nemu prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu, pretože skutku v tomto konaní sa obžalovaný dopustil skôr ako bol súdom okresného sudu Trnava vyhlásený odsudzujúci rozsudok. Pred nástupom do výkonu trestu obžalovaný N. pracoval ako konateľ spoločnosti R. N. X. s.r.o. v D., je slobodný a má jednu vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa. Z miesta bydliska má kladné hodnotenie, v evidencii priestupkov vykazuje záznamy prevažne pre porušenie pravidiel cestnej premávky. Z výkonu trestu odňatia slobody je hodnotený kladne. Obžalovaný N. N. na hlavnom pojednávaní úprimne oľutoval
spáchanie trestnej činnosti a poukázal na to, že práve jeho prispením došlo k odhaleniu a preukázaniu trestnej činnosti v tomto konaní.
Obžalovaný 3/ W. K. je zamestnaný ako robotník v spoločnosti K. s.r.o. v Q. , je slobodný a má jednu vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa. Podľa odpisu z registra trestov má 5 záznamov, pričom v štyroch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. V registri priestupkov má 2 záznamy.
Pri ukladaní trestov vychádzajúc z ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol súd najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, za nezistenia žiadnej priťažujúcej okolnosti a za zistenia poľahčujúcich okolností u všetkých obžalovaných podľa § 36 písm. l) n) Trestného zákona v podobe priznania a oľutovanie trestnej činnosti ako aj napomáhania pri objasnení trestnej činnosti, na osoby obžalovaných, ich pomery a možnosti ich nápravy. Zároveň v zmysle § 34 ods. 5 písm. a) Trestného zákona prihliadol aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu.
Podľa § 223 ods. 4 Trestného zákona pre zločin poisťovacieho podvodu je stanovená trestná sadzba na 5 až 12 rokov. V zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona pri prevahe poľahčujúcich okolností sa znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Súd vzhľadom na okolnosti prípadu najmä, že k spáchaniu skutku došlo ešte v roku 2012, teda pred ôsmimi rokmi ako aj vzhľadom na pomery obžalovaných, dospel k záveru, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre obžalovaných neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje v ich prípade aj trest kratšieho trvania v zmysle § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona, keďže súd môže uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom, nie však trest kratší ako 2 roky.
Obžalovanému K. R., ktorý doteraz nebol vo výkone trestu, riadne pracuje a v prípade predchádzajúcich odsúdení sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený súd uložil trest nespojený s výkonom trestu odňatia slobody, ale trest odňatia slobody v dolnej polovici zníženej trestnej sadzby vo výmere troch rokov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní štyroch rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním počas skúšobnej doby a uloženia povinnosti v zmysle § 51 ods. 4 písm. h) Trestného zákona podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Zároveň ho v zmysle § 287 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku zaviazal k náhrade spôsobenej škody vo výške 79 887,11 eur, ktorá suma bola poisťovňou O. I. poisťovňa a. s. D. vyplatená práve jemu.
Pri ukladaní trestu vychádzal zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.
U obžalovaného 2/ N. N. súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na postup podľa § 44 Trestného zákona a upustil v jeho prípade od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona, pretože pokladá trest uložený mu rozsudkom Okresného súdu Trnava spisová značka 1Tk/2/2018 zo dňa 02. 07. 2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02. 07. 2018 a ktorým bol odsúdený podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j), l) Trestného zákona a § 38 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analógiám na trest odňatia slobody vo výmere 7 a pol roka so zaradením do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 3 písm. b), ods. 4 Trestného zákona, trest prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona za súčasného uloženia ochranného dohľadu podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona, na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Súd vychádzal z tej skutočnosti, že obžalovaný bol týmto rozsudkom odsúdený pre obzvlášť závažný zločin podľa § 172 ods.2 Trestného zákona, kde zákon ustanovuje trest odňatia slobody vo výmere 10 až 15 rokov a jedná sa o podstatne závažnejší trestný čin ako pri zločine podľa § 223 ods. 4 Trestného zákona, pričom keby súd rozhodol v spoločnom konaní o týchto zbiehajúcich sa trestných činoch je predpoklad, že trest, ktorý mu bol uložený možno považovať za primeraný a dostatočný. Súd vychádzal aj z tej skutočnosti, že obžalovaný N. v minulosti nebol súdne trestaný a má kladné hodnotenie z výkonu trestu odňatia slobody.
U obžalovaného 3/ W. K. súd prihliadol na všetky okolnosti prípadu a pomery obžalovaného podobne ako pri obžalovanom 1/ K. R.. Obžalovaný W. K. na hlavnom pojednávaní úprimne oľutoval trestnú činnosť, ktorej sa dopustil a svojím postojom na hlavnom pojednávaní ako aj počas prípravného konania napomáhal príslušným orgánom a súdu pri objasňovaní tejto organizovanej trestnej činnosti, ktorej
sa dopustil na pokyn obžalovaného N.. V súčasnosti riadne pracuje a trestnej činnosti sa nedopúšťa. V registri trestov vykazuje 5 záznamov, pričom v štyroch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Doterajší priebeh trestného konania je pre obžalovaného dostatočným ponaučením do budúcna a jeho náprava môže byť dosiahnutá a účel trestu v rámci individuálnej ako aj generálnej prevencie zabezpečený aj trestom nespojeným s výkonom trestu odňatia slobody a to vo výmere troch rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní troch rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním počas skúšobnej doby a uloženia mu povinnosti podľa § 51 ods. 4 písm. h) Trestného zákona podrobiť sa súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. obžalovaný 1) K. R., obžalovaný 2) N. N. a obž. 3) W. K. vylákali od iného poistné plnenie tým, že ho uviedli do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie, čin spáchali závažnejším spôsobom konania - ako organizovaná skupina a činom spôsobili značnú škodu,
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie proti tomuto rozsudku nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.