Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/70/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobcu: O. W. DRAOR, s miestom podnikania A. XX, XXX XX G., IČO: 43810233, právne zastúpeného: JUDr. Tomáš Čverčko, advokát, Čajakova 5, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101182265/2018 zo dňa 18.06.2018, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Všeobecnou správnou žalobou doručenou správnemu súdu do elektronickej schránky dňa 10.09.2018 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1011822652018 zo dňa 18.06.2018, v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Košice č. 100424640/2018 zo dňa 21.02.2018, ktoré ako odvolací správny orgán potvrdil, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania práva na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

I. Administratívne konanie

2. Daňový úrad Košice rozhodnutím č. 100424640/2018 zo dňa 21.02.2018, ako správca dane podľa ustanovenia o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane v sume 2 312,46 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2013.

3. Žalobca proti rozhodnutiu správcu dane č. 100423686/2018 zo dňa 21.02.2018 podal žalobca 04.04.2018 odvolanie. Žalovaný rozhodnutie správcu dane z 21.02.2018, ako odvolací správny orgán potvrdil a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že považuje všetky odvolacie námietky daňového subjektu za neopodstatnené. Uviedol: „Správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2013, marec - december 2013, Daňová kontrola začala dňa 23.11.2016, o výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 102051762/2017 zo dňa 27.09.2017, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený daňovému subjektu dňa 02.10.2017. Daňový subjekt sa v stanovenej lehote vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole. Správca dane prerokoval s daňovým subjektom jeho vyjadrenia k zisteniam uvedeným v protokole o daňovej kontrole a spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100339444/2018 zo dňa 12.02.2018. ktorá bola poslednou zápisnicou spísanou vo vyrubovacom konaní. Následne správca dane vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie, proti ktorému sa žalobca odvolal.“

4. Žalovaný konštatoval, že Správca dane preveroval dosiahnuté príjmy z poskytovania pohostinských služieb v prevádzkach:

- reštaurácia Grill House 27, Kováčska 27, 040 01 Košice (ďalej len „reštaurácia Grill House 27") - tržby zistené z kontrolných záznamov z denných uzávierok v sume 1 691,98 EUR, tržby zistené z databáz programu PAS v sume l 691,98 EUR, t. j. bez rozdielu (ERP s daňovým kódom pokladnice č. 6981072168207003)

- reštaurácia Čertov dvor, Mlynská 12, 040 01 Košice (ďalej len „reštaurácia Čertov dvor“) - tržby zistené z kontrolných záznamov z denných uzávierok v sume 6 264,54 EUR, tržby zistené z databáz programu PAS v sume 20 139,26 EUR, t. j. tržby krátené o 13 874,72 EUR, z toho DPH 2 312,46 EUR (ERP s daňovým kódom pokladnice č. 6981072168207005).

5. Vychádzal zo zistení správcu dane, ktorý pri výkone daňovej kontroly mal k dispozícii okrem iného aj zápisnice Colného úradu Košice o miestnych zisťovaniach, ktoré boli využité aj pri daňovej kontrole dane z príjmov fyzickej osoby m zdaňovacie obdobie rok 2013, napr. zápisnicu o miestnom zisťovaní zn. 1095691/1/215012/2015 zo dňa 25.05.2015, vrátane príloh - overené fotokópie pokladničných dokladov vystavených obsluhou o zaplatení v reštaurácii Čertov dvor dňa 25.05.2015, overené fotokópie pokladničných dokladov z 30.09.2014 a 16.05.2015, získaných v súlade s o používaní ERP: zápisnicu o miestnom zisťovaní zn. 1095691/1/214999/2015 zo dňa 25.05.2015, vrátane príloh - overené fotokópie pokladničných dokladov vystavených obsluhou o zaplatení v reštaurácii Grill House 27 dňa 25.05.2015 a dokladov zo dňa 22.05.2015 nájdených na predajnom mieste, overené fotokópie pokladničných dokladov zo dňa 06.11.2014 a 18.05.2015, získaných v súlade s o používaní ERP.

6. Colný úrad Košice pri vykonaných miestnych zisťovaniach zistil, že niektoré vydané pokladničné doklady neboli uložené v kontrolných záznamoch, v dôsledku čoho vzniklo dôvodné podozrenie, že ERP daňového subjektu s daňovým kódom pokladnice (ďalej len „DKP“) č. 6981072168207003 a č. 6981072168207005, ktoré sa používal na kontrolovaných predajných miestach, neumožnili vytlačenie pokladničných dokladov s ich súčasným záznamom v prevádzkovej pamäti a následným zahrnutím údajov z týchto dokladov do údajov, ktoré budú uložené vo fiskálnej pamäti. Uvedené malo za následok dôvodné podozrenie z pozmeňovania údajov v ERP alebo v kontrolných záznamoch a zo znižovania vlastnej daňovej povinnosti nezapočítavaním tržieb z vydaných dokladov do obratu. Na základe uvedeného zabezpečil obidve ERP žalobcovi. O zabezpečení elektronickej registračnej pokladnice č. 1095691/1/215141/2015 zo dňa 25.05.2015 a Rozhodnutie o zabezpečení elektronickej registračnej pokladnice č. 1095691/1/216993/2015 zo dňa 27.05.2015) a odovzdal ich Colnému úradu Bratislava, ktorý vykonal technickú expertízu zabezpečených ERP za roky 2011, 2012, 2013, 2014 a 2015. Touto bolo preukázané, že obidve ERP umožňovali obchádzanie evidencie tržieb pomocou nainštalovaného programového vybavenia PAS (odpoveď č. 1285265/2015 na Žiadosť o technickú expertízu ERP s DKP č. 6981072168207003, odpoveď č. 1275424/2015 na žiadosť o technickú expertízu ERP s DKP č. 6981072168207005. CD nosiče s uloženými výsledkami technickej expertízy). Na týchto ERP boli tlačené doklady opatrené ochranným znakom MF, ktoré svojím vizuálnym vyobrazením pripomínali pokladničný doklad, avšak tržby uvedené na týchto dokladoch neboli zaznamenané v kontrolných záznamoch ani vo fiskálnej pamäti. Uvedené programové vybavenie muselo byť nainštalované a používané s vedomím používateľa ERP.

7. Podľa zistení Colného úradu Bratislava používaním týchto pokladníc dochádzalo u daňového subjektu ku kráteniu tržieb. Vyčíslenie krátenia tržieb predstavuje rozdiel medzi vykázanou výškou prijatých tržieb evidovaných v kontrolných záznamoch, resp. fiskálnej pamäti ERP a výškou tržieb z predajov zaznamenaných v databázových súboroch nainštalovaného programového vybavenia PAS, využívaného daňovým subjektom na evidenciu prijatých tržieb a tlač pokladničných dokladov. Technickou expertízou bol v obidvoch ERP identifikovaný súbor, ktorý obsahoval informácie o denných tržbách evidovaných cez programové vybavenie PAS a to pri ERP s DKP č. 6981072168207003 za obdobie 25.11.2011 - 22.05.2015 a pri ERP s DKP č. 6981072168207005 za obdobie 09.01.2008 - 24.05.2015. Podľa technickej expertízy databázový súbor obsahuje najpresnejšie informácie o prijatých tržbách za celé obdobie fungovania pokladničného softvéru a je najspoľahlivejším zdrojom údajov na zistenie výšky krátenej tržby.

8. Žalovaný z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že postup správcu dane pri vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty zodpovedal zásade voľného hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, u to predovšetkým z hľadiska zákonnosti, pravdivosti a preukaznosti a posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery boli vecne správne a sú v súlade s príslušnými ustanoveniami , ako aj Daňového poriadku. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia boli závery správcu dane, že daňový subjekt za preverované zdaňovacie obdobie uviedol výšku zdaniteľných obchodov, ktorá nezodpovedala zisteniam správcu dane, čim došlo k porušeniu ustanovení , 9 a a Žalovaný uviedol, že správca dane v odvolaním napadnutom rozhodnutí tvrdil, že porovnaním databázového súboru s údajmi z kontrolných záznamov, resp. denných uzávierok ERP získal vyčíslenie rozdielu medzi celkovou ročnou tržbou z predaja vykázanou, evidovanou aj uloženou v kontrolných záznamoch ERP, resp. fiskálnej pamäti pokladníc a výškou predajov zaznamenávaných v databázových súboroch programového vybavenia PAS. Konštatoval, že neevidoval tržbu v súlade so o používaní ERP tým, že na evidenciu prijatej tržby používal ERP, ktoré nespĺňali požiadavky podľa až 3 zákona. Správca dane v odvolaním napadnutom rozhodnutí uviedol, že získal údaje zo zabezpečených ERP s pridelenými DKP č. 6981072168207003 a č. 6981072168207005 (počítač + fiskálna tlačiareň) v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, aj v súlade s Daňového poriadku a primerane ich ako dôkaz použil pri daňovej kontrole pre účely ich overenia s predloženými daňovými a účtovnými dokladmi daňového subjektu, ktorý daň evidoval v evidencii predaja tovaru alebo služieb v programe PAS a ktorý bol súčasťou ERP. ale táto daň nebola uložená do fiskálnej pamäte pokladníc, a tak nebola ani podkladom pri vyhotovení denných uzávierok. Z technickej expertízy vyplynulo, že program PAS mal pozíciu vlastného registračného programu, v rozpore so o používaní ERP a ovplyvňoval činnosť ERP ako celku.

9. Žalobca už vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly poukázal na rozpory, ktoré podľa jeho názoru spochybňujú hodnovernosť zistení z expertízy colného úradu a uviedol, že Colný úrad Bratislava v odpovedi na žiadosť o vykonanie expertízy zo dňa 10.08.2015 v súvislosti s ERP č. 6981072168207005 konštatoval, že „na základe doteraz vykonaných analýz je pravdepodobné, že databázový súbor KASA_PVH.DBE obsahuje presné, neskreslené prijaté tržby za celé fungovanie pokladničného systému" a na druhej strane v odpovedi na žiadosť o vykonanie expertízy zo dňa 12.08.2015 v súvislosti s ERPC. 6981072168207003, v ktorej uvádza Colný úrad Bratislava identické tvrdenie, je údaj zo súboru KASAJPVH.DBF za rok 2013: -124,18,- EUR, zatiaľ čo po spracovaní databázy za rok 2013 bol zistený rozdiel (krátenie tržby) minimálne v sume 2 950,97 EUR. Daňový subjekt namietal, že tieto rozpory spochybňujú hodnovernosť a koherentnosť údajov v jednotlivých databázach programu PAS - predaj u sklady, ako oj hodnovernosť výstupov z expertízy Colného úradu Bratislava, ktoré nekriticky prevzal správca dane do svojich skutkových zistení. Údaje z expertízy colného úradu daňový subjekt považoval za hypotetické a podľa jeho názoru správca dane mal vykonať znalecké dokazovanie, výsluch zamestnancov daňového subjektu a opakovane vypočuť daňový subjekt.

10. V súvislosti s jeho pripomienkami správca dane ale uviedol, že je oprávneným a zákonným spôsob, ak získal a použil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. pričom je oprávnený zabezpečovať dôkazné prostriedky nielen v spolupráci s daňovým subjektom, ale aj sám. Správca dane konštatoval, že postupoval v súlade s ustanovením § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Konštatoval, že z metodických konzultácii a pracovných stretnutí zamestnancov jednotlivých zložiek Finančnej správy SR sa nevyhotovujú zápisnice o ústnom pojednávaní, pretože nie sú procesnými úkonmi v daňovej kontrole. Ďalej správca dane poukázal na § 26 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého sú štátne kontrolné orgány (napr. aj colné úrady) povinné oznamovať výsledky kontroly správcovi dane, ak z nich vyplýva, že došlo alebo mohlo dôjsť k neplneniu daňovej povinnosti. Správca dane uviedol, že prihliadal najmä na tieto skutočnosti: • Colný úrad Bratislava vykonal technickú expertízu v zmysle ustanovenia o používaní ERP a v zmysle o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Colný úrad Bratislava je zákonom určená jediná inštitúcia oprávnená a povinná vykonať technickú expertízu na zabezpečenej ERP. Colný úrad Bratislava vykonal všetky úkony, ktoré boli nevyhnutné na preverenie podozrenia z pozmeňovania údajov v ERP alebo kontrolnom zázname; technická expertíza preukázala, že na ERP došlo k pozmeneniu údajov v kontrolnom zázname alebo v ERP, čo bolo potvrdené právoplatným rozhodnutím o prepadnutí veci (ERP), ktoré vydal Colný úrad Košice. Uviedol, že Daňového poriadku vymenúva príkladmo dôkazy, ktoré možno použiť pri dokazovaní, t. j. umožňuje použiť aj ďalšie dôkazy, ktoré boli získané v súlade so všeobecne záväznými

právnymi predpismi. Zabezpečená ERP a údaje v nej uložené, technická expertíza a na ňu nadväzujúce právoplatné rozhodnutie o prepadnutí veci (ERP), sú dôkazmi získanými v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a je možné použiť ich ako dôkaz pri daňovej kontrole. Uviedol, že účelom daňovej kontroly nebolo skúmať, či došlo alebo nedošlo k pozmeňovaniu údajov. O pozmenení údajov existuje právoplatná technická expertíza, na základe ktorej bolo vydané právoplatné rozhodnutie o prepadnutí veci - ERP, čím bolo dostatočne potvrdené dôvodné podozrenie z pozmeňovania údajov v ERP a nebolo nutné vykonať znalecké skúmanie pre potvrdenie tohto zistenia. Porovnanie databáz z ERP s predloženým účtovníctvom daňového subjektu nevyžaduje znalecké skúmanie. Štátny orgán na to určený právoplatne rozhodol vo vecí, ktorá má vplyv na správne určenie základu alebo výšky dane. Konštatoval, že vykonaním technickej expertízy a vydaním právoplatného rozhodnutia o prepadnutí veci došlo k dostatočnému potvrdeniu podozrenia z pozmeňovania údajov v ERP alebo v kontrolnom zázname, preto nebolo nutné pre potvrdenie tohto zistenia vykonať znalecké skúmanie - zisťovanie, či došlo k pozmeňovaniu údajov v ERP, nebolo predmetom daňovej kontroly. Pre spracovanie získaných databáz z ERP a ich porovnanie s predloženým účtovníctvom daňového subjektu nebolo potrebné vykonať znalecké skúmanie, postačoval jednoduchý editor (napr. MS EXCEL).

11. Colný úrad Košice v súlade so zákonom zabezpečil počítač aj fiskálnu tlačiareň, pretože elektronickou registračnou pokladnicou v zmysle Z, z. o používaní ERP je počítač s vlastným registračným programom a fiskálnou tlačiarňou. Colný úrad Košice preto zabezpečil počítač ako ERP a nie ako príslušenstvo k ERP. Colný úrad Bratislava skúmal pokladničný program PAS, pretože tento bol súčasťou ERP a ako jediný v ERP slúžil na evidenciu predaja tovaru alebo služieb, bol preto v pozícii vlastného registračného programu. Vlastný registračný program je v zmysle o používaní ERP programom riadiacim evidenciu predaja tovaru alebo evidenciu poskytovania služby. Colný úrad Bratislava a Colný úrad Košice postupovali v zmysle o používaní ERP a v zmysle Daňového poriadku. Colný úrad Košice zabezpečil ERP ako celok tak, ako ju definuje zákon o používaní ERP a Colný úrad Bratislava vykonal technickú expertízu ERP v zmysle o používaní ERP v rozsahu nevyhnutnom pre potvrdenie podozrenia z pozmeňovania údajov v ERP alebo v kontrolnom zázname. Colný úrad Bratislava preto pri skúmaní programu PAS nemohol prekročiť svoje oprávnenia, keďže tento program je v zmysle o používaní ERP vlastným registračným programom, t. j. súčasťou ERP spolu s počítačom a fiskálnou tlačiarňou; údaje získané z programu PAS sú údajmi získanými z ERP a z jej vlastného registračného programu, preto ich skúmanie a analyzovanie bolo v súlade s o používaní ERP a v súlade s o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a použitie údajov vytváraných ERP (vlastným registračným programom) je v súlade s Daňového poriadku.

12. Colný úrad Bratislava konkrétne uviedol, že pozmeňovanie údajov v kontrolnom zázname (obchádzanie štandardnej činnosti ERP) bolo realizované inštaláciou nadradeného programového vybavenia PAS predaj a sklady; pre činnosť ERP sú dôležité dva základné programy, a to vlastný registračný program (v preverovanom prípade PAS) a vstavaný registračný program (nachádza sa vo fiskálnej tlačiarni), štandardná činnosť ERP znamená, že vlastný registračný program pripraví údaje o evidovanej tržbe a tieto pošle na základe vopred definovaných príkazov i do fiskálnej tlačiarne (do vstavaného registračného programu). Z expertíz vyplýva, že PAS zasahoval do činnosti ERP ako celku tak, že riadil evidenciu tržieb spôsobom, kedy vstavanému registračnému programu nachádzajúcemu sa vo fiskálnej tlačiarni posielal údaje, ktoré nedefinoval ako pokladničný doklad (tržbu), ale ako „nedaňové" údaje, t. j. údaje, ktoré nie sú tržbou a takýmto spôsobom zasahoval do štandardnej a certifikovanej činnosti ERP ako celku. Správca dane skonštatoval, že nemožno považovať súčasť ERP (počítač + PAS) za niečo, čo netvorí ERP a čo nemôže byť predmetom skúmania Colným úradom Bratislava, resp. predmetom zabezpečenia ako ERP zo strany Colného úradu Košice. Program PAS bol vlastným registračným programom ERP, Colný úrad Bratislava skúmal všetky podstatné časti ERP, ktoré boli činnosťou vlastného registračného programu dotknuté, resp. s ním priamo súviseli. Ak vlastný registračný program vytvára špecifické databázy, komunikuje s inými priečinkami, súbormi alebo softvérmi nachádzajúcimi sa v počítači, sú tieto súbory, priečinky alebo iné softvéry súčasťou ERP, t. j. súčasťou vlastného registračného programu, a to v takom rozsahu, v akom ovplyvňujú Činnosť ERP. alebo vakom rozsahu je činnosť ERP na nich závislá, resp. v akom rozsahu ich ERP využíva. Colný úrad Bratislava prelo postupoval v súlade s o používaní ERP a preveroval podozrenie z pozmeňovania údajov v ERP v rozsahu, v akom jednotlivé prvky ERP boli

vzájomne súčinné na činnosti ERP ako celku; správca dane nesúhlasil s tvrdením daňového subjektu, že Colný úrad Bratislava sa „zahral“ na správcu dane, pretože colný úrad nestanovoval základ dane ani daň. ale skúmal zistené databázy vlastného registračného programu, porovnal údaje, ktoré mal k dispozícii (kontrolný záznam a databáza tvorená súčasťou ERP - vlastným registračným programom); zabezpečené počítače boli súčasťou ERP, preto aj údaje v nich uložené boli súčasťou ERP Colný úrad Bratislava neskúmal údaje nachádzajúce sa na počítačoch, ktoré by nemali súvis s činnosťou ERP ako celku. t. j. skúmal len to. čo bolo nevyhnutné na vyhodnotenie podozreniu v zmysle o používaní ERP; k námietkam daňového subjektu v súvislosti k databázami KASA PVM.DBF správca dane uviedol, že Colný úrad Bratislava hodnotil obe ERP nezávisle, skúmal údaje pre každú ERP samostatne a vyčíslil rozdiely v tržbe pre každý dohľadaný zdroj údajov samostatne. Nakoniec na základe dostupných údajov vyhodnotil, ktorý zo získaných zdrojov je pre každú jednotlivú ERP najviac relevantný (preto Colný úrad Bratislava uvádza aj slovo „pravdepodobne“). Zistené údaje predstavujú rozdiel v tržbe, nie sú základom dane, ani daňou a ich presná výška bola preverená v rámci daňovej kontroly porovnaním týchto údajov, resp. databáz s predloženým účtovníctvom. Správca dane poukázal na ustanovenie Daňového poriadku, v zmysle ktorého správcom dane je daňový úrad, colný úrad a obec. Osobami zúčastnenými na správe daní sú zamestnanci, ktorých zamestnávateľom alebo služobným úradom je finančné riaditeľstvo alebo obec z čoho vyplýva, že experti, ktorí expertízu vykonali, sú zamestnanci správcu dane a ich zamestnávateľom je finančné riaditeľstvo. V prípade vypočutia zamestnancov správcu dane (pracovníkov Colného úradu Bratislava) ako svedkov, by došlo ku konfliktu záujmov a k zaujatosti zo struny zamestnancov správcu dane voči vlastnému profesijnému povereniu, na základe ktorého vykonali spomínanú technickú expertízu, výsledky ktorej podrobne vypracovali v písomnej analýze vo forme odpovede na žiadosť o technickú expertízu elektronickej registračnej pokladnice. Správca dane prerokoval s daňovým subjektom jeho pripomienky k protokolu z daňovej kontroly dňa 12.02.2018, dospel k záveru, že nie je potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie a následne správca dane vydal napadnuté rozhodnutie.

13. Žalovaný po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane konštatoval, k námietke, že odvolaním napadnuté rozhodnutie nemá zákonom predpísané náležitosti a je v rozpore s ustanovením § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku, že výrok odvolaním napadnutého rozhodnutia je formulovaný presne, určito, stručne a úplne vyjadruje záver správcu dane o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu Finančné riaditeľstvo SR považuje túto námietku za neopodstatnenú. Poukázal na ustanovenie § 68 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej daní. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že práve ustanovenie § 68 ods. 5 Daňového poriadku je ustanovením, ktoré správcu dane oprávňuje vo vyrubovacom konaní vyrubiť daň alebo rozdiel dane oproti dani vyrubenej podaním daňového priznania. Správca dane postupoval v súlade s uvedeným ustanovením, keď vydaním odvolaním napadnutého rozhodnutia vyrubil (podľa tohto ustanovenia) rozdiel dane z pridanej hodnoty za preverované zdaňovacie obdobie. Vo výroku rozhodnutia teda uviedol ustanovenie procesnoprávneho predpisu, ktoré ho k vyrubeniu rozdielu dane zisteného podľa Z, z. oprávňovalo o zároveň uviedol aj hmotnoprávny predpis (), podľa ktorého bola výška rozdielu dane z pridanej hodnoty vyrubená. Daňový poriadok nešpecifikuje v , čo taxatívne musí byť vo výroku rozhodnutia uvedené konkrétne ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Tým, že správca dane uviedol vo výroku napadnutého rozhodnutia ustanovenie Daňového poriadku, podľa ktorého rozhodoval, splnil si zákonom stanovenú povinnosť upravenú v Daňového poriadku.

14. K námietkam odvolávajúceho sa, ktoré sa týkajú znaleckého dokazovania, výsluchu navrhovaných svedkov a neprípustnosti technickej expertízy colného úradu ako dôkazu, žalovaný uvádza, že ustanovenie § 25a ods. 1 Daňového poriadku upravuje možnosť (nie povinnosť) správcu dane požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku. V tomto prípade správca dane nemal dôvod na vykonanie znaleckého posudku, pretože vo veci pozmeňovania údajov na preverovaných ERP bolo vedené samostatné konanie, ktorého výstupom bola technická expertíza vypracovaná Oddelením certifikácie a forhéznej analýzy Colného úradu Bratislava ako jediným na to príslušným, zákonom určeným orgánom ( o používaní ERP). Podľa Daňového poriadku pre odborné posúdenie skutočnosti dôležitých pre správne určenie dane môže správca dane požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku alebo odborného stanoviska. Je teda na zvážení správcu dane, ktorý dokazovanie vedie ( Daňového poriadku), aby posúdil, či požiadanie znalca o vypracovanie znaleckého posudku v daňovej kontrole, resp. vo vyrubovacom konaní je

potrebné. Správca dane vzhľadom na skutočnosť, že zistenia o pozmenení údajov v ERP alebo v kontrolnom zázname boli potvrdené vydaním právoplatného rozhodnutia o prepadnutí vecí, a to na základe vykonaných technických expertíz, nemal dôvod žiadať o vypracovanie znaleckého posudku, Pre spracovanie databáz získaných vykonanou expertízou z ERP a ich porovnanie s predloženým účtovníctvom daňového subjektu nebolo potrebné znalecké skúmanie ani odborné stanoviská, pretože porovnanie aj posúdenie bolo v kompetencii a odbornosti zamestnancov správcu dane (porovnanie bolo možné vykonať v programe Microsoft Excel) Odkázal preto na ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Uvedené ustanovenie zákona vymenúva len časť dôkazov („najmä“), ktoré je možné použiť pre dokazovanie, t. j. umožňuje aj použitie iných dôkazov (ako vymenovaných), ktoré boli získané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Dôkazom v zmysle Daňového poriadku sú aj výsledky technickej expertízy ERP, ktorá bola vykonaná Colným úradom Bratislava ako jedinou inštitúciou určenou zákonom Č, o používaní ERP a na jej vykonanie.

15. Žalovaný sa stotožnil s vyjadrením správcu dane, že je bežnou praxou pri správe daní čerpať z konaní (kontrol) iných štátnych orgánov alebo inštitúcii, ktorých výsledky majú vplyv na správne určenie dane. Takýto postup je v súlade s § 26 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého orgány štátnej správy sú povinné oznamovať správcovi dane údaje potrebné na účely správy daní, ak predmet konania pred nimi podlieha dani podľa osobitných predpisov a ods. 2 citovaného ustanovenia zákona, podľa ktorého štátne kontrolné orgány sú povinné oznamovať správcovi dane výsledky kontrol, ak z týchto výsledkov vyplýva, že došlo alebo mohlo dôjsť k neplneniu daňovej povinnosti. Technická expertíza ERP je dôkazom, ktorý bol získaný v súlade so všeobecne záväznými predpismi, preto je dôkazom, ktorý' možno použiť pre dokazovanie pri správe daní v súlade s Daňovým poriadkom.

16. K námietke odvolávajúceho sa týkajúcej sa vypočutia svedkov osôb, ktoré expertízu vykonali, žalovaný uviedol, že autor expertízy je osobou zúčastnenou na správe daní ako zamestnanec správcu dane podľa § 4 ods. 2 Daňového poriadku, keďže služobným úradom pracovníkov colných aj daňových úradov je Finančné riaditeľstvo SR. Podstatnou skutočnosťou je, že správca dane vykonávajúci daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za preverované zdaňovacie obdobie mal k dispozícii výsledky technickej expertízy, vykonanej orgánom na to určeným príslušným zákonom, ktorý expertízu vykonal prostredníctvom konkrétnych expertov. Správca dane nemal dôvod spochybňovať výsledky technickej expertízy a otázka, či boli alebo neboli pozmeňované údaje v ERP ani nebola predmetom daňovej kontroly, Správca dane už mal z výsledkov technickej expertízy v súlade s § 24 Daňového poriadku dokázané, že údaje v ERP boli pozmeňované. Správca dane preto nemal žiadny dôvod na ústne pojednávanie s expertmi, ktorí technickú expertízu vykonali.

17. Žalovaný k návrhu na vypočutie jeho zamestnancov, ako aj samotného daňového subjektu uviedol, že ak žalobca disponoval dôkazmi k objasneniu skutkových otázok v danej veci, počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania mal dostatok času, priestoru a príležitostí, aby správcovi dlane tieto dôkazy poskytol. V odvolaní daňový subjekt sám konštatuje, že preukázal všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na určenie dane. preto nie je zrejmé, aké ďalšie informácie by mohol správca dane jeho výsluchom získať, resp. akými informáciami by v tejto veci mohli disponovať jeho zamestnanci. Ak takýmito dôkazmi disponoval, bolo jeho povinnosťou ich správcovi dane poskytnúť v rámci svojho dôkazného bremena. Uviedol, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne nim v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, len na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, oké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Vykonaním technickej expertízy a vydaním právoplatných rozhodnutí o prepadnutí veci bolo potvrdené pozmeňovanie údajov v ERP alebo v kontrolných záznamoch, preto nebolo potrebné vykonať ďalšie dôkazy - znalecké dokazovanie a výsluch daňového subjektu a jeho zamestnancov. Žalovaný nesúhlasí s názorom odvolávajúceho sa, že expertízy sú iba odvodeným nepriamym dôkazom a nie sú splnené predpoklady vzniku daňovej povinnosti podľa , lebo správca dane nedisponuje fyzickými pokladničnými dokladmi, na ktorých by bola uvedená neodvedená daň z pridanej

hodnoty a nebolo preukázané, že záznamy v databázach PAS sa týkajú reálne vydaných pokladničných dokladov, ktoré boli vydané zákazníkom.

18.K námietkam, ktoré sa týkajú právneho základu vzniku daňovej povinnosti žalovaný uviedol, že podľa daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby alebo dňom dodania tovaru, pričom dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Žalovaný konštatoval, že pokladničné doklady z ERP sú tlačené a vydané konečnému spotrebiteľovi, preto je logické, že správca dane pokladničné doklady za preverované zdaňovacie obdobie nemohol mať pri daňovej kontrole k dispozícii. Správca dane však disponoval údajmi aj z kontrolných záznamov, resp. denných uzávierok ERP na jednej strane a databázovým súborom z programu PAS na druhej strane, tieto porovnal, a tak zistil rozdiel medzi vykázanou výškou prijatej tržby evidovanej v kontrolných záznamoch (resp. fiskálnej pamäti ERP) a výškou predajov uvedených v databázových súboroch z programu PAS. Poukazuje na skutočnosť, že Daňový úrad Košice z dôvodu pozmeňovaniu tržieb vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2013 rozhodnutím, ktoré je právoplatné (rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101636445/2017 zo dňa 26.07.2017, potvrdené žalovaného č. 102309421/2017 zo dňa 06.11.2017). Vzhľadom na uvedené konštatoval, že krátenie tržieb bolo jednoznačne preukázané, ako to vyplýva z rozhodnutí colného úradu o prepadnutí ERP, pretože na preverovaných ERP boli preukázateľne vydávané pokladničné doklady, ktorých presné a ani iné kópie sa neprenášali do prevádzkovej pamäte, do kontrolného záznamu vytváraného v zmysle o používaní ERP a ich sumárne údaje do fiskálnej pamäte. Príjem (tržba) je protihodnotou za dodanie tovaru alebo služby. Podľa zákona č, a základom dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru a služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. žalobca je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súčasťou predajnej ceny pri predaji tovaru alebo služby konečnému spotrebiteľovi je zodpovedajúca suma dane z pridanej hodnoty. Pozmeňovaním (znižovaním) tržieb daňový subjekt nielen nepriznal príjmy v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby, ale nadväzne nepriznal a neodviedol daň z pridanej hodnoty súvisiacu s týmito tržbami. Správca dane preto oprávnene a v súlade so zákonom daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane na daní z pridanej hodnoty za preverované zdaňovacie obdobie. V tejto súvislosti žalovaný z podaných daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby zistil, že žalobca v rokoch, za ktoré colný úrad vykonal technickú expertízu zabezpečených ERP (, 2014 a 2015) vykazoval stratu.

19. Žalovaný na základe uvedeného považoval za neopodstatnené aj námietky týkajúce sa neúplné zisteného skutkového stavu a technickej expertízy ERP. Podľa neho zo spisového materiálu vyplýva, že technická expertíza ERP colného úradu bola podrobná, konkrétna, úplná, vykonal ju zákonom určený orgán a je prípustná ako dôkazný prostriedok v daňovom konaní v zmysle Daňového poriadku. Colný úrad Košice na základe svojich šetrení zistil, že mohlo dôjsť k neplneniu daňovej povinnosti u daňového subjektu, preto v súlade s § 26 Daňového poriadku svoje zistenia postúpil správcovi dane (postúpenie podnetu č. 125098/2016 zo dna 11.02.2016). Následne správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za preverované zdaňovacie obdobia, počas ktorej porovnal údaje vyplývajúce zo zistení colného úradu s údajmi uvedenými v dokladoch predložených daňovým subjektom a v jeho daňových priznaniach a zistil, že daňový subjekt nepriznal dodanie tovarov a služieb podľa a 9 Nemožno preto tvrdiť, že skutkový stav zistený správcom dane pri kontrole dane z pridanej hodnoty za preverované zdaňovacie obdobia, bol nedostatočný a technické expertízy sú íha odvodeným, nepriamym dôkazom.

20. K poukázaniu na vyjadrenie Ministerstva financií SR zo dňa 20.12.2017 v súvislosti k tvrdením. že program PAS netvoril neoddeliteľnú funkčnú súčasť ERP, žalovaný uviedol, že Colný úrad Bratislava skúmal pokladničný program PAS, pretože tento bol súčasťou ERP a ako jediný v ERP slúžil na evidenciu predaja tovaru alebo evidenciu predaja služieb a bol preto v pozícii vlastného registračného programu. Vlastný registračný program je v zmysle o používaní ERP programom riadiacim evidenciu predaja tovaru alebo evidenciu poskytovania služby. Žalovaný zistil, že predložené vyjadrenie Ministerstva financií SR by malo byť odpoveďou na dopyt, týkajúci sa povinnosti aktualizovať vstavaný registračný program a nadstavbový program. Z uvedeného vyjadrenia Ministerstva financií SR nevyplýva, že program PAS netvoril neoddeliteľnú funkčnú súčasť konkrétnych preverovaných ERP daňového subjektu, preto nie je dôkazom o nesprávnosti postupu a záverov správcu dane.

21. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca znižoval svoju daňovú povinnosť pozmeňovaním záznamov o tržbách evidovaných v ERP a boli generované zoznamy s údajmi o tržbách, ktoré boli rozdielne od údajov evidovaných vo fiskálnej pamäti EEF. Žalovaný konštatoval, že neexistuje žiadny zákonný dôvod na generovanie zoznamov obsahujúcich iné údaje o tržbách ako sú uložené vo fiskálnej pamäti ERP, resp. kontrolných zoznamoch. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že žalobcovi boli dňa 28.08.2015 doručené rozhodnutia Colného úradu Košice č. 1329776/2015 zo dňa 25.08.2015 a č. 1331709/2015 zo dňa 25.08.2015 o prepadnutí ERP z dôvodu, že výsledky technickej expertízy ERP, ktorú vykonal Colný úrad Bratislava preukázali, že došlo k pozmeneniu údajov v kontrolnom zázname. Tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 14.09.2015. Konania o zabezpečení a prepadnutí ERP boli samostatnými konaniami, preto námietky týkajúce sa zabezpečenia a prepadnutia ERP nemôžu byť predmetom preskúmania odvolaním napadnutého rozhodnutia, vydaného Daňovým úradom Košice vo veci vyrobeného rozdielu dane z pridanej hodnoty. Ak žalobca mal pochybnosti, resp. nesúhlasil so závermi colného úradu, ktoré vychádzali z výsledkov technickej expertízy, mal možnosť postupovať v zmysle § 72 ods. 1 až 3 Daňového poriadku, Daňový subjekt sa proti týmto rozhodnutiam neodvolal.

22. Žalovaný z predloženého spisového materiálu zistil, že žalobca postup a zistenia správcu dane (miestne zisťovania vykonané colným úradom, rozhodnutia o zabezpečení ERP, rozhodnutia o prepadnutí ERP) až do podania odvolania proti napadnutému rozhodnutiu nespochybňoval, konkrétne sa k nim nevyjadril, obmedzil sa len na odmietanie ich použitia ako dôkazného prostriedku pri daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní.

23.K námietke odvolávajúceho sa o nezákonnosti protokolu z daňovej kontroly, pretože zamestnanci daňového úradu neboli vo veci kontroly poverení riaditeľom daňového úradu a realizovali kontrolu bezplatného poverenia, žalovaný konštatoval, že zo spisového materiálu zistil, že zamestnanci správcu dane vykonávali daňovú kontrolu na základe poverenia na výkon daňovej kontroly č. 104150035/2016 zo dňa 20.10.2016, ktoré bolo vydané v zmysle o orgánoch Štátnej správy. Podpisovanie písomností vyhotovených na daňovom úrade je upravené Interným riadiacim aktom Finančného riaditeľstva SR č. 4/2016, platným od 01.08.2016 - Podpisovým poriadkom finančnej správy. Vyššie uvedené poverenie na výkon daňovej kontroly daňového subjektu bolo podpísané v súlade s uvedeným interným predpisom finančnej správy, ktorý upravuje zásady, postup a spôsob podpisovania písomnosti a podmienky podpisového oprávnenia vedúcich zamestnancov finančnej správy. V zmysle Podpisového poriadku finančnej správy je poverenie a zrušenie poverenia ( Daňového poriadku) zaradené v 3. skupine písomností vydávaných daňovým úradom, ktoré podpisuje priamy vedúci zamestnanec zamestnanca, ktorý písomnosť vyhotovil. Daňový subjekt svoje jednoznačné tvrdenie, že zamestnanci daňového úradu mohli byť na vykonanie daňovej kontroly poverení výhradne riaditeľom úradu, nepodporil žiadnym dôkazom a neuviedol žiadny právny predpis, z ktorého by toto jeho tvrdení vyplývalo. Z uvedeného dôvodu a žalovaný uvedenú námietku považoval za neopodstatnenú.

24.K návrhu na prerušenie daňového konania podľa ustanovenia § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku z dôvodu podania žaloby o preskúmanie rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR vo vecí dane z príjmov fyzickej osoby, ktorá má identický skutkový základ ako odvolaním napadnuté rozhodnutie, týkajúce sa dane z pridanej hodnoty. Žalovaný uviedol, že ustanovenie § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku dáva správcovi dane možnosť (nie povinnosť) prerušiť daňové konanie, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Žalovaný vo vecí preskúmania odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty nezistilo opodstatnené a závažné dôvody na prerušenie daňového konania, pričom zohľadnilo aj možnú dĺžku trvania procesu, v rámci ktorého rozhodnutie týkajúce sa dane z príjmov fyzickej osoby, ktoré je predmetom súdneho preskúmania, nadobudne právoplatnosť.

II. Správna žaloba

25. Žalobca žiadal žalobou na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100423686/2018 zo dňa 21.02.2018 v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/, g/, S.S.P a namietal, že rozhodnutie: vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu

orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobné dôvody sú založené na argumentácii uvedenej aj v odvolaní žalobcu. K rozhodnutiu žalovaného uviedol, že ten nevykonal žiadny dôkaz a nepreukázal, že vo veci došlo ku skutočnému dodaniu tovarov a služieb, ktoré by zakladalo zdaniteľnú udalosť podľa , ods. 1 a ods. 2 , pretože expertízy sú iba odvodeným nepriamym dôkazom. Žalovaný ale túto otázku v napadnutom rozhodnutí neriešil a poukázal na rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby. Podľa žalobcu dôkazné bremeno v súvislosti s tvrdeniami žalovaného, že žalobca dodal aj iné tovary alebo služby ako uviedol v daňovom priznaní, zaťažuje žalovaného a nie žalobcu. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu len ohľadom vlastných tvrdení predkladaných vo forme daňového priznania, preto bolo na správcovi dane, aby vykonal dôkazy navrhované žalobcom, a to výsluch svedkov - zamestnancov žalobcu, žalobcu a zamestnancov Colného úradu Bratislava, ktorí vykonali expertízu ERP. K žalobným bodom žalobca uviedol: -žalovaný neskúmal splnenie právnych predpokladov pre vznik povinnosti na dani z pridanej hodnoty (, ods. 1 a ods. 2 ) -znižovanie tržieb žalobcom nebolo jednoznačne preukázané, správca dane (logicky) nemal k dispozícii pokladničné doklady, týkajúce sa pozmeňovaných údajov (pokladničné doklady sú vydávané konečným spotrebiteľom), nezistil rozdiel medzi vykázanou výškou prijatej tržby evidovanej v kontrolných záznamoch (resp. fiskálnej pamäti ERP) a výškou predajov uvedených v databázových súboroch z programu PAS -rozhodnutie žalovaného nemá zákonom predpísané náležitosti, pretože výrok rozhodnutia obsahuje iba odkaz na ustanovenie Daňového poriadku, ale nie je v ňom uvedené konkrétne ustanovenie hmotno-právneho predpisu, -v rozhodnutí Daňový úrad Košice vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2013 rozhodnutím, ktoré bolo napadnuté správnou žalobou i kasačnou sťažnosťou -neexistujú CD nosiče a ich prepísanie do listinnej podoby, ako dôkaz -technická expertíza ERP len jedného CD k ERP s DKP č. 6981072168207003 a jedného CD k ERP s DKP č. 6981072168207005, nepreukazuje rozdiely v zdaniteľných príjmoch žalobcu -nezákonnosti zabezpečenia primárneho prameňa dôkazu - registračných pokladníc a databázových súborov programu „PAS" a nedodržania postupu podľa Daňového poriadku

- žalobca nepovažoval postup Colného úradu Košice pri zabezpečení ERP za správny hoci neuplatnil voči tomuto postupu opravný prostriedok -žalobca naďalej a opakovane napadá skutočnosť, že program „PAS - predaj a sklady" bol vlastným registračným programom, pričom poukazuje na ustanovenia autorského zákona,

- nevykonanie doplnenia dokazovania vypočutím svedkov - zamestnancov žalobcu, zamestnancov Colného úradu Bratislava, pokladá za dôvod nedostatočného zistenia skutkového stavu, -pozmeňovanie údajov v ERP alebo v kontrolnom zázname nebolo zistené na základe vykonaných technických expertíz a neboli potvrdené vydaním právoplatných rozhodnutí o zabezpečení ERP a o prepadnutí ERP,

- protokol z daňovej kontroly je nezákonný, pretože daňovú kontrolu vykonali osoby, ktoré na túto činnosť neboli platne poverené riaditeľom daňového úradu,

- podpisovanie písomností vyhotovených na daňovom úrade upravené len Interným riadiacim aktom Finančného riaditeľstva SR č. 4/2016, platným od 01.08.2016 - podpisovým poriadkom finančnej správy je pochybným

26. Žalobca zdôraznil, že vo svojom odvolaní konštatoval preukázanie skutočností, ktoré boli uvedené v jeho daňovom priznaní. Skutočnosti, ktoré sa týkali určenia rozdielu na dani oproti daňovému priznaniu, mali byť objasnené navrhovanými dôkazmi, k vykonaniu ktorých mal pristúpiť žalovaný. S poukazom na § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku namietal, že rozhodnutie žalovaného nemá zákonom predpísané náležitosti, pretože výrok rozhodnutia obsahuje iba odkaz na ustanovenie Daňového poriadku, vo výroku rozhodnutia však nie je uvedené konkrétne ustanovenie hmotnoprávneho predpisu, na základe ktorého bol rozdiel dane vyrubený (vo výroku je iba odkaz na ).

27. Skutkový stav uvedený v napadnutom rozhodnutí je podľa žalobcu v rozpore s administratívnymi spismi a aj žalovaný založil svoje rozhodnutie na dôkazoch - CD nosičoch, ktoré neboli riadne vykonané. Žalobca konštatuje, že voči nemu bolo vedených viacero konaní, žalovaný disponoval iba jedným CD nosičom pre jednu ERP, ktoré nemohli byť súčasťou daňového spisu zároveň v piatich Daňových konaniach. Obsah týchto CD nosičov mal byť preto prepísaný (vytlačený) do listinnej podoby a zaradený do všetkých daňových spisov. Žalobca považuje za nezákonné, ak správca dane sám vyberie, ktoré informácie z CD nosičov zaradí a ktoré nezaradí do daňového spisu. Žalobca tvrdí, že žalovaný sám selektívne a účelovo vyberal z CD nosičov dôkazné informácie bez toho, aby umožnil žalobcovi prístup ku kompletnému obsahu CD nosičov v jednotlivých daňových veciach. Správca dane vykonal také dôkazy, ktoré netvorili obsah daňového spisu príslušnej daňovej veci (CD nosiče) a žalovaný neodstránil túto vadu v odvolacom konaní. Pritom do vyrubovacieho konania nebol zabezpečený originálny prameň dôkazu - registračné pokladnice, a to napriek tomu, že prepadli v prospech štátu Žalobca uviedol, že hodnovernosť dôkazu je možné posúdiť až potom, čo je vykonaný. Nevykonanie navrhovaných výsluchov svedkov len z dôvodu a priori záveru o ich (ne)hodnovernosti, považuje žalobca za nesprávne, najmä vzhľadom na namietanú obsahovú stránku expertíz. Uvádza, že výsledky expertíz pritom správca dane považoval za rozhodujúci a jediný dôkaz (ktorý však žalobca považuje za sporný). Upozorňuje na Právo trvať na vypočutí svedkov aj potom, čo bolo konanie o prepadnutí ERP právoplatne skončené, žalobcovi podľa jeho názoru nezaniklo, pretože vyrubovacie konanie je iný právny proces ako bolo konanie o prepadnutí ERP. Žalobca uviedol, že nemal ako inak overiť výsledky expertízy, keďže primárny prameň dôkazu - databáza programu PAS, resp. samotné ERP, neboli do vyrubovacieho konania zabezpečené. Podľa názoru žalobcu sa dokazovanie správcu dane obmedzilo na oznámenie skutočností v neprospech žalobcu, bez možnosti vyvrátiť ich inými dôkazmi;

28. Žalobca tvrdil, že nedostatočná odborná spôsobilosť správcu dane na posúdenie skutkových otázok je zrejmá aj z toho, že správca dane musel konzultovať skutočnosti zistené v uvedenej technickej expertíze s pracovníkmi Colného úradu Košice na pracovnom stretnutí dňa 25.01.2017 (z konzultácie ani nebola vyhotovená zápisnica). Daňový poriadok pritom nepozná „konzultáciu" ako procesný spôsob vykonania dôkazu. Žalobca uvádza dôvody, pre ktoré považuje zabezpečenie primárneho prameňa dôkazu - registračných pokladníc a databázových súborov programu „PAS“, za nezákonné a poukazuje na nedodržanie postupu podľa § 39 Daňového poriadku vo vzťahu k databázovým súborom.

29. Podľa názoru žalobcu rozhodnutie vychádza z nezákonného dôkazu - nezákonnej expertízy, ktorej priebeh nebol zachytený vo forme požadovanej Daňovým poriadkom. Žalobca poukazuje na nezákonnosť dôkazov, ktorými sú odpovede na žiadosť o technickú expertízu a CD nosiče ako odvodené dôkazy z registračných pokladníc/počítačov, ktoré neboli získané počas daňovej kontroly, a to z dôvodu nedostatočného formálneho zachytenia úkonu, ktorým boli získané a z dôvodu prekročenia právomoci pri vykonávaní expertízy;

30. Žalobca tvrdil, že samotný protokol z daňovej kontroly je nezákonný, pretože daňovú kontrolu vykonali osoby, ktoré na túto činnosť neboli platne poverené riaditeľom daňového úradu. Nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, v ktorej žalovaný okrem iného poukazuje na podpisový poriadok finančnej správy. Napokon žalobca považuje zistenie skutkového stavu za nedostačujúce na riadne posúdenie veci, žalovaný neobjasnil skutkový stav veci na úrovni podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, teda nekonal tak, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Uvádza, že prípadný technický defekt registračnej pokladnice neznamená, že bol žalobcom zneužitý na skreslenie evidencie. Žalobca zdôraznil, že pri oboch ERP nebol riadne zdokumentovaný a preukázaný počet dokladov, na základe ktorých mal daňový subjekt údajne prijať platbu mimo kontrolného záznamu. Žalobca opäť namietal nevykonanie doplnenia dokazovania vypočutím svedkov - zamestnancov žalobcu a vykonaním znaleckého dokazovania ohľadom technických parametrov softvéru ERP a vykonať: - listiny tvoriace prílohu tejto správnej žaloby,- celý obsah spisu daňovej veci o vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013 a nadväzujúceho odvolacieho konania, výsluch žalobcu, - výsluch zamestnancov Colného úradu Bratislava, ktorí vykonali expertízu ERP tvoriacu súčasť spisu daňovej veci a znalecký posudok na funkčné vlastnosti jednotlivých ERP. Žalobca na úseku stravovacích služieb v dvoch prevádzkarňach, v každej prevádzkarni mal umiestnenú jednu elektronickú registračnú pokladnicu a to: elektronická registračná pokladnica typ FT4000 SRP 350, výrobné číslo 4000-FT-04824, označená plombou AB003899 s daňovým kódom pokladnice č. 6981072168207003 a počítač HP Compaq 7700 SmallFomFactors výrobným číslom ET090AV a sériovým číslom CZC738GKD; druhou bola elektronická registračná pokladnica typ FT 4000 SRP

350, výrobné číslo 4000-FT-07547, označená plombou AA146985 s daňovým kódom pokladnice č. 6981072168207005 a počítač HP Compaq 7700p Small Fom Factor s výrobným číslom ET090AV a sériovým číslom CZC7500MC (ďalej „registračné pokladnice“).

III. Vyjadrenie žalovaného, replika a duplika

31. Vo vyjadrení žalovaný k žalobným dôvodom žalobcu uviedol, že žalovaný preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a v žalobou napadnutom rozhodnutí, dôkladne sa zaoberal a vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní. Uviedol, že žalobné dôvody, ktoré žalobca uvádza v správnej žalobe, sú obsahovo zhodné s jeho námietkami proti odvolaním napadnutému rozhodnutiu správcu dane.

32. K žalobnému dôvodu žalobcu, že žalovaný neskúmal splnenie právnych predpokladov pre vznik povinnosti na dani z pridanej hodnoty ( a ) žalovaný poukazuje na svoje stanovisko uvedené v napadnutom rozhodnutí, z ktorého vyplýva, že súčasťou predajnej ceny pri predaji tovaru alebo služby konečnému spotrebiteľovi je zodpovedajúca suma dane z pridanej hodnoty, pričom príjem (tržba) je protihodnotou za dodanie tovaru alebo služby. Podľa základom dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru a služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň.

33. Podľa žalovaného pozmeňovaním (znižovaním) tržieb žalobca nielen nepriznal príjmy v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby, ale nadväzne nepriznal a neodviedol daň z pridanej hodnoty súvisiacu s týmito tržbami. Znižovanie tržieb žalobcom bolo jednoznačne preukázané, ako to vyplýva z rozhodnutí colného úradu o prepadnutí ERP, pretože na preverovaných ERP boli preukázateľne vydávané pokladničné doklady, ktorých presné a ani iné kópie sa neprenášali do prevádzkovej pamäte, do kontrolného záznamu vytváraného v zmysle o používaní ERP a ich sumárne údaje do fiskálnej pamäte. Správca dane síce (logicky) nemohol mať k dispozícii pokladničné doklady, týkajúce sa pozmeňovaných údajov (pokladničné doklady sú vydávané konečným spotrebiteľom), ale disponoval údajmi z kontrolných záznamov, resp. denných uzávierok ERP na jednej strane a databázovým súborom z programu PAS na druhej strane, tieto porovnal, a tak zistil rozdiel medzi vykázanou výškou prijatej tržby evidovanej v kontrolných záznamoch (resp. fiskálnej pamäti ERP) a výškou predajov uvedených v databázových súboroch z programu PAS. Na základe týchto podkladov správca dane vypočítal daň z pridanej hodnoty súvisiacu s nepriznanými tržbami. Žalobca v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty vykázal zdaniteľné obchody za preverované zdaňovacie obdobie vo výške, ktorá nezodpovedala zisteniam správcu dane, čím došlo k porušeniu ustanovení , 9 a a

34. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že Daňový úrad Košice z dôvodu pozmeňovania tržieb vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2013 rozhodnutím, ktoré je právoplatné (rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101636445/2017 zo dňa 26.07.2017, potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstvo SR č. 102309421/2017 zo dňa 06.11.2017). K žalobnému dôvodu, že rozhodnutie žalovaného nemá zákonom predpísané náležitosti, pretože výrok rozhodnutia obsahuje iba odkaz na ustanovenie § 68 ods. 5 Daňového poriadku, ale nie je v ňom uvedené konkrétne ustanovenie hmotno-právneho predpisu, Rovnakú námietku žalobca uviedol v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Žalovaný konštatuje, že Daňový poriadok v § 63 nestanovuje, že vo výroku rozhodnutia musí byť uvedené konkrétne ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Správca dane si splnil zákonom stanovenú povinnosť upravenú v Daňového poriadku, pretože vo výroku napadnutého rozhodnutia uviedol príslušné ustanovenie Daňového poriadku, podľa ktorého rozhodoval, t. j. uviedol procesnoprávny predpis, ktorý ho oprávňoval k vyrubeniu rozdielu dane zisteného podľa a zároveň uviedol aj hmotnoprávny predpis (), podľa ktorého bola výška rozdielu dane z pridanej hodnoty vyrubená.

35. K žalobným dôvodom žalobcu, ktoré sa týkajú CD nosičov a ich prepísania do listinnej podoby, žalovaný uvádza, že elektronické súbory uložené na CD nosičoch, ktoré colný úrad stiahol z PC zariadenia žalobcu, nie sú určené prioritne, v niektorých prípadoch vôbec, pre tlač do listinnej podoby. Okrem textových, tabuľkových súborov a kontrolných záznamov sú na pamäťových médiách CD

súbory rôzneho databázového, grafického/obrázkového, resp. iného digitálneho formátu či typu. Teda predmetné CD nosiče vo svojom plnom rozsahu a obsahu neboli a nie sú určené správcovi dane na spracovanie a tlač do listinnej podoby. Tieto súbory samé o sebe nemusia mať vypovedaciu schopnosť, ale vo väzbe na vzájomne súvisiace elektronické súbory dát boli, resp. sú určené pre odborné spracovanie a analýzu v príslušnom softvéri, ktorým disponujú expertízne zložky colnej správy, ktoré majú v pracovnej náplni odhaľovanie sofistikovaných podvodov na ERP. S príslušným softvérom, akým disponuje oddelenie certifikácie a foréznej analýzy Colného úradu Bratislava, kontrolná skupina vykonávajúca daňovú kontrolu nepracovala a pri svojej práci nepracuje. Správca dane zo súborov uložených na tomto pamäťovom médiu CD pracoval so súbormi editovateľnými v programovom vybavení Excel, ktoré obsahujú podrobné číselné údaje o tržbách zaregistrovaných ako tržby prijaté do predmetných ERP tak, ako boli zistené expertíznou skupinou colného úradu.

36. K požiadavke žalobcu v súvislosti s vytlačením obsahu predmetných CD nosičov je uviedol, že reálne je uskutočniteľná tlač do listinnej podoby celého obsahu CD nosiča ako pamäťového média v podobe súpisu úplného obsahu CD, spočívajúca v tlači zoznamu a presného definovania elektronických súborov, teda pomenovania v podobe: názov súboru a prípona súboru charakterizujúca digitálny formát daného súboru (tak ako vyplýva z dôkazu č. 16). Vzhľadom na skutočnosť, že colný úrad poskytol k zaslaným odpovediam na žiadosť o technickú expertízu ERP len jedno CD k ERP s DKP č. 6981072168207003 a jedno CD k ERP s DKP č. 6981072168207005, žalovaný priložil obidve CD k administratívnemu spisu k žalobe sp. zn -119 (daň z príjmov fyzickej osoby za rok 2014).

37. K žalobným dôvodom žalobcu, ktoré sa týkajú nezákonnosti zabezpečenia primárneho prameňa dôkazu - registračných pokladníc a databázových súborov programu „PAS“ a nedodržania postupu podľa Daňového poriadku vo vzťahu k databázovým súborom, žalovaný uviedol, že tieto žalobné dôvody považuje za nedôvodné, pretože konanie o zabezpečení ERP je samostatným konaním podľa Daňového poriadku () v nadväznosti na V prípade, že žalobca považoval postup Colného úradu Košice pri zabezpečení ERP za nesprávny (nesprávny výrok rozhodnutia), mal možnosť uplatniť voči tomuto postupu opravný prostriedok v zmysle Daňového poriadku ( Daňového poriadku). Ustanovenie upravuje možnosť zabezpečiť ERP v prípade, že existuje dôvodné podozrenie z pozmeňovania údajov v ERP, čo v prípade daňového subjektu bolo pri vykonaných miestnych zisťovaniach jednoznačne preukázané a v žiadnom zo svojich vyjadrení toto zistenie žalobca nepopiera.

38. Colný úrad Bratislava skúmal pokladničný program „PAS - predaj a sklady" z dôvodu, že tento bol súčasťou ERP a ako jediný v ERP slúžil na evidenciu predaja tovaru alebo evidenciu predaja služieb a bol preto v pozícii vlastného registračného programu. Údaje získané z pokladničného programu „PAS - predaj a sklady" sú údaje získané z ERP a z jej vlastného registračného programu a preto ich skúmanie a analyzovanie je v súlade s a v súlade s a použitie údajov vytváraných ERP (vlastným registračným programom) je v súlade s Daňového poriadku. Colný úrad Bratislava v expertízach jednoznačne uviedol, že pozmeňovanie údajov v kontrolnom zázname (obchádzanie štandardnej činnosti ERP) bolo realizované inštaláciou nadradeného (nie nadriadeného - ako to uvádza žalobca) programového vybavenia „PAS - predaj a sklady". Keďže žalobca naďalej a opakovane napadá skutočnosť, že program „PAS - predaj a sklady" bol vlastným registračným programom, pričom poukazuje na ustanovenia autorského zákona, žalovaný považuje za potrebné zopakovať, že pre činnosť ERP žalobcu boli dôležité dva základné programy, a to vlastný registračný program (v danom prípade „PAS - predaj a sklady") a vstavaný registračný program (nachádzajúci sa vo fiskálnej tlačiarni). Štandardná činnosť ERP znamená, že vlastný registračný program pripraví údaje o evidovanej tržbe a tieto pošle na základe vopred definovaných príkazov a sekvencií do fiskálnej tlačiarne (do vstavaného registračného programu). Z expertíz je jednoznačné, že „PAS - predaj a sklady" zasahoval do činnosti ERP ako celku tak, že riadil evidenciu tržieb spôsobom, kedy vstavanému registračnému programu nachádzajúcemu sa vo fiskálnej tlačiarni posielal údaje, ktoré nedefinoval ako pokladničné doklady (tržby), ale ako „nedaňové" údaje, t.j. údaje, ktoré nie sú tržbou a takýmto spôsobom zasahoval do štandardnej a certifikovanej činnosti ERP ako celku. Je preto absurdné považovať súčasť ERP (počítač + PAS) za niečo, čo netvorí ERP a čo nemohlo byť predmetom skúmania Colného úradu Bratislava, resp. predmetom zabezpečenia zo strany Colného úradu Košice. Skutočnosť, že ERP žalobcu boli zabezpečené zákonným spôsobom, preukazujú právoplatné rozhodnutia o zabezpečení ERP.

39.K žalobným dôvodom, ktoré sa týkajú nevykonania doplnenia dokazovania vypočutím svedkov - zamestnancov žalobcu, zamestnancov Colného úradu Bratislava, ktorí vypracovali odpovede, resp. technické analýzy registračných pokladníc a vykonaním znaleckého dokazovania ohľadom technických parametrov softvéru ERP žalovaný uvádza, že vypočutie pracovníkov oddelenia certifikácie a foréznej analýzy Colného úradu Bratislava, ktorí vykonali technickú expertízu a v písomnej analýze vo forme odpovedí na žiadosť o technickú expertízu ERP a podrobne uviedli všetky zistené skutočnosti o pozmeňovaní údajov v ERP alebo v kontrolnom zázname, nie je potrebné a dôvodné, pretože ďalšie preverovanie jednoznačne zistenej veci, o ktorej bol vyhotovený hodnoverný písomný dokument, by bolo duplicitné a neopodstatnené. Okrem toho je potrebné uviesť, že skutočnosti o pozmeňovaní údajov v ERP alebo v kontrolnom zázname zistené na základe vykonaných technických expertíz boli potvrdené vydaním právoplatných rozhodnutí o zabezpečení ERP a o prepadnutí ERP.

40. Žalobca podľa žalovaného sám neuvádzal akými dôkazmi (vzhľadom na vysoko odbornú problematiku) mohli navrhovaní zamestnanci žalobcu preukázať, či existoval kauzálny vzťah medzi „defektom registračnej pokladnice" a zatajovaním zdaniteľných príjmov. Žalovaný nepovažuje vypočutie zamestnancov žalobcu za relevantný dôkaz pre posúdenie a preukázanie skutkových okolností prípadu. Je pravdou, že posudzovanie obsahu databáz KASA_PVH.DBF v ERP s koncovým číslom 005 a 003 je odborná otázka, a preto je priamo v upravené, že v prípade, ak existuje dôvodné podozrenie z pozmeňovania údajov v ERP, technickú expertízu ERP vykoná Colný úrad Bratislava. Za týmto účelom bolo na Colnom úrade Bratislava zriadené oddelenia certifikácie a foréznej analýzy, ktoré disponuje odborníkmi, ktorí sú oprávnení vykonávať technickú expertízu ERP (aj ERP žalobcu), aj za účelom zistenia, či je na pokladniciach možné generovať napodobeninu pokladničného dokladu, ktorý nie je evidovaný v kontrolnom zázname fiskálnej tlačiarne a obrat nie je započítaný v dennej uzávierke fiskálnej tlačiarne. Expertízou zistená skutočnosť, že pozmeňovanie údajov v ERP (obchádzanie štandardnej činnosti ERP) bolo realizované inštaláciou nadradeného programového vybavenia „PAS - predaj a sklady", nezodpovedá formulácii, že išlo o „prípadný defekt vo fungovaní registračnej pokladnice", ako to uvádza žalobca v podanej žalobe, ale o cielený zásah do fungovania ERP, vykonaný za účelom pozmeňovania údajov o prijatých tržbách. Podľa zistení Colného úradu Bratislava, oddelenie certifikácie a foréznej analýzy, pri obidvoch pokladniciach, na ktorých daňový subjekt evidoval tržby, došlo za preverované zdaňovacie obdobie ku kráteniu tržieb, ktoré predstavuje rozdiel medzi vykázanou výškou prijatých tržieb evidovaných v uvedených v databázových súboroch KASA_PVH.DBF z programu „PAS - predaj a sklady" a výškou prijatých tržieb v kontrolných záznamoch (resp. fiskálnej pamäti).Preukázané bolo aj skutkové zistenie o podobnosti medzi korektným pokladničným dokladom a „napodobeninou", t. j. dokladom tlačeným prostredníctvom programu „PAS" neuloženým vo fiskálnej pamäti ERP. Dôkazom toho je na str. 4 Odpovede na žiadosť o technickú expertízu ERP č. 1275424/2015 zo dňa 10.08.2015 a Odpovede na žiadosť o technickú expertízu ERP č. 1285265/2015 zo dňa 12.08.2015 na str. 6-8, uvedené porovnanie korektne tlačených pokladničných dokladov s napodobeninami pokladničných dokladov, kde bol zistený rozdiel jednak vo vizuálnom vyobrazení dokladu, ako aj v umiestnení ochranného znaku. Dokazovanie v danej veci nevykonal správca dane ani žalovaný, ale zákonom určený Colný úrad Bratislava a správca dane ani žalovaný nemali dôvod výsledky dokazovania (expertízy), vzhľadom na odbornosť problematiky, spochybňovať.

41. K žalobnému dôvodu žalobcu, že protokol z daňovej kontroly je nezákonný, pretože daňovú kontrolu vykonali osoby, ktoré na túto činnosť neboli platne poverené riaditeľom daňového úradu, žalovaný uvádza, že rovnakú námietku žalobca uviedol v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Žalovaný nepovažuje poukazovanie žalobcu na o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého za daňový úrad koná pred súdom riaditeľ daňového úradu alebo ním poverený zamestnanec, za dôvodné, keďže daňová kontrola vykonaná u žalobcu za preverované zdaňovacie obdobie zamestnancami správcu dane na základe poverenia na výkon daňovej kontroly podpísaného vedúcim oddelenia daňovej kontroly, nie je konaním pred súdom.

42. Žalovaný poukázal na podpisovanie písomností vyhotovených na daňovom úrade upravené Interným riadiacim aktom Finančného riaditeľstva SR č. 4/2016, platným od 01.08.2016 - podpisovým poriadkom finančnej správy. Interné riadiace akty vydávané finančnou správou sú v súlade so všeobecne platnými právnymi predpismi, a to aj v súlade so o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na ktorý

poukazuje žalobca. Vyššie uvedené poverenie na výkon daňovej kontroly daňového subjektu bolo podpísané v súlade s uvedeným interným predpisom finančnej správy, ktorý upravuje zásady, postup a spôsob podpisovania písomnosti a podmienky podpisového oprávnenia vedúcich zamestnancov finančnej správy.

43. Pokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane z príjmov fyzickej osoby žalobcovi za rok 2013, bolo predmetom súdneho prieskumu, tak Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. zo dňa 25.10.2018 už rozhodol vo veci vyrubenia rozdielu dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2015, a to tak, že žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Z uvedeného vyplýva, že Krajský súd v Košiciach nespochybnil závery správcu dane o pozmeňovaní (znižovaní) tržieb. Žalovaný opakovane poukazuje na skutočnosť, že žalobca znižovaním tržieb nielen nepriznal príjmy z predaja tovarov alebo služieb, ale nepriznal ani daň z pridanej hodnoty, keďže súčasťou predajnej ceny pri predaji tovarov alebo služieb konečnému spotrebiteľovi je u platiteľa dane zodpovedajúca suma dane z pridanej hodnoty. K opakovane tvrdeným žalobným dôvodom žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave, žalovaný zdôraznil, že colný úrad pri vykonaných miestnych zisťovaniach zistil v prevádzkach žalobcu závažne nedostatky pri evidencii tržieb v ERP, znižovanie tržieb bolo jednoznačne preukázané. Uvedené malo priamu súvislosť s priznanými príjmami, daňovou povinnosťou na dani z príjmov a následne aj daňovou povinnosťou na dani z pridanej hodnoty, keďže nepriznal a neodviedol daň z pridanej hodnoty súvisiacu s týmito pozmenenými tržbami. Postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi. Správca dane pri vyrubení rozdielu dane za preverované zdaňovacie obdobie postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi.

44. V replike k vyjadreniu žalovaného žalobca namietal, že prípadné neuplatnenie opravných prostriedkov v konaní o zabezpečení/prepadnutí ERP, neznamená, že to pre správcu dane konvaliduje zákonnosť takto získaných dôkazov. Z SR a S 3 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že celá správa daní musí byť realizovaná zákonným spôsobom. Preto použitie dôkazu, zabezpečeného formálnym procesným postupom, ktorý sa neskôr ukázal byť v rozpore so zákonom, je neprípustné. Takúto vadu konania je nutné odstrániť buď v rámci nadväzujúceho daňového konania a keďže tomu tak v tomto prípade nebolo, je potrebné prihliadnuť na túto vadu v súdnom konaní. Nepodanie opravného prostriedku pri úkone zabezpečenia a prepadnutia veci neprejudikuje správnosť expertízy vykonanej v súvislosti s týmto úkonom a už vôbec nie v prípade expertízy vykonanej v inej súvislosti ako je zistenie okolností vlastnej daňovej povinnosti daňového subjektu. Zabezpečenie databázových súborov na dátových nosičoch musí byť vykonané postupom podľa Daňového poriadku a to aj vtedy, ak takéto databázové súbory sa nachádzajú na počítačoch zabezpečených v rámci zabezpečenia ERP. V prípade, že tomu tak nie je, potom rozhodnutie o zabezpečení a prepadnutí ERP - v časti, v ktorej by malo dopadať na tieto databázové súbory, ak bolo vydané Colným úradom v konaní podľa zákona o registračných pokladniciach, je nulitným rozhodnutím pre účely daňovej kontroly a daňového konania ohľadom dane z príjmov, vzhľadom na vecnú nepríslušnosť orgánu, ktorý takéto rozhodnutie vydal. Právoplatnosť rozhodnutí o prepadnutí ERP neprejudikuje závery ohľadom vlastných daňových povinností daňového subjektu. Preto ani netvorí podporný dôkaz ku expertízam, ktorý by mal vylučovať dôvodnosť vykonania kontrolného znaleckého skúmania na ERP. Žalobca uviedol, že pokiaľ colný úrad poskytol k zaslaným odpovediam na žiadosť o technickú expertízu ERP len jedno CD k ERP s DKP č. 6981072168207003 a jedno CD k ERP s DKP č. 6981072168207005a priložil obidve CD k administratívnemu spisu k žalobe sp.zn -119 (daň z príjmov fyzickej osoby za rok 2014), k tomu žalobca namieta neúplnosť daňového spisu, keď poukázal na skutočnosť, že v daňovom spise sa nenachádza ani CD nosič, ani kompletná listinná podoba obsahu CD nosiča (zároveň ani neboli zaradené do daňového spisu údaje o spôsobe zistenia údaje z prepadnutých registračných pokladníc. Žalovaný neumožnil tlač celého obsahu CD nosičov do daňového spisu (ako to vyplýva z vyjadrenia Žalovaného), potom mal samotný CD nosič tvoriť súčasť daňového spisu predmetnej veci. Daňový poriadok pri nazeraní do spisov v a priznáva daňovým subjektom oprávnenia a to rovnako vo vzťahu k prameňom dôkazov (zhodne vyhotovovanie listinných podôb z elektronických nosičov informácii, kopírovanie listinných dôkazov a pod). Tieto oprávnenia nie sú limitované sprístupnením prameňov dôkazu len na jediný daňový spis, keď prebieha voči daňovému subjektu viacero paralelných konaní. Z pohľadu daňového subjektu sa jedná o zásadné porušenie jeho práv pri daňovej kontrole, keďže údaje na CD nosiči boli spôsobilé preukázať, že údaje programu PAS (predovšetkým údaje databáz) netvorili súčasť ERP nevypočutie zamestnancov Colného úradu Bratislava, ktorí vykonali expertízu.

45. Namietal, že mu nebolo umožnené akokoľvek verifikovať skutkové záver odporného charakteru, ktoré tvorili výsledok expertízy. Osoby vykonávajúce expertízu nie sú zaujaté vo vzťahu ku výsluchu ohľadom priebehu a výsledkom expertízy vo väčšej miere než znalci, ktorých výsluch Daňový poriadok v § 25a pripúšťa. Zároveň prípadná zaujatosť osoby apriórne nevylučuje relevantnosť tohto dôkazu a teda ako dôkaz má byť výsluch takýchto osôb vykonaný a až následne v štádiu hodnotenia dôkazov má byť predmetná skutočnosť zohľadnená v právnej úvahy správcu dane. V neposlednom rade: osoba v postavení osoby v pozícii osôb zúčastnených pri správe daní nie sú vylúčené z pozície svedka, ak sa nejedná o osoby zamestnancov správcov dane vykonávajúcich príslušnú daňovú kontrolu alebo daňové konanie, v ktorom sa má takýto výsluch uskutočniť. Osoby, ktorých výsluch navrhoval daňový subjekt, vykonali expertíznu činnosť v súvislosti so zabezpečením a prepadnutím ERP podľa zákona o registračných pokladniciach. Nejednalo sa teda o osoby, ktoré by priamo vykonávali procesné úkony pri daňovej kontrole/vyrubovacom konaní voči daňovému subjektu.

46. Žalobca navrhoval vypočutie zamestnancov ohľadom zneužívania a ohľadom skutočnosti, či dochádzalo k skutočnému vyhotovovaniu „napodobenín" pokladničných dokladov a či na základe týchto napodobenín skutočne zamestnanci prijímali platbu/y od zákazníkov. Žalovaný mal povinnosť zistiť a preukázať skutočné dodanie zdaniteľných plnení a konkrétnu výšku dane z pridanej hodnoty. Žalovaný svoju právnu úvahu založil výhradne na dátach (vzájomne si odporujúcich) zo databáz programu PAS a poukázal na rozpory v počte dokladov evidovaných v databázových súboroch programu „PAS. Žalovaný podľa neho neobjasnil na konkrétnom prípade simulovanej tlače „napodobeniny" pokladničného dokladu akým spôsobom mal program „PAS" informáciu o „napodobeninu" zapisovať vo svojich databázových súboroch (bližšie vyjadrenie bod e nášho vyjadrenia). Rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie kľúčového záveru (iné ako poukaz na konštatovanie expertízy, ktorú nemohol žalobca verifikovať znaleckým posudkom a/alebo výsluchom zamestnancov Colného úradu Bratislava a žalobca nemohol efektívne zasiahnuť do procesu dokazovania, ktorý navrhoval. Určil vlastnú daňovú povinnosť na základe určitej pravdepodobnosti ohľadom skutkových okolností zakladajúcich jej výšku je neprípustné. Daňová povinnosť ako definitívny číselný údaj musí vždy vyplývať z jednoznačne zisteného skutkového stavu. I keď správca dane pri hodnotení dôkazov pracuje s určitou mierou neistoty ohľadom skutkových okolností prípadu, vždy pred vydaním rozhodnutia musí byť predpoklad na základe pravdepodobnosti premietnutý na základe racionálnej úvahy správcu dane do logickej istoty ohľadom skutkového zistenia zakladajúceho výšku daňovej povinnosti. Ak správca dane pracuje s prvkom pravdepodobnosti, tento musí byť výstižne a komplexne zdôvodnený vzhľadom na mieru neistoty, ktorú pre rozhodnutie takáto pravdepodobnosť predstavuje. V odpovedi na žiadosť o technickú expertízu elektronickej registračnej pokladnice, č. 1275424/2015 zo dňa 12.08.2015 a odpovedi na žiadosť o technickú expertízu elektronickej registračnej pokladnice č. 1275424/2015 zo dňa 10.08.2015 (ďalej „odpovede na žiadosť o technickú expertízu") bolo zistené nesprávne fungovanie ERP, ktoré umožňovali tlač dokladov neoznačených ako „NEPLATNÉ" aj keď došlo k posunu systémového času dozadu resp. tieto neboli zaznamenané v kontrolnom zázname ERP. Toto sú nedostatky, za ktoré bola Žalovanému uložená pokuta podľa zákona o elektronických registračných pokladniciach. Vznik daňovej povinnosti na dani z pridanej hodnoty vyžaduje: buď uvedenie dane na pokladničnom doklade alebo faktúre/ alebo skutočné dodanie tovaru alebo služby platiteľom dane. Správca dane nepreukázal, že by „napodobeniny" pokladničných dokladov obsahovali daň z pridanej hodnoty resp. že boli tieto vydané zákazníkom Žalobcu. Zotrvávame na tom, že jedine zamestnanci Žalobcu mohli potvrdiť to, či boli takzvané „napodobeniny" používané pri reálnom dodaní zdaniteľných plnení podliehajúcich dani z pridanej hodnoty. Pokiaľ Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. zo dňa 25.10.2018 už rozhodol vo veci vyrubenia rozdielu dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2015, nespochybnil závery správcu dane o pozmeňovaní (znižovaní) tržieb, preto voči predmetnému rozhodnutiu bola podaná kasačná sťažnosť, o ktorej kasačný súd doposiaľ nerozhodol.

47. Súd v konaní podľa a nasl. za nariadenia pojednávania podľa za súčasného ospravedlnenia účastníkov konania z jeho účasti, dňa 17.9.2020 po podrobnom preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Rozsudok, pre neprítomnosť účastníkov konania na nariadenom pojednávaní vyhlásil publikovaním podľa vyvesením na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní.

48. Predmetom preskúmania súdom je rozhodnutie žalovaného č. 101182265/2018 zo dňa 18.06.2018, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č.

100424640/2018 zo dňa 21.02.2018, ktorým správca dane podľa ustanovenia o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane v sume 2 312, 46 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2013 .

49. Podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Daňový poriadok), sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa na konkrétnu daňovú vec vzťahujú, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 Daňového poriadku správcom dane je daňový úrad. colný úrad a obec

Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku má daňový subjekt povinnosť preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, ako aj skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a tiež vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy dani boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods. 4 Daňového poriadku).

Podľa § 26 ods. 2 Daňového poriadku, štátne kontrolné orgány sú povinné oznamovať správcovi dane výsledky kontrol, ak z týchto výsledkov vyplýva, že došlo alebo mohlo dôjsť k neplneniu daňovej povinnosti.

Podľa ods. 7 citovaného ustanovenia, každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo zapožičať.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) a f) Daňového poriadku, má daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia a vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k ním.

Podľa ods. 2 písm. e) citovaného ustanovenia, má kontrolovaný daňový subjekt povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. e) a t) Daňového poriadku má daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane. ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia a vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku má kontrolovaný daňový subjekt povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania.

Podľa ustanovenia predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie, d) dovoz tovaru do tuzemska.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, výrok obsahuje údaje podľa písm. c) (meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12 a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená.

Podľa dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom; dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo podobnej zmluvy; odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky. Dodaním tovaru je aj prevod vlastníckeho práva k hmotnému majetku za náhradu alebo protihodnotu na základe rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo no základe zákona.

Podľa dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa , vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu; poskytnutia práva užívať hmotný majetok; prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav; služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

Podľa osobou povinnou platiť daň správcovi dane je platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa citovaného zákona každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

50. Colný úrad Košice označenými rozhodnutím uvedenými v bode 21 tohto rozsudku podľa o používaní o elektronickej a registračnej pokladnice v spojení s ustanovením zabezpečil žalobcovi elektronickú registračnú pokladnicu s daňovým kódom a príslušenstvo tvoriace neoddeliteľný celok: PC HP Compaq príslušného výrobného čísla a sériového čísla z dôvodu, že existuje dôvodné podozrenie z pozmeňovania údajov v elektronickej registračnej pokladnici. Proti týmto rozhodnutiam žalobca nepodal odvolanie. Rozhodnutiami č. 1331709/2015 a 1329776/2015 zo dňa 25.08.2015 Colný úrad Košice podľa v spojení s rozhodol o prepadnutí zabezpečených elektronických registračných pokladníc spolu s príslušenstvom tvoriacim neoddeliteľný

celok s elektronickou registračnou pokladnicou. Ani proti týmto rozhodnutiam žalobca odvolanie nepodal.

51. Správny súd v prvom rade považuje za potrebné konštatovať, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného a správcu dane vo veci určenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013. Správny súd konštatuje, že nie je preto oprávnený zaoberať sa žalobnými námietkami, ktoré sa týkajú nezákonnosti zabezpečenia elektronických registračných pokladníc žalobcu a databázových súborov programu PAS inštalovaného v počítači, ktorý tvoril neoddeliteľný celok elektronickej registračnej pokladnice. Konanie o zabezpečení elektronických registračných pokladníc je samostatným konaním podľa Daňového poriadku v spojení so Ak žalobca považoval rozhodnutia o zabezpečení elektronických registračných pokladníc ako aj rozhodnutia o ich prepadnutí za nezákonné, mal proti nim použiť opravný prostriedok v súlade s poučením o možnosti podať proti týmto rozhodnutiam odvolanie. Žalobca tvrdil, že databázy nachádzajúce sa v pamäti počítačov netvorili súčasť registračnej pokladnice, bolo ich potrebné považovať za samostatný nehmotný majetok a podliehali ochrane podľa autorského zákona. Správny súd v tejto súvislosti opakovane poukazuje na skutočnosť, že predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia žalovaného a správcu dane určených rozdielu dane z pridanej hodnoty, ak je žalobca toho názoru, že zaistením a následným prepadnutím elektronických registračných pokladníc (vrátane počítača) boli porušené jeho práva, má možnosť domáhať sa súdnej ochrany na všeobecnom súde.

52. K tvrdeniam žalobcu o nezákonnosti postupu pri zabezpečovaní elektronických registračných pokladníc správny súd poukazuje na bod 35 rozsudku Najvyššieho súdu SR ako kasačného súdu č.k. zo dňa 10.09.2019 (konanie o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. - 76 zo dňa 25.10.2018; preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 102310189/2019 zo dňa 06.11.2017 o určení rozdielu dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2015). Kasačný súd uviedol: „Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa ohľadom nesprávnosti postupu pri zabezpečovaní ERP, kasačný súd uvádza, že konania vo veci zabezpečenia ERP predstavujú samostatné konania, ktorých výsledkom boli meritórne rozhodnutia o zabezpečení ERP a o ich prepadnutí v prospech štátu. Všetky námietky túkajúce sa týchto konaní a rozhodnutí sťažovateľ mohol a mal uplatniť v rámci nich. Účelom daňovej kontroly v prejednávanej veci totiž nebolo skúmať, či došlo alebo nedošlo k pozmeňovaniu údajov v ERP alebo kontrolnom zázname, ale kontrola zdaniteľných príjmov sťažovateľa a vyrubenie rozdielu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015.“

53. V zmysle už uvedeného preto nebolo povinnosťou správcu dane a žalovaného v konaní skúmať, či k pozmeňovaniu údajov elektronickej registračnej pokladnici (to bolo nesporne preukázané rozhodnutiami o zabezpečení a následnom prepadnutí elektronických registračných pokladníc), ale zistiť v akom rozsahu z dôvodu krátenia tržieb za zdaňovacie obdobie máj 2015 došlo ku kráteniu dane z pridanej hodnoty.

54. Žalobca v konaní namietal nedostatočne zistený skutkový stav správcom dane z dôvodu, že správca dane nevykonal ním navrhované dokazovanie - výsluch zamestnancov žalobcu, výsluch zamestnancov Colného úradu Bratislava podieľajúcich sa na technickej expertíze ERP a zabezpečenie znaleckého dokazovania ohľadne možnosti pozmeňovania údajov v ERP. V tomto smere správny súd poukazuje na bod 32 už citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR z 10.09.2019: „Ustanovenie § 24 ods.4 Daňového poriadku iba demonštratívne vymenúva dôkazy, ktoré je možné použiť pre dokazovanie, pričom nezakazuje použitie aj iných dôkazov získaných v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ak aj kasačný súd považuje právoplatné rozhodnutia o prepadnutí ERP a predovšetkým výsledky technickej expertízy na dôkazy získané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, o ktorých dôveryhodnosti nemal dôvod pochybovať. Je bežným postupom správcu dane postupovať v úzkej súčinnosti s inými štátnymi orgánmi a použiť nimi získané informácie ako dôkazy za účelom správneho vyčíslenia základu dane. Správca dane ani nie je oprávnený vypracovávať znalecký posudok v takýchto veciach, pretože ide o odbornú otázku vyžadujúcu si odborné posúdenie Colným úradom Bratislava, ktorý je ako jediný štátny orgán oprávnený vykonávať technické expertízy ERP. Na základe výsledkov technickej expertízy ERP vykonali zamestnanci správcu dane ich porovnanie s predloženým účtovníctvom sťažovateľa za dané zdaňovacie obdobie roku 2015 za účelom zistenia rozdielu základu dane, rozdielu dane alebo daňovej straty. Pre spracovanie získaných databáz s ERP a ich porovnanie s predloženým účtovníctvom sťažovateľa postačoval správcovi dane jednoduchý editor (MS Excel).“

K žalobnej námietke, podľa ktorej mal správca dane povinnosť skúmať, či vo veci došlo k dodaniu tovaru/ služieb konečným zákazníkom podľa pokladničných dokladov s ERP, správny súd uvádza, že je nelogické a v rozpore so zdravým rozumom sa domnievať, že zamestnanci žalobcu pri poskytovaní reštauračných služieb v reštauráciách Čertov mlyn, Mlynská 12, Košice a reštaurácia Grill House 27, Kováčska 27, Košice, vyhotovovali napodobeniny pokladničných dokladov bez toho, aby zákazníkom poskytli účtovaný tovar alebo službu.“

55. Ako nedôvodnú hodnotí súd žalobnú námietku, podľa ktorej správca dane v rozpore s ustanovením § 63 ods.3 písm. d/ Daňového poriadku vo výroku svojho rozhodnutia neuviedol ustanovenie hmotnoprávneho predpisu, na základe ktorého bol rozdiel dane vyrubený. Z uvedeného ustanovenia Daňového poriadku nevyplýva, aby vo výroku správcu dane malo byť uvedené konkrétne ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Správca dane v súlade s uvedeným ustanovením Daňového poriadku vo výroku svojho rozhodnutia uviedol ustanovenie § 68 ods.5 a 6 Daňového poriadku, podľa ktorého rozhodoval o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty.

56. Ako nedôvodnú sud hodnotí i žalobnú námietku, že žalovaný založil svoje rozhodnutie na CD nosičoch, pričom disponoval iba jedným CD pre jednu ERP, a preto tieto CD nosiče nemohli byť súčasťou dôkazných materiálov tvoriacich každý samostatný daňový spis. S takouto žalobnou námietkou sa taktiež už vyporiadal Najvyšší súd SR ako kasačný súd vo svojom rozsudku č. k. , keď uviedol: „. Na jednej strane je potrebné prisvedčiť sťažovateľovi, že každý dôkaz použitý pri správe daní sa musí viazať na prameň dôkazu tvoriaci súčasť daňového spisu príslušnej daňovej veci. Taktiež je pravdou, že žaloba sa týkala dane z príjmu za zdaňovacie obdobie roku 2015, pričom CD nosič pri vyrubení rozdielu dane z príjmu za rok 2015 netvorí súčasť daňového spisu k prejednávanej veci, ale sa nachádza v daňovom spise týkajúcom sa vyrubenia rozdielu dane z príjmu za rok 2014. Správca dane mal predmetný CD nosič priložiť aj do tohto daňového spisu, avšak s ohľadom na skutočnosť, že elektronické súbory stiahnuté colným úradom z počítačového zariadenia sťažovateľa a uložené na CD nosiči nemajú samy o sebe vypovedaciu schopnosť, ale sú určené na analýzu v príslušnom softvéry expertíznych zložiek colnej správy, nemalo podľa názoru kasačného súdu toto pochybenie správnych orgánov za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Navyše, sťažovateľ mal možnosť oboznámiť sa s týmto CD nosičom v rámci daňovej kontroly za rok 2014. Krajský súd v tejto súvislosti správne poznamenal, že správca dane pri práci s CD nosičom pracoval iba so súbormi editovateľnými v programovom vybavení MS Excel, obsahujúcom podrobné číselné údaje o tržbách zaregistrovaných ako tržby prijatých do predmetných ERP tak, ako boli zistené expertíznou skupinou colného úradu. Tieto súbory sú určené na odborné spracovanie v príslušnom softvéri, ktorým disponujú expertízne zložky colnej správy a takýto softvér sa pri vykonávaní daňovej kontroly kontrolnou skupinou ani nepoužíva. Správca dane tieto súbory v každom protokole o daňovej kontrole presne definoval a vytlačil ich a predložil ich k nahliadnutiu sťažovateľovi na ústnom pojednávaní, čo vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100508008/2017 zo dňa 22.03.2017. Na uvedenom ústnom pojednávaní sťažovateľ uviedol, že nemá žiadne návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice a svojim podpisom vyjadril súhlas.“ Na uvedené správny súd poukazuje bez ďalšieho s jej obsahom.

57. Žalobca namietal, že nepozmeňoval údaje v ERP, pretože mohlo ísť „o prípadný technický defekt registračnej pokladnice.“ Správny súd považuje za správnu formuláciu odpovede žalovaného na túto žalobnú námietku vo vyjadrení žalovaného: „Expertízou zistená skutočnosť, že pozmeňované údaje v ERP (obchádzanie štandardných činností ERP) bolo realizované inštaláciou nadradeného programového vybavenia PAS - predaj a sklady, nezodpovedá formulácii, že išlo o „prípadný defekt vo fungovaní registračnej pokladnice“, ako to uvádza žalobca v podanej žalobe, ale o cielený zásah do fungovania ERP vykonaný za účelom pozmeňovania údajov o prijatých tržbách.“ Skutočnosť, že Colnému úradu Bratislava pri vykonávaní technickej expertízy ERP sa z ERP koncové štvorčíslie 7005 nepodarilo nasimulovať napodobeninu pokladničného dokladu, nesvedčí pre záver, že touto ERP neboli vydávané napodobeniny pokladničných dokladov, ktoré neboli zaznamenané v kontrolných záznamoch fiskálnej pokladne, resp. v denných uzávierkach. Z porovnania obratov z predloženej evidencie DPH (mesačné uzávierky) predloženej žalobcom k výkonu daňovej kontroly s obratmi - tržby cez PAS poskytnutými oddelením certifikácia foréznej analýzy Colného úradu Bratislava vyplýva rozdiel v tržbách u pokladne koncové číslo 7005 za mesiac jún 2013.

58. Ako nedôvodnú hodnotí správny súd aj žalobnú námietku týkajúcu sa podpisovania písomností správcom dane. Podpisovanie písomností na daňových úradoch upravuje interný riadiaci akt

Finančného riaditeľstva SR č. 4/2016 platný od 01.08.2016 - podpisový poriadok finančnej správy. Vyhotovenie poverenia na výkon daňovej kontroly a jeho podpísanie zamestnancom správcu dane na vykonanie daňovej kontroly u žalobcu bolo v súlade s Daňovým poriadkom ako aj uvedeným interným predpisom.

59. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa zamietol. Neúspešnému žalobcovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému podľa .

60. Žalovaný nepreukázal, aby mu vzniklo právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v zmysle .

61. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).