Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_5C-144-2015.pdf
PDF · 92.38 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/144/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Michalská 18, Bratislava, zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Mlynské Nivy 10, Twin City Tower, Bratislava, proti žalovanej: M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, o zaplatenie 1.520,17 EUR s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.520,17 EUR spolu s úrokom vo výške 21,90 % ročne zo sumy 974,99 EUR od 04.10.2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.405,88 EUR od 04.10.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 09.10.2013 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.520,17 EUR s príslušenstvom, zmluvným úrokom vo výške 21,90 % ročne zo sumy 974,99 EUR od 04.10.2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.405,88 EUR od 04.10.2013 do zaplatenia a priznal mu náhradu trov konania.
2. Nárok odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 29.03.2012 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR, ktorej súčasťou sú Obchodné podmienky pre ČSOB Spotrebiteľské úvery (ďalej ako Všeobecné obchodné podmienky). Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanej úver, ktorý mala byť splácaný v 36 mesačných anuitných splátkach po 37,96 EUR vždy k 20. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 20.04.2012, pričom takto mali byť uhradené splátky č. 1 až č. 35 a výška poslednej č. 36 splátky mala byť určená žalobcom na základe priebehu splácania úveru. Splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.03.2015, pričom tento deň mal byť zároveň aj dňom splatnosti úveru. Zmluvné strany sa dohodli, že vyčerpaný a nesplatený úver sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 21,90 % ročne s tým, že tento úrok bude hradený mesačne ako súčasť každej anuitnej mesačnej splátky. Žalovaná nedodržala platobnú disciplínu, na ktorú sa zaviazala v zmluve, v dôsledku čoho žalobca v súlade s ustanoveniami bodu 9.1 Všeobecných obchodných podmienok, určil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 20.10.2012.
3. V zmysle čl. VI. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pre prípad omeškania so zaplatením akýchkoľvek záväzkov podľa zmluvy, je žalobca oprávnený úročiť dlžnú sumu, so zaplatením ktorej bude žalovaná v omeškaní úrokom z omeškania. V zmysle bodu 4.2 Všeobecných obchodných podmienok, splátky istiny úveru po termíne splatnosti sa mali naďalej úročiť úrokovou sadzbou dohodnutou v zmluve a navyše sa môžu úročiť aj sadzbou úroku z omeškania. Úroky a poplatky, ako aj ďalšie
záväzky súvisiace so zmluvou neuhradené v termínoch ich splatnosti, sa úročia len sadzbou úrok z omeškania. Preto má žalobca nárok úročiť nesplatenú istinu úveru po termíne splatnosti úrokovou sadzbou dohodnutou v zmluve, teda úrokovou sadzbou vo výške 21,90 % ročne, popri úročení sadzbou úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne a ďalšie záväzky súvisiace so zmluvou úročiť sadzbou úroku vo výške 8,75 % ročne.
4. Pohľadávka žalobcu tak predstavovala istinu vo výške 974,99 EUR, úrok vo výške 300,93 EUR vyčíslený ku dňu 03.10.2013, úrok z omeškania vo výške 114,29 EUR vyčíslený ku dňu 03.10.2013 a poplatok vo výške 129,96 EUR vyčíslený ku dňu 03.10.2013, čo je celková suma 1520,17 EUR.
5. Nakoľko žalovaná si svoju povinnosť platiť pravidelné mesačné anuitné splátky vyplývajúce zo zmluvy o úvere napriek výzvam žalobcu na zaplatenie dlžných splátok riadne neplnila, žalobca listom zo dňa 22.10.2012 žalovanej oznámil, že pohľadávka zo zmluvy o úvere sa stala ku dňu 20.10.2012 splatnou a vyzval žalovanú k jej úhrade. V čase zosplatnenia dlžná suma predstavovala 1.245,13 EUR. Žalovaná splatnú pohľadávku nezaplatila.
6. Súd vyzval žalovanú na vyjadrenie k žalobe, v súdom určenej lehote ani do dnešného dňa sa k žalobe nevyjadrila. Žalovaná bola riadne predvolaná na pojednávanie na termín 17.09.2020. Svoju neúčasť telefonicky ospravedlnila, avšak požiadala súd, aby sa pojednávalo a rozhodlo v jej neprítomnosti. Súd preto konal bez prítomnosti žalovanej podľa § 180 CSP.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 17.09.2020. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca sa v celom rozsahu pridržiava písomne podanej žaloby. Po oboznámení sa s obsahom spisu vyhlásil súd dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia.
8. Zmluvou o ČSOB spotrebiteľskom úvere uzavretou dňa 29.03.2012 poskytol žalobca žalovanej úver vo výške úverového limitu 1.000,- EUR, pričom žalovaná sa zaviazala zaplatiť cenu úveru v 36 mesačných anuitných splátkach po 37,96 EUR vždy k 20. dňu v mesiaci, pričom prvá až predposledná anuitná splátka mala byť uhrádzaná vo výške po 37,96 EUR mesačne a posledná anuitná splátka mala byť bankou - žalobcom vypočítaná na základe priebehu splácania úveru. Prvá anuitná splátka bola splatná dňa 20.04.2012 a posledná anuitná splátka bola splatná dňa 20.03.2015.
9. Ročná percentuálna miera nákladov činila 35,75 % ročne. Zmluvné strany sa dohodli, že vyčerpaný nesplatený úver sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 21,90 % ročne. Žalobca listom zo dňa 22.10.2012 žalovanej oznámil, že pohľadávka zo zmluvy o úvere sa stala ku dňu 20.10.2012 splatnou a vyzval žalovanú k jej úhrade. Žalovaná doteraz splatnú pohľadávku nezaplatila.
10. Právny vzťah založený predmetnou zmluvou o splátkovom úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod, upraveným v § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Vychádzajúc z právnych zásad, špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd vzhľadom na okolnosti uzatvárania zmluvy túto posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko žalovaná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
13. Podľa § 526 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
14. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca a žalovaná uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 1.000,- EUR a žalovaná sa zaviazala uvedenú sumu vrátiť v 35 pravidelných splátkach po 37,96 EUR mesačne a poslednú splátku podľa pokynov banky, teda s konečnou výškou úveru pre žalovanú ako spotrebiteľa spolu 1.518,07 EUR. Z predloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná úver neplatila, neuhradila istinu vo výške 974,99 EUR, dlžné úroky vo výške 300,94 EUR, dlžné úroky z omeškania vo výške 114,29 EUR a dlžné poplatky vo výške 129,96 EUR. V dôsledku omeškania žalovanej so zaplatením dohodnutých splátok vyhlásil žalobca predčasnú splatnosť úveru.
16. Predmetom konania bol záväzok žalovanej, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere. I keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a dlžník v postavení spotrebiteľa, predmetná zmluva o úvere je zároveň spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku), nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd tak ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností, resp. následkov omeškania) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv).
17. Bez ohľadu na to, že v danom prípade ide o úverový vzťah, na ktorý sa má aplikovať ustanovenie § 397 Obchodného zákonníka ako tzv. absolútny obchod, súd nemá pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je zmluvou typovou, a že dlžník nepoužil predmet plnenia na podnikanie, čo jednoznačne vyplýva z uzavretej zmluvy. Rovnako neexistujú pochybnosti, že veriteľ je podnikateľom a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti. Zmluva medzi žalobcom, dlžníkom bola uzavretá ako formulárová zmluva, obsah ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. Spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy, za typické občianskoprávne vzťahy. V prejednávanej veci ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu, teda ide o typický občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy. Uvedené je plne v súlade s princípom ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy v rovnakých inštitútoch súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu podľa občianskeho práva, a nie podnikateľského práva, t. j. obchodného práva, ktoré je pre spotrebiteľa nevýhodnejšie (§ 52 OZ) (rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 5MCdo 20/09, rozsudok OS Banská Bystrica vo veci sp. zn. 61Cb/221/09).
18. Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Pokiaľ ide o spornú zmluvu, žalovaný má s poukazom na § 2 písm. a) citovaného zákona postavenie spotrebiteľa, keďže v konaní nebolo žalobcom tvrdené, a teda ani preukazované, že žalovanému bol úver poskytnutý na výkon zamestnania, povolania resp. podnikania
a žalobca má s poukazom na § 2 písm. b) citovaného zákona postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovanou vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
19. Z § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 4 ods. 1zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
21. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
22. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
23. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
24. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
25. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Súd na základe vykonaného dokazovania považoval nárok žalobcu za nesporný. V konaní bolo preukázané, že žalovaná uzatvorila dňa 29.03.2012 so žalobcom zmluvu o úvere. Žalovaná sa dostala so splácaním svojho dlhu do omeškania. Súd preto zaviazal žalovanú na úhradu pohľadávky spočívajúcej v istine 1.520,17 EUR s dohodnutým úrokom vo výške 21,90 % ročne zo sumy 974,99 EUR od 04.10.2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.405,88 EUR od 04.10.2013 do zaplatenia.
28. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 263 ods. 1 C.s.p. ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 263 ods. 1 C.s.p. Žalobca požadoval od žalovanej v konaní zaplatenie sumy vo výške 1.520,17 EUR. Na základe vyššie uvedených skutočností súd vyhovel žalobe v celom rozsahu. Vychádzajúc zo skutočnosti, že plne úspešný žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej, súd mu priznal náhradu trov vo výške 100%. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).