Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Cb/73/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Adamečkovou, v sporovej veci žalobcu: Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s. skrátený názov: TAVOS, a.s., so sídlom Priemyselná 10, 921 79 Piešťany, IČO: 36 252 484, zastúpený: JUDr. Mgr. Michal MRVA, LL.M, PhD., advokát, s miestom výkonu advokácie Trenčianska 38, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 145 860 proti žalovanému: GENERIX, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 36 172 243, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, s miestom výkonu advokácie Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 114.292,95 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 114.292,95 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 114.292,95 EUR od 26.05.2009 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným na tunajší súd dňa 23.02.2010 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 114.292,95,- EUR s príslušenstvom, titulom neuhradenia pohľadávky zo zmlúv o postúpení pohľadávky uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 11.05.2009.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca ako postupca a žalovaný ako postupník uzavreli dňa 11.05.2009 dve zmluvy o postúpení pohľadávok, ktoré sa týkali postúpenia pohľadávok žalobcu voči Fakultnej nemocnici Trnava ako dlžníkovi. Na základe jednej zo zmlúv mal žalovaný uhradiť žalobcovi odplatu za postúpenie pohľadávok vo výške 118.697,17 EUR (ďalej tiež ako „Odplata 2"), podľa druhej zmluvy odplatu za postúpenie pohľadávok vo výške 158.777,29 EUR (ďalej tiež ako „Odplata 1"), v oboch prípadoch do 14 kalendárnych dní od podpísania príslušnej zmluvy, t.j. do 25.05.2009. Na základe výzvy žalobcu po uplynutí dojednanej doby, žalovaný uhradil žalobcovi dohodnutú Odplatu 1 vo výške 118.697,17 EUR. Odplatu 2 vo výške 158.777,29 EUR žalovaný aj napriek niekoľkým výzvam zo strany žalobcu neuhradil. Dodatočne došlo zo strany dlžníka k čiastočnej úhrade faktúr pred zaplatením dojednanej odplaty a preto žalobca požadovanú odplatu znížil o sumu týchto čiastočných úhrad, spolu vo výške 44.484,34 EUR. Vzhľadom na uvedené sa žalobca domáha zaplatenia odplaty vo výške 114.292,95 EUR spolu so zákonným úrokom z omeškania.

3. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany uviedol, že pohľadávka žalobcu zanikla jednostranným započítaním zo dňa 25.05.2009. Žalovaný eviduje pohľadávky voči žalobcovi, ktoré nadobudol na základe zmlúv o postúpení pohľadávky od spoločnosti BLUECUBE zo dňa 25.05.2009, ktorá ich nadobudla od Šľachtiteľskej stanice Horná Streda a Poľnohospodárskeho družstva Podolie spolu vo

výške 368.452,50 EUR. Oznámením žalovaného o jednostrannom započítaní zo dňa 25.05.2009 došlo k započítaniu pohľadávky žalobcu voči žalovanému na zaplatenie Odplaty 1 za postúpenia portfólia pohľadávok vo výške 146.627,80 EUR (pôvodná výška odplaty 158.777,29 EUR, znížená o čiastočnú úhradu faktúr z strany dlžníka) a Odplaty 2 vo výške 118.687,17 EUR a časti pohľadávky žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie majetkovej ujmy, ktorá je predmetom konania vedeného Okresným súdom Piešťany sp. zn. a sp. zn. , a to v zmysle ustanovenia a nasl. . Následne žalovaný v záujme prejavenej ústretovosti a zmierenia nespokojnosti žalobcu s uskutočneným jednostranným zápočtom uskutočnil listom zo dňa 01.06.2009 čiastočné späťvzatie jednostranného započítania, v zmysle ktorého žalovaný zároveň dňa 01.06.2009 uhradil na bankový účet žalobcu Odplatu 2 vo výške 118.697,17 EUR. Žalovaný považuje všetky svoje záväzky na zaplatenie odplát na základe zmlúv o postúpení pohľadávok uzatvorených so žalobcom za splnené. Žalovaný si nie je vedomý žiadnych svojich ďalších záväzkov voči žalobcovi. Práve naopak žalovaný eviduje voči žalobcovi pohľadávky, ktoré sú predmetom súdnych konaní vedených na Okresnom súde Piešťany. V súvislosti s pohľadávkou, ktorej zaplatenia sa žalovaný domáha v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod spisovou značkou žalovaný uviedol, že sa jedná o nárok pôvodne družstva Poľnohospodárske družstvo Podolie (ďalej tiež ako „PD Podolie") na majetkovú ujmu vzniknutú z obmedzenia hospodárenia v ochranných pásmach za obdobie od 01.05.2004 do 12.05.2010. PD Podolie je oprávneným nájomcom pozemkov evidovaných katastrálnym úradom v Trenčíne pre katastrálne územie Podolie, na ktorých boli vyhlásené ochranné pásma zodpovedajúce ochranným pásmach vodárenských zdrojov podľa vodného zákona. Žalobca je určený ako povinný subjekt na uhradenie majetkovej ujmy, nakoľko v uplatňovanom období bol odberateľom pitnej vody z uvedeného zdroja, túto skutočnosť preukazuje odborný posudok č. XXX-XXXX/XXXX/XXXX vydaný M. hydrometeorologickým . Tento nárok PD Podolie bol postúpený na žalovaného a žalovaný si ho uplatňuje v označenom súdnom konaní vo výške 257.788,- EUR (po zohľadnení jednostranného započítania). V súvislosti s pohľadávkou, ktorej zaplatenia sa žalovaný domáha v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod spisovou značkou žalovaný uviedol, že sa jedná o nárok spoločnosti Šľachtiteľská stanica Horná Streda, a.s. (ďalej tiež ako „Šľachtiteľská stanica Horná Streda, a.s.") na majetkovú ujmu vzniknutú z obmedzenia hospodárenia v ochranných pásmach za obdobie od 01.05.2004 do 12.05.2010. Šľachtiteľská stanica Horná Streda, a.s. je oprávneným nájomcom pozemkov evidovaných katastrálnym úradom v Trenčíne pre katastrálne územie Horná Streda, na ktorých boli vyhlásené ochranné pásma zodpovedajúce ochranným pásmach vodárenských zdrojov podľa vodného zákona. Žalobca je určený ako povinný subjekt na uhradenie majetkovej ujmy, nakoľko v uplatňovanom období bol odberateľom pitnej vody z uvedeného zdroja, túto skutočnosť preukazuje odborný posudok č. XXX-XXXX/XXXX/XXXX vydaný M.W. K. Ú.. Tento nárok spoločnosti Šľachtiteľská stanica Horná Streda, a.s. bol postúpený na žalovaného a žalovaný si ho uplatňuje v označenom súdnom konaní vo výške 70.000,- EUR.

4. Žalobca k pohľadávkam žalovaného voči nemu uviedol, že tieto sú fiktívne a preto namietal zápočet žalovaného s fiktívnymi pohľadávkami. Žalobca spochybňuje účinné postúpenie údajných pohľadávok na žalovaného, nakoľko v príslušných zmluvách o postúpení neboli uvedené žiadne sumy, ktoré by sa mohli považovať za pohľadávku a preto nemohlo dôjsť k právne relevantnému postúpeniu z týchto dvoch poľnohospodárskych podnikov najskôr na spoločnosť BLUECUBE a potom na žalovaného. Zároveň, podľa vedomostí žalobcu všetky pohľadávky, ktoré boli prevedené na žalovaného, boli zo strany Fakultnej nemocnice Trnava žalovanému uhradené.

5. Okresný súd Bratislava II dňa 25.03.2014 rozsudkom č.k. - 417 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 114.292,95 EUR spolu s úrokom z omeškania a nahradiť mu trovy konania. Krajský súd v Bratislave Uznesením zo dňa 28.04.2016, č.k. zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. - 417 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V predmetnom uznesení Krajský súd v Bratislave okrem iného uviedol, že súd prvého stupňa sa bude musieť v ďalšom konaní vysporiadať s jednostranným započítaním pohľadávok zo strany žalovaného, zistiť, kedy a v akej výške boli pohľadávky odporcu splatné a svoje rozhodnutie dôkladne odôvodniť.

6. Po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného, ktorý okrem iného uviedol, že dôsledku realizácie jednostranného započítania vzájomných pohľadávok zobral žalovaný svoju žalobu v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod spisovou značkou späť, na základe čoho došlo k zastaveniu predmetného súdneho konania.

7. Žalobca poukázal na to, že žalovaný si mal započítať jednostranným úkonom zo dňa 25.05.2009 časť svojich pohľadávok uplatňovaných v konaniach vedených pred Okresným súdom Piešťany pod spisovou značkou a , avšak nie je zrejmé, akú časť a z ktorej údajnej pohľadávky žalovaného. Pohľadávky žalovaného nie sú spôsobilé na započítanie, nakoľko sú sporné, nie je preukázané, či právnym predchodcom žalovaného vôbec vznikol nejaký nárok a ak by aj vznikol, nie je zrejmá jeho výška. Žalobca tiež poukázal na zjavne špekulatívny a šikanózny spôsob konania žalovaného, ktorý nemôže podľa ustanovenia požívať právnu ochranu. Žalovaný dňa 11.05.2009 uzatvoril so žalobcom zmluvy o postúpení pohľadávok na základe, ktorých mal žalobcovi uhradiť odplatu a následne dňa 25.05.2009 uzatvoril zmluvy na základe, ktorých mal nadobudnúť údajné pohľadávky voči žalobcovi, ktoré si písomnosťou zo dňa 25.05.2009 jednostranne započítal. Je zrejmé, že žalovaný v čase uzatvárania zmlúv vedel o postúpení pohľadávok, ku ktorému došlo v máji 2009 a aj že pohľadávky žalobcu nechce uspokojiť zaplatením, ale započítaním so spornými pohľadávkami. Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaný vzal v konaní vedenom pred Okresným súdom Piešťany pod spisovou značkou žalobu v celom rozsahu späť s odôvodnením, že na základe započítania došlo k zániku jeho pohľadávky voči žalobcovi. Žalovaná suma však bola podstatne vyššia než suma, ktorá mala byť predmetom započítania. Ak by si bol žalovaný vedomý, že táto jeho pohľadávka voči žalobcovi existuje a je nárokovateľná, možno asi len ťažko predpokladať, že by žalovaný bol natoľko veľkorysý, aby sa vzdal nárokov voči žalobcovi. Čo sa týka konania vedeného pred Okresným súdom Piešťany pod spisovou značkou , žaloba žalovaného bola v celom rozsahu zamietnutá. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie je zrejmé, voči ktorej údajnej pohľadávke žalovaného započítaval pohľadávku žalobcu a teda jednostranné započítanie zo strany žalovaného je neurčité a zjavne neplatné. Žalovaný viedol proti žalobcovi aj ďalšie konanie pred Okresným súdom Piešťany pod číslom konania , v ktorom bol žalovaný tiež neúspešný a Okresný súd Piešťany jeho žalobu v celom rozsahu zamietol. Vo vzťahu k nárokom, ktoré si žalovaný uplatňoval v konaniach pred Okresným súdom Piešťany žalobca uvádza, že žalovaný nikdy nedisponoval žiadnou pohľadávkou, ktorá by bola spôsobilá na započítanie s pohľadávkou žalobcu. Žalovaný nepreukázal, že on a ani jeho právni predchodcovia sú alebo boli vlastníkmi pozemkov, v súvislosti, s ktorými mala jeho právnemu predchodcovi vzniknúť majetková ujma, ale ani to, že tieto osoby sú alebo boli nájomcami predmetných pozemkov. Nepredloženie nájomných zmlúv spochybňuje aktívnu vecnú legitimáciu žalovaného aj v tom smere, že nebolo preukázané, či si právny predchodca žalovaného obmedzenie sa užívania prenajatých pozemkov nepremietol do výšky nájmu za tieto pozemkové nehnuteľnosti. Žalobca zároveň poukazuje na to, že žalovaný, respektíve jeho právni predchodcovia si neuplatnili svoj nárok voči žalobcovi riadne tým, že si nesplnili povinnosti vyplývajúce z ustanovenia nariadenia Vlády SR číslo Žalovaný do dnešného dňa nepreukázal ani výšku reálnej ujmy.

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 31.10.2019 uviedol, že pohľadávky žalovaného boli splatné na základe výzvy dňa 25.05.2009. Následne žalovaný realizoval jednostranné započítanie, použil dve pohľadávky, pričom ak sa vychádza logicky z obsahu jednostranného započítania, tak došlo k zániku celej nižšej pohľadávky a zvyšku vyššej pohľadávky. Dané je logické aj z toho dôvodu, že vyššia pohľadávka prevyšovala samotnú pohľadávku žalobcu voči žalovanému. Konanie vedené na Okresnom súde Piešťany pod spisovou značkou bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby zo strany žalovaného, čo bolo dôsledkom realizovaného zápočtu. Žalovaný má za to, že jednostranný zápočet bol realizovaný v súlade so zákonom, došlo k započítaniu na zápočet spôsobilých pohľadávok peňažného charakteru, ktoré nadobudli splatnosť a zároveň sa stretli aj 25.05.2009.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, pripojením spisov vedených na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. , a a z vykonaného dokazovania a prednesu právnych zástupcov sporových strán zistil nasledovný skutkový stav:

Medzi účastníkmi konania došlo dňa 11.05.2009 k uzavretiu dvoch Zmlúv o postúpení pohľadávok, predmetom ktorých bolo odplatné postúpenie pohľadávok žalobcu uvedených v čl. II Zmluvy voči Fakultnej nemocnici Trnava na žalovaného a záväzok žalovaného za postúpenie týchto pohľadávok zaplatiť žalobcovi odplatu dohodnutú v čl. III zmluvy. Podľa jednej zmluvy mal žalovaný zaplatiť žalobcovi Odplatu 2 vo výške 118.697,17 EUR a podľa druhej zmluvy mal žalovaný zaplatiť Odplatu 1 vo výške 158.777,29 EUR, v oboch prípadoch do 14 kalendárnych dní od podpísania zmlúv, t. j. do 25.05.2009 (zmluvy boli podpísané dňa 11.05.2009). Na základe výzvy žalobcu zo dňa 26.05.2009

žalovaný dňa 01.06.2009 uhradil žalobcovi Odplatu 2 vo výške 118.697,17 EUR, avšak druhú peňažnú odplatu vo výške 158.777,29 EUR žalovaný neuhradil ani na základe opätovnej výzvy.

Podľa článku III Zmluvy - Odplata za postúpenie pohľadávok sa o. i. zmluvné strany dohodli, že v prípade dodatočného zistenia akýchkoľvek ďalších čiastočných úhrad faktúr uvedených v čl. II pred zaplatením odplaty bude odplata následne o sumu vo výške týchto čiastkových úhrad znížená.

Žalobca zistil čiastkové úhrady zo strany žalovaného vo výške 44.484,34 EUR, ktoré odrátal od odplaty vo výške 158.777,29 EUR a žalobou sa domáha zaplatenia sumy vo výške 114.292,95 EUR.

Vznik nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy medzi stranami sporu nebol sporný.

Z písomného Oznámenia o jednostrannom započítaní vzájomných záväzkov a pohľadávok zo dňa 25.05.2009 súd zistil, že žalovaný si započítal pohľadávku žalovaného voči žalobcovi vo výške 368.452,50 EUR s pohľadávkou žalobcu voči žalovanému vo výške 265.324,97 EUR do výšky ich vzájomného krytia dňom ich vzájomného krytia, ktorý nastal dňa 25.05.2009. Započítavaná pohľadávka žalovaného mala vzniknúť z titulu neuhradenej majetkovej ujmy a škody spôsobenej družstvu Poľnohospodárske družstvo Podolie a spoločnosti Šľachtiteľská stanica Horná Streda za obdobie od 01.05.2004 do 12.05.2009 z dôvodu obmedzenia hospodárenia na uvedenými subjektmi užívaných pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v zmysle a bola predmetom konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. vo výške 328.619,80 EUR a konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. vo výške 39.832,70 EUR. Započítavaná pohľadávka žalobcu voči žalovanému mala vzniknúť z titulu nároku žalobcu na zaplatenie Odplaty 1 vo výške 146.627,80 EUR (pôvodná výška odplaty 158.777,29 EUR, znížená o čiastočnú úhradu faktúr z strany dlžníka) a Odplaty 2 vo výške 118.697,17 EUR.

Z listinného dôkazu - čiastočné späťvzatie jednostranného započítania vzájomných záväzkov a pohľadávok zo dňa 01.06.2009 súd zistil, že týmto listom žalovaný oznámil žalobcovi čiastočné späťvzatie jednostranného započítania vo výške 118.687,17 EUR rovnajúcej sa nároku žalobcu na zaplatenie Odplaty 2. Zároveň žalovaný uviedol, že eviduje pohľadávku voči žalobcovi vo výške 221.824,70 EUR.

Z listinného dôkazu - žaloba o náhradu majetkovej ujmy zo dňa 27.06.2008 súd zistil, že na Okresný súd Piešťany bola podaná žaloba zo dňa 27.06.2008 družstva Poľnohospodárske družstvo Podolie proti žalovanému Trnavská vodárenská spoločnosť o náhradu majetkovej ujmy vzniknutej za obdobie od 01.05.2004 do 26.05.2008 bez vyčíslenia presnej výšky požadovanej škody.

Z uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. - 84 súd zistil, že Krajský súd v Trnave potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým Okresný súd Piešťany pripustil, aby do konania vedeného pod sp. zn. na miesto doterajšieho žalobcu, spoločnosti BLUECUBE, s.r.o. vstúpil nový žalobca, spoločnosť žalobca GENERIX,. a.s. (v tomto konaní žalovaný).

Z listinného dôkazu - doplnenie petitu žaloby o náhradu majetkovej ujmy zo dňa 23.08.2010 v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. (č.l. 159) súd zistil, že spoločnosť GENERIX, a.s. ako žalobca doplnil petit žaloby a žiadal priznať nárok na majetkovú ujmu vo výške 257.788,- EUR za obdobie od 01.05.2004 do 12.05.2010 spolu s príslušenstvom. Uznesením Okresného súdu Piešťany zo dňa 02.08.2010, č.k. - 93 bola táto zmena petitu pripustená. Z Uznesenia Okresného súdu Piešťany zo dňa 08.11.2016, č.k. - 249 súd zistil, že súd predmetné konanie zastavil z dôvodu, že žalobca (v tomto konaní v procesnom postavení žalovaného) vzal žalobu v celom rozsahu späť. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2018.

Z listinného dôkazu - žaloba o náhradu majetkovej ujmy zo dňa 25.05.2009 súd zistil, že na Okresný súd Piešťany bola podaná žaloba zo dňa 25.05.2009 spoločnosti Šľachtiteľská stanica Horná Streda, a.s. proti žalovanému Trnavská vodárenská spoločnosť o náhradu majetkovej ujmy vzniknutej za obdobie od 01.05.2004 do 12.05.2009 bez vyčíslenia presnej výšky požadovanej škody.

Z uznesenia Okresného súdu Piešťany č.k. - 58 súd zistil, že Okresný súd Piešťany pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu - spoločnosti Šľachtiteľská stanica Horná Streda, a.s. vstúpil nový žalobca, spoločnosť GENERIX,. a.s. (v tomto konaní žalovaný).

Z listinného dôkazu - doplnenie petitu žaloby - doručeného Okresnému súdu Piešťany dňa 16.07.2014 v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. súd zistil, že spoločnosť GENERIX, a.s. ako žalobca odstránil vady žaloby a doplnil petit žaloby tak, že žiadal priznať nárok na majetkovú ujmu vo výške 70.000,- EUR za obdobie od 01.05.2004 do 12.05.2010 spolu s príslušenstvom.

Z rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 27.06.2017, č.k. - 319 vyplýva, že súd žalobu žalobcu (spoločnosti GENERIX, a.s.) zamietol s odôvodnením, že v danom prípade nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu (spoločnosti GENERIX, a.s.) ako aj z dôvodu, že v danom konaní nebolo preukázané splnenie postupu ustanoveného v Nariadenia vlády SR č. a Nariadenia vlády SR č. , teda že si žalobca alebo jeho právni predchodcovia uplatnili pohľadávku voči žalovanému osobitným samostatným právnym úkonom. Predmetný rozsudok bol potvrdený Rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.12.2018, č.k. , pričom nadobudol právoplatnosť dňa 28.01.2019.

Zo strany predovšetkým žalovaného bolo súdu predložených množstvo ďalších listinných dôkazov, z ktorých však súd nezistil žiadne skutočnosti relevantné pre rozhodnutie vo veci samej .

10. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

Podľa ( v platnom znení, ďalej tiež ako „"), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa v platnom znení (ďalej tiež ako „"), ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

Podľa , na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Podľa , proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

Podľa , započítať možno aj pohľadávku, ktorá nie je splatná len preto, že veriteľ na žiadosť dlžníka odložil dobu splatnosti jeho záväzku bez toho, aby zmenil jeho obsah.

Podľa , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa , účinného od 15.01.2009, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa a Nariadenia vlády č. v platnom znení výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Ku dňu 13.05.2009 predstavovala výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky 1%, po navýšení o 8 percentuálnych bodov je úrok žalovaného z omeškania ku dňu 26.5.2009 9 %. p.a.

Podľa a , prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa , , a , prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

Podľa o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon), v znení účinnom ku dňu 01.05.2004, za obmedzenie hospodárenia na pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy. Postup úhrady majetkovej ujmy ustanovuje osobitný predpis.

Podľa o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon), v znení účinnom ku dňu 01.05.2004, náklady spojené s technickými úpravami a majetkovú ujmu znáša ten, kto vodárenský zdroj využíva na plnenie úloh; pri vodárenskej nádrži ich znáša vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži.

Podľa až 3 o vodách a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), platného a účinného v rozhodnom období, práva a povinnosti vyplývajúce z doterajších povolení zostávajú v platnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Chránené vodohospodárske oblasti vyhlásené podľa doterajších právnych predpisov sa považujú za chránené vodohospodárske oblasti podľa tohto zákona. Ochranné pásma určené na ochranu výdatnosti, kvality alebo zdravotnej nezávadnosti vodných zdrojov podľa doterajších právnych predpisov sa považujú za ochranné pásma vodárenských zdrojov podľa tohto zákona.

Podľa platného a účinného v rozhodnom období, vlastník, správca alebo nájomca (ďalej tiež ako „vlastník") poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov je povinný ich obhospodarovať takým spôsobom, ktorý nielen zachová vhodné podmienky na výskyt vôd, ale aj napomáha zlepšovanie vodných pomerov; je povinný najmä zabraňovať škodlivým zmenám odtokových pomerov, splavovaniu pôdy a dbať o udržiavanie pôdnej vody a o zlepšenie retenčnej schopnosti územia.

Podľa platného a účinného v rozhodnom období, za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom a preukázateľnom rozsahu, ktorú je povinný poskytnúť na jeho žiadosť ten, kto odoberá vodu, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja; pri vodárenskej nádrži vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži. Majetkovú ujmu možno uhradiť na základe dohody o určení výšky za ročné, prípadne dlhšie obdobie alebo dohody o jednorazovej náhrade. Ak sa nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. Pozemky v ochrannom pásme I. stupňa možno vo verejnom záujme vyvlastniť.

Podľa platného a účinného v rozhodnom období, v sporoch o úhradu majetkovej ujmy a o znášaní nákladov spojených s technickými úpravami rozhoduje súd.

Súd tiež právne vec posúdil podľa až 3 Nariadenia vlády č. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania a o spôsobe výpočtu náhrady, účinného od 01.06.2003 a podľa až 3 Nariadenia vlády č. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku a o spôsobe výpočtu náhrady, účinného od 01.10.2005, ktoré ustanovujú obsahové náležitosti žiadosti o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania.

11. Súd po vykonanom dokazovaní, s poukazom na vyššie citované ustanovenia príslušných právnych predpisov dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokoch tohto rozsudku.

12. Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.04.2016, č. k. - 449, ktorým odvolací súd zrušil Rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25.03.2014, č. k.

- 417 a vec vrátil na ďalšie konanie, okrem iného vyplýva, že tunajší súd sa má v tomto konaní vysporiadať s jednostranným započítaním pohľadávok zo strany žalovaného, zistiť, kedy a v akej výške boli pohľadávky odporcu splatné a svoje rozhodnutie dôkladne odôvodniť.

13. Žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávok vo výške 114.292,95 EUR spolu s príslušenstvom. Samotný vznik uplatneného nároku medzi stranami sporu nebol sporný, žalovaný použil prostriedky procesnej obrany spočívajúce v tvrdení, že pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto konaní zanikla jednostranným započítaním vzájomných pohľadávok vykonaným písomným Oznámením o jednostrannom započítaní vzájomných záväzkov a pohľadávok zo dňa 25.05.2009. Vzhľadom na uvedené, vychádzajúc aj z právneho názoru odvolacieho súdu sa súd v prvom rade zaoberal jednostranným započítaním pohľadávok zo strany žalovaného, pričom súd dospel k záveru, že predmetné jednostranné započítanie žalovaného je neplatné , a to jednak z dôvodu jeho neurčitosti ako aj z dôvodu, že žalovaný na započítanie použil v rozpore s ustanovením nesplatné pohľadávky.

14. Započítanie (kompenzácia) je spôsob zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok dlžníka a veriteľa. Tým odpadá dvojité splnenie vzájomných pohľadávok. Právne účinky (zánik záväzkov) nastávajú ku dňu stretnutia vzájomných pohľadávok, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie. Základným predpokladom pre započítanie je: (a) vzájomnosť pohľadávok - musí ísť o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, kedy veriteľ jednej pohľadávky je zároveň dlžníkom druhej a naopak, (b) rovnaký druh plnenia

- predmetom plnenia oboch pohľadávok musia byť veci rovnakého druhu, nie veci individuálne určené, (c) spôsobilosť pohľadávok na započítanie - musí ísť o pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu, pričom kompenzabilné nie sú pohľadávky, ktorých započítanie je vylúčené zákonom alebo dohodou, (d) právny úkon smerujúci k započítaniu. K zániku záväzku započítaním nedochádza automaticky, keď sa pohľadávky stretli, ale až na základe jednostranného právneho úkonu (compensatio necessaria) alebo dvojstranného právneho úkonu - dohody (compensatio voluntaria). Ku kompenzácii v zmysle príslušných právnych predpisov je potrebné, aby jeden z účastníkov urobil prejav smerujúci k započítaniu adresovaný druhému účastníkovi. Ide o jednostranný právny úkon, pre platnosť ktorého sa vyžadujú náležitosti v zmysle a nasl. . Z jeho obsahu musí byť zrejmé najmä to, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne proti ktorým z viacerých pohľadávok. Započítací prejav je možné urobiť po tom, čo sa pohľadávky stretli, teda od okamihu splatnosti tej pohľadávky, ktorá sa stala splatnou neskôr. Započítací prejav, aj keď

bol urobený až po splatnosti oboch pohľadávok, má účinky spätne k okamihu stretu pohľadávok (ex tunc). K tomuto okamihu, kedy došlo k splatnosti oboch započítavaných pohľadávok, dochádza k zániku pohľadávok následkom započítania, a to v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú. Ak je jedna z nich vyššia, zaniká len do výšky protipohľadávky, vo zvyšku zostáva naďalej v platnosti.

15. Z predloženého Oznámenia o jednostrannom započítaní vzájomných záväzkov a pohľadávok zo dňa 25.05.2009 vyplýva, že žalovaný na základe predmetného započítania započítal pohľadávku žalovaného voči žalobcovi vo výške 368.452,50 EUR s pohľadávkou žalobcu voči žalovanému vo výške 265.324,97EUR do výšky ich vzájomného krytia dňom ich vzájomného krytia. Započítavaná pohľadávka žalovaného mala vzniknúť z titulu neuhradenej majetkovej ujmy a škody spôsobenej družstvu Poľnohospodárske družstvo Podolie a spoločnosti Šľachtiteľská stanica Horná Streda za obdobie od 01.05.2004 do 12.05.2009 z dôvodu obmedzenia hospodárenia na uvedenými subjektmi užívaných pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v zmysle a bola predmetom konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. vo výške 328.619,80 EUR (na základe žaloby zo dňa 27.06.2008) a pod sp. zn. vo výške 39.832,70 EUR (na základe žaloby zo dňa 25.05.2009). Započítavaná pohľadávka žalobcu voči žalovanému mala vzniknúť z titulu nároku žalobcu na zaplatenie Odplaty 1 vo výške 146.627,80 EUR (pôvodná výška odplaty 158.777,29 EUR, znížená o čiastočnú úhradu faktúr z strany dlžníka) a Odplaty 2 vo výške 118.697,17 EUR. Započítavaná pohľadávka žalobcu mala vzniknúť titulom neuhradenej zmluvnej odplaty dohodnutej v Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 11.05.2009 vo výške 146.627,80 EUR (pôvodná výška dojednanej odplaty 158.777,29 EUR znížená o čiastočné úhrady zo strany pôvodného dlžníka), a zároveň titulom neuhradenej zmluvnej odplaty dohodnutej v Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 11.05.2009 vo výške 118.697,17 EUR. Následne žalovaný listom - čiastočné späťvzatie jednostranného započítania vzájomných záväzkov a pohľadávok zo dňa 01.06.2009 oznámil žalobcovi čiastočné späťvzatie jednostranného započítania vo výške 118.687,17 EUR rovnajúcej sa nároku žalobcu na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávok. Zároveň žalovaný uviedol, že eviduje pohľadávku voči žalobcovi vo výške 221.824,70 EUR.

16. Jedným z predpokladov účinného započítania je nepochybne právny úkon smerujúci k započítaniu, pričom pre jeho platnosť sa vyžadujú náležitosti v zmysle a nasl. . Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Z obsahu započítania musí byť zrejmé najmä to, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne proti ktorým z viacerých pohľadávok a v akom rozsahu sa jednotlivé pohľadávky započítavajú. Z jednostranného započítania zo strany žalovaného nie je zrejmé, ktoré pohľadávky žalovaného voči žalobcovi sa započítavajú, resp. ktoré konkrétne pohľadávky žalovaného voči žalobcovi na základe tohto jednostranného započítania majú zaniknúť. Žalovaný v tejto súvislosti označil dve pohľadávky voči žalobcovi, avšak bez špecifikácie, ktorá pohľadávka v akej výške sa týmto jednostranným započítaným započítava. Právny zástupca na pojednávaní konanom dňa 31.10.2019 uviedol, že vychádzajúc logicky z obsahu veci vyplýva, že došlo k započítaniu celej nižšej pohľadávky žalovaného a zvyšku vyššej pohľadávky žalovaného, avšak takýto záver z obsahu písomného vyhotovenia Oznámenia o jednostrannom započítaní vzájomných záväzkov a pohľadávok nevyplýva. Súd má za to, že tento nedostatok nie je možné preklenúť ani použitím interpretačných pravidiel ustanovených v a a , a . V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 07.09.2005, sp. zn. , v zmysle ktorého, pokiaľ započítavajúca osoba v započítaní uvažuje s dvomi nárokmi voči protistrane, ktoré v súčte prevyšujú nárok protistrany, pričom však neuvádza, ktoré z týchto dvoch nárokov a v akej výške uplatňuje, je takého započítanie neurčité, a teda neplatné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že jednostranné započítanie zo strany žalovaného je neurčité, a z toho dôvodu v zmysle ustanovenia neplatné. Z uvedeného dôvodu na základe Oznámenia o jednostrannom započítaní vzájomných záväzkov a pohľadávok nemohlo dôjsť k zániku pohľadávky žalobcu uplatnenej v tomto konaní.

17. Čo sa týka zistenia, kedy a v akej výške boli pohľadávky žalovaného splatné (na ktoré tunajší súd odkázal odvolací súd v Uznesení zo dňa 28.04.2016, č. k. - 449), súd poukazuje na to, že žalovaný aj v písomnom jednostrannom započítaní uviedol, že pohľadávky žalovaného sú splatné dňa 25.05.2009. Následne, právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 31.05.2012 doplnil, že pri uplatnení majetkovej ujmy vodné zákony, ktoré sa aplikovali na pohľadávky, ktoré boli uplatnené v konaniach vedených na Okresnom súde Piešťany nestanovovali splatnosť na úhradu majetkovej

ujmy a preto nadobudli splatnosť dňom nasledujúcim po obdŕžaní žiadosti o úhradu predmetných pohľadávok zo strany žalobcu v tomto konaní, pričom podľa ustálenej judikatúry sa za takúto žiadosť považuje aj doručenie žaloby zo strany súdu. Podľa , ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Súd v tomto konaní nemal za preukázané, že žalovaný alebo jeho právni predchodcovia právne relevantným spôsobom vyzvali žalobcu na úhradu pohľadávok žalovaného, ktoré sú označené v oznámení o jednostrannom započítaní (a to predovšetkým výzvou s uvedením výšky sumy, ktorú požadujú) pred Oznámením o jednostrannom započítaní. Z uvedeného dôvodu dospel súd k záveru, že pohľadávky žalovaného v čase jednostranného započítania dňa 25.05.2009 neboli splatné. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. Podľa platí, že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Nakoľko si teda žalovaný oznámením o jednostrannom započítaní zo dňa 25.02.2015 započítal voči splatným pohľadávkam žalobcu svoje nesplatné pohľadávky, je potrebné konštatovať, že predmetné započítanie je neplatné aj z uvedeného dôvodu, nakoľko sa jedná o rozpor s citovaným ustanovením .

18. Na závere uvedenom v bode 17 tohto rozsudku nič nemení ani argumentácia žalovaného, že za výzvu v zmysle vyššie uvedeného je potrebné považovať uplatnenie nároku na súde. V súvislosti s konaním vedeným pod sp. zn. súd zistil, že žaloba bola v tejto právnej veci podaná dňa 30.06.2008, avšak Poľnohospodárske družstvo Podolie resp. spoločnosť GENERIX, a.s. (v tomto konaní v postavení žalovaného) až podaním doručeným súdu dňa 26.08.2010 doplnil petit žaloby tak, že uviedol výšku majetkovej ujmy, ktorú požaduje uhradiť (do tohto dátumu si spoločnosť GENERIX, a.s. uplatňovala nárok na náhradu škody za určité obdobie, bez uvedenia sumy). Vzhľadom na uvedené má súd za to, že až týmto podaním (resp. až doručením uvedeného podania spoločnosti Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s.) mohlo dôjsť k právne relevantnej výzve na úhradu majetkovej ujmy a pohľadávka žalovaného na zaplatenie majetkovej ujmy vo výške 328.619,80 EUR voči žalobcovi (označená v jednostrannom započítaní) sa mohla stať splatnou až po tomto termíne. Je teda zrejmé, že v čase oznámenia o jednostrannom započítaní zo strany žalovaného dňa 25.05.2009 táto pohľadávka žalovaného nebola splatná. Pokiaľ ide o konanie vedené na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. súd zistil, že žaloba bola podaná dňa 25.05.2009, avšak spoločnosť GENERIX, a.s. až podaním doručeným súdu dňa 15.07.2014 doplnil petit žaloby tak, že uviedol výšku majetkovej ujmy, ktorú požaduje uhradiť. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že až týmto podaním (resp. až doručením uvedeného podania spoločnosti Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s.) mohlo dôjsť k právne relevantnej výzve na úhradu majetkovej ujmy a pohľadávka žalovaného na zaplatenie majetkovej ujmy vo výške 39.832,70 EUR voči žalobcovi (označená v jednostrannom započítaní) sa mohla stať splatnou až po tomto termíne. Je teda zrejmé, že v čase oznámenia o jednostrannom započítaní zo strany žalovaného dňa 25.05.2009 táto pohľadávka žalovaného nebola splatná.

19. Bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti súd považuje za potrebné uviesť, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom Okresného súdu Piešťany vysloveným v Rozsudku zo dňa 27.07.2017, č.k. - 319, ktorý žalobu žalobcu zamietol. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že pohľadávka žalovaného označená v oznámení o jednostrannom započítaní vzájomných záväzkov a pohľadávok zo dňa 25.05.2009 neexistuje, a teda započítanie tejto neexistujúcej pohľadávky s pohľadávkou žalobcu uplatnenou v tomto konaní aj z tohto dôvodu nemohlo spôsobiť zánik pohľadávky žalobcu v označenej výške (t.j. vo výške 39.832,70 EUR). V tejto súvislosti súd uvádza, že Rozsudok Okresného súdu Piešťany zo dňa 27.07.2017, č.k. - 319 bol potvrdený Rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.12.2018, č.k. , pričom nadobudol právoplatnosť dňa 28.01.2019. Súd zároveň poukazuje na to, že existuje množstvo rozhodnutí v obdobných právnych veciach, ktoré sú totožné s uvedeným rozsudkom, pričom súd uvádza napríklad na Rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27.01.2016, č.k. , ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s potvrdzujúcim Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.05.2017, č.k. - 939 dňa 22.06.2017. Súd zároveň uvádza, že je síce pravdou, že aj žalovaný predložil v tomto konaní viacero rozhodnutí súdov, z ktorým vyplýva v súvislosti s nárokom na náhradu majetkovej ujmy opačný záver ako je vyslovený v uvedených rozhodnutiach, avšak v týchto prípadoch sa väčšinou jedná o staršie rozhodnutia, ktorých rozhodovacia línia bola prekonaná práve rozhodnutiami z neskoršieho obdobia.

20. Súd zároveň uvádza, že právne závery uvedené vo vyššie označenom rozsudku (Rozsudok Okresného súdu Piešťany zo dňa 27.07.2017, č.k. - 319) je možné a aj potrebné aplikovať aj na druhú pohľadávku žalovaného označenú v oznámení o jednostrannom započítaní vzájomných záväzkov a pohľadávok zo dňa 25.05.2009. Jedná sa o pohľadávku vo výške 328.619,80 EUR, ktorá mala vzniknúť titulom nároku na majetkovú ujmu za obdobie od 01.05.2004 do 12.05.2009 pôvodne družstvu Poľnohospodárske družstvo Podolie. Pôvodný žalobca v žalobe () svoju aktívnu legitimáciu odvodil z toho, že je oprávneným nájomcom pozemkov, na ktorých boli vyhlásené ochranné pásma zodpovedajúce ochranným pásmam vodárenských zdrojov podľa vodných zákonov. Podľa má nárok na majetkovú ujmu vlastník pozemku, pričom bez právnej úpravy nie je možné odvodiť právo žalobcu ako nájomcu na náhradu majetkovej ujmy, keď žalobcovi toto právo nepriznáva. Odvodzovanie aktívnej legitimácie žalobcu v spore od právnych vzťahov založených nájomnými zmluvami s vlastníkmi pozemkov je nesprávne, nakoľko nárok na náhradu majetkovej ujmy patrí výlučne vlastníkovi pozemku. Navyše, z ustanovenia účinného od 01.07.2004 a počas rozhodného obdobia vyplýva, že za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom a preukázateľnom rozsahu, ktorú je povinný poskytnúť na jeho žiadosť ten, kto odoberá vodu, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja. Z uvedeného je zrejmé, že žiadateľ bol povinný podať žiadosť o náhradu majetkovej ujmy za obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, čo však žalovaný v súvislosti so svojimi pohľadávkami voči žalobcovi nepreukázal ani v tomto konaní a ani v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. (resp. ako vyplýva z Rozsudok Okresného súdu Piešťany zo dňa 27.07.2017, č.k. - 319). Zároveň žalovaný nepreukázal ani ďalšie skutočnosti relevantné pre priznanie jeho nároku, a to predovšetkým to, za ktoré pozemky a v akej konkrétnej výmere si uplatňuje náhradu majetkovej ujmy (tak pri družstve Poľnohospodárske družstvo Podolie ako aj pri spoločnosti Šľachtiteľská stanica Horná Streda, a.s.) a že tieto pozemky sa skutočne nachádzajú v ochranných pásmach vodných zdrojov, že právni predchodcovia žalovaného resp. žalovaný v rozhodných obdobiach tieto pozemky skutočne užívali resp. na nich hospodárili, akú činnosť na nich konkrétne vykonávali počas rozhodného obdobia právni predchodcovia žalovaného. S ohľadom na skutočnosti uvedené v bodoch 18-20 tohto rozsudku súd konštatuje, že v danom prípade žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal ani samotnú existenciu nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy, na ktoré poukazoval v Oznámení o jednostrannom započítaní zo dňa 25.05.2009.

21. Súd po vykonanom dokazovaní, s poukazom na vyššie citované ustanovenia príslušných právnych predpisov dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

22. Súd na záver dodáva, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu SR vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného, teda tak súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces.

23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).