Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37C/39/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v spore žalobcu E. Ž., narodeného XX.X.XXXX, bytom V. XX, V.K., zastúpeného JUDr. Tatianou Vorobelovou, advokátkou so sídlom Bajzova 2, Košice, proti žalovanej K. V., narodenej X.X.XXXX, bytom V.. W. X, V., zastúpenej JUDr. Jurajom Kulom, advokátom so sídlom Mäsiarska 30, Košice, o ochranu osobnosti, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 10.12.2019 žalobu o ochranu osobnosti. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.9.2019 sa v konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Košiciach sp.zn.:Č.:T.-XXX/NKA-T.- U.-XXXX, konkrétne z obsahu uznesenia o odmietnutí trestného stíhania zo dňa 13.9.2019 dozvedel, že žalovaná, vo svojej výpovedi uviedla, že je notorický alkoholik a fajčiar, alkohol kombinuje so sedatívami Oxazepan a že jeho cynické chovanie vyplýva z toho, že je ťažký alkoholik, fajčiar, občas užíva aj marihuanu. Žalovaná v čase výpovede pred vyšetrovateľom bola jeho manželkou, avšak už boli v rozvodom konaní. Konanie o rozvod nášho manželstva sa viedlo na Okresnom súde Košice II. pod sp.zn. . V návrhu na začatie konania žalovaná uviedla mnoho nepravdivých údajov na jeho osobu, len aby ho očiernila, počnúc tým, že je hašterivý, pomstychtivý, urážlivý, že užíva denne alkohol, denne fajčí, už po 19.00 hod. opitý zaspáva. Nikdy žalovaná v rozvodovom konaní neuviedla, že občas užíva marihuanu, a ak by to bola pravda tak, by to určite uviedla. Nevie, čo žalovanú viedlo k tomu, že ho tak chcela očierniť a možno mu aj privodiť trestné stíhanie. Rozhodne popiera, že by niekedy užíval marihuanu, nikdy túto drogu neužil, či už počas pobytu v USA alebo na Slovensku. Prekvapilo ho tvrdenie a rozširovanie nepravdivej informácie o ňom, že občas užíva marihuanu. Žalovaná to urobila zámerne s predpokladom, že v očiach známych zníži jeho vážnosť, dôstojnosť a postavenie v spoločnosti v značnej miere. Považuje ujmu, ktorá mu bola spôsobená, za závažnú. K výške požadovanej finančnej čiastky poukazuje znovu na už zmienené okolnosti nepravdivého tvrdenia o jeho osobe a závažnosť tohto tvrdenia naznačujúceho trestnú činnosť. Z týchto dôvodov za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy považuje sumu 500,-eur. Je toho názoru, že zásah žalovanej bol spojený so znížením dôstojnosti jeho osoby i vážnosti v spoločnosti, a teda zakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Navrhuje, aby súd rozhodol tak, že žalovaná je povinná zdržať sa šírenia nepravdivej informácie o žalobcovi, že občas užíva marihuanu. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 500,- eur a nahradiť trovy konania.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.3.2020 uviedla, že žalobca v žalobe nepreukázal žiadnym dôkazom, že by svojím vyjadrením zasiahla do jeho osobnostnej integrity, že by znížila jeho dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti. Namieta tú skutočnosť, že by svojím konaním zasiahla do

žalobcových osobnostných práv a že by týmto mala spôsobiť zníženie žalobcovej dôstojnosti a jeho vážnosti v spoločnosti. Naopak žalobca adresoval v mesiaci júl 2019 na špeciálnu emailovú adresu Úradu vlády SR v poradí prvé trestné oznámenie na ňu, v ktorom poukazuje na jej korupčné správanie ako jeho manželky a nemenovaného psychiatra z Vranova nad Topľou. Na základe žalobcovho trestného oznámenia sa viedlo na národnej kriminálnej agentúre národnej protikorupčnej jednotke expozitúry Východ, pod sp.zn.: Č.: T.-XXX/NKA-T.-U.-/. trestné konanie vo veci podozrenia zo zločinu prijímania úplatku podľa a prečinu podplácania podľa . V tomto konaní bola vypočutá ako svedok. K jej výpovedi v tomto trestnom konaní dňa 19.8.2019, zaslala aj písomné stanovisko zo dňa 16.8.2019, kde uvádza, všetky dôležité skutočnosti ku žalobcovmu trestnému oznámeniu. Okrem iného písomne uviedla, že je notorický alkoholik a silný fajčiar. Uvedené skutočnosti uviedla aj počas výsluchu na polícii, kde okrem iného uviedla, že konzumáciu alkoholu kombinuje žalobca s liekom - sedatívom Oxazepan, že jeho cynické chovanie vyplýva aj z toho, že je ťažký alkoholik, fajčiar a občas užíva marihuanu. Národná kriminálna agentúra, národná protikorupčná jednotka expozitúry Východ, vydala uznesenie pod Č.: T.-T.-U.-XXXX zo dňa 13.9.2019, právoplatné dňa 2.10.2019, o odmietnutí trestného stíhania pre podozrenie zo zločinu prijímania úplatku podľa a podozrenie z prečinu podplácania podľa . Žalobca podal na ňu dňa 2.10.2019 na Odbor kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach v poradí druhé trestné oznámenie, pod sp.zn.: I.-V.-I.-XXXX/XXXX a následne dňa 8.10.2019 preevidované na Č.:I.-XX X/X-U.-V.-XXXX, pre podozrenie z prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa , ktorého sa mala dopustiť tak, že dňa 19.8.2019 na Prezídiu PZ, Národnej protikorupčnej jednotke, expozitúra Východ v trestnom konaní pod sp.zn.: T.-W. -T.-XXX-XXX/XXXX-T. počas výsluchu v zápisnici okrem oného uviedla, že žalobca, je notorický alkoholik a fajčiar, alkohol kombinuje so sedatívami Oxazepam, jeho cynické chovanie vyplýva aj z toho, že jej ťažký alkoholik, fajčiar a občas užíva marihuanu, a takto mala uviesť pred policajtom nepravdu o okolnostiach, ktoré mali podstatný význam pre rozhodnutie, alebo také okolnosti zamlčala. V tomto trestnom oznámení žalobca okrem iného uviedol, že dňa 26.9.2019 si prevzal uznesenie o odmietnutí trestného stíhania zo dňa 13.9.2019 pod sp.zn.: Č.: T.-XXX/NKA-T.-U.-XXXX, kde na štvrtej strane predmetného uznesenia sa dočítal, že jeho manželka vo svojej výpovedi uviedla, že je notoricky alkoholik, fajčiar tak občas užíva aj marihuanu. Taktiež uviedol, že jeho manželka takto úmyselne krivo vypovedala. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odboru kriminálnej polície, 3. Oddelenia vyšetrovania zo dňa 24.10.2019 pod sp.zn.: Č.: I.-XXXX/X-U.-V.-XXXX podľa trestné oznámenie žalobcu bolo odmietnuté, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa . Z odôvodnenia predmetného uznesenia na str. 3 posledný odsek vyplýva, že pred vyšetrovateľom v tomto trestnom konaní neuviedla nepravdu o okolnosti, ktorá by mala podstatný význam pre rozhodnutie policajta, pretože policajt tieto jej tvrdenia vôbec nebral do úvahy a pre jeho rozhodovanie o odmietnutí trestného stíhania nemala a ani nemohli mať podstatný význam, čo vyplýva aj z odôvodnenia uznesenia o odmietnutí trestného stíhania pre podozrenie zo zločinu prijímania úplatku podľa a podozrenie z prečinu podplácania podľa zo dňa 13.9.2019 pod Č.: T.-XXX/NKA-T.-U.-XXXX a teda nenaplnila objektívnu stránku trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy a teda trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy sa nestal, tak ako je to popísané vo výrokovej časti uznesenia a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

3. Žalobca v replike zo dňa 30.4.2020 uviedol, že v písomnom vyhotovení adresovanom Ministerstve vnútra SR dňa 16.8.2020 uvádza, že jej rodina reagovala zvláštne, keď žalovaná po pol roku, a že teraz vie, že mali pravdu, že je sobášny podvodník. Dôvody žaloby na ochranu osobnosti rozširuje o ďalší nepravdivý údaj o svojej osobe, že je sobášny podvodník. Tvrdenia žalovanej sú teda nepochybne neoprávnenými zásahmi do jeho práva na ochranu občianskej cti podľa , ktoré doposiaľ trvajú.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa s návrhom, s vyjadrením žalovaného a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že bol vypovedať vo veci úplatku vedenej pred vyšetrovateľom, kde zo zápisnice zistil tak, ako je uvedené v žalobe, že žalovaná o ňom uviedla, že občas okrem iného užíva aj marihuanu, čo ho veľmi urazilo. Žalovaná pozná jeho minulý život. Tridsať rokov žije v Amerike,

vykonáva povolanie v zdravotníckom sektore v nemocnici, kde bol mnohokrát testovaný na drogy, lebo to je požiadavka. Vedela veľmi dobre, že marihuanu nemohol fajčiť už kvôli zamestnaniu.

6. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že žalobca často rozprával o marihuane, že v Amerike ju fajčí každý, tak nejasne o tom rozprával, ale keď bola na vyšetrovaní, kde ju všade očiernil, pošpinil, tak vysvetlila, že má podozrenie, že užíva drogy, ale nikdy ho pritom nevidela. Nie je na facebooku, ani na žiadnych sociálnych sieťach, on takisto nie je na facebooku, ani na žiadnych sociálnych sieťach, pán žalobca ma minimum priateľov, je sám, ani s vlastnými sa nestýka. Na otázku súdu, či tieto tvrdenia, ktoré sú predmetom žaloby, pani žalovaná niekde verejne rozširovala, žalovaná uviedla, že nerozširovala to, on má minimum priateľov, je ťažké povedať, akým spôsobom ho urazila alebo kde šíri jeho zlé meno. Nedala to na sociálnu sieť. Nešíri to do éteru.

7. Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odboru kriminálnej polície, 3. Oddelenia vyšetrovania zo dňa 24.10.2019 pod sp.zn.: Č.: I.-XXXX/X-U.-V.-XXXX súd zistil, že vyšetrovateľ PZ odmietol trestné oznámenie žalobcu pre podozrenie z prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa , ktorého sa mala žalovaná dopustiť tak, že dňa 19.8.2019 na Prezídiu PZ, Národnej protikorupčnej jednotke, expozitúra Východ v trestnom konaní pod sp.zn.: T.- W. -T.-XXX-XXX/XXXX-T. počas výsluchu v zápisnici okrem oného uviedla, že žalobca, je notorický alkoholik a fajčiar, alkohol kombinuje so sedatívami Oxazepam, jeho cynické chovanie vyplýva aj z toho, že jej ťažký alkoholik, fajčiar a občas užíva marihuanu, a takto mala uviesť pred policajtom nepravdu o okolnostiach, ktoré mali podstatný význam pre rozhodnutie, alebo také okolnosti zamlčala.

8. Súd právne vec posúdil nasledovne:

9. Podľa ustanovenia fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

10. Podľa ustanovenia až 3 fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

11. Predmetom konania je ochrana osobnosti fyzickej osoby. Žalobca žiada, aby sa žalovaná zdržala šírenia nepravdivej informácie o žalobcovi, že občas užíva marihuanu. Zároveň sa žalobca domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

12. Právo na ochranu osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú nedielne chránené jednotlivé čiastkové práva zabezpečujúce občianskoprávnu ochranu konkrétnych stránok osobnosti fyzickej osoby. Predmetom ochrany sú jednak nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka (meno, česť, dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a pod.), jednak prejavy osobnej povahy (napr. podobizne, zvukové záznamy). Otázku prípadného negatívneho dotknutia týchto čiastkových práv v rámci práva na ochranu osobnosti treba u každého z nich posudzovať samostatne.

13. právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby upravuje ako jednotné právo, ktorého obsahom je v občianskoprávnej oblasti zabezpečiť rešpektovanie osobnosti fyzickej osoby a jej všestranný slobodný rozvoj. Ide o zásadné rozvedenie a konkretizáciu článkov 7, 8, 10, 11, 13 a 14 Listiny základných práv a slobôd. V rámci jednotného práva na ochranu osobnosti existujúce čiastkové práva zabezpečujú občianskoprávnu ochranu jednotlivých hodnôt (stránok) osobnosti fyzické osoby ako neoddeliteľných súčastí celkovej fyzickej a psychicko - morálnej integrity osobnosti.

14. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladmi úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu, a ďalej, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanoveniami a nasl. , pričom musia byť splnené oba tieto predpoklady, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého

je právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany a povinnosť subjektu zásahu znášať súdom uloženú sankciu. Pre priznanie finančnej náhrady sa vyžaduje aj vznik 15. nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej osoby, predstavujúci zníženie jej dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere a príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vznikom tejto ujmy. Jej výšku v takomto prípade určuje súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo ( ). Dokazovanie musí súd zamerať na konkrétne skutkové zistenia, vyjadrujúce stupeň závažnosti nemajetkovej ujmy, vzniknutej v tom - ktorom konkrétnom prípade - dopad zásahu na osobné a rodinné pomery subjektu ochrany, pracovné a spoločenské súvislosti, miestne a časové hľadiská zásahu, ako aj na všetky ostatné relevantné skutočnosti, ktorých súhrn tvorí „okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva“ (spôsob, forma, prostriedky zásahu, stupeň nepravdivosti a difamie, oblasť sféry života fyzickej osoby, do ktorej sa neoprávnene zasiahlo a pod.).

16. Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby prichádza do úvahy iba u zásahov do osobnosti chránenej všeobecným osobnostným právom, ktoré je potrebné kvalifikovať ako neoprávnené (protiprávne). Neoprávneným je zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, tj s právnym poriadkom. Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe.

17. Objektívna spôsobilosť zásahu vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu buď v porušení, alebo i len ohrození osobnosti fyzickej osoby. O danosti tohto znaku možno hovoriť vždy vtedy, ak zásah do cti alebo dôstojnosti fyzickej osoby je v konkrétnom prípade objektívne so zreteľom na všetky okolnosti prípadu spôsobilý ohroziť uvedené chránené hodnoty ľudskej osobnosti. Pri konštrukcii, ktorá bola zvolená v ustanovení a nasledujúcich nie je významná subjektívna stránka (t.j. to, ako určitá fyzická osoba zo svojich subjektívnych hľadísk vníma určité konanie a jeho dôsledky). Znak objektívnej spôsobilosti zasiahnuť do chránených osobnostných práv je preto daný vždy vtedy, ak ide o také konanie, ktorého dôsledky by v rovnakej situácii negatívne pôsobili na každú inú fyzickú osobu ako nebezpečenstvo zníženia jej vážnosti u spoluobčanov a tým aj nebezpečenstvo nepriaznivého ovplyvnenia jej uplatnenia v spoločnosti. So zreteľom na to, že právna úprava ochrany osobnosti v právnom poriadku Slovenskej republiky je založená na už spomenutom objektívnom princípe, nevyžaduje sa, aby na strane pôvodcu zásahu existoval úmysel priamy alebo nepriamy, alebo nedbanlivosť či už vedomá alebo nevedomá. V dôsledku toho môže byť uvedený znak daný aj v prípade mimovoľného konania alebo konania zo žartu a napokon aj konania v dobrej viere, pri ktorom si konajúci neuvedomuje objektívnu spôsobilosť svojho konania zasiahnuť do osobnosti inej fyzickej osoby (napr. ak je osobne presvedčený o pravdivosti ním na verejnosti prednesených nepravdivých skutkových tvrdení o niekom inom).

18. K vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 obč. zák. musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo len ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, tento zásah musí byť neoprávnený (protiprávny) a musí tu existovať príčinná súvislosť medzi zásahom a vzniknutou ujmou na chránených osobnostných právach fyzickej osoby. Nenaplnenia ktoréhokoľvek z týchto predpokladov vylučuje možnosť sankcií podľa ustanovenia § 13 obč. zák.. Ak nemajetková ujma vzniknutá na osobnosti fyzickej osoby môže byť zmiernená niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia podľa ustanovenia § 13 obč.zák., je potrebné zvoliť takú jeho formu, ktorá je podľa okolností každého konkrétneho prípadu primeraná a postačujúca k relatívnej sanácii nemajetkovej ujmy vzniknutej neoprávneným zásahom, a ktorá tak súčasne bude aj účinná (obdobne napr. pozri Karel Knap, Jiří Švestka a kol.: Ochrana osobnosti podľa občianskeho práva, Linde Praha, as 2004, str 163 a 180násl.).

19. Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie ( ). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ( ), ktorej sa žalobca domáha aj v prejednávanej veci. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Dôvody priznania náhrady sú v tomto ustanovení uvedené len demonštratívne. Zákon tu ustanovuje jedinú podmienku priznania

náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá je splnená vtedy, keď sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce ( ).

20. V určitých prípadoch však o neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nepôjde, a to ani vtedy, ak by sa zásah ako odporujúci objektívnemu právu zdanlivo javil. Hovorí sa o okolnostiach vylučujúcich neoprávnenosť, resp. o okolnostiach, ktoré porušenie, resp. ohrozenie osobnosti fyzickej osoby ospravedlňujú.

21. Okolnosti, ktoré majú tieto právne následky a ktoré vychádzajú z hodnotenia závažnosti, významu a funkcie vzájomne si kolidujúcich porovnávaných záujmov dotknutej fyzickej osoby na strane jednej a zvláštnych verejných záujmov na strane druhej, sú buď obsiahnuté priamo v právnych normách, alebo z nich vyplývajú.

22. Neoprávnenosť zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby chránenej všeobecným osobnostným právom vylučujú konkrétne tieto okolnosti, keď: a) dotknutá fyzická osoba k zásahu do svojej osobnosti, resp. do jednotlivých hodnôt, tvoriaci jej osobnosť v jej fyzickej a morálnej jednote (integrite), súhlasila, alebo b) je zásah s ohľadom na rôzne verejné záujmy dovolený zákonom, pričom do tejto kategórie spadajú tzv. zákonné licencie, ktoré sú výslovne zakotvené v a obč. zák. alebo napr. v a nasl. , v a , , o starostlivosti o zdravie ľudu v znení neskorších predpisov, a nasl. , a pod. V týchto prípadoch (ak nie sú prekročené zákonom stanovené medze) ide o situácie, kedy nad individuálnymi záujmami jednotlivých fyzických osôb, do ktorých osobnosti je zasahované, prevláda závažnejšie, významnejšie a funkčne vyšší verejný záujem, odôvodnený naliehavými sociálnymi potrebami, ktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné, c) k zásahu došlo v rámci výkonu iného subjektívneho práva stanoveného zákonom, prípadne, kde iný subjekt plnil právnu povinnosť, ktorú mu ukladá zákon (ako je to v prejednávanej veci). Prípustnosť týchto prípadov je odôvodnená zvláštnym verejným záujmom ako na nerušenú a plynulú realizáciu subjektívnych práv, tak na plynulom plnení právnych povinností uložených zákonom. Ide najmä o výkon práva kritiky (článok 17 Charty základných práv a slobôd), o všeobecnú svojpomoc ( Obč. zák.), o odvracanie škody ( Obč. zák.), o nutnú obranu a krajnú núdzu ( Obč. zák.), o výkon práv účastníkov konania (v konaní súdnom alebo správnom pred povolanými orgánmi s rozhodovacou mocou), ako aj výkon povinnosti svedeckej a znaleckej (ak sú odôvodnené predmetom veci), o výkon činnosti advokáta v rámci ochrany oprávnených záujmov svojho mandanta, resp. klienta, o výkon rozhodovacej činnosti štátnych orgánov (Karel Knap, Jiří Švestka a kol.: Ochrana osobnosti podľa občianskeho práva, Linde Praha, as 2004, pozri stanovisko Občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. Cpjn 13/2007).

23. U zásahov do cti treba uznať za dôvod vylučujúci neoprávnenosť difamačných urážajúcich skutkových tvrdení, ak k zásahu do cti došlo v rámci primeraného hájenia chránených záujmov, či vlastných, cudzích, či verejných, pri výkone zákonom stanoveného subjektívneho práva alebo pri plnení zákonom uloženej právnej povinnosti (obdobne napr. pozri Karel Knap, Jiří Švestka a kol.: Ochrana osobnosti podľa občianskeho práva, Linde Praha, as 2004, str 314 až 320).

24. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že k zásahu do osobnostných práv žalobcu malo dôjsť na podnet žalobcu vedeného trestného konania pod sp.zn.: T.-W. -T.-XXX-XXX/XXXX-T. a to počas výsluchu žalovanej, ktorá v zápisnici okrem oného uviedla, že žalobca, je notorický alkoholik a fajčiar, alkohol kombinuje so sedatívami Oxazepam, jeho cynické chovanie vyplýva aj z toho, že jej ťažký alkoholik, fajčiar a občas užíva marihuanu.

25. Podstatou sporu je stret zákonného oprávnenia žalovanej, ktorá môže v rámci výkonu práva stanoveného zákonom vypovedať pred vyšetrovateľom, s ochranou občianskej cti, mena a dobrej povesti žalobcu.

26. K tvrdenému zásahu do osobnostných práv žalobcu malo dôjsť pri výkone zákonom stanoveného subjektívneho práva žalovanou, a to jej výpoveďou v trestnom konaní vedenom pod sp.zn.: T.-W. -T.- XXX-XXX/XXXX-T.. Za tejto situácie je neoprávnenosť zásahu vylúčená vtedy, ak došlo k zásahu v rámci úradného konania a ak zásah nevybočil z rámca daného platnými predpismi. Neoprávneným zásahom do práv chránených ustanovením § 11 a nasl. obč. zák. nie sú ani prejavy, ktoré podľa obsahu, formy a

cieľa je možné považovať za upozornenia, podnety alebo žiadosti o objasnenie a prešetrenie určitých okolností, ak boli učinené v prostredí oprávnenom vec riešiť (porov. uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. 1.2002, sp. zn. , uverejnenom pod číslom RNs C 972 v Súbore civilných rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu C.H.BECK, ročník 2002).

27. K tvrdenému zásahu do cti, mena a dobrej povesti žalobcu teda došlo pri výkone zákonom stanoveného subjektívneho práva resp. povinnosti žalovanej (výpoveď svedka). Z tohto dôvodu tento zásah do osobnostných práv žalobcu zo strany žalovanej nebol protiprávny (neoprávnený), keďže táto postupovala v zmysle príslušných ustanovení , teda k tomuto zásahu došlo v rámci výkonu iného subjektívneho práva stanoveného zákonom, čo spôsobuje vylúčenie neoprávnenosti zásahu do osobnostnej sféry. Zároveň nebol podľa názoru súdu tento zásah do osobnostných práv žalobcu neoprávnený aj z dôvodu, že žalovaná závažným spôsobom nevybočila z medzí takto ustanovených práv a povinností. Vybočením z medzí ustanovených práv a povinností je napr. krivá výpoveď (k tomu pozri stanovisko NS ČR sp. zn. Cpjn 13/2007), pričom z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odboru kriminálnej polície, 3. Oddelenia vyšetrovania zo dňa 24.10.2019 pod sp.zn.: Č.: I.-XXXX/X-U.-V.-XXXX má súd za preukázané, že vyšetrovateľ PZ odmietol trestné oznámenie žalobcu pre podozrenie z prečinu krivej výpovede a krivej prísahy, ktorého sa mala žalovaná dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 19.8.2019 na Prezídiu PZ, Národnej protikorupčnej jednotke, expozitúra Východ v trestnom konaní pod sp.zn.: T.-W. -T.-XXX-XXX/XXXX-T. počas výsluchu v zápisnici okrem oného uviedla, že žalobca občas užíva marihuanu. Žalovaná svojou výpoveďou žalobcovi neprivodila trestné stíhanie za drogovú trestnú činnosť, pretože na jej tvrdenia v tejto časti vyšetrovateľ neprihliadal.

28. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že objektívne spôsobilý vyvolať následky týkajúce sa osobnosti fyzickej osoby môže byť aj zásah urobený v rámci súdneho konania, napr. aj podaním uplatneným v konaní, avšak len za podmienky, že ide o závažnejší zásah. Za nespôsobilý zásah narušiť alebo ohroziť práva na ochranu osobnosti chránené ustanovením však považujú súdy prípady, kedy zásah spočíval v tvrdeniach, ktoré boli prednesené napríklad za takých okolností, za ktorých nehrozilo zverejnenie a nemohlo žiadnym spôsobom dôjsť k zníženiu vážnosti fyzickej osoby napríklad medzi ostatnými spoluobčanmi (Sborník III. Nejvyššího soudu, SEVT, Praha 1980, strana 177), čo sa týka prejednávanej veci.

29. Súd ďalej konštatuje, že nevyhnutnou podmienkou pre úspešné domáhanie sa upustenia (zdržania sa) od neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 Obč. zák. je, aby neoprávnený zásah (ktorý musí mať konkrétnu podobu) trval, resp. aby existovalo bezprostredné nebezpečenstvo (hrozba) jeho uskutočnenie alebo opakovania v budúcnosti, čo v danej veci nebolo zo strany žalobcu ani tvrdené (jediné, čo žalobca tvrdil bolo to, že žalovaná tieto skutočnosti uviedla /iba raz/ pred vyšetrovateľom pri svojej výpovedi v trestnom konaní, pričom žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že tieto skutočnosti ďalej nerozširovala, čo žalobca účinne nepoprel. Zápisnica o výsluchu svedka v trestnom konaní nie je verejne prístupná.

30. Na základe vyššie uvedeného so zreteľom na to, že súd konštatoval existenciu okolnosti, ktorá vylučuje neoprávnenosť zásahu do osobnostnej sféry žalobcu, súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

31. Podľa ust. a súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa ust. a o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa a , nakoľko žalovaná mala vo veci plný úspech, priznal jej plnú náhradu trov konania.

34. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach. Podľa ust. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa ust. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. a ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. ) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. ).