Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/5/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcu: VAŠA s.r.o., so sídlom Andreja Hlinka 86, 972 71 Nováky, IČO: 36 318 990, zast. Capitol Legal Group, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Digital Park III, Einsteinova 19, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 47 257 211, proti žalovanému: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, zast. CONSULTA v.o.s., so sídlom Šafárikovo námestie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 318 495, o zaplatenie sumy 129.956,- Eur s prísl. takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Dňa 02.01.2020 bol Okresnému súdu Žilina doručený žalobný návrh, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného na sumu 129.956,- Eur spolu s úrokmi z omeškania od 01.01.2016. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca mal právo na podporu, avšak žalovaný mu listom z 17.12.2014 oznámil stratu nároku na podporu v roku 2015 pre každé zo Zariadení a to z dôvodu bližšie nešpecifikovaného porušenia zákonných povinností.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 19.03.2020 tak, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť podľa zákona . Žalovaný k 15.08.2014 nedisponoval so žiadnym oznámením žalobcu v zmysle , preto žalovaný aplikoval zákona . (l.č. 66 obsahu spisu)

3. Súd po vykonaní procesných úkonov v zmysle nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie. Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav:

4. Súd mal zistené, že žalobca je výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov na základe povolenia URSOa č. XXXX/XXXX/E-PT zo dňa 20.06.2011, pričom žalobca prevádzkuje tri zariadenia na výrobu elektriny, a to fotovoltickej elektrárne J. I v objeme 0,0987 MWh ročne, J. II v objeme 0,0987 MWh ročne a J. III v objeme 0,0987 MWh ročne. Všetky zariadenia boli uvedené do prevádzky dňa 10.06.2011.

5. Súd mal preukázané, že URSO vydalo dňa 30.11.2011 Potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre všetky 3 zariadenia žalobcu. (l.č. 11-13)

6. Výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie podlieha v zmysle a je podporovaná doplatkom, ktorý bol stanovený ustanovením Vyhlášky č. Úradu pre

reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa ustanovuje cena regulácie v elektroenergetike. Tento doplatok si regulovaný subjekt, teda v danom prípade žalobca, musí uplatniť u prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, t.j. u žalovaného a u URSO.

7. Žalobca uviedol, že si uplatňoval danú podporu u žalovaného.

8. Žalovaný listami zo dňa 17.12.2014 oznámil žalobcovi, že stratil právo na uplatnenie podpory pre rok 2015 z dôvodu nesplnenia povinností výrobcu elektriny a teda elektrina ním vyrobená sa bude považovať za elektrinu, na ktorú nie je možné uplatniť si právo na podporu. Žalobca trval na tom, že si všetky povinnosti splnil riadne a včas. Následne žalovanému zaslal žiadosť o uzavretie zmlúv zabezpečujúcich poskytnutie podpory v roku 2015 spolu s podpísaným návrhom zmlúv, avšak zmluvy boli vrátené späť bez uzavretia zmlúv s odôvodnením, že žalobcovi nepatrí v roku 2015 právo na podporu. Žalobca je názoru, že pokiaľ žalobca porušil ust. § 4 ods.2, musel by o tom najprv rozhodnúť správny orgán, preto neprichádza do úvahy konštatovanie žalovaného o spáchaní správneho deliktu.

9. Žalobca predložil súdu list označený ako Oznámenie zo dňa 01.08.2014 adresovaný žalovanému, v ktorom oznamuje uplatnenie podpory podľa na nasledujúci kalendárny rok 2015 pre FVE Nováky I, FVE Nováky II, FVE Nováky III. Zároveň uviedol predpokladanú ročnú produkciu za jednotlivé FVE 110,00 MW /330,00 MW/. (l.č. 9)

10. Žalobca opiera svoju argumentáciu o to, že svoju povinnosť v zmysle zák. splnil. Zároveň povinnosť, ktorej porušenie je žalobcovi kladené za vinu, nemôže byť vo vzťahu k žalobcovi sankcionovaná stratou podpory, keďže jeho výrobné zariadenie bolo uvedené do prevádzky pred 01.01.2014 a taktiež podpora na kalendárny rok 2015 mu nemohla byť odňatá na základe právneho predpisu.

11. Žalovaný trval na tom, že žalobca nesplnil notifikačnú povinnosť v zmysle § 4 cit.zák. Žalovaný nedisponoval žiadnym oznámením od žalobcu do 15.08.2015. Pokiaľ ide o listiny, ktoré žalobca zasielal v priebehu roka ako napr. žiadosť o uzavretie zmluvy o doplatku a o výkupe elektriny, týmito listinami nebola splnená žiadna notifikačná povinnosť, cenové rozhodnutie URSO je cenovým konaním medzi žalobcom a URSO-m a žalovaný v tomto konaní nevystupuje a toto rozhodnutie nemožno zamieňať s oznamovacou povinnosťou podľa § 4 ods.2 písm.c) cit.zák., ktorá sleduje iný účel.

12. Z dôvodu, že žalobca si nesplnil notifikačnú povinnosť, tak nastala situácia, že nebolo možné výrobné zariadenia žalobcu zaradiť v kalendárnom roku 2015 do systému podpory v zmysle zákona . Nesplnením povinnosti podľa zákona nezaniklo právo žalobcu na podporu, ale zanikol mu nárok uplatňovať si podporu pre rok 2015. Ustanovenie cit.zák. nepredpokladá žiadny úkon zo strany žalovaného alebo URSO, ktorý s konštitutívnym účinkom zruší podporu pre výrobcu elektriny na nasledujúci kalendárny rok. Nárok na podporu zaniká na 1 rok priamo zo zákona ex lege, pričom rozhodujúce skutočnosť, že došlo k porušeniu povinnosti. Žalobcovi nič nebráni v uplatňovaní podpory pre nasledujúce roky v prípade, že splní zákonnú povinnosť. V prípade poskytnutia podpory žalobcovi doplatkom a výkupom elektriny na krytie strát pre rok 2015 by žalovaný poskytol ju v rozpore s platnou právnou úpravou.

13. Súd posúdil, že oznamovacia povinnosť je jednoznačne a zrozumiteľne stanovená v § 4 ods.2 psm.c) cit.zákona a výrobcovia sú povinní ju plniť. Dané ustanovenie nebolo Ústavným súdom SR posúdené za neústavné,.. a žalobca je povinný plniť to, čo mu zákon prikazuje.

14. Pokiaľ žalobca tvrdil, že sankčný mechanizmus v zmysle zákona sa na neho nevzťahuje vzhľadom na to, že jeho výrobné zariadenia boli dané do prevádzky pred 01.01.2014, tak je potrebné uviesť, že s aplikáciou cit.zák. sa vysporiadal Ústavný súd SR nálezom, ktorý bol zverejnený a jednoznačne uviedol, že zavedenie nepravej retroaktivity prostredníctvom nového znenia z ústavného hľadiska je nielen akceptovateľné, ale aj žiaduce.

15. Čo sa týka argumentácie žalobcu, že sankciu možno uložiť len na základe individuálneho správneho aktu, tak aj s touto otázkou sa vysporiadal Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí, v náleze, kde uviedol, že mechanizmus tejto sankcie sa uplatní ex lege a nie sú potrebné nejaké ďalšie rozhodnutia a okrem toho je tu súkromno-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným.

16. Podľa , (1) Výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa (ďalej len ""), má právo na a) prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prednostný prenos elektriny, prednostnú distribúciu elektriny a prednostnú dodávku elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny spĺňa technické podmienky prevádzkovateľa sústavy podľa osobitného predpisu a neohrozí bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy; prednostný prenos elektriny sa nevzťahuje na prenos elektriny spojovacím vedením, b) odber elektriny podľa vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny, c) doplatok podľa na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej podľa , aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje, odber elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené, za cenu elektriny na straty v období 1. odo dňa uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky do konca kalendárneho roka, ak toto zariadenie uviedol do prevádzky v danom kalendárnom roku alebo 2. do 31. marca, ak od roku uvedenia zariadenia na kombinovanú výrobu do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie technologickej časti takéhoto zariadenia uplynulo najviac 15 rokov. (2) je povinný a) predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci kalendárny rok, b) oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, s ktorým má uzavretú zmluvu o dodávke elektriny, predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon zariadenia je väčší ako 1 MW, c) oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa a , vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, d) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy doplatok podľa , ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona.

17. Podľa v znení do 31.12.2013 právo podľa odseku 1 písm. b) nemá , ktorý nesplní povinnosť podľa odseku 2 písm. a) a b).

18. Podľa v znení od 01.01.2014 , ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok.

19. Teda od 01.01.2014 bola sankcia rozšírená na nesplnenie ktorejkoľvek povinnosti v ods.2 a sankcia nielen vo forme straty práva na odber, ale aj na doplatok. Účelom novej právnej úpravy bolo prijať ustanovenie, obsahom ktorého by bola strata podpory na jeden rok v prípade nesplnenia si povinnosti výrobcu elektriny a to tak, že keď nepredloží potvrdenie o pôvode elektriny, neoznámi charakteristiky svojej dodávky alebo neoznámi uplatnenie si podpory v ustanovenom termíne.

20. Ustanovenie upravuje spôsob a podmienky podpory výroby elektriny, teda upravuje, aké podmienky podpory výroby musia byť splnené. Ustanovenie nemožno zamieňať s ust. cit.zák., ktorý stanovuje práva a povinnosti výrobcu elektriny. Teda výrobca musí splniť určité podmienky, aby mal zabezpečenú podporu výroby. Zároveň výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky podľa , následne má určité práva a povinnosti uložené v cit. zák. a pokiaľ ich nesplní, je zákonom daná sankcia, a to od 01.01.2014 strata práva na podporu na nasledujúci kalendárny rok.

21. Súd opakovane zdôrazňuje na logický a gramatický výklad, podľa ktorého ustanovenie § 3 cit. zák. upravuje podmienky, ktoré treba splniť, aby výrobca sa vôbec stal subjektom s právom na podporu. Pokiaľ podmienky splní, musí následne plniť povinnosti v zmysle § 4 cit. zák. a v prípade porušenia niektorej z povinností uloženej subjektu s právom na podporu, je zákonom daná sankcia, o ktorej nie je potrebné osobitne rozhodovať, sankcia je daná zákonom. Nemožno súhlasiť s názorom, že § 18e cit.zák. sa týka aj § 4 cit. zák. a že ustanov. § 4 cit.zák. sú tiež podmienky. Ustanovenie § 4 stanovuje povinnosti, ktoré musí plniť výrobca, pokiaľ splnil podmienky v zmysle § 3. Dané znenie iba upravuje, že podmienky podpory výroby elektriny, v prípade zmeny podmienok, zostávajú pre žalobcu zachované. Teda ak sa zmenia podmienky podpory, teda podmienky pre výrobcu, aby sa stal subjektom s právom na podporu, a to po tom, ako žalobca už sa takým subjektom stal, prípadné nové podmienky sa netýkajú žalobcu v zmysle § 18e, ale už len nových subjektov. To však neznamená, že žalobca nemusí plniť povinnosti v zmysle § 4 pod hrozbou sankcie. Dané povinnosti boli stanovené aj pred predmetnou novelou, avšak bez sankčného mechanizmu a mnohí výrobcovia spĺňajúci podmienky podľa § 3 tieto povinnosti neplnili. Preto bol zavedený sankčný mechanizmus od 01.01.2014. S uvedeným sa totožne vysporiadal aj Ústavný súd SR, ktorý považoval zavedenie sankčného mechanizmu za vyžadujúce a platí pre všetky subjekty bez rozdielu, pričom poukázal na prípustnosť nepravej retroaktivity. (nálezom -148)

22. Podľa podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1.januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov.

23. Citované zákonné ustanovenie je prechodným ustanovením k úpravám účinným od 01.01.2014. Je však nutné ho vykladať podľa výkladových pravidiel a preto je nutné konštatovať, že dané ustanovenie sa týka podmienok podpory, ktoré sú zakotvené v § 3 cit.zák. Pokiaľ žalobca vykladá, že v zmysle tohto ustanovenia sa sankčné ustanovenie § 4 ods.3 nevzťahuje na zariadenia uvedené do prevádzky pred 1.januárom 2014, takýto názor je nesprávny, nakoľko § 4 stanovuje práva a povinnosti so sankčným mechanizmom v prípade ich porušenia, avšak samotné podmienky výroby elektriny sú stanovené v § 3 a pre zariadenia uvedené do prevádzky pred 1.januárom 2014 platí úprava podmienok podpory stanovených pred 01.01.2014 v zmysle § 18e. S týmto sa totožne vysporiadal aj Ústavný súd SR vo svojom náleze -148 zo dňa 22.03.2017 tak, že ustanovenie zákona o podpore v § 4 ods. 2 sú relevantné pre všetky subjekty, ktoré majú nárok na podporu bez ohľadu na to, kedy boli uvedené do prevádzky a kedy môžu podporu uplatňovať a zároveň povedal aj to, že tento postih a sankčný mechanizmus na stratu podpory je oprávnený, je dôvodný a je žiaduci.

24. Ústavný súd SR nálezom -148 skonštatoval, že dané ustanovenie nie je v rozpore s SR a Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

25. Predmet a účel zákona o podpore je koncentrovane vyjadrený v cit.zák., podľa ktorého zákon predovšetkým stanovuje 1. Spôsob podpory a podmienky výroby a 2. Práva a povinnosti výrobcov. V zmysle cit.zák. podpora sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny po dobu 15 rokov od času uvedenia do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny. Stanovené sú práva výrobcov, na ktoré nadväzujú ich povinnosti uvedené v cit.zák. Na ustanovenie cit.zák. je sankčný mechanizmus pre prípadné porušenie tam uvedených povinností (na rozdiel od porušenia povinností stanovených v až 7) Je nutné zdôrazniť, že ide o povinnosti, ktoré zákon o podpore ukladal výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie už podľa pôvodného znenia (tieto ustanovenia sú účinné od 01.01.2010) a povinnosť ustanovenú v majú výrobcovia od 01.03.2013. Účelom cit.zák. už podľa jeho pôvodného znenia bolo ustanoviť právne dôsledky nesplnenia niektorých povinností, ktoré tento došlo s účinnosťou od 01.01.2014 „len“ k zmene, resp. rozšíreniu týchto právnych dôsledkov a to nielen strata práva na odber elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, ale aj práva na tzv. doplatok. ÚS SR vo svojom náleze vyslovil, že ide o špecifickú sankciu, ktorá má súkromnoprávny charakter. ÚS SR zdôraznil, že nesplnenie zákonom ustanovených povinností nemôže v právnom štáte požívať právnu ochranu. Ústavný súd SR v prvom rade poukázal na právny názor, podľa ktorého je princíp právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov. S princípom právnej istoty je v podmienkach materiálneho právneho štátu nerozlučne spätý aj zákaz retroaktivity

právnych noriem, ktorý je významnou zárukou ochrany práv fyzických osôb a právnických osôb a ich právnej istoty as treba ho považovať za jeden z definičných znakov právneho štátu.

26. K problematike retroaktívneho pôsobenia noriem sa ústavný súd už mnohokrát vyjadroval vo svojej doterajšej judikatúre, pričom usiluje sa o dôsledné rozlišovanie medzi pravou a nepravou retroaktivitou, a to predovšetkým z toho dôvodu, že nepravú retroaktivitu v prípadoch, ak existujú „závažné dôvody všeobecného záujmu, ktoré si môže vyžiadať alebo odôvodniť prelomenie zákazu spätnej pôsobnosti v prospech slobodnej tvorby právnej úpravy zo strany zákonodarcu“ (), považuje z ústavného hľadiska za prípustnú, a to aj s poukazom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, napr. Mellacher v. Rakúsko, rozsudok z 19.12.1989, bod 51. Za nepravú retroaktivitu Ústavný súd SR v zmysle svojej ustálenej judikatúry považuje stav, v ktorom nová právna úprava nevytvára žiadne právne účinky smerujúce pred deň nadobudnutia účinnosti, avšak kvalifikuje tie právne úkony, ku ktorým došlo ešte pred nadobudnutím jej účinnosti, v dôsledku čoho môže dôjsť k zmene alebo zrušeniu tých právnych účinkov, ktoré boli predtým späté s ich uzavretím. (, ). O nepravú retroaktivitu ide aj v prípade, ak zákon uzná skutkové podstaty alebo právne skutočnosti, ktoré vznikli počas účinnosti skoršieho zákona, súčasne však prináša určité zmeny právnych následkov, ktoré s nimi súvisia, pokiaľ tieto právne následky v čase nadobudnutia tohto nového zákona ešte nenastali (). Ústavný súd sa vyjadril, že je celkom prirodzené a legitímne, ak zákonodarca viaže poskytnutie tejto podpory na dôsledné dodržiavanie povinností ustanovených zákonom o podpore výrobcami elektriny. Ústavný súd zastáva zároveň názor, že zavedenie nepravej retroaktivity prostredníctvom nového znenia cit.zák. je z hľadiska požiadaviek vyvoditeľných z z ústavného hľadiska nielen akceptovateľné, ale aj žiaduce.

27. Hoci v danom prípade je nepochybné, že žalobca sa domáha vyplatenia podpory, doplatku, odber za rok 2015, teda za obdobie, ktorému predchádzalo už nové znenie § 4 ods.3 cit.zák., podľa ktorého bol žalobca povinný splniť povinnosti, aby nestratil právo na podporu a odber na nasledujúci rok, čo znamená, že pri nesplnení povinnosti podľa § 4 ods.2 cit.zák. stratí právo na odber a na doplatok, ale iba na nasledujúci rok, súd považoval za potrebné sa vyjadriť k nálezu ÚS SR a ku konštatovaniu o prípustnosti nepravej retroaktivite.

28. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že žalobca bol povinný splniť povinnosti podľa § 4 ods.2 v roku 2014, aby nestratil právo na odber a doplatok pre nasledujúci rok, t.j. pre rok 2015. Žalovaný tvrdil, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 4 ods.2 písm. c) cit.zák.

29. Je potrebné zdôrazniť, že hoci žalobca má vydané rozhodnutie o cene na roky 2014 až 2026, teda má právo na podporu, tak bez splnenia ďalších zákonných povinností ho stráca na nasledujúci rok. Je treba povedať, že to samotné ustanovenie zákona, ktoré povinnosť oznamovať žalobcovi ukladá, tak toto je jednoznačné v tom, že žalobca je povinný robiť dva úkony, jednak oznámiť uplatnenie podpory a zároveň oznámiť a uviesť predpokladané množstvo.

30. Žalobca trval na tom, že splnil oznamovaciu povinnosť tým, že žalovanému doručil dané oznámenie, ktoré súdu predložil spolu s poštovým podacím hárkom a výplatným zúčtovacím lístkom. Z výplatného zúčtovacieho hárku vyplýva, že žalobca dňa 04.08.2014 podal na podacej pošte Nováky v celkovom počte 24 zásielok a zaplatil celkovo 11,70 Eur. Z poštového podacieho hárku vyplýva dátum 04.08.2014 a v prvom riadku je uvedený žalovaný ako adresát s uvedením 2140400077-82+oznámenie. (l.č. 114-115)

- Súd poznamenáva, že z výplatného lístka nevyplýva, čo konkrétne bolo odoslané. Zároveň z poštového podacieho hárku nevyplýva, čo konkrétne bolo obsahom. Je síce uvedené nejaké číslo a oznámenie, ale nie je zrejmé, o aké oznámenie sa jedná. Zároveň nebol predložený originál hárku a nie je zrejmé, či za číslom slovo „+oznámenie“ nebolo doplnené dodatočne, či bolo dopísané dodatočne a či bolo napísané tou istou osobou ako ostatné údaje na hárku. Daná listina síce nebola znalecky posúdená, ale aj na prvý pohľad je zrejmé, že písmo slova „oznámenie“ sa odlišuje od iných písmen na tomto liste.

- Súd poznamenáva, že týmito listinami nie je preukázané, že skutočne dané oznámenie bolo doručené žalovanému.

31. Za týmto účelom bola vypočutá svedkyňa Q. A., ktorá pracuje u žalobcu a zároveň je matkou konateľa žalobcu. Uviedla, že u žalobcu pracuje ako bufetárka, zároveň má na starosti stravovanie a poštu a to tak, že po odovzdaní pošty zapíše ju do podacieho hárku a pošle, pričom vypisuje obálky a aj vkladá do obálok tak, že ak je jedna adresa, tak všetko vloží do jednej obálky. Svedkyňa potvrdila, že aj predmetný

poštový podací hárok vypísala. Zároveň uviedla, že pre SSE a pre žalovaného zasiela v 2 obálkach, keďže ide o dve rôzne adresy.

- Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že oba subjekty majú totožnú adresu, preto tvrdenie svedkyne bolo nepravdivé, že ide o 2 rôzne adresy.

- Svedkyňa uviedla, čo bolo obsahom oznámenia, hoci zásielky nečíta.

- Svedkyňa zároveň uviedla, že obsahom zásielky boli faktúry končiace číslom 78 až faktúrou 82, avšak žalobca predložil iba tieto 2 faktúry, teda podľa vyjadrenia svedkyne by mali byť viaceré faktúry, ale žalobca predložil iba 2. Teda aj z tohto tvrdenia vyplýva pochybnosť tvrdení svedkyne, ktorá presvedčivo uvádzala obsah zásielky pre žalovaného.

- Súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na to, že hoci svedkyňa má na starosti odosielanie zásielok a vraj nečíta obsah zásielok, na túto konkrétnu zásielku - Oznámenie z 01.08.2014 si pamätala, a to na pojednávaní dňa 17.09.2020 zásielku z 01.08.2014, dokonca aj vedela, že sa týkala výroby. Teda s takým časovým odstupom si pamätala obsah zásielky označenej iba Oznámenie, ako aj poznala obsah oznámenia, ktorý pre laika je ťažko opísať ako týkajúci sa výroby.

32. Súd si neosvojil tvrdenia svedkyne a neposúdil za hodnoverné, keďže s takou určitosťou a presnosťou a vedomosťami sa vedela vyjadrovať k listine z 01.08.2014 po viac ako 6 rokoch, hoci pracuje u žalobcu len ako bufetárka a osoba, ktorá ma na starosti stravovanie a odosielanie pošty, čo vyvoláva pochybnosti vzhľadom na časový odstup a pracovnú pozíciu u žalobcu. Svedkyňa uviedla, že obsahom zásielky boli faktúry viaceré, keďže uviedla od čísla až po konkrétne číslo, ale žalobca tvrdil iba dve faktúry, a to za 07/2014. Teda počet faktúr svedkyňa neuviedla podľa tvrdenia žalobcu, hoci vraj balila poštu do obálky, ale mala vedomosť, že súčasťou zásielky bolo aj oznámenie týkajúce sa výroby, teda poznala dokonca obsah oznámenia, hoci nečíta poštu. Uvedené teda vyvoláva pochybnosti v jej hodnovernosti.

33. Žalobca trval na tom, že žalovanému doručil požadované oznámenie obyčajnou poštou začiatkom augusta 2014, a to v jednej obálke spolu s faktúrou za mesiac júl 2014 a tieto faktúry boli žalovaným zaplatené, teda žalovaný ich mal doručené.

34. Žalovaný poprel doručenie oznámenia a teda žalobca nesplnil notifikačnú povinnosť. Žalovaný preveril došlú poštu, ale také oznámenie neeviduje vo svojej pošte. Predložený podací lístok spochybnil s tým, že nepreukazuje, čo bolo obsahom zásielky. Zároveň poukázal na to, že od roku 2009 bola podpora poskytovaná aj bez daného oznámenia a legislatívna zmena bola účinná od 01.01.2014, kedy niektorí výrobcovia si nesplnili svoju oznamovaciu povinnosť a mnohí iní výrobcovia sa tiež bránili tým, že dané oznámenie bolo vraj súčasťou nejakých iných listín. Čo sa týka faktúry, tie boli uhradené, lebo boli doručené a nie je žiadny dôvod, prečo by na strane žalovaného faktúry boli akceptované a riadne uhradené, ale oznámenie by neakceptoval, poprel, hoci iným mnohým výrobcom bola podpora poskytnutá. Teda ak by obsahom zásielky s faktúrami bolo aj oznámenie o splnení oznamovacej povinnosti, tak žalovaný by podporu neodobral.

35. Žalovaný vzniesol zároveň námietku premlčania, nakoľko v zmysle § 4 os.1 písm.c) cit.zák. doplatok podľa § 3 ods.1 písm.c) sa fakturuje na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok. Teda ak žalobca mal záujem o poskytnutie podpory, mal povinnosť fakturovať doplatok každý mesiac, pričom vzhľadom k tomu, že faktúry boli vystavené až dodatočne, pohľadávka je už premlčaná. Faktúry sa mali vystavovať od prvého mesiaca nasledujúceho kalendárneho roka, teda v danom prípade do 15.08.2014 mala byť splnená notifikačná povinnosť a prvá faktúra mala byť vystavená už v 01/2015. Faktúry mali byť vystavené mesačne, za každý kalendárny mesiac v roku 2015 a žaloba bola podaná až 30.12.2019, teda pohľadávka je premlčaná.

36. Podľa a podmienky pre priznanie práva podľa odseku 1 písm. c) a e) sú: b) doručenie potvrdenia o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenia o pôvode elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou zúčtovateľovi podpory, d) uzatvorenie zmluvy o doplatku alebo zmluvy o príplatku so zúčtovateľom podpory.

37. Podľa ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

38. Súd posúdil, že žalobca bol povinný vystavovať faktúry a teda účtovať si a uplatňovať si svoj nárok mesačne počnúc 01/2015. Sám uviedol, že faktúry nevystavoval, nakoľko mu bolo oznámené, že podpora za rok 2015 mu nebola priznaná. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol povinný účtovať mesačne, nárok za každý mesiac sa premlčuje po uplynutí 4 rokov od splatnosti. Keďže splatnosť nebola určená, tak súd posúdil splatnosť v zmysle , teda uplynutím 30.dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Teda za 01/2015, dňom 02.03.2015, t.j. za každý mesiac 30.dňom od posledného dňa mesiaca. Za 02/2015 dňom 30.03.2015. Keďže žaloba bola súdu doručená dňa 30.12.2019, súd posúdil, že nárok žalobcu je premlčaný za mesiace 01/2015 - 10/2015. Za mesiac november a december 2015 nárok nie je premlčaný, keďže ich splatnosť nastala 30.12.2015 a 30.01.2016 a žaloba bola podaná 30.12.2015.

- Avšak uvedené je nad rámec, nakoľko premlčať sa môže iba existujúci nárok/právo. Žalobca však nepreukázal dôvodnosť nároku, keďže nepreukázal splnenie notifikačnej povinnosti. Preto stratil nárok na podporu na nasledujúci rok a nebol dôvod podporu poskytnúť a teda nemožno posudzovať premlčanie. Teda nárok na podporu za rok 2015 nevznikol, takže nemožno posudzovať prípadné premlčanie.

39. Čo sa však týka samotného nároku na podporu, súd posúdil, že žalobcovi nevznikol nárok na podporu, nakoľko nesplnil notifikačnú povinnosť. Súd skonštatoval, že žalobca nepreukázal žiadne doručenie oznámenia, ani osobne, ani poštou.

40. Súdu predložené oznámenie z 01.08.2014 síce spĺňa požadované náležitosti pre splnenie notifikačnej povinnosti, avšak súd nemal za preukázané skutočné doručenie žalovanému. Predložený podací hárok, či doklad o úhrade nepreukazuje doručenie oznámenia žalovanému. Je nepochybné, že žalobca skutočne posielal zásielku určenú žalovanému a žalovaný nerozporoval doručenie faktúr, ktoré aj riadne uhradil. Žalobca preukazoval obsah zásielky aj výsluchom svedkyne, ktorá je príbuznou konateľa žalobcu. Svedkyňa síce tvrdila, že obsahom zásielky bolo aj dané oznámenie s tým, že po vyše 6 rokoch sa pamätala obsah nielen zásielky, ale aj samotného oznámenia, čo je vysoko nepravdepodobné vzhľadom na časový odstup a pracovnú náplň svedkyne. Súd jej výpoveď vzhľadom na uvedené nepovažoval za hodnovernú. Vyjadrovala sa k skutočnostiam, ktoré sa udiali pred viac ako 6 rokmi, napriek tomu ich presvedčivo tvrdila, zároveň napriek tomu, že poštu iba balila a teda ako uviedla, moc nečítala tieto listiny, tak poznala obsah listiny z 01.08.2014, pričom je zrejmé, že žalobca neodosielal iba občas nejakú listinu, ale pošta bola vo väčšom množstve. Taktiež nebolo jednoznačne preukázané, či v poštovom hárku doplnené slovo „oznámenie“ ako obsah zásielky spolu s faktúrami nebolo vpísané až dodatočne. Žalobca nepredložil originál podacieho hárku, hoci žalovaný namietal, že nie je predložený originál. Teda nebolo možné posúdiť danú skutočnosť.

41. Je nepochybné, že v zmysle citovaných zákonných ustanovení žalobca má dané povinnosti splniť každý rok, čo vyplýva zo znenia § 4 ods.2 písm. c) cit.zák., podľa ktorého má dôjsť k splneniu povinnosti vždy k 15.augusu na nasledujúci kalendárny rok. Ide teda o opakovanú činnosť, o každoročne opakovanú povinnosť, pokiaľ si žalobca uplatňuje podporu. Ust. § 4 ods. 2 písm. c) jednoznačne hovorí, že ide o opakovanú činnosť oznamovania alebo opakovanú povinnosť oznamovania, z ktorej musí byť jednoznačná vôľa, komu smeruje tá vôľa a v akom rozsahu. To, že žalobca má právo na uplatnenie podpory, neznamená, že cenové rozhodnutie štátneho orgánu, v tomto prípade regulačného úradu, môže toto jeho konanie nejakým spôsobom nahradiť. Právny dopad nesplnenia právnej povinnosti je v jednoznačný, teda žalobca si nemôže na nasledujúci kalendárny rok uplatniť podporu. Táto nemožnosť uplatnenia podpory zaniká zo zákona, teda ex lege a je to len na nasledujúci kalendárny rok, nie je to počas celej doby trvania podpory, počas ktorej platí aj toto cenové rozhodnutie. Treba zdôrazniť, že jedna vec je oznámenie o uplatnení podpory, čo je úkon voči žalovanému a voči regulačnému úradu a druhá vec je vydať rozhodnutie o cene, teda cenové rozhodnutie a potvrdenie o pôvode. Je treba povedať, že cenové rozhodnutie a potvrdenie o pôvode sú dokumenty, ktoré vydáva regulačný úrad pre výrobcu a preukazujú len to, že má právo si podporu uplatniť, nemusí, ale môže. Vzhľadom k tomu, že tieto dokumenty boli v minulosti vydávané s rôznou dobou platnosti, vždy sa zo strany žalovaného vyžadovali k samotnej zmluve ako k druhému kroku preukázania, či to právo je alebo nie je. Totiž zákon o podpore pripúšťa, že ak vydal regulačný úrad potvrdenie o pôvode, môže takéto potvrdenie o pôvode zrušiť. Rovnako zákon pripúšťa aj zrušenie rozhodnutia o cene.

42. Čo sa týka podpory na odber elektriny za cenu na straty, tak jednoznačne ustanovuje, že sa tak deje na základe zmluvy, lebo právo síce je, ale otázka je, či ho výrobca aj využije. A pokiaľ podmienky sú splnené, tak sa uzatvorí zmluva. Takže neznamená to, že by tu existovalo nejaké všeobecné právo a kedykoľvek bez zmluvy bude žalobcovi niekto vyplácať podporu.

43. Je zrejmé, že tejto povinnosti si žalobca bol vedomý, keďže súdu predložil oznámenie podľa § 4 ods.2 cit.zák. tvrdiac, že ho žalovanému doručil.

44. Čo sa týka argumentácie žalobcu, že splnil svoju povinnosť v zmysle § 4 ods.2 cit.zák., toto ničím hodnoverným nepreukázal. Predloženie podacieho hárku, či dokladu o zaplatení poštovného, nepreukazuje, že to bolo skutočne aj doručené a že obsahom zásielky bolo aj oznámenie. Dokonca podací hárok nebol v originále. Pokiaľ svedkyňa tvrdila, že oznámenie bolo súčasťou zásielky, súd nepovažoval jej tvrdenie o tom za hodnoverné vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a vyplývajúce pochybnosti o pravdivosti jej tvrdenia. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno o tom, že povinnosť v zmysle § 4 ods.2 cit.zák. bola splnená. Nepreukázal skutočné doručenie požadovaných listín žalovanému. Pokiaľ nebol dodržaný postup podľa § 4 ods.2 písm.c) cit.zák., nemožno konštatovať splnenie notifikačnej povinnosti a nemožno takýto výklad považovať za šikanózny. Výrobca má určité zákonné povinnosti, ktoré musí akceptovať, pokiaľ si chce uplatniť podporu.

45. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme. Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, v zmysle ktorej strany v konaní sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno síce postihuje stranu v konaní, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané.

46. Súd posúdil, že žalobca nesplnil notifikačnú povinnosť. Nepreukázal tvrdené doručenie oznámenia žalovanému. Žalovaný nespochybnil doručenie zásielky, avšak obsahom nebolo oznámenie, ale iba faktúry a neexistuje žiadny logický a relevantný dôvod, pre ktorý by žalovaný oznámenie zatajil, poprel a faktúry nie. Keďže žalobca nesplnil požadovanú povinnosť v zmysle § 4 ods.2 písm. c) cit.zák., žalovaný správne postupoval, keď postupoval v zmysle sankcie stanovenej § 4 ods.3 cit.zák. zavedenej od 01.01.2014. Daná sankcia je súkromnoprávnou sankciou v rámci súkromnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanými. S týmto sa vysporiadal aj ÚS SR v danom náleze. Mechanizmus tejto sankcie sa uplatní ex lege a nie sú potrebné nejaké ďalšie rozhodnutia a okrem toho je tu súkromno-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Tvrdenie o použití správneho práva a o vydaní nejakého individuálneho aktu, sú absurdné a je nutné ich posúdiť za nesprávne a nie sú v súlade jednak so znením zákona a ani s nálezom Ústavného súdu SR. Zákon ukladá danú sankciu vždy bez možnosti výberu, pokiaľ povinnosť nebude splnená. Pokiaľ sankcionovaný subjekt nesúhlasí so sankciou, má predsa viaceré inštitúty na svoju ochranu, ako napríklad súdnou cestou.

47. Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu o tom, že v zmysle § 18e cit.zák. nemožno na žalobcu aplikovať danú sankciu. Súd sa už vyššie vyslovil, že dané ustanovenie sa týka len samotných podmienok podpory výroby elektriny stanovené v § 3, čo nemožno zamieňať a vykladať spoločne s povinnosťami výrobcu stanovené v § 4 cit.zák., z ktorého citácie taktiež vyplýva, že právo na odber, ..., má ten výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3.

48. Z uvedených dôvodov súd má za to, že nárok žalobcu je v celom rozsahu neopodstatnený, nakoľko jednak nebolo ničím relevantným preukázané v konaní, že splnil zákonom vyžadované povinnosti, a preto nemá nárok na plnenie za rok 2015 voči žalovanému a jednak súd posúdil nárok v časti premlčaný tak, ako bolo vyššie uvedené. Žalobca nesplnil povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c), pričom žalobca výslovne uviedol, že svoju povinnosť splnil predložením oznámenia, avšak nepreukázal doručenie žiadnej takej listiny žalovanému. Hoci u žalobcu ide o uvedenie do prevádzky pred 01.01.2014, súd opätovne uvádza, že prechodné ustanovenie § 18e cit.zák. sa týka pre ustanovenie § 3, teda pre podmienky podpory výroby elektriny, kedy sú doterajšie predpisy zachované, ale práva a povinnosti stanovené v § 4 sa týkajú každého subjektu bez ohľadu na to, kedy bolo zariadenie uvedené do prevádzky. Iný výklad by bol nelogický, nespravodlivý a diskriminačný, keby sa týkal iba zariadení uvedených do prevádzky po 01.01.2014. Treba aj v tomto prípade postupovať podľa výkladových pravidiel. Aj z ust. § 4 cit. zákona je zrejmé, že výrobca najprv musí spĺňať podmienky na získanie podpory podľa § 3 (v čase uvedenia do prevádzky) a až potom má právo na podporu a v takom prípade musí plniť povinnosti podľa § 4, v opačnom prípade nastupuje sankčný mechanizmus ex lege, pričom nepochybne ide o súkromnoprávny vzťah, čo konštatoval aj Ústavný súd SR. Podmienky sú stanovené v § 3 a následne sú dané povinnosti. Nesplnením povinnosti nestráca výrobca spôsobilosť na právo na podporu, ale je daná sankcia straty na podporu za nasledujúci kalendárny rok. Nejde o žiadnu ďalšiu podmienku, ale len o sankčný mechnizmus, aby povinnosti boli plnené. Teda žalobca nič zo svojej argumentácie dostatočne neopodstatnil (ani preukázanie splnenia povinnosti, ani nemožnosť aplikovať sankciu, ani aplikáciu § 18e cit.zák. pre daný prípad, ani nutnosť osobitného rozhodnutia o sankcii.) Keďže žalobca si zákonom stanovenú povinnosť nesplnil, stratil nárok na podporu, nemôže si uplatniť na rok 2015 právo na odber a doplatok.

49. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

50. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

51. Podľa : (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

52. Podľa a : (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal náhradu trov žalovanému v rozsahu 100% voči žalobcovi, keďže bol v konaní plne úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

54. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. ( ) Podľa 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).