Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_26S-24-2020.pdf
PDF · 88.58 KB
No categories available
26S/24/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: UNICHOV s.r.o., sídlo Veľké Ripňany 616, IČO: 35 953 624, zastúpený advokátom: JUDr. Martin Špak, sídlo Odborárov 49, Spišská Nová Ves, IČO: 46 367 543, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, sídlo Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 100681431/2020 z 13.03.2020 na základe správnej žaloby, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou, elektronicky odoslanou a doručenou Krajskému súdu v Nitre ako vecne a miestne príslušnému správnemu súdu (§ 19 ods. 1 v spojení s § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len "Správny súdny poriadok" alebo "SSP") dňa 19.05.2020, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, zrušenia tohto rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
2. Predmetom správneho súdneho konania v prejednávanej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra, číslo 102783289/2019 z 03.12.2019, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 7.562,30 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012.
3. Žalobca v žalobe súčasne navrhol odložiť vykonateľnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Tento návrh žalobcu správny súd posúdil podľa jeho obsahu (§ 55 ods. 3 SSP) ako návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, keďže z hľadiska obsahu a zmyslu podania skutočná vôľa žalobcu ako konajúcej osoby pri jeho urobení smerovala práve k pozastaveniu právneho účinku správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a to jeho vykonateľnosti. Domáhať sa pozastavenia (všetkých) právnych účinkov napadnutého rozhodnutia (vrátane účinkov vyplývajúcich z jeho vykonateľnosti) možno pritom procesným úkonom - návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žaloby (§ 185, § 186 SSP) a nie návrhom na odklad vykonateľnosti, ktorý procesný úkon Správny súdny poriadok neupravuje. Z týchto dôvodov preto správny súd, ako už uviedol, návrh žalobcu označený ako „návrh na odklad vykonateľnosti“ podľa obsahu posúdil ako návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP, a preto ho správny súd takto označuje aj v tomto uznesení.
4. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že je presvedčený, že argumentácia žalovaného je nedostatočná a neadekvátna. Žalobca na základe postupu žalovaného aj v iných zdaňovacích obdobiach v rámci toho istého kalendárneho roka nemôže vykonávať reálne podnikateľskú činnosť.
5. Správny súd uznesením č. k. 26S/24/2020 - 38 z 25. júna 2020 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 30 dní od doručenia uznesenia inter alia písomne vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Na základe žiadosti žalovaného, doručenej dňa 01.07.2020, správny súd uvedenú lehotu predĺžil o 30 dní.
6. Žalovaný na uvedenú výzvu správneho súdu podal k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadrenie, doručené správnemu súdu dňa 20.08.2020 a dňa 25.08.2020 predložil správnemu súdu aj administratívny spis.
7. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol, že v danom prípade nie sú naplnené zákonné dôvody pre priznanie odkladného účinku.
8. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
9. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
10. Podľa § 186 ods. 1 a 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
11. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
12. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
13. Podľa § 5 ods. 9 veta druhá SSP, účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom.
14. Znenie § 184 SSP ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené s nastúpením odkladného účinku. Nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, keď ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej žalobe. Z uvedených dôvodov Správny súdny poriadok normatívne (§ 184 SSP) konštituuje nastúpenie odkladného účinku ako výnimku a nie ako pravidlo. Výnimočnosť procesného úkonu správneho súdu spočívajúceho v priznaní odkladného účinku správnej žalobe spočíva v tom, že takýmto pôsobením súdnej moci sa paralyzujú účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa až do jeho zrušenia v správnom súdnom konaní považuje za zákonné v dôsledku prezumpcie zákonnosti správnych rozhodnutí.
15. Správny súd konštatuje, že Správny súdny poriadok ani žiadny osobitný predpis neustanovuje, že podanie správnej žaloby vo veci, o akú ide aj v tomto konaní, má (zo zákona) odkladný účinok. Za týchto okolností môže takejto správnej žalobe priznať odkladný účinok len správny súd, a to len za splnenia Správnym súdnym poriadkom ustanovených procesných podmienok.
16. Správny súdny poriadok v ustanovení § 185 a § 187 ods. 3 taxatívne vymedzuje procesné podmienky, za splnenia ktorých môže správny súd svojím rozhodnutím priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak táto nemá odkladný účinok zo zákona. Týmito procesnými podmienkami sú: (i) návrh žalobcu, (ii)
vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu, (iii) naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku.
17. Ako správny súd už uviedol v bode 3. a 6. odôvodnenia tohto rozhodnutia, prvé dve procesné podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, teda návrh žalobcu ako aj vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu, sú v prejednávanej veci naplnené.
18. Čo sa týka splnenia tretej procesnej podmienky - naplnenia dôvodov pre priznanie odkladného účinku, správny súd najskôr uvádza, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby musí obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia totiž nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.
19. Žalobca navrhoval priznať jeho správnej žalobe odkladný účinok, posudzujúc ho aj podľa obsahu, na právnom základe § 185 písm. a) SSP. K uvedenému záveru správny súd dospel aj s poukazom na ustanovenie § 185 písm. b) SSP a contrario, keďže žalobca v súvislosti s podaným návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe netvrdil a návrh neodôvodnil tým, že by správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného malo podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a že žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma.
20. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd uvádza, že základnou a nevyhnutnou podmienkou toho, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok, ak jeho priznanie žalobca v návrhu navrhuje pre existenciu dôvodov podľa § 185 písm. a) SSP, je (preukázaný) stav, keď by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
21. Správny súd berie pri rozhodovaní do úvahy výnimočnosť zásahu do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, pričom zároveň posudzuje mieru, akou predmetné rozhodnutie zasahuje do práv žalobcu, teda hodnotí intenzitu preukázanej hrozby ujmy, škody či iného nenapraviteľného následku, ktorú by okamžité vykonanie napadnutého rozhodnutia alebo iné právne následky napadnutého rozhodnutia priniesli a súčasne posudzuje, či by priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebolo v rozpore s verejným záujmom.
22. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe správnym súdom musí mať vzhľadom na povahu dôsledkov, t. j. zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu len výnimočný charakter, a preto musí byť návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe aj dostatočne zdôvodnený osobitnými okolnosťami (ktoré musia byť dôkazmi preukázané).
23. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, znamenajúca, že dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým preukázať, resp. aspoň osvedčiť existenciu hrozby možnej závažnej ujmy, škody či iného nenapraviteľného následku, ktorá súčasne musí vyplývať z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom; nepostačuje v tomto smere len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej alebo finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí či o hroziacom inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí teda vyplývať (nielen) z konkrétnych tvrdení žalobcu, ale najmä z ním predložených, resp. označených konkrétnych dôkazov, ktoré by správny súd mohol zadovážiť, vykonať a vyhodnotiť na tento účel.
24. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe založil na tvrdení o tom, že v dôsledku postupu žalovaného aj v iných zdaňovacích obdobiach v rámci toho istého kalendárneho roku nemôže vykonávať reálne podnikateľskú činnosť a na nedostatočnej a neadekvátnej argumentácii žalovaného.
25. K uvedenému správny súd uvádza, že základným zmyslom inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia správneho orgánu voči tým, ktorý sa domáhajú preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy, ale ide o mimoriadny inštitút zabránenia stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu alebo jeho inými právnymi následkami žalobcovi (čo i len) hrozila konkrétna závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, a to vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktorú je však potrebné preukázať konkrétnymi dôkazmi. Napr. v prípade, o aký ide v prejednávanej veci, keď žalobca odôvodňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe tým, že napadnuté rozhodnutie mu znemožňuje vykonávať podnikateľskú činnosť, musel by žalobca uviesť a preukázať skutočnosti toto tvrdenie preukazujúce, teda napr. aké sú jeho súčasné prevádzkové náklady na podnikanie, vrátane mzdových nákladov, aký je rozsah jeho podnikateľských záväzkov, aký je súčasný objem objednávok, aké sú jeho tržby, aké má záväzky a v akom objeme, aká je jeho finančná situácia vrátane zostatkov na bankových účtoch a pod., aký bol stav týchto ukazovateľov pred vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia, a ktoré by dostatočne preukazovali, že práve v priamej príčinnej súvislosti so žalobou napadnutým rozhodnutím je žalobcovi znemožnené vykonávať podnikateľskú činnosť.
26. Žalobca ale do dňa rozhodnutia správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku nepredložil žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by osvedčovali existenciu konkrétnej hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného obdobného nenapraviteľného následku (resp. ktoré by osvedčovali už existenciu samotného následku - hoci postačuje aj ich hrozba), v dôsledku okamžitého výkonu alebo iných právnych následkov žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Výlučne existencia hrozieb týchto následkov (resp. a fortiori, t. j. tým viac - nastanie následku, ktorý hrozil) v dôsledku okamžitého výkonu alebo iných právnych následkov žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy je podľa § 185 písm. a) SSP z hľadiska žalobcu ako navrhovateľa právne významnou skutočnosťou, za naplnenia ktorej (popri ostatných procesných podmienkach priznania odkladného účinku správnej žaloby) správny súd prizná správnej žalobe odkladný účinok.
27. Keďže konanie o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je ovládané dispozičnou zásadou, povinnosť tvrdenia ako aj dôkazné bremeno bolo plne na strane navrhovateľa priznania odkladného účinku správnej žalobe (žalobcovi). Žalobca toto dôkazné bremeno v konaní o jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuniesol, keďže dôkazmi nepreukázal existenciu (čo i len) konkrétnej hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku, ktorá by mu v prípade okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila. O to viac žalobca nepreukázal, že by takto hroziaci následok nastal (hoci návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby neodôvodňoval len tým, že by mu napadnutým rozhodnutím hrozilo znemožnenie vykonávať podnikateľskú činnosť, ale práve tým, že tento následok - znemožnenie vykonávať podnikateľskú činnosť už nastal).
28. Žalobca v prejednávanej veci naviac ani len dostatočne konkrétne netvrdil (o to viac to potom ani nepreukázal konkrétnymi, za týmto účelom predloženými dôkazmi), ako konkrétne je správnou žalobou napadnutým rozhodnutím ohrozený, resp. ako konkrétne správnou žalobou napadnuté rozhodnutie už bráni žalobcovi vykonávateľ podnikateľskú činnosť, a to napr. aj z hľadísk už uvedených správnym súdom v bode 25. odôvodnenia, poslednej vete. Len v dôsledku dostatočne tvrdeného skutkového stavu preukazujúceho priznanie odkladného účinku správnej žalobe a jeho dostatočné preukázanie žalobcom predloženými dôkazmi by umožňovalo správnemu súdu náležite posúdiť, či by okamžitý výkon alebo iné právne následky žalobou napadnutého rozhodnutia ohrozili samotnú existenciu žalobcu, resp. výkon jeho podnikateľskej činnosti (resp. okamžitý výkon alebo iné právne následky žalobou napadnutého rozhodnutia už znemožňujú žalobcovi vykonávať podnikateľskú činnosť, za účelom ktorej vykonávania bol založený). Len všeobecné, abstraktné, žiadnymi dôkazmi podložené tvrdenie o znemožnení vykonávania podnikateľskej činnosti žalobcu, naviac odôvodňované nielen správnou žalobou napadnutým rozhodnutím, ale aj ďalšími, bližšie však neidentifikovateľnými postupmi žalovaného v iných zdaňovacích obdobiach predmetného kalendárneho roka (vo vzťahu ku ktorým neuviedol, či už v nich boli vydané právoplatné meritórne rozhodnutia, či sú napadnuté taktiež správnymi žalobami, v akej výške napr. určili žalobcovi rozdiel na dani a pod.) je aj vzhľadom na závažnosť a mimoriadny charakter inštitútu odkladného účinku správnej žaloby absolútne nepostačujúce.
29. Čo sa týka odôvodnenia návrhu na priznanie odkladného účinku nedostatočným a nepresvedčivým odôvodnením žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, tak k tomuto správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku nepreskúmava napadnuté rozhodnutie v medziach žalobných bodov tak, ako to musí urobiť pri rozhodovaní vo veci samej, ale zisťuje len existenciu zákonných predpokladov na vyhovenie návrhu navrhovateľa na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 185 SSP. Z ustanovenia § 185 písm. a) SSP je pritom zrejmé, že relevantným kritériom, na ktoré správny súd môže a súčasne je povinný pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe prihliadnuť, nie je nezákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, napr. aj v dôsledku jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť či nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP). Nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia správny súd v tomto štádiu konania preto ani nemohol posudzovať a akokoľvek ju zohľadňovať pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Skúmať nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia (čo i len v obmedzenom rozsahu) a na túto prihliadať ako na jednu z relevantných skutočností pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe by bolo možné len v prípade, ak by táto bola jedným z dôvodov priznania odkladného účinku správnej žalobe, taxatívne uvedeným popri ostatných v § 185 SSP. Záverom tejto časti správny súd výslovne uvádza, že toto rozhodnutie o návrhu na priznanie odkladného účinku z uvedených dôvodov súčasne nijak nepredurčuje aké bude meritórne rozhodnutie vo veci samej (pri ktorom bude skúmať zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia z hľadiska žalobcom v správnej žalobe vymedzených žalobných dôvodov).
30. V dôsledku uvedeného neunesenia dôkazného bremena žalobcom nebolo v prejednávanej veci preukázané splnenie tretej kumulatívnej podmienky (existencia čo i len hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí či iného vážneho nenapraviteľného následku, ktorá by žalobcovi hrozila v prípade okamžitého výkonu alebo inými právnymi následkami správnou žalobou napadnutého rozhodnutia), výlučne za naplnenia ktorej by správny súd návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhovel.
31. Správny súd z uvedených dôvodov pre nesplnenie kumulatívnych podmienok, výlučne za splnenia ktorých môže správny súd priznať správnej žalobe odkladný účinok, a ktoré sú taxatívne vymedzené v § 185 SSP, nemohol návrhu žalobcu vyhovieť, a preto ho podľa § 188 SSP zamietol.
32. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).