Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13CoP-21-2024.pdf
PDF · 77.24 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/21/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti A. A., nar. XX.XX.XXXX a B. A., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline, deti rodičov: matky C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/ XX, XXX XX F. a otca D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XXX, v konaní o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu v Žiline č.k. 54P/258/2022-486 zo dňa 27. septembra 2023
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Žiline zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal zníženia výživného pre maloleté deti. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej úpravy výživného (rozsudok tamojšieho súdu č.k. 9P/42/2021-298 zo dňa 08.11.2021) nedošlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti. Pokiaľ i otcovi pribudli ďalšie vyživovacie povinnosti, uvedená skutočnosť sama o sebe sa podľa názoru súdu prvej inštancie nemôže premietnuť do zníženia výživného na jeho deti. Každý rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k svojim deťom plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá, a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Poukázal i na rozporné vyjadrenia otca, ktorý v roku 2021 (v čase poslednej úpravy) uvádzal príjem 1.020,- Eur, v súčasnosti tvrdil, že v tom čase, ako aj teraz má príjem 700,- až 800,- Eur mesačne. Podľa potvrdenia zamestnávateľa mal však zdokladovaný príjem v mesiacoch 5 až 8/2023 spolu s diétami v priemere 1.751,- Eur. Diéty predstavujú príjem k mzde a podľa názoru súdu prvej inštancie je potrebné ich zohľadňovať pri rozhodovaní o veciach výživného, keď ani otec netvrdil, že by tieto diéty boli spotrebované na stravovanie, resp. bývanie počas služobnej cesty. Je síce predpoklad, že otec na stravovanie na služobnej ceste má výdavky, na druhej strane sa mu ale tieto výdavky znižujú na stravu doma. Na druhej strane k zmene pomerov došlo i u maloletých detí, a to najmä v dôsledku ich fyzického vyspievania a s tým súvisiacim nárastom nákladov potrebných na zabezpečenie ich potrieb. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z ust. § 52 CMP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote otec maloletých detí. Žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť, dôvodiac tým, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je
výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. K pochybeniu súdu podľa jeho názoru došlo v tom, keď dostatočným spôsobom neprihliadol na zmenu pomerov, ktorá vznikla na jeho strane oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, keď mu pribudli dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, ako i k manželke, ktorá je toho času na rodičovskej dovolenke. Naproti tomu príjem matky maloletých detí sa od posledného rozhodovania o výške výživného zvýšil, pričom svoje výdavky riadne nezdokladovala a ani nedošlo na jej strane k takému zvýšeniu nákladov, ako na strane otca. Mal za to, že matka by sa mala podieľať na vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom v rovnakej miere, ako on, nakoľko pomer jej príjmov a výdavkov jej to bezpochyby umožňuje. Domnieval sa, že zo strany matky došlo k nepreukázanému zvýšeniu výdavkov na maloleté deti tak, aby nedošlo k zníženiu jeho vyživovacej povinnosti.
3. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca poukazovala na to, že výživné pre maloleté deti nebolo upravované prakticky od roku 2014 až do roku 2021, nakoľko otec detí neustále argumentoval zlou finančnou situáciou. Napriek tomu mu pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti, nadobudol nehnuteľnosť a jeho príjem je 5-násobne vyšší, ako v roku 2014, keď súd o výške výživného rozhodoval. Dcéry medzitým vyrástli a zvýšili sa aj výdavky na ne a je ďalší predpoklad zvyšovania nákladov, pričom otec v priebehu prvoinštančného konania nespochybňoval jej výdavky v súvislosti so zabezpečovaním potrieb maloletých detí. Za takéhoto stavu podľa jej názoru zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí.
4. Kolízny opatrovník sa bližšie k podanému odvolaniu zo strany otca nevyjadril, súhlasil, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.
5. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky opätovne poukázal na nadštandardné príjmy matky s tým, že táto chodí dvakrát ročne na dovolenky, čo značí, že má dostatočný príjem aj pre deti. Aj keď medzi rokmi, ktoré uvádza, si podala návrh na zvýšenie výživného, tento napokon zobrala späť. Poukázal taktiež na to, že matka mu prakticky neumožňuje styk s deťmi a v tomto smere marí súdne rozhodnutia.
6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 7. Zákonná úprava ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje súdu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti v prípade, ak od poslednej úpravy výživného dôjde medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, kedy už pôvodne určené výživné nemôže plniť zákonom predpokladaný účel. K zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného (v tomto prípade maloletých detí) v dôsledku jeho fyzického vyspievania, zvyšovania nákladov v súvislosti s prípravou na budúce povolanie a pod., ale aj na strane povinného (v tomto prípade otca) v dôsledku zvýšenia, resp. odôvodneného zníženia jeho príjmu, rozšírenia, resp. zúženia okruhu vyživovacích osôb a pod.. Povinnosťou súdu rozhodujúceho o novej – zmenenej vyživovacej povinnosti je vždy porovnať pomery, ktoré tu existovali v čase predchádzajúcej úpravy s pomermi, ktoré sú tu v čase novej úpravy, pričom už nie je oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného, lebo v takomto prípade by sa jednalo o neprípustnú reparáciu už právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
8. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia súd prvej inštancie postupoval správne, keď na základe návrhu otca skúmal, či od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu v Žiline č.k. 9P/42/2021-298 zo dňa 08.11.2021) došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď návrh otca na zníženie výživného zamietol.
9. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, z ktorých konkrétnych skutočností súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal i to, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, na ktoré okolnosti prihliadol a na ktoré nie tak, ako to podrobne zdôvodnil v odsekoch 32. až 39. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorými dôvodmi sa i odvolací súd v celom rozsahu stotožnil (§ 387 ods. 2 CSP).
10. Tak, ako to napokon konštatuje i súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, skutočnosť, že otcovi pribudli vyživovacie povinnosti k dvom maloletým deťom, ešte sama o sebe nie je dôvodom pre zníženie výživného pre maloleté deti A. a B., keď naviac nemožno ponechať ani bez povšimnutia
skutočnosť, keď otec už v čase predchádzajúcej úpravy výživného (keď uzatvoril s matkou dohodu o výške výživného) vedel o tom, že mu pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť z nového vzťahu (dohoda uzatvorená dňa 08.11.2021 maloletý D., nar. XX.XX.XXXX). Ani zvýšenie príjmu na strane matky maloletých detí nemožno považovať za dôvod pre zníženie výživného otcovi ako rodičovi, ktorému deti neboli zverené do osobnej starostlivosti, lebo táto povinnosť tak, ako to opätovne správne konštatuje súd prvej inštancie, vyplýva otcovi priamo zo zákona.
11. V situácii, keď zákonná úprava v ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine ukladá každému rodičovi bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery (t.j. i rodičovi bez akéhokoľvek príjmu objektívne nezamestnanému) plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima (cca 37,- Eur) na nezaopatrené neplnoleté dieťa (t.j. i dieťa bezprostredne po narodení), potom výživné zo strany otca v sume 145,- Eur mesačne na 15, resp. 14-ročné dieťa možno považovať len za minimálne výživné postačujúce na pokrytie len tých najzákladnejších potrieb dieťaťa, a preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
12. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP s použitím ust. § 52 CMP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).