Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Sa-27-2019.pdf
PDF · 87.5 KB
Case nature
Area
Subarea
18Sa/27/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Strakom, v právnej veci žalobcu: C.. P. G., I. T. 5, XXX XX P., právne zastúpeného: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom 813 63 Bratislava, Ul. 29. augusta 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 29. mája 2019, takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 29. mája 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovanej, ktorým bolo podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj zákon) zamietnuté odvolanie žalobcu a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trenčín č. XXX- XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 03. 08. 2017 a v časti zmenený výrok vypustením textu „...§ 152a zákona v znení neskorších predpisov...“ Potvrdeným rozhodnutím bolo žalobcovi predpísané poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie a do rezervného fondu solidarity za obdobie od júla 2005 do júna 2006 spolu vo výške 1.609,20 eur.
2. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovanej za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že rozhodnutie žalovanej vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Poukázal na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Vs 1/2019, ktorý uložil povinnosť posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) v zmysle § 5 písm. c/ zákona. Licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, keď sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody /zmluvy/ s iným poskytovateľom. Licencia preto nezakladá štatút samostatne zárobkovo činnej osoby.
3. Žalobca tiež namietal, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín ju neupovedomila o začatí predmetného nedávkového konania a neposkytla jej príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím mi znemožnila vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť jeho návrhy.
4. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v konaní o predpísaní poistného namietal premlčanie práva predpísať poistné, nakoľko k vydaniu rozhodnutia o predpísaní poistného došlo až dňa 03. 08. 2017, t. j. viac ako jedenásť rokov odo dňa splatnosti poslednej časti predpísaného poistného. Žalovaná námietku premlčania neakceptovala z dôvodu, že žalobca sa neprehlásil na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie od 01. júla 2005 a nebola splnená podmienka v § 147 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.
5. Žalovaná poukázala na to, že predmetom súdneho prieskumu nie je rozhodnutie o vzniku poistenia, o ktorej otázke už bolo právoplatne rozhodnuté, ale rozhodnutie o predpísaní dlžného poistného. Rozhodnutie o vzniku poistenia úspešne prešlo súdnou kontrolou zákonnosti na oboch stupňoch. V prípade žalobcu nezačala plynúť premlčacia lehota na predpísanie poistného, nakoľko si nesplnil svoju ohlasovaciu povinnosť ako SZČO podľa § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2010.
6. Žalovaná v podanej replike poukázala na závery Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, ktoré popreli správnosť rozhodnutí o vzniku poistenia u žalobcu.
7. V duplike žalovaná dala do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/94/2018 zo dňa 23. 09. 2019, ktorým bola nimi prejednávaná vec z dôvodu nesúhlasu so závermi uznesenia Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30. 04. 2019 postúpená na rozhodnutie veľkému senátu.
8. Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie, vrátane rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a postup správnych orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP a ustálil, že žaloba je dôvodná.
9. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovanou súd zistil tieto skutočnosti:
10. Rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-TN zo dňa 23. 03. 2017 Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín rozhodla o vzniku poistenia u žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osobe dňa 01. 07. 2005, z dôvodu držby licencie L1A. Predmetné rozhodnutie bolo v odvolacom konaní ako aj v súdnom prieskume či už rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne ako aj rozhodnutím Najvyššieho súdu SR potvrdené.
11. Žalobca predložil dňa 08. 08. 2007 Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín odhlášku o zániku povinného sociálneho poistenia dňa 30. 06. 2006.
12. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 03. 08. 2017 bolo žalobcovi predpísané dlžné poistné na povinné sociálne poistenie za obdobie od júla 2005 do júna 2006 spolu vo výške 1.609,20 eur.
13. Žalovaná prvostupňové rozhodnutie zo dňa 03. 08. 2017 na odvolanie žalobcu, ktoré obsahovalo aj námietku premlčania, potvrdila. Za záväzný podklad považovala právoplatné rozhodnutie o vzniku poistenia žalobcu dňa 01. 07. 2005, od ktorého dňa do dňa 30. 06. 2006, ku ktorému žalobca podal odhlášku zo sociálneho poistenia, nezaplatil žiadne poistné, ktoré mu vzniklo z dôvodu držby licencie L1A a dosiahnutie relevantného príjmu v rozhodnom období. Žalobcom vznesenú námietku premlčania neakceptovala pre nesplnenie podmienky podľa § 147 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., t. j., že žalobca ako SZČO nepodal prihlášku na povinné sociálne poistenie, o ktorého vzniku bolo rozhodnuté rozhodnutím zo dňa zo dňa 23. 03. 2017.
14. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom k 31. 12. 2010 (ďalej aj zákon) fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 143 ods. 1 zákona poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 144 ods. 1 zákona sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v
nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eura, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.
17. Podľa § 148 ods. 1 a 2 zákona právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 3 a § 231 ods. 1 písm. b).
18. Podľa § 228 ods. 3 zákona samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku.
19. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
20. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu má súd za to, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej nie je v súlade so zákonom pre nesprávne právne posúdenie veci.
21. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej aj SZČO) bolo predpísané poistné na sociálne poistenie pre jeho nezaplatenie potom ako bolo právoplatne určené, že žalobcovi ako SZČO vzniklo povinné sociálne poistenie dňa 01. 07. 2005. Rozhodnutie o vzniku poistenia sa tak podľa názoru správnych orgánov stalo záväzným a právoplatným podkladom, z ktorého Sociálna poisťovňa vychádzala pri predpísaní dlžného poistného za čas od rozhodnutím deklarovaného vzniku poistenia po odhlásenie zo sociálneho poistenia žalobcom ku dňu 30. 06. 2006.
22. Správny súd však názor žalovanej o nezačatí plynutia premlčania v prejednávanom prípade nepovažoval za súladný so zákonom, a to aj napriek existencii rozhodnutia o vzniku poistenia žalobcu a absencii na to nadväzujúcej prihlášky žalobcu na sociálne poistenie. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právne závery uznesenia Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs 1/2019 zo dňa 30. 04. 2019:
„A/ „Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zdravotníckych pracovníkoch stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia alebo na inom mieste ako zdravotníckom zariadení, a preto licencia L1 A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v §5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, keď' sama osebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť', ktorú môže vykonávať až na základe dohody/zmluvy s iným poskytovateľom. Pojem samostatná zdravotnícka prax v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. vykonávaná na základe licencie LIA nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom samostatná zárobkovú činnosť' v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. a pojem licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s pojmom oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu pre účely sociálneho poistenia.“
B/ „Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle § 178 ods. 1, písm. a/, bod prvý v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L 1 .4 a skúmať', či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z.“
C/ „Konanie podľa § 178 ods. l písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ľ znení neskorších predpisov začaté z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v zmysle § 184 ods. 8 v spojení s § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. nezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu ľ zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, prípadne i základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ktoré mu priznávajú
aj medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky."
23. Zo záverov uznesenia Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR vyplýva, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár (L1A) nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona a nezakladá jej držiteľovi postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalobcovi preto jedine z dôvodu držby licencie L1A nevznikla účasť na povinnom sociálnom poistení podľa § 21 zákona a preto ani nemal povinnosť sa nanovo prihlasovať do Sociálnej poisťovne ako platiteľ poistného z titulu výkonu samostatnej zárobkovej činnosti. To znamená, že 10-ročná premlčacia lehota na predpísanie celého dlžného poistného v súdenej veci začala plynúť v júli 2006 a uplynula v júli 2016, pričom prvostupňové rozhodnutie o predpísaní dlžného poistného bolo vydané až dňa 03. 09. 2017. Podľa názoru správneho súdu na začatie plynutia premlčacej doby nemala a nemohla mať vplyv ani skutočnosť, že žalobca si podľa názoru žalovanej nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť, ktorú v skutočnosti nemal.
24. Pokiaľ ide o rozhodnutia, ktorými bolo určené, že žalobcovi vzniklo sociálne poistenie dňa 01. 07. 2005, k nim správny súd dodáva, že sa jedná len o deklaratórne rozhodnutia, ktorými správne orgány deklarovali právny stav, ku ktorému dospeli nesprávnym výkladom právnych predpisov, čo je zjavné z uznesenia Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 04. 2019. Vzhľadom k tomu správny súd nemohol prihliadať na rozhodnutie o vzniku povinného sociálneho poistenia žalobcu ku dňu 01. 07. 2005.
25. Na základe vyššie uvedených skutočností možno zhrnúť, že žalobca nemal povinnosť prihlasovať sa do Sociálnej poisťovne ku dňu 01. 07. 2005. Z jeho strany nemohlo dôjsť k porušeniu oznamovacej povinnosti, ktorá by bránila začatiu plynutia premlčacej lehoty ako konštatovali správne orgány s odkazom na znenie ustanovenia § 228 ods. 3 zákona. Správny súd má za to, že neexistovala žiadna právna prekážka brániaca začatiu plynutia 10-ročnej premlčacej lehoty v tomto prípade. Sociálnej poisťovni začala riadne plynúť premlčacia lehota na predpísanie dlžného poistného, ktorá uplynula ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia zo dňa 03. 08. 2017. Na uvedenú skutočnosť bola preto žalovaná pri rozhodovaní o odvolaní na základe vznesenej námietky premlčania povinná prihliadať v prospech žalobcu.
26. Nakoľko sa tak nestalo, správny súd má za to, že rozhodnutie žalovanej trpí vadou nezákonnosti spočívajúcou v nesprávnom právnom posúdení veci a preto podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP preskúmavané rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaná vyššie vysloveným právnym názorom.
27. Ostatným žalobným dôvodom sa správny súd podrobne nevenoval, nakoľko vyššie zistené pochybenie je postačujúce na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia.
28. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Preto v konaní plne úspešnému žalobcovi súd priznal voči žalovanej plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.