Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Csp-12-2020.pdf
PDF · 91.98 KB
Case nature
Area
Subarea
18Csp/12/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Náměstí T. G. Masaryka 2392/17, Břeclav, Česká republika, IČO: 043 55 211, zastúpeného: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3/A, Bratislava, IČO: 42 185 190, proti žalovanému: J. F., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Y. X, O., o zaplatenie 350,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 350,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 350,- eur od 23.06.2016 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) dňa 13.05.2019 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 25.02.2020 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 350,- eur s príslušenstvom, t. j. spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 350,- eur od 23.06.2016 do zaplatenia a spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 12,- eur (za štyri zaslané upomienky), ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že v dôsledku cezhraničnej fúzie, zlúčením obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOST, a.s., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČ: 04355211, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku akciovú spoločnosť MINIHOTOVOST, SE (nástupnická spoločnosť) a zmenila sídlo na T.G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, a obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s., (zanikajúca spoločnosť), so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35852453, prišlo ku zlúčeniu nástupnickej spoločnosti a zanikajúcej spoločnosti, pričom zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo na nástupnickú spoločnosť. Žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 350,- eur. Pri registrácii uviedol svoje osobné údaje, pričom pri registrácii a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so smlouvou o zápůjčce č. XXXXXX, ako aj so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a zároveň potvrdil, že údaje, ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol, sú pravdivé a úplné. Na základe smlouvy o zápůjčce č. XXXXXX zo dňa 18.05.2016 uzatvorenej podľa § 2390 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník a zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 350,- eur , ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 100,- eur, t. j. zaviazal sa zaplatiť celkovú čiastku vo výške 450,- eur, a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle smlouvy o zápůjčce č. XXXXXX sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 100,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej smlouvy o zápůjčce, stal sa jeho dlh splatným, a to dňom 15.06.2016. V zmysle čl. 18 všeobecných podmienok poskytnutia úveru
veriteľ je oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď emailovou alebo sms správou alebo písomne. Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou emailových správ, ktoré boli zaslané dňa 17.06.2016, dňa 20.06.2016, dňa 12.09.2016 a dňa 21.09.2016. Žalovaný na upomienky nereagoval, žalobcovi sa ani nepodarilo skontaktovať sa s ním telefonicky. V zmysle čl. 4 zmluvy o úvere spotrebiteľ dal výslovný súhlas k tomu, aby mu veriteľ zasielal upomienky formou sms alebo emailovej správy na mobilné telefóny alebo emailové adresy. Žalovaný bol dňa 18.04.2019 vyzvaný na zaplatenie nároku a dňa 20.09.2017 bola žalovanému zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaný ku dňu vyhotovenia žalobného návrhu neuhradil žalobcovi žiadnu platbu. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy odo dňa 23.06.2016 až do zaplatenia.
2. Okresný súd Banská Bystrica výzvou zo dňa 28.05.2019 vyzval žalobcu, aby súdu v lehote piatich pracovných dní od doručenia výzvy uviedol, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti žaloby, v ktorej nie je daný rozpor s právnymi predpismi, t. j. v časti istiny vo výške 350,- eur, v časti úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 350,- eur od 23.06.2016 do zaplatenia a v časti trov konania. Keďže žalobca s vydaním platobného rozkazu v uvedenom rozsahu súhlasil, platí, že vo zvyšnej časti vzal žalobný návrh späť a konanie sa v tejto časti zastavilo.
3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal dňa 04.06.2019 platobný rozkaz, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. Keďže žalobca navrhol pokračovanie v konaní voči žalovanému na príslušnom súde, Okresný súd Banská Bystrica dňa 25.02.2020 postúpil spor tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na jeho prejednanie. Zároveň došlo zo zákona k zrušeniu platobného rozkazu.
4. Tunajšiemu súdu sa takisto nepodarilo doručiť žalobu žalovanému na adresu evidovanú v registri obyvateľov a ani sa mu nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovaného, súd preto doručil žalobu žalovanému oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a v konaní ostal nečinný.
5. Súd na prejednanie sporu nenariadil pojednávanie s poukazom na § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p."), keďže v predmetnom spore išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur. V nadväznosti na to súd súlade s § 219 ods. 3 C. s. p. v zákonnej lehote oznámil na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku a rozsudok verejne vyhlásil dňa 17.09.2020.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom: výpis z obchodného registra žalobcu, smlouva o zápůjčce č. XXXXXX, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, všeobecné podmienky poskytnutia úveru, upomienky zo dňa 17.06.2016, dňa 20.06.2016, dňa 12.09.2016, dňa 21.09.2016 a dňa 18.04.2019.
7. Na základe vykonaného dokazovania a z nesporných skutkových tvrdení žalobcu súd zistil, že žalobca a žalovaný dňa 18.05.2016 uzavreli smlouvu o zápůjčce č. XXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 350,- eur za odplatu vo výške 100,- eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver spolu s odplatou (v celkovej výške 450,- eur) do dňa 15.06.2016. Žalovaný doposiaľ žalobcovi neuhradil žiadnu platbu.
8. Keďže v spore je daný medzinárodný prvok (žalobcom je česká právnická osoba), zaoberal sa súd v prvom rade tým, či je daná jeho (medzinárodná) právomoc rozhodnúť predmetný spor, ako aj tým, aké je rozhodné právo vzťahujúce sa na záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným pritom súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský, do úvahy preto bral aj právne normy slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Právomoc konajúceho súdu rozhodnúť tento spor je daná podľa čl. 17 a čl. 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (nariadenie Brusel Ia), keďže žaloba bola podaná na žalovaného ako spotrebiteľa na súde, v obvode ktorého má žalovaný bydlisko. Rozhodné právo súd určil v súlade s čl. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (nariadenie Rím I), v zmysle ktorého sa zmluva uzavretá so spotrebiteľom
spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti. Žalobca ako podnikateľ smeroval svoju podnikateľskú činnosť na krajinu obvyklého pobytu žalovaného ako spotrebiteľa (t. j. na Slovenskú republiku), o čom svedčí aj skutočnosť, že zmluva o pôžičke bola uzavretá prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk (t. j. so slovenskou doménou). Rozhodným právom je preto právo slovenské. V zmysle čl. 12 ods. 1 písm. e) nariadenia Rím I sa rozhodným právom pre zmluvu spravujú aj následky neplatnosti zmluvy. K rovnakému záveru o použití slovenského práva by súd dospel aj aplikáciou čl. 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (nariadenie Rím II), keďže k bezdôvodnému obohateniu došlo na území Slovenskej republiky (pozri ďalej).
9. Podľa § 1 ods. 2 vety prvej zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len "zákon č. 129/2010 Z. z.") spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
10. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
11. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 16 až 42, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až v), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.
12. Podľa § 52 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
13. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa § 1a ods. 2 a ods. 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako tri mesiace alebo o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, ktorých výška nepresiahne 100 eur, je najvyššia prípustná výška odplaty zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov 30 % ročne. Najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
15. Podľa § 451 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
16. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
17. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
18. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
21. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
22. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
23. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 350,- eur je dôvodný. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 18.05.2016 spotrebiteľskú zmluvu o pôžičke č. XXXXXX, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 350,- eur a záväzok žalovaného vrátiť poskytnutú pôžičku do 15.06.2016 spolu s dohodnutou odmenou (úrokom) vo výške 100,- eur. Žalobca poskytol žalovanému sumu 350,- eur, žalovaný však doposiaľ túto sumu žalobcovi nevrátil, a to ani sčasti. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd posúdil ako spotrebiteľský, v nadväznosti na čo súd skúmal, či boli dodržané všetky právne predpisy slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Súd pritom zistil, že predmetná zmluva o pôžičke je v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1a ods. 2 a ods. 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože dohodnutá odplata vo výške 100,- eur prevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu stanovenú právnymi predpismi. Keďže išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako tri mesiace, nesmela najvyššia prípustná výška odplaty prekročiť výšku 30 % ročne. Dohodnutá odplata vo výške 100,- eur za obdobie odo dňa poskytnutia pôžičky (dňa 18.05.2016) do dňa splatnosti (dňa 15.06.2016) však túto najvyššiu prípustnú výšku odplaty značne prevyšuje. Predmetná zmluva o pôžičke je preto pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Plnenie poskytnuté žalobcom žalovanému na základe neplatnej zmluvy (vo výške 350,- eur) súd posúdil ako bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka povinný vydať žalobcovi. Keďže splatnosť tohto plnenia nebola medzi sporovými stranami platne dohodnutá a ani stanovená právnymi predpismi či určená rozhodnutím, žalovanému vznikla povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi prvého dňa po tom, čo ho žalobca o plnenie požiadal (§ 563 Občianskeho zákonníka). Žalobca vyzval žalovaného na okamžité vrátenie poskytnutého plnenia upomienkou zo dňa 17.06.2016, dlh žalovaného sa teda stal splatný v nasledujúci deň. Keďže žalovaný túto sumu žalobcovi doposiaľ neuhradil, uložil mu súd týmto rozsudkom povinnosť zaplatiť ju žalobcovi.
24. Nezaplatením dlžnej sumy v lehote splatnosti (t. j. dňa 18.06.2016) sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto ho súd zaviazal aj k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne (t. j. vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania) zo sumy 350,- eur tak, ako to žalobca žiadal v žalobe, teda odo dňa 23.06.2016 až do zaplatenia.
25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.