Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3P-5-2020.pdf
PDF · 89.16 KB
Case nature
Area
Subarea
3P/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Monikou Kurjakovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti V.: E., nar. X.X.XXXX a Z., nar. XX.X.XXXX, maloleté deti bytom u matky, v tomto konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, IČO: 30 794 536, deti rodičov: matky - Z. V., rod. V., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O. XX/ XX, K. - A. O., právne zastúpená: JUDr. Mgr. Milan Vavrek, MSc., MBA, advokát, so sídlom Baštová 6, Kežmarok, a otca - V. V., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I., t.č. na neznámom mieste, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva rodičov, takto
rozhodol:
I. Maloletý E. V., nar. X.X.XXXX a maloletá Z. V., nar. XX.X.XXXX sa na čas do rozvodu rodičov z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky maloletých detí Z. V., rod. V., nar. X.X.XXXX, s tým, že právo zastupovať a spravovať majetok maloletých detí majú obaja rodičia.
II. Otec maloletých detí V. V., nar. X.X.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. E. V., nar. X.X.XXXX sumou po 150 Eur mesačne a na výživu mal. Z. V., nar. XX.X.XXXX sumou po 150 Eur mesačne, vždy do 20. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí, počnúc dňom 20.01.2020.
III. Zameškané výživné za obdobie od 20.01.2020 do vyhlásenia rozsudku, spolu vo výške 2 386,12 Eur je otec mal. detí V. V., nar. X.X.XXXX p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky mal. detí Z. V., rod. V., nar. X.X.XXXX v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.1.2020 matka žiadala, aby súd na čas do rozvodu manželstva zveril maloleté deti E. a Z. do jej osobnej starostlivosti, zároveň ju poveril zastupovaním mal. detí ako aj spravovaním ich majetku a otca mal. detí zaviazal prispievať na ich výživu sumou po 150 Eur na každé dieťa od 20.1.2020 k rukám matky mal. detí.
2. Návrh odôvodňovala tým, že s otcom mal. detí nežijú v spoločnej domácnosti žili spolu v podnájme, ale keďže neplatili nájom tak sa museli vysťahovať. Otec mal. detí je živnostník, nevie kde pracuje. Medzi ňou a otcom mal. detí sú neustále hádky, keďže tento ju stále uráža a nadáva jej, pričom dôvodom všetkého je alkohol, nakoľko keď je tento opitý tak robí bodrel, strašne jej nadáva, hádže veci o zem, robí veľké rozdiely medzi deťmi. Často rozpráva ako nemá rád syna , lebo že je rozmaznaný, odstrkuje ho od seba, keď má vypité tvrdí že syn nie je jeho, tiež mu vadí keď deti plačú, nikdy jej s ničím nepomáhal, ani okolo detí ani okolo domácnosti. Ďalším problémom medzi nimi sú aj dlhy, ktoré otec mal detí
má a nerieši ich akoby mal. Z uvedeného dôvodu podala okrem tohto návrhu aj návrh na rozvod ich manželstva, keďže k otcovi mal. detí už nič necíti.
3. Otec mal detí sa k podanému návrhu nevyjadril. Tomuto tak návrh ako aj procesné poučenia a predvolanie na termín pojednávania boli doručované oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu z dôvodu, že po vykonaní lustrácií a zisťovaní jeho pobytu dopytovaním u jeho matky V. V. sa jeho pobyt súdu nepodarilo zistiť, tento má evidovanú ako adresu trvalého pobytu od 29.12.2009 mesto Žilina. Z SMS komunikácie predloženej matkou vyplýva, že otec mal mať o termíne pojednávania vedomosť (čl. 89 spisu).
4. V danej veci tak súd o návrhu matky rozhodol na pojednávaní dňa 17.9.2020 , a to v neprítomnosti otca mal. detí s poukazom na ust. 180 CSP v spojení s ustn. 106 ods. 3 CSP.
5. Právny zástupca matky na pojednávaní dňa 17.9.2020 zotrval na podanom návrhu z dôvodu, že pomery sa u matky nezmenili.
6. Matka na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá. S otcom mal. detí nežije v spoločnej domácnosti od 20.01.2020, kde spolu žili v prenajatom byte v K. na F., a to po dobu 3 mesiacov. Predtým žili u jej rodičov. Vzťahy medzi ňou a otcom už v tej dobe boli napäté, keďže tento často menil robotu a aj preto bol ukončený prvý podnájom, do ktorého sa prisťahovali niekoľko mesiacov potom ako odišli bývať od rodičov a ako sa vrátili z G. J., kde sa narodil aj mal. E.. Otec mal. detí často menil zamestnanie, pracoval na stavbách, chvíľu robil aj v nejakej firme, ale keďže má veľa exekúcii, ktoré mu boli sťahované, tak potom pracoval na čierno, potom si otvoril živnosť, začal zvárať. Otec mal. detí vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje, pod ich vplyvom bol pomerne hlučný a kričal na ňu aj na deti. Keď pracoval na živnosť, tak zarobil okolo 1000 Eur v čistom. Potom ako od otca mal. detí odišla, začala bývať znovu u svojich rodičov, ktorým na bývanie najskôr neprispievala, no potom ako sa zamestnala cez agentúru Q. T., a. s. so sídlom B., tak rodičom začala prispievať na stravu v sume po 150 Eur mesačne. Okrem toho spláca pôžičku mame po 154 Eur mesačne, pretože otec mal. detí si od mami požičal sumu 6 000 Eur, ktorú si táto v jeho prospech zobrala z Poštovej banky. Tiež mu požičala 700 Eur a ona jej teraz túto sumu vracia po 40 Eur mesačne. S otcom si zobrali aj pôžičku v SLSP v roku 2017, ktorú mali splácať po 380 Eur mesačne, túto však nesplácali, pričom táto bolo postúpená na iný subjekt, oni mali doplatiť to čo boli dlžní banke okolo 2000 Eur + tá mesačná splátka 380 Eur a splácať ešte sumu 100 Eur pre spoločnosť, ktorá sa zaoberá vymáhaním dlhov. Tieto sumy neplatí, keďže nemá na to peniaze. Má tiež výdavky na deti, ktoré obe navštevujú materskú škôlku, a to je po 40 Eur na každé dieťa mesačne v čom je zahrnutá strava a poplatok. Otec si zobral na jej meno telefón tak musí splácať paušál, kde sa dohodla na sume 15 Eur mesačne. Dcére dáva ešte plienky na večer, tie ju stoja okolo 20 Eur mesačne. Deti bývali často choré, na lieky platila tiež okolo 20 Eur mesačne. Rovnako má náklady na oblečenie a hygienické potreby pre deti, keďže rodičom prispieva len na stravu a elektrinu.
7. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že odporúča súdu, aby návrhu matky vyhovel. Vo svojej správe uviedol, že s otcom sa mu spojiť nepodarilo.
8. V danom prípade súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom matky mal. detí, ako aj oboznámením sa s listinnými dokladmi predloženými matkou, a to s rodnými listami mal. detí, sobášnym listom, ako aj s prehľadom dokladov matky ohľadne výdavkov na deti a domácnosť (čl. 65-68), pracovnou zmluvou matky z čl. 69, príjmom matky z čl. 73, 74, ako aj s pokladničnými dokladmi týkajúcimi sa výdavkami matky na stravu, oblečenie, nákladov na MŠ ako aj dokladu o existencii a uhrádzaní pôžičky (čl. 75-88), pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
9. Maloletá deti V. - E. a Z. pochádzajú z manželstva vyššie uvedených účastníkov - rodičov maloletých detí. Tieto sú vo veku 4 a 2 roky. Matka spolu s deťmi žije u svojich rodičov, ktorým prispieva na stravu, ako aj elektrinu a vodu sumou po 150 Eur mesačne od 15.7.2020 (čl. 76). Matka je zamestnaná od 1.6.2020 0 ako operátor výroby cez spol. Q. T. so sídlom B. , s miestom výkonu práce Z., kde jej základná mesačná mzda bola dohodnutá pri nástupe na sumu 696 eur v hrubom, po zvýšení na sumu 707,99 Eur mesačne (čl. 74) v hrubom (v čistom 656,88 Eur. Matka okrem mzdy poberá na mal. deti rod. prídavky . V mesiaci 1/2020 až 5/2020 bola matka na rod. dovolenke s mal. Z., pričom poberala rod. príspevok v sume 270 Eur mesačne a to až do 8/2020 (čl. 86). Mal. E. ako aj mal. Z. navštevujú
MŠ v K. , kde matka platí mesačný poplatok v sume po 24 Eur (12+12 Eur) za každé dieťa (čl. 78,87). Matka rovnako zdokladovala aj vyššie tvrdené mesačné výdavky na stravu, lieky a hygienické potreby.
10. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom a účinnom znení (ďalej len „Zákon o rodine“) (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
11. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
12. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
15. Na základe vyššie zisteného skutkového a právneho stavu veci súd rozhodol tak, že maloleté deti V., E. a Z. zveril do osobnej starostlivosti matky, v osobnej starostlivosti ktorej sa tieto aj nachádzajú a ktorá starostlivosť o deti bez zistenia nedostatkov vykonávala od ich narodenia, s tým, že právo zastupovať deti a spravovať ich majetok majú obaja rodičia mal. detí , a teda aj otec, keďže súd nemal preukázané, žeby konanie tohto ohľadne jeho právnych úkonov bolo v rozpore so záujmom mal. detí, rovnako súd nezistil, žeby otec bol pozbavený svojich rod. práv.
16. O výške výživného súd rozhodol tak, že otca zaviazal prispievať výživným na deti ako matka navrhovala, a teda v sumách po 150 Eur mesačne na každé dieťa od 21.1.2020, a teda od doby ako s otcom nežijú v spoločnej domácnosti v podnájme, nakoľko od tohto dátumu otec na výživu detí preukázateľne neprispieval, ani inak nevykonával starostlivosť o deti, pričom navrhovaná suma podľa názoru súdu zohľadňuje náklady mal. detí na stravu, hygienu, a to tak v škôlke ako aj v domácnosti, ktoré náklady inak matka súdu riadne zdokladovala ako to vyplýva z pokladničných dokladov z čl. 75-83 spisu, pričom táto suma aj zodpovedá odôvodeným potrebám maloletého dieťaťa v danom veku. Vzhľadom na malý vekový rozdiel medzi deťmi, ktoré obe navštevujú predprimárne vzdelávanie, keď navyše mal. Z. používa ešte plienky, súd určil výživné na obe deti rovnaké. Pri určovaní možností a schopností otca súd vychádzal z tvrdení matky, ktorá uvádzala, že v čase keď s otcom žili v spoločnej domácnosti, tak otcov príjem sa pohyboval v sume okolo 1000 eur v čistom.
17. Nakoľko súd priznal výživné spätne, teda od 20.1.2020 vzniklo otcovi zameškané výživné do vyhlásenia rozsudku, teda do 17.9.2020 spolu vo výške 2.386,12 Eur, a teda v sume po 1.193,06 eur na každé dieťa ( v 1/2020 za 12 dní suma 58,06 Eur, za mesiace 2 až8/2020 suma po 150 eur, teda spolu 1050 Eur, a za 9/2020 za 17 dní suma 85 Eur, potom spolu na jedno dieťa suma 1.193,06 eur).
18. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V danom
prípade súd nemal za to, žeby boli splnené podmienky ustanovené v ust. § 55 Civilného mimosporového poriadku, a teda, žeby bolo možné priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania - § 364 CSP. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, ţe právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania - § 365 ods. 1 až 3 CSP.
Toto rozhodnutie je v časti o výživnom vykonateľné doručením (§ 44 Civilného mimosporového poriadku ). Podľa § 376 Civilného mimosporového poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.