Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Ek/1365/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: B. X., H..: XX.XX.XXXX, C. H. XXXX/X, XXX XX Z., o vymoženie pohľadávky vo výške 308,20 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mariannou Vargovou, so sídlom Exekútorského úradu Hviezdoslavova 1234/4, 075 01 Trebišov, pod sp. zn. XXXEX XXX/XXXX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému voči povinnému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 53,40 eur, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 15.08.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 308,20 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, K.. T..: XX/XX/XX, pred rozhodcom Mgr. Branislavom Bušom, dňa 26.01.2017 (ďalej len ako „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a priložených príloh, vydal dňa 22.08.2019 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Marianne Vargovej, so sídlom Exekútorského úradu Hviezdoslavova 1234/4, 075 01 Trebišov, ktorý ju vedie po sp. zn. XXXEX XXX/XXXX.

3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 27.08.2019 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 05.09.2019. Dňa 16.09.2019 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, námietky proti exekúcii, trovám exekúcie a príslušenstvu, ktoré podanie bolo podané na poštovú prepravu dňa 12.09.2019. Súd v tomto bode konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v 15-dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Súdny exekútor vyzval oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 30.09.2019.

4. Súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, spolu s dokladom o podaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie na poštovú prepravu, s upovedomením o začatí exekúcie a dokladom o jeho doručení povinnému, vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie

exekúcie a svojím vyjadrením. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.

5. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 12.09.2019 domáha zastavenia exekúcie z dôvodu, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré viedli k zániku vymáhaného nároku, a ďalej sú tu okolnosti, ktoré bránia jeho vykonateľnosti, a sú tu iné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Tento svoj návrh odôvodňuje tým, že súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinného v nesúlade s unijným právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Žiada exekúciu zastaviť ako nedôvodnú, vykonávanú bez právneho dôvodu, pretože zaplatil peňažné prostriedky vo vyššej sume ako mu boli poskytnuté. Povinný ďalej uvádza, že sa nemohol riadne brániť na občianskom súde, ako to zaručuje zákon. Po prečítaní viacerých súdnych rozhodnutí proti oprávnenému sa dozvedel, že zmluvy uzatvárané s oprávneným sú pre veľké množstvo pochybení v zmluvách považované za bezúročné a bezpoplatkové. Keďže istinu oprávnenému uhradil, tak nemôže ísť o dôvodné plnenie, ktoré oprávnený navrhol exekútorovi vymáhať exekučným titulom - rozhodcovský rozsudok, pretože žiaden dlh voči oprávnenému neexistoval. Povinný ďalej uvádza, že oprávnený porušil zákonnú povinnosť - podal návrh na výkon exekúcie bez právneho dôvodu, uviedol súd do omylu, použil nekalé praktiky a pravdepodobne sa dopustil poškodzovania práv spotrebiteľa a preto znáša podľa zákona trovy, ktoré exekútorovi vznikli, a ktoré sú predmetom exekúcie. Z tohto titulu podáva povinný námietky proti trovám exekúcie. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie ďalej namieta, že súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie bez preskúmania zákonnosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s unijným právom a právom Slovenskej republiky. Uvádza, že rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľských sporoch je neprijateľná zmluvná podmienka a súd bol povinný ex offo určiť platnosť zmluvy alebo neplatnosť zmluvy, pričom odkazuje na rozhodovaciu prax všeobecných súdov a na požiadavku predvídateľnosti práva ako súčasť princípu právnej istoty, s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. . Povinný tiež uvádza, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa. Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c) tohto predpisu. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený, a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Na základe uvedeného povinný žiada exekúciu zastaviť.

6. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 30.09.2019. Oprávnený s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí. Podotýka, že účelom konania o návrhu nie je „znovu rozhodovať“ o vymáhanom nároku v tom rozsahu, v akom o ňom rozhodoval orgán v nachádzanom (základnom) konaní. V rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré nastali pred jeho vznikom. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom (podaním žalobnej odpovede, žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku do 3 mesiacov odo dňa jeho doručenia). Povinný možnosť namietať tieto dôvody v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nevyužil a svoje námietky týkajúce sa zmluvy o revolvingovom úvere, jej podmienok a rozhodcovskej zmluvy v konaní neuplatnil. Exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu a povinný by nemal mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré buď opomenul alebo neuplatnil v základnom konaní. Ako vyplýva z rozhodcovského rozsudku, povinný zásielku s výzvou prevzal a k žalobe a teda k uplatnenému nároku zo strany oprávneného sa nevyjadril. V konaní bol nečinný. Povinný nepodal ani žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku potom ako mu bol tento doručený, napriek tomu, že bol o tomto práve ako aj lehote na podanie žaloby náležite poučený. Oprávnený zdôrazňuje, že exekučný

súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Uvádza, že povinný mal možnosť podať opravný prostriedok v základnom konaní a vyjadriť sa k žalovanému nároku po stránke skutkovej i právnej. Povinný však možnosť namietať tieto dôvody v základnom konaní nevyužil a námietky uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie účelovo robí až v exekučnom konaní v úmysle vyhnúť sa splneniu svojho záväzku. Podľa názoru oprávneného sa povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Vo vzťahu k námietke povinného o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky oprávnený uvádza, že tvrdenia povinného sú v rozpore so skutkovým a právnym stavom. Rozhodcovská zmluva žiadnu neprijateľnú podmienku neobsahuje a ani sama takouto podmienkou nie je. Poukazuje na znenie ust. a uvádza, že neprijateľným môže byť len také ustanovenie, ktoré by spotrebiteľovi nedávalo možnosť na výber pri podaní jeho žaloby. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy pritom vyplýva, že konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne a zmluva neobsahuje povinnosť postupovať pri riešení sporov medzi zmluvnými stranami výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania. Povinný sa rozhodol rozhodcovskú zmluvu uzavrieť, hoci z nej jednoznačne vyplýva - a to priamo z úvodných ustanovení zmluvy, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere. Rozhodcovská zmluva obsahuje ustanovenia (hoci ich navrhol veriteľ), ktoré umožňujú spotrebiteľovi rozhodcovskú zmluvu odmietnuť, resp. následným úkonom túto jednostranne zrušiť. Oprávnený ďalej uviedol, že povinný mal dostatok času oboznámiť sa so všetkými dokumentmi, ktoré v súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere podpisoval a všetkými právnymi úkonmi, ktoré robil. Jeho tvrdenie o tom, že zmluva nie je uzavretá individuálne a je neprijateľnou podmienkou považuje za účelové. Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom a nie je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou. Vzhľadom na uvedené oprávnený tvrdí, že povinný nepreukázal splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Navrhuje preto, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol a aby priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 53,40 eur vrátane DPH (2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie vyjadrenia zo sumy 308,20 eur vo výške 14,94 eur vrátane DPH /12,45 eur + 20 % DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 11,76 eur vrátane DPH /9,80 eur + 20% DPH/).

7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („ďalej len Exekučný poriadok“) Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu,7l) pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

11. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

12. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.

13. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie si povinný svoju pohľadávku nesplnil v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.05.2017 a vykonateľnosť dňa 27.05.2017. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Poverenie na vykonanie exekúcie tak bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku.

14. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak, ako o tom bol v exekučnom titule poučený i samotný povinný. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

15. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).

16. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie.

17. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorú považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá mala za následok, že sa nemohol brániť na občianskom súde. Súd preskúmaním exekučného titulu zistil, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 12.06.2013. Zo samostatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi oprávneným a povinným rovnako dňa 12.06.2013, a ktorá nebola ani podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o revolvingovom úvere, o čom povinnú oprávnený informoval v bode 2 rozhodcovskej zmluvy, je zrejmé, že ide o zmluvnými stranami dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo Zmluvy o revolvingovom úvere. Podstatná z hľadiska posúdenia individuálnosti tohto zmluvného vzťahu, je skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formálne samostatná od všetkých ostatných zmluvných dojednaní, je individualizovaná vo vzťahu ku konkrétnemu dlžníkovi, číslo rozhodcovskej zmluvy zodpovedá číslu Zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej v ten istý deň medzi oprávneným a povinným, a je osobitne podpísaná povinnou. Za predpokladu takéhoto koncipovania rozhodcovskej zmluvy, nemožno mať potom za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo individuálne dojednané s dlžníkom, keďže mal možnosť predmetnú doložku neprijať a nepodpísať. Z uvedených dôvodov súd považuje rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul, za platný právny úkon. Povinný mal aj po podpise rozhodcovskej zmluvy možnosť od nej odstúpiť do 14 kalendárnych dní bez udania dôvodu, podľa bodu

7, čo nevyužil, a svojím podpisom súhlasil, že prípadné vzniknuté spory sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní. Avšak ani takto uzavretá rozhodcovská zmluva nebránila povinnému uplatniť si svoje práva pred všeobecným súdom, ako je uvedené v bode 5 zmluvy, a zabezpečuje tak právo podať žalobu nielen na rozhodcovský súd ale aj na všeobecný súd, pričom výber spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Nakoľko žalobný návrh podal oprávnený, on mal právo výberu rozhodcovského súdu.

18. K skutočnosti uvádzanej povinnou, že zmluvy uzatvárané s oprávneným sú pre veľké množstvo pochybení považované za bezúročné a bezpoplatkové, a keďže povinná istinu oprávnenému uhradila, nemôže ísť o dôvodné plnenie, ktoré oprávnený žiada prostredníctvom súdneho exekútora vymáhať, pretože žiaden dlh voči oprávnenému neexistoval, exekučný súd konštatuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia všeobecného súdu (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť) a to platí aj v prípade rozsudku vydaného v rozhodcovskom konaní (NS SR ). Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť alebo meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Obsahom rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Vyššie uvedený dôvod na zastavenie exekúcie je preto podľa názoru exekučného súdu oprávnený skúmať všeobecný súd v Žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ všeobecný súd nevydá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o zrušení rozhodcovského rozsudku, tento exekučný titul je naďalej vykonateľný a ponecháva v platnosti zákonne vedenú predmetnú exekúciu voči povinnému.

19. Exekučný súd, ako už bolo spomenuté, nie je oprávnený preskúmavať meritórnu stránku rozhodcovského rozsudku. Rovnako nie je oprávnený preskúmavať procesné vady rozhodcovského konania, ktoré mohol povinný uplatniť žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd dodáva, že návrh na zastavenie exekúcie nemôže nahradiť žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý je v prejednávanej veci exekučným titulom. Nakoľko povinná právo na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nevyužila, rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatným a vykonateľným exekučným titulom.

20. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

21. V rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie povinná zároveň vzniesla námietky proti trovám exekúcie, čo odôvodnila tým, že trovy, ktoré exekútorovi vznikli, a ktoré sú predmetom exekúcie, má znášať povinný, ktorý použil nekalé praktiky a pravdepodobne sa dopustil poškodzovania práv spotrebiteľa. Nakoľko platná právna úprava inštitút námietok proti trovám exekúcie neupravuje, súd uvedené tvrdenie povinnej posúdil podľa obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie v časti trov exekúcie. Keďže súd z dôvodov uvedených vyššie dospel k záveru, že exekučné konanie sa začalo dôvodne, nakoľko povinná si v určenej lehote nesplnila povinnosť uloženú jej vykonateľným exekučným titulom, v súlade s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnenému vzniklo voči povinnej právo na zaplatenie trov, ktoré vynaložil v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, a to vo výške uvedenej v poverení na vykonanie exekúcie č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.08.2019.

22. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré

podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

23. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.

24. Súd dáva do pozornosti, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa exekučný súd nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného, nakoľko ich nepovažoval za rozhodné pre posudzovanie jeho návrhu na zastavenie exekúcie.

25. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

26. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

27. Podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

28. Podľa , ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

29. Oprávnený si vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil trovy konania v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie ako výdavky na zastupovanie. Oprávnený bol v tomto konaní úspešný, voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Súd povinnému v zmysle citovaných ustanovení Exekučného poriadku a priznal nárok na náhradu trov vo výške 53,40 eur, a to za 2 polovičné úkony právnej služby po 12,45 eur - prevzatie zastúpenia a podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie + režijný paušál za rok 2019 vo výške 2 x 9,80 eur + 20% DPH, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.