Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozhodnutie_0T-119-2020.pdf
PDF · 91.5 KB
No categories available
0T/119/2020
Rozhodnutie
Okresný súd Nitra, samosudkyňou JUDr. Beátou Polyákovou, v trestnej veci obžalovanej R. D. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 17.09.2020 takto
rozhodol:
Obžalovaná
R. D. Ý. T. M. O. E. Á. , L. XX.XX.XXXX E. L., P. J. L., K. XXX/XX,
s a u z n á v a z a v i n n ú, ž e :
v čase približne o 9,50 hodine dňa 3. augusta 2020, viedla na Dlhej ulici v Nitre, osobné motorové vozidlo značky Honda Stream s evidenčným číslom NR-XXX GG, kde bola zastavená a následne kontrolovaná príslušníkmi motorizovanej hliadky Obvodného oddelenia Policajného zboru Nitra - Kalvária, pričom sa po ich výzve odmietla riadne podrobiť dychovej skúške na zistenie požitia alkoholu, ako aj lekárskemu vyšetreniu za účelom odberu príslušných biologických materiálov pre ich vyšetrenie na zistenie prítomnosti návykových látok, pričom toto vyšetrenie nepredstavovalo ohrozenie pre jej zdravie,
t e d a :
pri výkone činnosti pri ktorej by mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, sa odmietla podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, ako aj sa odmietla podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnená návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jej zdravie,
t ý m s p á ch a l a:
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona,
Z a t o j e j s ú d u k l a d á :
Podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona a § 54 Trestného zákona a § 55 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno n) Trestného zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 150 (jednostopäťdesiat) hodín.
Podľa § 55 odsek 1 Trestného zákona povinnosť vykonať uložený trest najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu.
Podľa § 55 odsek 3 Trestného zákona povinnosť vykonávať uložený trest osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby okresného prokurátora podanej na Okresný súd Nitra dňa 04.08.2020 pod č. 3Pv 436/20/4403, prejednal súd trestnú vec proti obžalovanej R. D. (ďalej len „obžalovaná“) na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.09.2020.
Obžalovaná R. D. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.09.2020 urobila vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinná zo spáchania skutku, ktorý jej je kladený za vinu vo vyššie označenej obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené jej podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, odpovedala obžalovaná kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátora súd jej vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd tak rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovanej o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že konaním obžalovanej boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona.
Súd mal teda za to, že týmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok zavinene spáchala práve obžalovaná spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho bol tento aj správne právne kvalifikovaný a následne súd vykonal dokazovanie iba čo sa týka výroku o treste, ochranného opatrenia a náhrady škody.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
Súd prihliadol na osobné pomery obžalovanej a takto zistil, že ide rozvedenú osobu, žijúcu samostatne na adrese K. XXX/XX, L.- Q., jedná sa o byt vo vlastníctve jej tridsaťdva ročnej dcéry, ktorá žije s partnerom a dieťaťom na sídlisku Klokočina v Nitre a s ktorými má pozitívne vzťahy. Obžalovaná bola osem rokov, do mája 2020 zamestnaná u Hoffera s tým, že si tam prešla všetkými pozíciami od umývačky riadov až po prevádzkarku. Toto zamestnanie ukončila z dôvodu, že mala lepšiu ponuku v Hotely Zlatý Kľúčik na pozícii svadobnej manažérky, avšak keď sa prišla nahlásiť k riaditeľovi do hotela, uviedol jej, že pre aktuálnu zlú finančnú situáciu spojenú s COVID-19 nateraz nebudú túto pozíciu obsadzovať a tak obžalovaná zostala bez zamestnania. Myslela si, že si inú náhradnú prácu nájde bez problémov, ale ako pocítila na vlastnej koži, zistila, že je to v dnešnej dobe veľmi komplikované. Deň nasledujúci po konaní hlavného pojednávania by mala obžalovaná nastúpiť do firmy Agro Tami na pozíciu mechanik - syrár. Mala by sa zúčastniť už len lekárskej prehliadky a na základe výstupných papierov sa má začiatkom týždňa dostaviť do firmy, ktorá sídli na Cabajskej ulici v Nitre, kde by mala podpísať pracovnú zmluvu s tým, že prvé tri mesiace bude v skúšobnej dobe a následne by sa malo jednať o trvalý pracovný pomer na dobu neurčitú. Uvedené skutočnosti si dojednala deň predchádzajúci pred konaním hlavného pojednávania. V tomto zamestnaní by mala dosahovať príjem cca 530,- € v čistom mesačne. Medzičasom ako bola obžalovaná obmedzená na svojej osobnej slobode až doteraz, pôvodné zamestnanie taxikárky pre VIA, kde vykonávala prácu len štyri dni ukončila, z toho dôvodu, že jej bolo zadržané vodičské oprávnenie pre tento prejednávaný skutok. Následne sa ešte obžalovaná uchádzala o zamestnanie na základe inzerátu od firmy Brockeria, kde ponúkali plat v sume 800,- €, ale až pri podpisovaní zmluvy sa dozvedela, že tam fixný plat neexistuje, výplata závisí od počtu zákazníkov, ktorých získa. Táto firma sa zaoberá spravovaním financií, t. j. finančné poradenstvo. Dnešný trh je však podľa vyjadrenia obžalovanej presýtený obdobnými pracovníkmi a jej sa nepodarilo zohnať žiadneho zákazníka, čím nedosiahla z tohto zamestnania žiaden príjem a ukončila pracovný pomer pre túto spoločnosť v deň, keď sa bola uchádzať o vyššie spomenutom zamestnaní pre firmu Agro Tami. Od augusta 2020 obžalovaná nedosahovala žiaden príjem zo zamestnania. S úhradou
bežných výdavkov spojených so stravou a bývaním jej pomáhala dcéra a sestra, ktoré sú obe pracujúce, pričom sestra je už aj na dôchodku, ale privyrába si popri ňom. Obžalovaná nemá vytvorené žiadne peňažné úspory. Po zdravotnej stránke je obžalovaná úplne v poriadku, netrpí žiadnymi zdravotnými ťažkosťami, nie je invalidná, súhlasila by s vykonaním trestu povinnej práce. Obžalovaná alkoholické nápoje toho času vôbec nepožíva, to čo sa stalo dňa 03.08.2020 bolo pre ňu veľkým ponaučením. Drogy ani žiadne psychotropné a omamné látky obžalovaná neužíva a ani ich nikdy neužívala. V minulosti bola dobrovoľne liečená na psychiatrii. V období predtým ako bola zamestnaná, podnikla s bytovým textilom a odevmi, zadĺžila sa, nestíhala hradiť všetky výdavky spojené s podnikaním. Vtedy začali jej problémy s alkoholom, najskôr to bolo tak, že si kúpila jednu fľašku vína, ktorú popíjala po večeroch takým spôsobom, že jej tá jedna fľaša vydržala aj štyri dni. V lete roku 2018 to začala preháňať a pila víno aj dva - tri dni v kuse, v dôsledku čoho sa sama rozhodla, že podstúpi dobrovoľnú liečbu. Počas mesiacov júl- august 2018 nastúpila na desať týždňové liečenie, po ukončení ktorého ďalej pokračovala v ambulantnej liečbe u MUDr. Pavlíkovej v Zlatých Moravciach. Dodržiavala abstinenciu, žiaden alkohol nepožívala po dobu rok a pól. Potom si dala na Silvestra v roku 2019 alkohol, čím porušila abstinenciu, tak sa opäť dobrovoľne rozhodla začiatkom roka 2020, od 10.01.2020 nastúpiť na preliečenie v Psychiatrickej nemocnice vo Veľkom Záluží, ktoré trvalo šesť týždňov. Po ukončení tohto liečenia obžalovaná všetko dodržiavala, abstinovala, navštevovala lekárku, užívala lieky. Bolo tomu tak do dňa, kedy bola obmedzená na osobnej slobode v dôsledku tohto prejednávaného trestného činu. V ten deň sa podľa vyjadrenia obžalovanej malo jednať o zostatkový alkohol z predchádzajúceho dňa. Obžalovaná zaujala k svojmu konaniu kritický postoj, nevedela si vysvetliť, prečo porušila abstinenciu, nikdy v živote predtým nesadla pod vplyvom alkoholu za volant, veľmi ju to mrzí, svoje konanie úprimne oľutovala, pričom sa aj rozplakala a uviedla, že už samotné prejednanie veci pred súdom je pre ňu hanbou a dostatočným ponaučením.
Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaná nebola v minulosti súdne trestaná. Z výpisu centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaná nebola doposiaľ priestupkovo prejednávaná a postihovaná. Obžalovaná má v karte vodiča evidované tri záznamy o priestupkoch, pričom v posledných troch rokoch sa nedopustila žiadneho. Obžalovanej bolo udelené vodičské oprávnenie B old, A/50 old, dňa 13.03.2001 a od udelenia vodičského oprávnenia až do roku 2008 sa nedopustila spáchania žiadneho priestupku. V období rokov 2008 až 2010 sa dopustila spáchania dvoch dopravných priestupkov, dňa 17.03.2008 sa v rozpore s ustanovením § 3 odsek 2 písmeno b) zákona č. 315/1996 Z.z. dopustila porušenia povinností účastníka cestnej premávky, za čo jej bola uložená pokuta vo výške 500,- SK (16,60 Eur) a dňa 22.11.2010 sa v rozpore s ustanovením § 16 odsek 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov dopustila porušenia všeobecných povinností účastníka cestnej premávky, keď prekročila najvyššiu možnú povolenú rýchlosť jazdy, za čo jej bola uložená pokuta vo výške 30,- Eur. Posledného dopravného priestupku sa obžalovaná dopustila dňa 19.05.2017, kedy v rozpore s ustanovením § 4 odsek 2 písmeno m) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov porušila všeobecné povinnosti účastníka cestnej premávky, keď počas vedenia vozidla používala telefónny prístroj okrem telefonovania s použitím systému „voľné ruky“, za čo jej bola uložená pokuta vo výške 50,- Eur. V ani jednom prípade sa nejednalo o priestupok spáchaný obžalovanou pod vplyvom alkoholu alebo inej psychotropnej a omamnej látky.
Keďže obžalovaná nebola ešte v minulosti súdne trestaná, hľadí sa na ňu ako na bezúhonného občana. Súd dospel k tomu záveru, že obžalovaná v období pred spáchaním tohto skutku viedla riadny život a to i napriek tomu, že bola doposiaľ celkovo tri krát priestupkovo postihnutá za porušenie všeobecných povinností účastníka cestnej premávky. K uvedenému záveru súd dospel najmä s prihliadnutím na to, že v posledných troch rokoch pred spáchaním skutku obžalovaná nespáchala žiaden dopravný ani iný priestupok a vyššie rozpísané priestupky vyhodnotil ako staršie a mierne závažné s poukazom aj na výšku uložených sankcií v priestupkovom konaní. Súd prihliadol aj na okolnosti daného prípadu, keď obžalovaná ako osamelá žena nachádzajúca sa v zložitejšom životnom období v dôsledku straty zamestnania a ťažkosťami sprevádzajúcimi sa v uplatnení na dnešnom trhu práce konala skratovo, kedy vybočila z dovtedy riadneho spôsobu života a porušila právne normy tým, že po požití alkoholu v doobedňajších hodinách viedla motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu napriek tomu, že ju predtým privolaná hliadka polície, na základe oznámenia pána Jozefa R. o tom, že pri vinárstve sa nachádza odstavené motorové vozidlo s defektom, v ktorom sa nachádza vodička, ktorá vykazuje známky požitia alkoholických nápojov, najskôr upozornila, aby vozidlo neviedla, pretože jeho technický stav je nevyhovujúci a ona zjavne nie je v stave spôsobilom na jeho vedenie, čo usúdili z jej zhoršenej artikulácie, motoriky a citeľného alkoholu z jej dychu. Potom čo sa hliadka vzdialila, spozorovala
predmetné vozidlo naštartované, opúšťajúc parkovisko idúc v smere na hlavnú cestu na ulicu Dlhú v smere k Triede Andreja Hlinku, kedy už hliadka zakročila, zastavila vodičku a v snahe podrobiť ju dychovej skúške na zistenie alkoholu vo vydychovanom vzduchu, obžalovaná tieto skúšky marila tým, že do prístroja takmer vôbec nefúkala, preto bola hliadkou poučená, že marením a odmietaním podrobenia sa vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou, ako aj odmietnutím podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnená návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jej zdravie sa dopúšťa prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona, v dôsledku čoho ju následne policajná hliadka aj obmedzila na osobnej slobode. Obžalovaná prejavila úprimnú ľútosť nad týmto svojim konaním. V kontexte ostatného obsahu spisu súd nemal žiadne odôvodnené pochybnosti o slobode, vážnosti a zrozumiteľnosti tohto jej vyhlásenia. Obžalovaná sa už pri výsluchu pred vyšetrovateľom dňa 04.08.2020 vyjadrila, že spáchala skutok, pre ktorý je stíhaná, pričom svoje konanie úprimne oľutovala, následne na hlavnom pojednávaní uviedla, že ju celá vec mrzí, že prvý krát mal skúsenosť s vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, bola to hlúposť a zároveň sľúbila, že sa takého konania už nedopustí, uviedla, že má vnúča, o starostlivosť ktorej chce byť dcére nápomocná a celkovo sa snaží žiť usporiadaný život. Z jej postoja k požívaniu alkoholických nápojov sama prezentuje kritický postoj, čo nepochybne vyplýva z jej opakovaného dobrovoľného vyhľadania a podstúpenia protialkoholického liečenia.
S poukazom na kombináciu vyššie uvedených skutočností, akými sú aktívne správanie obžalovanej (slobodné, vážne a zrozumiteľné vyhlásenie o zavinenom spáchaní skutku), osobu obžalovanej, s prihliadnutím na jeho doterajší riadny spôsob života a na okolnosti prípadu, kedy sa jednalo o vybočenie z pravidiel slušného správania, nebránilo súdu v tom, aby na nápravu obžalovanej, tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie, mohol považovať za dostačujúce ukladanie obžalovanej alternatívneho trestu povinnej práce v polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Z uvedeného dôvodu súd uložil obžalovanej trest povinnej práce vo výmere 150 hodín. Súd mohol ukladať obžalovanej trest povinnej práce, nakoľko ju odsudzoval za prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody, ktorého horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov, obžalovaná nie je dlhodobo práceneschopná ani invalidná a z jej vyjadrenia súd zistil, že súhlasí s uložením trestu povinnej práce.
Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd u obžalovanej zistil viaceré, a to konkrétne, že viedla pred spáchaním trestného činu riadny život (písmeno j/) s poukazom na už vyššie rozpísané dôvody, priznala sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala, tak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom (písmeno l/) a že napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (písmeno n/). Z priťažujúcich okolností súd u obžalovanej nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona.
Výsledný pomer takto zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností potom súdu umožňoval aplikáciu § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona. V danom prípade obžalovaná spáchala prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona, za čo je možné uložiť trest odňatia slobody až na jeden rok. Vzhľadom na prevyšujúci pomer poľahčujúcich okolností nad okolnosťami priťažujúcimi (3:0) súd pri ukladaní trestu v zmysle § 38 odsek 3 Trestného zákona vychádzal z trestnej sadzby až 8 mesiacov (horná hranica 1 rok, t.j. 12 mesiacov mínus 4 mesiace ako 1/3 z 12 mesiacov). Súd v zmysle § 54 a 55 odsek 2 Trestného zákona uložil obžalovanej za úmyselný trestný čin trest povinnej práce v zákonnom stanovenej sadzbe, vo výmere 150 hodín, s tým, že podľa § 55 odsek 1 Trestného zákona je obžalovaná povinná vykonať uložený trest najneskôr do jedného roka od jeho nariadenia a podľa § 55 odsek 3 Trestného zákona je obžalovaná povinná vykonávať uložený trest osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.
Zároveň súd rozhodol, vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaná sa trestného činu dopustila v súvislosti s činnosťou, na ktorú je potrebné mať k dispozícii osobitné oprávnenie (vodičský preukaz) a podľa okolností bolo zrejmé, že obžalovaná sa odmietla podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou, odmietla sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu na odber krvi alebo iného biologického materiálu na zistenie či nie je pod vplyvom návykovej látky, hoci to nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jej zdravie, čo sa trestá rovnako akoby riadila motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, bude potrebné uložiť jej aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke, a to na dobu 24 mesiacov, aby obžalovaná pochopila, že po požití alkoholu nesmie
šoférovať a ohrozovať tak nielen seba, ale predovšetkým život a zdravie ostatných, prípadne svoj ale aj cudzí majetok. Trest zákazu činnosti súd ukladal obžalovanej v súlade s ustanovením § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, pričom jej súd mohol uložiť trest zákazu činnosti na jeden až desať rokov. Súd však dospel k záveru, že obžalovanej postačuje uložiť trest zákazu činnosti v blízkosti spodnej hranice trestnej sadzby.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.